Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Peter Štefčík

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6Csp/327/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204552
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3617204552.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu KRUK Česká a

Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika,
identifikačné číslo 24785199, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Martin,
Jilemnického 30 proti žalovanej I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., XX. M. XXX/XX, o zaplatenie 309,04
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 240,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 240,04 € od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,34%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 309,04 € spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
(2) Žalobca tvrdí, že jeho právny predchodca Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzavrelidňa18.11.2013Zmluvuospotrebiteľskomúvereč.570053532,nazákladektorejbola žalovanej
poskytnutá pôžička 200 €. Žalovaná sa ju zaviazala splácať v pravidelných týždenných splátkach po

dobu 60 týždňov v sume 5,05 €. Posledná splátka bola splatná 12.01.2015. Pôžička bola poskytnutá
jednorazovo a hotovostne. Dňa 18.11.2013 uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe
ktorej sa zaviazala zaplatiť odmenu za službu vo výške 103 € v pravidelných týždenných splátkach po
dobu 60 týždňov v sume 1,15 €. Celková výška mesačnej (v skutočnosti týždennej - pozn. súdu) splátky
z titulu oboch zmlúv predstavovala sumu 6,20 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016
postúpila spoločnosť Provident Financial s.r.o. svoju pohľadávku proti žalovanej vrátane príslušenstva
na žalobcu. Žalovaná uhradila riadne a včas len splátky v celkovej výške 62,96 €. Listom ju žalobca

vyzval na úhradu celej dlžnej sumy, dlžnú sumu neuhradila.
(3) Ako dôkazy navrhol vykonať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z účtu, zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky, výpis z registra žalobcu, predžalobnú výzvu +
doručenku.
(4) Súd žalobu doručil dňa 22.01.2018 žalovanej s tým, že jej umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy,
ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a zároveň ju poučil o jej procesných právach a povinnostiach.
Žalovaná svoje právo nevyužila, k žalobe sa písomne nevyjadrila, žiadne prostriedky procesnej obrany

v konaní nepoužila.
(5) Súdvovecirozhodolvsúlades§297písm.b)zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o otázku jednoduchého právnehoposúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.
(6) Súd sa oboznámil s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov a zistil z nich uvedený skutkový stav:

(7) Zmluva o úvere zo dňa 18.11.2013 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) č.l. 7: vyplýva z nej, že
právny predchodca žalobcu Provident Financial s.r.o. ako veriteľ, konajúci v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaná ako dlžník, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský
úver vo výške 200 € splatný v 60 týždenných splátkach po 4,49 €, pričom posledná splátka bola vo

výške 4,09 €. Úrok bol dohodnutý na 22,38% p.a., poplatok na 40,20 €, RPMN na 70,38%. Priemerná
RPMN bola podľa zmluvy 45,94%. Celková suma, ktorú bol dlžník povinný zaplatiť, bola vo výške 269
€. Posledná splátka, a tým aj celý úver, bola splatná 60. týždeň po dni uzavretia zmluvy, a to v siedmy
deň tohto týždňa.
(8) Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.11.2013 na č.l. 8: vyplýva z nej, že v rovnaký deň
ako zmluvu o úvere uzavreli jej účastníci aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej je

služba spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Za to si
dohodli odplatu vo výške 103 € splatnú v 59 týždenných splátkach po 1,71 € a v poslednej splátke 2,11
€, splatných spolu so splátkami úveru.
(9) Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 na č.l. 9: vyplýva z neho, že pôvodný veriteľ
postúpil pohľadávku proti žalovanej do výšky 216 € zo zmluvy o úvere a do výšky 93 € zo zmluvy o

zabezpečení splátok úveru na žalobcu.
(10) Prehľad splátok a úhrad na č.l. 11: vyplýva z neho, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi
žalobcu splátky v súhrnnej výške 37,20 €, pričom poslednú splátku zaplatila 06.01.2014.
(11) Ostatné žalobcom navrhnuté dôkazy súd nevykonal, pretože žiaden výpis z účtu súdu predložený
nebol. Vykonanie dôkazu predžalobnou výzvou nebolo pre rozhodnutie v spore potrebné, pretože

skutkový stav je dostatočne preukázaný ostatnými vykonanými dôkazmi.
(12) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
(13) Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
(14) Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).
(15) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
(16) Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
(17) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
(18) Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(19) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa

18.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je tzv.
nepomenovanou zmluvou v zmysle § 51 OZ. Vzhľadom k tomu, že ich právny predchodca žalobcu
uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná pri ich uzatváraní nekonala v rámci
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ide zároveň o zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. OZ.(20) Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo zmlúv, a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Tým je daná jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby.
(21) Súd posúdil v prvom rade zmluvu o úvere a dospel k záveru, že poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov. V predloženej zmluve o úvere chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona
č. 129/2010 Z.z., keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť je definovaná
len ako siedmy deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín.
(22) Zákon v čase uzavretia zmluvy výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti,
nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu

konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
(23) Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 60.
týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť
okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v prvom rade vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy
nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a

zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu.
Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo
údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac,
ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet
vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, v tomto prípade 60. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona

č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v čase uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve
nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej
zmluve jednoznačne absentuje. Aj SD EÚ vyslovil v rozsudku C-42/15, že zmluva o úvere môže byť
posudzovaná ako bezúročná a bez poplatkov, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

(24) Ak spotrebiteľ bez (nie jednoduchého) matematického výpočtu nemôže posúdiť, dokedy bude úver
splácať, nemôže riadne posúdiť pred uzavretím zmluvy rozsah svojho záväzku. V takom prípade môže
byť aj pri použití eurokonformného výkladu ustanovení § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. úver v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
(25) Žalobcovi vznikol teda zo zmluvy o úvere len nárok na vrátenie istiny zo zmluvy, teda sumy 200 €.

(26) Následne sa súd zaoberal zmluvou o zabezpečení splátok úveru. V tejto zmluve je špecifikovaný jej
obsah dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom. Žalobca podľa nej mal zabezpečiť pre žalovanú
preberanie splátok úveru v hotovosti na ňou určenom mieste a odovzdanie hotovosti na účely splácania
úveru. Za túto službu si dohodli poplatok vo výške 103 € splatný v týždenných splátkach. Súd zmluvu
považuje za tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ, pričom ju považuje za platnú.

(27)Žalovanátedanapodkladeobochzmlúv(oúvereanepomenovanejzmluvy)malapovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu 303 € (200 € istina zo zmluvy o úvere a 103 € plnenie z nepomenovanej zmluvy). Z
tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela, vyplýva, že žalovaná zaplatila spolu sumu 62,96 €. Ostáva
jej teda zaplatiť suma 240,04 €.
(28) Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 240,04 €. Keďže je žalovaná so zaplatením

dlžnej sumy v omeškaní, patrí žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Jeho výška je určená v súlade s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Žalobca si ho uplatnil vo výške
5% ročne. Táto výška nepresahuje rámec citovaného nariadenia, preto súd žalobcovi úrok z omeškania
v uplatnenej výške 5% ročne priznal. Žalovaná je v omeškaní už odo dňa splatnosti jednotlivých splátok,
pričom v celom rozsahu svojho dlhu je v omeškaní od splatnosti poslednej splátky dňa 12.01.2015.

Žalobcovi by teda patril úrok z omeškania od 13.01.2015. Keďže si ho uplatnil až od 17.12.2016, súd,
súc viazaný rozsahom žalobného návrhu, mu priznal úrok z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia.
(29) Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že poskytnutý úver posúdil ako bezúročný
a bez poplatkov (odsek 21 až 24 odôvodnenia tohto rozsudku). Preto súd žalobcovi nepriznal uplatnený
zmluvný úrok s úrokom z omeškania a v tejto časti jeho žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

(30) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
(31) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej
lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

(32) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.(33) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
(34) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Žalobca bol úspešný čo do 77,67% z predmetu sporu (240,04 € / 309,04 € x 100%) a žalovaný čo do
22,33% z predmetu sporu (69 € / 309,04 € x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu po odpočítaní jeho
neúspechu je 93,84% (77,67% - 22,33%). Preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 55,34%.
(35) ej7ienky poskytnutia úverov. skom elené JUDr. úhradu dlhu. . tovať. Boli zaslané 4 upomienky v
súlade so splátkou úveru e-mailO výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa
konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.