Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214162
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115214162.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu L. N., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, XXX XX
G., zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237
406, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31
383 408, o zaplatenie 497,25 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I

č.k. 17C/270/2015-198 z 9.12.20156

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancie(ďalejlensúd)konaniezastavil.Priznalžalobcovináhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 55,78 % a rozhodol aj, že priznáva štátu náhradu trov konania

voči žalobcovi v rozsahu 22,11 %, priznáva štátu náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 77,89
%.
Vychádzal z toho, že uznesením č. k. 17C/270/2015-135 zo dňa 07.06.2016 zastavil konanie v časti
o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 141,18 EUR od 20.02.2015 do
zaplatenia, z dôvodu žalobcovho späťvzatia návrhu na začatie konania v časti zaplatenia úrokov z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 141,18 EUR od 20.02.2015 do zaplatenia.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 15.11.2016, t. j. po pojednávaní s prejednaním veci
samej, zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný po podaní
návrhu na začatie konania a po pojednávaní s prejednaním veci samej zaplatil žalobcovi dlžnú sumu
vrátane príslušenstva. Žalobca zároveň v rámci späťvzatia žaloby požadoval náhradu trov konania vo
výške 777,98 EUR pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 38,00 EUR, preddavku
na trovy znaleckého úkonu vo výške 200,00 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 539,98 EUR na

účet právneho zástupcu žalobkyne.
Súd tak právne uzavrel, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 141,18 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % procesne zavinil žalobca z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania v uvedenej
časti a zastavenie konania v zostávajúcej časti o zaplatenie 497,25 EUR s príslušenstvom procesne
zavinil žalovaný Wüstenrot poisťovňa, a.s., ktorý po podaní návrhu na začatie konania a po pojednávaní
s prejednaním veci samej zaplatil žalobcovi dlžnú sumu vrátane príslušenstva (3M Cdo/1/2007 - NS SR

podobne).
Na základe uvedeného z väčšej časti zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalovaný, preto
žalobcamánároknapomernúnáhradutrovkonania,ktorésúdvypočítaakorozdielprocesnéhoúspechu
žalobcu (77,89 %) a procesného neúspechu žalobcu (22,11 %), čo činí 55,78 %.
Súd dôvodil, že podľa čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného

zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sámzákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
V zmysle vyššie uvedeného uplatniac princíp analógie iuris a spravodlivosti, štát má podľa výsledkov
konania proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré platil, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť
trovy štátu, ktoré v konaní vznikli, a to vo výške 22,11% a žalovaného vo výške 77,89%.

2. V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnuté uznesenie zmeniť a priznať náhradu trov 100%
žalobcovi, štátu len 0% priznať trovy a voči žalovanému priznať štátu 100%. Navrhol aj vrátiť súdny
poplatok vo výške 200 € žalovanému.
S poukazom na § 389 písm.c/ CSP alternatívne navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie
a to okrem zastavenia konania, z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového

poriadku, podľa ktorého konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, v ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Dňa 1.6.2015 sme na titulovaný súd podali návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 638,43
€ s príslušenstvom, a to z titulu, že žalovaný neuhradil riadne a včas pohľadávku žalobkyne, tj. poistné

plnenie z poistnej udalosti č. 1510.4810/010 zo dňa 12.12.2014. V čase po podaní návrhu na začatie
konaniaajednotlivýchúkonovžalobkyneakoajsúduavypracovaníďalšiehoznaleckéhoposudku,došlo
zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy, preto bola žaloba vzatá späť a boli uplatnené a vyčíslené
trovy konania.
V § 256 ods. 2 CSP je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti, ktorá znamená zodpovednosť za

trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojím správaním. Máme za to, že žalovaný v zásade
zbytočne zavinil samotné podanie žaloby ako také, nakoľko nevykonal riadne šetrenie poistnej udalosti,
a žalobca si musel pohľadávku uplatniť na súde. V danom prípade bol v konaní žalobcom predložený
znalecký posudok, s ktorým žalovaný nesúhlasil a namiesto pripomienkovania trval na vypracovaní
nového znaleckého posudku.

V zmysle § 253 ods. 1 a 2 CSP:
„(1) Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť
povinnosť zložiť preddavok.
(2)Aksúdustanovíznalcaastranenebolopriznanéoslobodenieodsúdnehopoplatku,najneskôrspolus
ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého

dokazovania."
Trovy štátu predstavujú preddavok trov znaleckého dokazovania. V zmysle komentára BECK k
predmetnému ustanoveniu, preddavková povinnosť zaťažuje tú sporovú stranu, ktorá navrhla vykonanie
príslušného dôkazu. Protistrane nemožno uložiť preddavkovú povinnosť v súvislosti s dôkazným
návrhom niekoho iného, koho procesný záujem je v kontradikcii. Prenos preddavkovej povinnosti zákon

nepripúšťa pričom trovy dôkazu súd pomerne nerozdeľuje podľa § 255 ods. 2 CSP. (str. 906 komentára
BECK k § 253 CSP).

3. V ďalšom vyjadrení poukázal žalobca na formalistický prístup žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu,
opätovne poukázal na skutočnosť, že v danom prípade výsledok sporu závisel aj od znaleckého

posudku, tj. Znaleckého posudku č. 6/22016 zo dňa 03.10.2016, ktorý vypracoval súdom ustanovený
znalec Ing. Peter Wiener, z odboru: 030000 Doprava cestná, odvetvie: 030100 Technický stav cestných
vozidiel, 030301 Nehody v cestnej doprave, 030402. Žalovaný navrhol znalecký posudok, a to za účelom
určenia výšky škody, pričom súdom ustanovený znalec výšku škody uplatnenú žalobkyňou čo do dôvodu
ako aj výšky potvrdil. Výšku škody mal určiť žalovaný už v priebehu šetrenia poistnej udalosti a nie

túto povinnosť presúvať na žalobkyňu alebo súd. Žalovaný ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby,
predmetom ktorých je poistenie majetku, by mal pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou
starostlivosťou. Za nesplnenie si riadnych povinnosti žalovaného nemôže byť sankcionovaná žalobkyňa,
navyše ak žalovaný je silnejšou stranou v spore, ktorá má odborný aparát na určenie výšky škody.

4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.5. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

7. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného (dôvody, ktoré viedli žalobcu k čiastočnému
späťvzatiu nemohol zaviniť žalovaný, prípadná nesprávnosť pri uplatnení rozhodnutia o späťvzatí bez
toho, aby naň dal žalovaný akýkoľvek podnet sa pretaví k rozhodnutiam o náhrade trov konania). Inými
slovami spoluzodpovednosť za uplatnenie nároku vo výške zodpovedajúcej skutočnej škody spočíva na
žalobcovi. Navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

8. Aj podľa názoru najvyššieho súdu, rozsudok 1Cdo/48/2010 všeobecné súdy v občianskom súdnom
konaní poskytujú nielen formalistický výklad pri aplikácii práva, ale majú poskytovať taký výklad a
aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov. Aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sa vzťahujú na

konkrétnu vec (aplikáciou a výkladom ustanovení o trovách konania nemožno obmedziť základné práva
spôsobom zasahujúcich do ich podstaty a zmyslu).

9. Odvolací súd poukazuje, že väčšina úkonov urobených pri právnom zastúpení advokátkou bola za
účinnosti O.s.p. preto z pohľadu ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP sa použije vyhl. č. 655/2004 Z.z.,

a to v ustanoveniach §§ 1, 2, 10, 13. Výpočet odmeny advokáta zohľadní potom súd prvej inštancie
pri výške trov konania. Zásadne v sporovom konaní, ak žalobca zavinil späťvzatie návrhu a čiastočne
aj žalovaný Wűstenrot poisťovňa, a. s., ktorý uhradil žalobcovi dlžnú sumu vrátane príslušenstva z
procesného hľadiska správne postupoval súd prvej inštancie, keď rozhodol, že žalobca má nárok na
pomernú náhradu trov konania, ktoré súd vypočítal ako rozdiel procesného úspechu žalobcu vo výške

77,89 % a procesného neúspechu žalobcu, t. j. len 22,11 %, čo predstavuje 55,78 %. Súd uplatnil princíp
analógie iuris a spravodlivosti, lebo štát má podľa výsledkov konania proti stranám právo na náhradu
trov konania, ktoré platil a tak platí náhradu trov vynaložených štátom v rozsahu 22,11 % žalovaný a
vo výške 77,89 %.

10. Odvolanie ako neopodstatnené hodnotí odvolací súd pri preskúmavaní uznesenia súdu prvej
inštancie.

11. Je už neprípustná polemika žalobcu v odvolaní, že ak sa žalobkyni má uhradiť skutočná škoda v
plnej výške, vrátane trov konania, za znalecký posudok, či preddavok na trovy znalečného dokazovania,

potom ona nemôže doplácať a byť sankcionovaná, ak jej niekto spôsobil škodu. Podľa názoru
odvolacieho súdu v opačnom prípade, by podľa žalobkyne niekto iný (t. j. nie žalovaný) v tomto
konaní mal hradiť škodu. Nejde pritom o zaťaženie procesnou zodpovednosťou žalobcu za predvídanie
výsledku sporu, ak žalobkyňa čiastočne zobrala späť, resp. po úhrade žalovanej a po jej plnení zobrala
celkom späť žalobu. Napokon znalečné vzniklo v záujme oboch strán sporu.

12. Ochranná funkcia civilného práva procesného nie je samozrejme primárna v konaní pri posudzovaní
trov konania z hľadiska v ust. § 144 a § 262 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a z dôvodu neúspechu v odvolacom konaní

rozhodol podľa § 396 CSP, že stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (ani tieto
žalovaná v odvolacom konaní nežiadala).

14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.