Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 10Csp/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417202984
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2017:5417202984.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore medzi žalobcom: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 a žalovaným: Z. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. E., A. D. XXXX/X, o zaplatenie 2.280,83 eur s príslušenstvom, rozsudkom pre čiastočné
uznanie nároku, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.280,83 eur, a to v splátkach po 100,- eur mesačne
splatných vždy do každého 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto výroku rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo
i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa21.08.2017,doručenoutunajšiemusúdudňa25.08.2017,sažalobcavočižalovanému
domáhal zaplatenia sumy 2.280,83 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 27.07.2017
do zaplatenia a náhrady trov tohto konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.03.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému zriadený a vedený účet č. K tak, ako preukazujú
priložené výpisy z účtu. Podľa príslušných ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných
podmienok banky pre jednotlivé produkty a všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“),
pričom žalovaný sa s nimi pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa
zmluvy je preto žalobca oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného

účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný
mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií,
splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči
banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril predmetný
účet, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je
na ňom nulový zostatok, a preto žalobca ešte pred zatvorením účtu vykonal dňa 26.07.2017 internú

účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet č. K pričom teda v tomto prípade išlo o internú transakciu banky, nie o úhradu zo
strany žalovaného. V zmysle bodu 3.12 VOP, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzibankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené

prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V súlade s citovaným znením VOP v spojení s výveskou
úrokových sadzieb je istina pohľadávky 2.280,83 eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo
výške 28 % ročne (úroková sadzba platná od 1.7.2012), a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 06.11.2017 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Žalovaný na uvedenom pojednávaní žalovanú istinu
2.280,83 eur uznal, keď zároveň uviedol, že si je vedomý, že túto sumu musí žalobcovi uhradiť. Nie je
však v jeho schopnostiach zaplatiť ju žalobcovi jednorazovo. Už v minulosti sa pokúšal dojednať si so
žalobcom splátkový kalendár ohľadne zaplatenia jeho dlhu, ale zo strany žalobcu mu to bolo odmietnuté.

Zamestnaný je ako vodič u podnikateľa R. Barku, kde jeho čistý mesačný príjem spolu s diétami činí
1.000,- eur. Z uvedenej sumy sa mu ešte mesačne zráža 60,- eur na exekúciu. V spoločnej domácnosti
žije s manželkou a ich dvoma deťmi, pričom dcéra má 19 rokov a ešte študuje a syn má 16 rokov.
Žalobcovi by mohol splácať predmetnú istinu v splátkach po 100,- eur mesačne, väčšiu sumu splácať
mesačne v jeho možnostiach nie je. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ však ide o uplatnený úrok vo výške

28 % ročne zo sumy 2.280,83 eur od 27.07.2017 do zaplatenia, s týmto nesúhlasí, nakoľko sa mu to
zdá už moc.

4. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak žalovaný uzná nárok uplatnený
žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

5. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

6. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalovaný uznal časť nároku uplatneného podanou žalobou

predstavujúcu žalovanú istinu 2.280,83 eur, súd o tejto časti rozhodol rozsudkom pre čiastočné uznanie
nároku, nakoľko boli splnené podmienky pre vydanie takéhoto typu rozsudku stanovené v § 282 CSP
(žalobca navrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku v jeho písomnom podaní doručenom tunajšiemu
súdu dňa 03.11.2017 a žalovaný na pojednávaní dňa 06.11.2017 uznal žalovanú istinu).

7. Súd zároveň aplikujúc ustanovenie § 232 ods. 3 CSP (ktoré umožňuje súdu stanoviť dlhšiu lehotu
na splnenie uloženej povinnosti, než je obvyklá trojdňová lehota plynúca od právoplatnosti rozsudku)
umožnil žalovanému splácať priznanú istinu 2.280,83 eur v splátkach po 100,- eur mesačne, ktorých
splatnosť zároveň určil, pričom v tomto smere súd prihliadol na postoj žalovaného k svojmu dlhu
(žalovaný uznal žalovanú istinu) a na jeho súčasné finančné možnosti, keď z vyjadrenia žalovaného

vyplynulo, že jeho čistý mesačný príjem spolu s diétami činí 1.000,- eur, pričom sa s manželkou starajú
o dve nezaopatrené deti.

8. Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou zvyšnej časti uplatneného nároku nedotknutého uznávacím
prejavom žalovaného, teda nároku na zaplatenie úroku vo výške 28 % zo sumy 2.280,83 eur od

27.07.2017 do zaplatenia. V tomto smere sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložil
žalobca. Súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 14.03.2013 zmluvu o bežnom účte v
zmysle § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (nazvanú ako Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb), na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet č.
K Hoci k tomuto osobnému účtu pôvodne nebolo dojednané povolené prečerpanie, žalobca neskôr

povolil žalovanému prečerpať osobný účet od 21.08.2015 do limitu 1.500,- eur, čo preukazovalo aj
samotné konanie žalovaného, ktorý podľa predložených výpisov z účtu vykonával debetné operácie
aj nad rámec kreditných operácii na svojom účte. Výška debetného zostatku na účte žalovaného,
ktorý žalovaný žalobcovi doposiaľ nevyrovnal, predstavovala žalovanú istinu, ktorú žalovaný, ako je už
vyššie uvedené, uznal. Predmetná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, keďže pri jej uzatváraní

a plnení žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda
vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a naopak žalovaný, ako fyzická
osoba, takto nekonal, teda bol spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Preto si žalobca
voči žalovanému mohol účtovať úroky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálnedojednané. V konaní však nebol zo strany žalobcu predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci
dojednanie úroku pre prípad nepovoleného prečerpania na účte. Preto podľa názoru súdu žalovanému
nevznikla povinnosť platiť požadovaný úrok. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totižto úroky

uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. A pokiaľ sa žalobca
odvolával na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov a vývesku úrokových sadzieb,
súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej
zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok alebo iných listín, ktoré naviac navodzujú
skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Keďže teda žalobca v
danom prípade nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28 % ročne v spotrebiteľskej
zmluve a ani v inej listine, ktorá by bola spojená so zmluvou, bola žaloba v časti celého uplatneného
úroku ako nedôvodná zamietnutá.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že priznal

žalobcovi proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 86 %. Predmetom konania bola žalovaná
istina 2.280,83 eur spolu s úrokom vo výške 28 % z tejto sumy od 27.07.2017 do zaplatenia, pričom tento
úrok po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku prestavuje sumu 180,21 eur. Predmetom konania tak bola
so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku celková suma 2.461,04 eur. Žalobca mal vo veci úspech ohľadne
tej časti predmetu konania, ohľadne ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom pre čiastočné uznanie nároku,

teda ohľadne zaplatenia istiny 2.280,83 eur, čo predstavuje k celkovému predmetu konania 93 %-ný
úspech. Naopak žalovaný mal úspech ohľadne tej časti predmetu konania, ohľadne ktorej bola žaloba
zamietnutá, teda ohľadne zaplatenia uplatneného úroku, ktorý, ako je už vyššie uvedené, po vyčíslení ku
dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 180,21 eur, čo predstavuje k celkovému predmetu konania
7 %-ný úspech žalovaného. Pomer úspechu žalobcu a žalovaného bol tak 93 % ku 7 %-ám, teda rozdiel

predstavuje 86 %, ktorý je čistým úspechom žalobcu. Preto súd v takomto rozsahu priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2
CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku vydanému na základe čiastočného uznania nároku

odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia
(§ 356 písm. a/ CSP).

Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá

a výroku rozsudku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote
15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods.
1 v spojení s § 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.