Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208007
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113208007.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: V. Y., N. A., S.
XX, zastúpenej: JUDr. Helena Schneiderová, advokátka, Prešov, Floriánova 12, proti žalovanému: M. Y.,
T. Č.. XXX, zastúpenému: JUDr. Miroslava Husovská, advokátka, Prešov, Weberova 2, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že do vlastníctva žalobkyne patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX kat.

úz. A., a to 3-izbový byt č. 2 na ulici S. č. 20 v A. na I. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, ktorý
je zapísaný na LV č. XXXXX kat. úz. A., podiel vo výške 64/3396 na spoločných častiach a zariadeniach
domu a pozemku registra C č. parc. XXXX/XX, na ktorom je dom postavený,

II. Súd u r č u j e ďalej, že do výlučného vlastníctva žalobkyne patria tieto hnuteľné veci: veľké
zrkadloakoberecnachodbe,manželskáposteľ,2xskriňavspálni,lustervspálni,lustervspálni,koberec
a garniža v spálni, televízor, nábytok v detskej izbe, automatická práčka Whirpool a malá práčka so

žmýkačkou ROMA,

III. Súd u r č u j e , že do výlučného vlastníctva žalovaného patria nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX kat. úz T., a to novostavba rodinného domu bez súp. čísla, pozemok registra C č. parc. XXX/X,
výmera 565 m2, druh pozemku - orná pôda, pozemok parcely C č. parc. XXX/X výmera 3193 m2, druh
pozemku - orná pôda, pozemok parcely C č. parc. XXX/XX, výmera 134 m2, druh pozemku - zastavané

plochy a nádvoria a parcela registra E č. parc. 197, výmera 114 m2 druh pozemku - orná pôda,

IV. Súd u r č u j e , že do výlučného vlastníctva žalovaného patria tieto hnuteľné veci: osobné
motorové vozidlo SEAT Cordoba, botník 2x, chladnička, mraznička, rohová lavica, stôl, garniža a hrnce
- svadobný dar, nábytok z obývačky, obývacia stena, gaučová súprava, stolík, koberec, obraz, garniža,
nástenné hodiny, luster, koberec a kávová súprava - taktiež svadobný dar,

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. Toto vyporiadanie je b e z p o v i n n o s t i vzájomného finančného vyporiadania v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi stranami sporu.

VII. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu na účet Okresného

súdu Prešov súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3390
Eur, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 20.3.2013 domáhala po rozvode manželstva so žalovaným
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže k dohode so žalovaným nedošlo.
Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že do vlastníctva žalobkyne patria nehnuteľnosti zapísané na LV č.

XXXXX kat. úz. A., a to:
3-izbový byt č. 2 na ul. S. č. 20 v A. na 1. poschodí bytového domu so súd. číslom XXXX, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXXX, kat. územie A.;
podiel vo výške 67/3396 na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku registra C, č. parcely
XXXX/XX, na ktorom je dom postavený.

Ďalej, aby súd určil, že do výlučného vlastníctva žalovaného patria nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, k. úz. T., a to:
novostavba rodinného domu bez súp. čísla;
pozemok registra C, č. parcely XXX/X, výmera 656 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok registra
C, č. parcely XXX/X, výmera 3193 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok registra C, č. parcely XXX/
XX, výmera 134 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela registra E, č. parcely XXX,

výmera 114 m2, druh pozemku orná pôda.
Do výlučného vlastníctva žalovaného patria tieto hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo Seat Cordoba,
botník 2x, chladnička, mraznička, rohová lavica, stôl, garniža, hrnce (svadobný dar), nábytok z obývačky
(obývacia stena, gaučová súprava, stolík, koberec, obraz, garniža, nástenné hodiny, luster, koberec,
kávová súprava -svadobný dar).

Do výlučného vlastníctva žalobkyne patria tieto hnuteľné veci: veľké zrkadlo a koberec na chodbe,
manželská posteľ, 2x skriňa v spálni, luster v spálni, koberec a garniža v spálni, televízor, nábytok
v detskej izbe (zostáva deťom, rozťahovacia váľanda, skriňa, knihovnica, písací stôl, počítač, luster,
garniža, koberec), automatická práčka (Whirpool), malá práčka so žmýkačkou (Roma).

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a vo svojom vyjadrení doručenom súdu 30.5.2013 uviedol, že
26.1.1994 odkúpil od Bytového družstva 3-izbový byt, ktorý je predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom následne tento byt v roku 2009 daroval svojej manželke (manželstvo
uzavreté 1.10.1994) a presťahoval sa do neskolaudovaného rodinného domu, aby predišiel konfliktom
v rodine. Uviedol, že na spomínaný byt zarobil za slobodná a na dom za trvania manželstva. Preto

žiadal súd, aby byt nikdy nepripadol do vlastníctva žalobkyne, teda jeho exmanželky. Konštatoval, že
pri výstavbe rodinného domu mu finančne vypomohla aj jeho matka. Prostredníctvom svojej právnej
zástupkyneeštežalovanýpísomnýmpodanímdoručenýmsúdu4.3.2014savyjadrilkpredmetnejžalobe
v tom zmysle, že špecifikoval hnuteľné veci, ktoré navrhol priznať do výlučného vlastníctva žalobkyni v
celkovej hodnote týchto hnuteľných vecí 2.280 Eur a taktiež špecifikoval hnuteľné veci nachádzajúce

sa v 3-izbovom byte na S. ulici 20 A., ktoré navrhol priznať do svojho výlučného vlastníctva spolu
v celkovej výške 4.350 Eur, pričom vzhľadom na uvedené sumy by žalovaný mal žalobkyni vyplatiť
vyrovnávací podiel 1.035 Eur. Čo sa týka nehnuteľností, žalovaný navrhol ustáliť cenu 3-izbového bytu
na ulici Vihorlatskej č. 20 na sumu 52.500 Eur, pričom konštatoval, že ak to nebude inak možné,
súhlasí s tým, aby táto nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne (č.l. 80 spisu).

Rovnako žalovaný odhadol všeobecnú hodnotu nehnuteľností, t.j. stavby rozostavaného rodinného
domu a prináležiacich pozemkov na sumu až 55.000 Eur, teda ustáliť cenu tejto nehnuteľnosti je možné
na sume 52.500 Eur. Konštatoval, že aj keď má záujem najmä o byt, súhlasí, aby bol dom prikázaný
do jeho výlučného vlastníctva. Vo vzťahu k finančných prostriedkom uviedol žalovaný, že ešte pred
uzatvorením manželstva kúpil so svojich výlučných peňazí členský podiel v Bytovom družstve vo výške

263.280,- Sk, t. j. 8.739,30 Eur. Investoval do bytu ešte pred uzatvorením manželstva sumu 663,78 Eur
na drevené obloženie chodby tohto bytu. Taktiež konštatoval, že na stavbu domu vo Fulianke, ktorý si
žalovaný svojpomocne staval, darovala matka žalovaného výlučne žalovanému sumu vo výške 5.200
Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok
sumu vo výške 14.603,08 Eur. Vo svojom návrhu preto navrhol, aby súd vydal rozsudok v tom zmysle, že

do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže v návrhu špecifikované hnuteľné veci nachádzajúce sa v 3-
izbovom byte na S. ulici 20, A. a taktiež do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikáže hnuteľné veci,
ktoré sa nachádzajú v 3-izbovom byte na ulici S. 20, A., ktoré boli v návrhu špecifikované a vo vzťahu k
nehnuteľnostiam navrhoval, aby súd do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal byt č. 2 nachádzajúci
na 1. poschodí vo vchode na ulici S. č. 20, A., spolu s príslušenstvom a do výlučného vlastníctva

žalovaného, aby súd prikázal nehnuteľné veci, t. j. stavbu rozostavaného rodinného domu a k nemu
prináležiace pozemky. Zároveň žiadal, aby bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému sumu vo výške
13.568,08 Eur na vyrovnanie majetkovej hodnoty v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpismi z LV č. XXXXX, kat. úz. A., výpisom z
LV č. XXX, kat. úz. T., rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 28P 186/2011-39 zo dňa 7.3.2012,

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cop 52/2012-30 zo dňa 13.6.2012, nájomnou zmluvou
o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 22.2.1994, darovacou zmluvou uzavretou medzi
účastníkmi vo vzťahu k bytu č. 2 vchod č. 20, 1. poschodie na ulici S. 20, A., zo dňa 22.9.2009,
zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi Bytovým družstvom Prešov a žalovaným zo
dňa 23.6.2004, vyúčtovaním stavebných nákladov súboru bytových domov z Bytového družstva A.

(č.l. 91 spisu), kúpnou zmluvou medzi predávajúcim T.Š. Y. a kupujúcim M. Y. - žalovaným zo dňa
18.6.2004, čestným vyhlásením matky žalovaného o poskytnutí finančných prostriedkov na stavbu
rodinného domu v roku 2009, znaleckým posudkom č. 4/15 zo dňa 14.2.2015, protokolom o prevzatí
a odovzdaní motorového vozidla Seat Cordoba zo dňa 20.3.2009, výpisom z účtu matky žalovaného,
spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7C 30/2011 a sp. zn. 8C 77/2011, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

4. Manželstvo účastníkov trvalo od 1.10.1994 do 20.6.2012, kedy bolo právoplatne rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 28P 186/2011-39 zo dňa 7.3.2012. Citovaným rozsudkom boli vtedy dve
maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, a to mal. O. Y., nar. XX.X.XXXX a mal. S. Y., nar.
XX.X.XXXX,zverenédoosobnejstarostlivostimatky,toznamenávtomtokonanížalobkyne.Účastnícisa

v podstate zhodli na mase BSM, ktorá má tvoriť predmet vyporiadania ako aj na aktuálnych zostatkových
hodnotách jednotlivých vecí po vykonanom znaleckom dokazovaní. Vo vzťahu k hnuteľným veciam
špecifikovaným v jednotlivých návrhoch spor nebol. Ako vyplynulo z obsahu spisu na hnuteľných veciach
sa strany sporu vedeli dohodnúť. Sporným momentom bolo najmä určenie, ktorá z nehnuteľností, t.j.
či 3-izbový byt v meste A. alebo rodinný dom v obci T., bude prikázaný tomu ktorému z účastníkov

konania. Medzi stranami sporu bola zhoda v hodnote predmetného bytu, t.j. vo výške 52.500 Eur, avšak
žalobkyňa tvrdila, že hodnota rodinného domu v obci T. ako aj pozemkov predstavuje hodnotu 95.000
Eur, s čím nesúhlasil žalovaný. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Slimáka, PhD. č. X/XXXX zo
dňa 14.2.2015 vyplýva, že všeobecná hodnota rodinného domu v obci T. spolu s pozemkami predstavuje
60.500 Eur. Obaja účastníci s týmto znaleckým posudkom napokon súhlasili. Súd prvej inštancie sa

ďalej oboznámil so spisom tunajšieho súdu vedeného pod č.k. 7C 30/2011 s tým, že v tomto konaní
bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C 30/2011-86 zo dňa 14.10.2011 rozhodnuté, že súd určuje, že
nehnuteľnostibytč.2naI.poschodíbytovéhodomuvchodč.20nachádzajúcisanauliciVihorlatskejako
aj príslušenstvom k tomuto bytu patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tohto konania, t. j.
žalovaného a žalobkyne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.3.2012. Ďalej súd prvej inštancie

z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C 77/2011 zistil, že sa v tomto konaní jednalo o vylúčenie
žalovaného z užívania bytu. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8C 77/2011-135 zo dňa 4.10.2012 tunajší
súd rozhodol tak, že vylúčil žalovaného z užívania bytu č. 2 nachádzajúceho sa na I. poschodí na ulici
S. č. 20 v A., pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.1.2014. Uvedené rozhodnutie bolo
odôvodnené najmä fyzickým, resp. psychickým násilím žalovaného vo vzťahu k osobám užívajúcim

tento byt, teda k samotnej, v tomto konaní, žalobkyni a aj za stavu, že žalobkyňa nejavila znaky týranej
osoby, malo byť preukázané, že v minulosti žalovaný fyzicky ublížil žalobkyni, a preto s ohľadom na
vtedy maloleté deti súd rozhodol tak, že žalovaného vylúčil z užívania predmetného bytu. Taktiež aj z
dôvodu, že takáto hrozba by mohla existovať do budúcna.

5. Ako už bolo konštatované, nakoľko nebolo sporné rozdelenie hnuteľných vecí, súd sa primárne
zameral na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k nehnuteľnostiam.

6. V podanej žalobe sa žalobkyňa domáhala, aby bol do jej výlučného vlastníctva prikázaný predmetný
byt v meste A. a do výlučného vlastníctva žalovaného, aby bol prikázaný rodinný dom v obci T..

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.2.2014 v podstate súhlasil s takýmto vyporiadaním
hnuteľných vecí ako aj nehnuteľností, avšak s tým, že žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu vyplatiť
žalovanému sumu vo výške 13.568,08 Eur do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku tak, ako
je uvedené vyššie na vyrovnanie majetkovej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. Na pojednávaní konanom 21.10.2015 sa účastníci pokúsili uzavrieť mimosúdnu dohodu v tom
zmysle, že hnuteľné veci v byte a byt by pripadli žalobkyni, žalovanému dom ako aj pozemku spolu
s autom, a po započítaní vkladov by bola žalobkyňa zaviazaná vyplatiť žalovanému sumu 3.000Eur. Žalovaný po počiatočnom súhlase uviedol, že nesúhlasí s takýmto postupom, že chce, aby
bol byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Na pojednávaní konanom dňa 10.2.2016 právna
zástupkyňa žalobkyne poukázala na obsah konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 77/2011

a 7C 30/2011 ako súd konštatoval vyššie, pričom podľa jej názoru z týchto konaní vyplýval záver
o fyzickom násilí zo strany žalovaného voči žalobkyni, načo replikoval žalovaný v tom zmysle, že
nebol nikdy právoplatne odsúdený za takéto konanie voči žalobkyni. Nesúhlasil preto s disparitou
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva tak ako to navrhovala právna zástupkyňa žalobkyne.
Písomným podaním zo dňa 8.2.2016 právna zástupkyňa žalobkyne zaslala súdu návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov označeného ako záverečná reč, v ktorom žiadala, aby
súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikáže 3-izbový byt č. 2 na S. ulici č. 20 v A. na I. poschodí bytového domu so súp. číslom XXXX,
ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX kat. úz. A. spolu s príslušenstvom a do výlučného vlastníctva
žalovaného aby súd prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. T., a to stavba rodinného
domu s príslušenstvom, t.j. s prináležiacimi pozemkami. Ďalej žiadala, aby súd do výlučného vlastníctva

žalovanéhoprikázalhnuteľnéveci,ktorévosvojomnávrhupopísalaakosúuvedenévovýrokurozsudku,
a taktiež aby súd určil, ktoré hnuteľné veci patria do výlučného vlastníctva žalobkyne. Zároveň žiadala,
aby súd rozhodol, že žalobkyňa nie je povinná vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel. Na pojednávaní
konanom 29.9.2016 žalovaný, ktorý sa jediný dostavil na toto pojednávanie, uviedol, že daroval byt
manželke, a aj keď niečo urobil, byt jej daroval, snažil sa usporiadať vzťahy. Následne sa potom

žalobkyňa mala vyjadriť v tom zmysle, že keď jej daroval byt, že v tom byte nemá nič, má z tohto
bytu vypadnúť. Žalovaný ďalej uviedol, že chcel by z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
byt, pretože o majetok sa pričinil v prevažnej miere on. Deti podporuje, sú už dospelé, v byte môžu
bývať s ním, ak teda budú chcieť a manželke navrhoval prikázať rodinný dom v obci Fulianka. Ďalej
ešte konštatoval, že dcéram prispieva aj nad rámec výživného príspevkami, či už na gitaru, mobilný

telefón, alebo iné finančné príspevky v rámci svojich možností. Vo svojom záverečnom návrhu na tomto
pojednávaní žalovaný uviedol, že chcel by prikázať do svojho výlučného vlastníctva byt plus 4.000 Eur k
tomu, pričom tých 4.000 Eur predstavuje 1-icu z rozdielu medzi všeobecnou hodnotou domu, t.j. 60.500
Euravšeobecnouhodnotoubytu,t.j.52.500Eur,akoboliustálenéznaleckýmposudkom,resp.zhodným
vyjadrením účastníkov. Taktiež by ešte požadoval finančnú čiastku 5.200 Eur, ktoré mu dala jeho matka

na výstavbu plotu, avšak je ochotný z tejto čiastky ustúpiť, ak by sa dohodli, určite však žiadal priznať
do jeho výlučného vlastníctva byt a 4.000 Eur.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh

niektorého z manželov súd.

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,

platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatnýmajetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.

10. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných právnych
ustanovení dospel k rozhodnutiu riadiac sa následovnou úvahou: Je nesporné, že hlavnými predmetmi
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli predmetný 3-izbový byt nachádzajúci
sa v A. ako aj rodinný dom nachádzajúci sa v obci T.. Žalovaný sprvoti zaujímal negatívny postoj vo
vzťahu k tomu, aby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, t.j. jeho bývalej manželky,
avšak postupne v priebehu konania viackrát, či už v písomnom podaní, alebo ústne na pojednávaní,

deklaroval možnosť, že byt by bol prikázaný do výlučného vlastníctva jeho manželky, pričom jemu by bol
prikázaný do výlučného vlastníctva rodinný dom v obci T. s tým, že žalobkyňa by bola zaviazaná vyplatiť
mu vyrovnávací podiel, či už vo výške 13.568,02 Eur, resp. na ostatnom pojednávaní deklarovanú sumu
4.000 Eur. Výpoveď žalovaného v tom zmysle, že to bol on, kto prinášal peniaze do domácnosti, jednak
ťažkou prácou v zahraničí, pričom žalobkyňa bola doma a starala sa o ich dve maloleté dcéry, súd

vyhodnotil v tom zmysle, že starostlivosť o domácnosť zo strany žalobkyne taktiež nemožno považovať
za niečo bezhodnotné, resp. za žiadny vklad do vedenia a starostlivosti o domácnosť. Zákon explicitne
neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom,
či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s
druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (nález Ústavného súdu SR z 13.3.2013 sp. zn.

I US 537/2012-37). Z výpisu z účtu zo Slovenskej sporiteľne je zrejmé, že matka žalovaného vybrala
sumu prevyšujúcu 5.200 Eur s tým, že túto sumu mala dať svojmu synovi, teda žalovanému, pričom
táto skutočnosť bola potvrdená aj svedkom, bratom žalovaného, ako finančnú výpomoc pri výstavbe
rodinného domu, resp. plotu. Žalovaný však deklaroval na ostatnom pojednávaní, že z tejto čiastky
by aj ustúpil, avšak určite žiadal prikázať do výlučného vlastníctva byt a 4.000 Eur k tomu ako rozdiel

všeobecných hodnôt oboch nehnuteľností.

11. Súd vyhodnotil situáciu aj v svetle výpovede žalovaného na ostatnom pojednávaní v tom zmysle,
že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne predmetný 3-izbový byt ako aj v záverečnej reči právnej
zástupkyne žalobkyne špecifikované hnuteľné veci s tým, že v tomto byte býva nielen žalobkyňa, ale

aj dve spoločné dcéry účastníkov konania, pričom by bolo značným zásahom do ich života, ak by tieto
dcéry pri prikázaní rodinného domu v obci T. do výlučného vlastníctva matky, teda žalobkyne, boli nútené
sa s matkou do tohto rodinného domu presťahovať. Žalovaný vo svojej výpovedi sám uviedol, že s
dcérami má dobré vzťahy, pričom tieto vzťahy by chcel aj naďalej udržiavať. Je preto nepochybné aj v
záujme žalovaného a udržania prijateľných rodinných vzťahov do budúcnosti, aby tento 3-izbový byt bol

prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá v ňom stále býva aj so svojimi dcérami. Žalovanému
súd prikázal rodinný dom v obci T. do jeho výlučného vlastníctva, pričom všeobecná hodnota tohto domu
je znaleckým posudkom určená na výšku 60.500 Eur. Je to teda o 8.000 Eur vyššia hodnota, aká je
hodnota 3-izbového bytu, ktorý je prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd preto zohľadňujúc
vnos žalovaného do manželstva predstavujúci sumu darovanú jeho matkou vo výške 5.322,61 Eur,

vyhodnotil ako jeho vnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak nezaviazal žalobkyňu
povinnosťou vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel požadovaný žalovaným vo výške 4.000 Eur,
nakoľko hodnota rodinného domu v zmysle znaleckého posudku prevyšuje o spomínaných 8.000 Eur
všeobecnú hodnotu ceny bytu ako druhej nehnuteľnosti z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

12. Súd prvej inštancie sa zaoberal taktiež tzv. disparitou pri vyporiadaní tohto bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle návrhu právnej zástupkyne žalobkyne a dospel k záveru, že aj v
svetle v tomto rozsudku spomínaných rozhodnutí pod sp. zn. 7C 30/2011, resp. 8C 77/2011, v ktorých
sa konštatovalo určitým spôsobom fyzické násilie zo strany žalovaného voči žalobkyni, čo napokon
nebolopopretéanisamotnýmžalovaným,konkrétnevkonaní7C30/2011,tedatobolajdôvoddarovania

bytu žalobkyni počas manželstva. Súd zohľadňujúc všetky tieto skutočnosti, avšak najmä s akcentom
na nenarušenie budúcich a aktuálnych rodinných vzťahov medzi žalovaným a jeho dcérami, dospel
k záveru, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spravodlivým práve v tom
zmysle, že prikázanie 3-izbového bytu žalobkyni, v ktorom býva so svojimi dcérami a rodinného domužalovanému,zohľadňujepotrebyobochstránsporu.Napokonniejenemožné,žebyžalovanýpredmetný
rodinný dom predal a zakúpil si byt zodpovedajúci jeho požiadavkám v meste A., kde pracuje ako
vodič MHD a takýmto spôsobom riešil svoju bytovú otázku. Vzhľadom na čiastočné aplikovanie zásady

disparity pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto súd vyporiadal tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v tom zmysle, že strany
sú bez povinnosti vzájomného finančného vyporiadania.

13. O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok sa vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov rozhodol súd podľa § 2 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
vo výške položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona o súdnych
poplatkoch, pričom zaviazal žalobkyňu a žalovaného uhradiť tento poplatok vo výške 3.390 Eur spoločne
a nerozdielne do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že podľa § 232 ods. 3 druhá veta
CSP, považoval 3-dňovú lehotu na plnenie za príliš krátku na zabezpečenie finančných prostriedkov pre
obe strany sporu.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Nakoľko obe strany mali vo veci len čiastočný úspech, súd v zmysle citovaných ustanovení § 255 ods.
1, 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.