Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213448
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8813213448.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1.Š. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.X. S. XXX/XX, X. N. H. R., Š. X. K. Q., zast. JUDr. Dušanom Kmecom,
advokát so sídlom M. R. Štefánika 2465, Vranov nad Topľou 2. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K.X. S. XXX, zast. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, X. N. H. R., Š.R. X. K. Q. 3. K. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, X. N. H. R., Š.R. X. K. Q. zast. JUDr. Miroslavom Gogom,
advokát so sídlom Štúrova 129, Vranov nad Topľou 4. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX,
X. N. H. R., Š.R. X. K. Q. o zaplatenie 15.120,34 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. až v 4. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 8000,48 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne od 04.02.2013 do zaplatenia, pričom žalovaný v 3.rade je z tejto sumy
povinný plniť žalobcovi najviac sumu 3.939,76 eur, a žalovaný v 4.rade je z tejto sumy povinný plniť
žalobcovi najviac sumu 4.098,45 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v 1. až 4.rade zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade, s tým, že všetkým žalovaným sa žalovaná
suma povoľuje splácať v mesačných splátkach po 100 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku
vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanív1.až4.radesú povinný nahradiťžalobcovitrovykonaniaatokaždýznichvovýške1,5%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť sumu 15.120,34 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 14.109,03 eur od
01.12.2013 ako aj náhrady trov konania. Žalovaná suma 15120,34 eur pozostáva z istiny 14109,03, eur,
nezaplatených úrokov z omeškania od 5.2.2013 do 30.11.2013 vo výške 1011,31 eur.

2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2800449 7 02 bola s
dlžníkom Š. C., nar. XX.XX.XXXX ( ďalej len dlžník ) a žalovanými v 1. a v 2. rade uzatvorená zmluva o
mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 31.10.2007,
v súlade s ktorou poskytol žalobca dlžníkovi a žalovanému v 2. rade mimoriadny medziúver vo výške
16.596,96 eur. Dlžník a žalovaný v 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
mimoriadneho medziúveru 8,19 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 113,29 eur a do

nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo
výške 82,98 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník a žalovaný v 2. rade
zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 145,22 eur žalovaný v 1. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, akju neuspokojí dlžník a žalovaný v 1. rade. Dlžník zomrel dňa 28.07.2010. Dedičom po dlžníkovi sa stali
žalovaní v 1. až 4. rade na základe osvedčenia o dedičstve spisová značka 5D/240/2010, Dnot 130/2010
zo dňa 30.05.2011. Žalobca následne vykonal prevod nasporených a dlžných finančných prostriedkov z

účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX na novovytvorený účet stavebného sporenia č. 2555209
5 01 patriaci žalovanému v 1. rade a z účtu medziúveru č. XXXXXXX X XX na novovytvorený účet
medziúveru č. XXXXXXX X XX patriaci žalovanému v 1. rade. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté
podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 28.01.2013 žalobca odstúpil od
úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné

prostriedky nevrátili. Do účinnosti odstúpenia sa medziúver úročil dohodnutým 8,19 % p.a. úrokom.
Účinnosť odstúpenia nastala dňa 04.02.2012. Odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od
zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. Žalovaná suma
15.120,34 eur pozostáva z istiny 14.109,03 eur, z nezaplatených úrokov omeškania od 05.02.2013 do
30.11.2013 vo výške 1.011,31 eur. Príslušenstvo žalovanej sumy predstavuje 8,75% p.a. z istiny od
01.12.2013 do zaplatenia.

3.Žalobca návrhom zo dňa 22.07.2014 upravil petit žaloby z dôvodu, že žalovaní v 3. a 4. rade vystupujú
ako dedičia pôvodného dlžníka s tým, že súd posúdil toto podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby
a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 06.10.2014 konanie čiastočne zastavil a to v tomto znení: Súd
konanie čiastočne nad zaplatenie žalovanými I. až IV. rade žalobcovi sumu vo výške 15.120,34 Eur

s 8,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 14.109,03 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia ako aj trovy
konania pozostávajúce zo súdneho poplatku, pričom žalovaní v III. a IV. rade sú povinní plniť žalobcovi
najviac do výšky 4.098,45 Eur, zodpovedajúcej 1 ceny nadobudnutého dedičstva po zomrelom dlžníkovi
Š. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. S., D. XXX/XX, zomr. XX.XX.XXXX s tým, že plnením
jednéhozožalovaných I.-IV.zanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťžalovanýchv I.aII.radezastavuje.

Žalobca toto podanie odôvodnil tým, že žalovaný v 1.rade vystupuje ako ručiteľ, žalovaná v 2.rade ako
spoludlžník, a žalovaní v 3.a 4.rade sú dedičia, ktorí zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva, t.j. do sumy 4.098,45 eur / 1 zo sumy 16.393,78 eur v zmysle osvedčenia o
dedičstve sp. zn. 5 D/240/2010 /.

4.Žalovaní v 1, 2, a 4.rade so žalobou súhlasili, požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.
Právny zástupca žalovaného v 3.rade spočiatku uviedol, že nárok žalobcu nie je v celom rozsahu právne
opodstatnený vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neskôr žiadal, aby
súd voči žalovanému v 3.rade žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný v 1.rade podpísaním dohody zo
dňa 19.08.2011 o prevzatí zostatku dlhu sa stal hlavným dlžníkom a preto žalovaní v 2. až 4. rade nie

sú pasívne legitimovaní. Neskôr taktiež požiadal o povolenie splácať dlh v splátkach.

5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre
fyzické osoby, odstúpením od zmluvy, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, výpoveďou žalovaných

a ich právnych zástupcov, pripojeným spisom tunajšieho súdu spisová značka 5D/240/2010, písomným
vyjadrením žalobcu, podaním Poštovej banky, kópiami poštových poukážok.

6.Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. V písomných podaniach súdu uviedol, že po smrti dlžníka Š.
C. bola vykonaná platba priamym vkladom z S. C. a tri úhrady boli poukázané z účtu žalovanej v 2. rade.

Žalovaní v 3. a 4. rade nadobudli dedičstvo po dlžníkovi vo výške 1 podielu na nehnuteľnosti v hodnote
15.000,- eur vo výške 3.750,- eur. Žalovaný v 1. rade je dedičom ako aj ručiteľom. Na základe dohody
o prevzatí zostatku dlhu z 19.08.2011 sa stal žalovaný v 1. rade hlavným dlžníkom na ktorého meno
je vedený účet medziúveru. O tejto skutočnosti boli informovaní žalovaní listom zo dňa 09.08.2011. Po
smrti dlžníka platby na účet č. 255209 2 02 zo dňa 22.09.2011, 20.10.2011, 22.11.2011 a 21.12.2011 boli

realizované žalovaným v 1. rade. Platby zo dňa 22.02.2012, 17.05.2012 a 28.05.2012 boli poukázané
z účtu žalovanej v 2. rade. Na pôvodný účet medziúveru č. 2800449 4 03 neboli odo dňa 28.07.2010
poukázané žiadne úhrady.

7.Listom zo dňa 09.08.2011 žalobca oznámil žalovanej v 2. rade, že vzhľadom na smrť dlžníka Š. C.,

kedy v osvedčení o dedičstve nebol určený nadobúdateľ pohľadávky vzniknutej na základe Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere č. 2800449 4 03 a stavebnom úvere č. 2800449 7 02 a vzhľadom na to, že
je možné viesť dlžnú sumu úveru len na jednom účte, vyzval ju žalobca ako spoludlžníčku a jednéhozo zákonných dedičov o zabezpečenia spísania dohody medzi zákonnými dedičmi (žalovaní v 1. až 4.
rade), na ktorého z dedičov je možné previesť nasporené a dlžné finančné prostriedky.

8.Žalovaný v 1. rade na pojednávaní súdu uviedol, že na zmluve o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere vystupuje ako ručiteľ aj keď chcel si zobrať úver na svoje meno, avšak nebolo mu
to umožnené, pretože v tom čase bol vdovec. Potreboval peňažné prostriedky na rekonštrukciu domu.
Úver spočiatku splácal jeho otec a neskôr on. Medzičasom prišiel o zamestnanie, bol v nemocnici a
prestal pravidelné splátky z tohto dôvodu splácať. Pri podpise zmluvy mu boli vysvetlené jednotlivé jej

náležitosti a v dedičskom konaní podpísal vyhlásenie, že preberie dlh na seba, nakoľko malo ísť o úver
pre jeho osobu. Žiadal, aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne z
dôvodu, že až od tohto roku má stále zamestnanie s príjmom 9.400,- Kč mesačne. Zamestnávateľ mu
hradí ubytovňu a zabezpečuje obed. Stará sa o jedného plnoletého syna vo veku 19 rokov, ktorý tohto
roku končí štúdium na strednej škole. Mesačne mu prispieva sumou 100,- eur na výživu. Na domácnosť
v K. S. prispieva sumou 100,- eur. Nepravidelne má vyplácanú odmenu 1.000,- -1.200,- Kč.

9.Žalovaná v 2. rade sa na pojednávanie nedostavila, žiadala aby súd konal v jej neprítomnosti.

10.Žalovaný v 3. rade súdu uviedol, že po smrti dlžníka čiastočne uhradil za neho dlh v spoločnosti Home
Credit Slovakia, o čom má doklad. Taktiež uhradil aj dlh v S. C. za poručiteľa, avšak listinné dôkazy o

tom nemá. Išlo o 1 vyplateného dôchodku, ktorý bol dlžníkovi vyplatený bez oprávnenia. Na pohľadávku
voči žalobcovi neuhradil žiadnu sumu. Súdu nevedel ani uviesť, kto vykonal úhrady po smrti dlžníka pre
žalobcu. Taktiež žiadal, aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 50,- eur. Súdu predložil
doklad o výške jeho príjmu mesačne vo výške 444,50,- eur. Uviedol, že je slobodný a bezdetný, nemá
žiadne výdavky na domácnosť, pretože so súrodencami sa dohodol, že bude platiť pôžičku, ktorá je

predmetom tohto konania.

11.Žalovaná v 4. rade na pojednávaní súdu uviedla, že za poručiteľa uhradila nejaké jeho pohľadávky,
avšak žiaden listinný dôkaz o tom nemá. Po smrti poručiteľa na dlh boli pre žalobcu vykonané nejaké
úhrady, ktoré však uhradil iba žalovaný v 1. rade. Jednoznačne vylúčila, žeby tieto úhrady po smrti

poručiteľa vykonala žalovaná v 2. rade, ktorú zastupuje v tomto konaní. Taktiež žiadala, aby jej súd
povolil splácať dlžnú sumu v splátkach z dôvodu, že má mesačný príjem vo výške 440,- eur, je vydatá
a manžel je zamestnaný a má deti vo veku 7 a 6 rokov. V domácnosti kde bývajú všetci súrodenci hradí
výdavok vo výške 220,- eur na plyn a elektrinu. Pre seba žiadala splátky vo výške 50,- eur a pre žalovanú
v 2.rade, ktorú zastupuje vo výške 100,- eur z dôvodu, že žalovaná v 2. rade je dôchodkyňa, poberá

dôchodok vo výške 500,- eur, avšak má výdavky na lekára a iné úvery, ktoré platí mesačne vo výške
200,- eur.

12.Právny zástupca žalovaného v 1. rade súdu predložil poštové poukážky o úhrade splátok pre žalobcu
zo strany žalovaného v 1. rade po smrti poručiteľa.

13.Právny zástupca žalovaného v 3. rade v písomnom vyjadrení k žalobe a vo výpovedi poukázal na
§ 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade preto nejde o spoločnú zodpovednosť,
ale o delenú. V dedičskom konaní po poručiteľovi Š. C. boli prihlásené pohľadávky žalobcu vo výške
8.320,50,- eur s príslušenstvom, spoločnosti Home Credit Slovakia, ako aj S. C.. Žalovaný v 3. rade

uhradil spoločnosti Home Credit Slovakia v sume 158,59,- eur a S. C. v sume 160,- eur. Podľa dohody
o prevzatí zostatku dlhu z 19.08.2011 sa žalovaný v 1. rade stal hlavným dlžníkom, na ktorého meno je
vedený účet medziúveru. Preto žalovaní v 2. až 4. rade nie sú pasívne legitimovaní a žiadal, aby súd
žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol.

14.Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 5D/240/2010 vyplýva, že dlžník Š. C., nar.
XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Majetok po poručiteľovi zdedili štyria dedičia a to žalovaní v1.
až 4. rade, nakoľko dedička M. Ž.M. nenadobudla žiaden majetok. Všeobecná hodnota majetku bola
stanovená na sumu 16.393,78,- eur (nehnuteľnosť vo výške 15.000,- eur, suma na konte stavebného
sporenia vo výške 1.393,78,- eur) a výška dlhov vo výške 10.287,31,- eur (pohľadávka žalobcu vo výške

8.320,50,- eur, pohľadávka Home Credit Slovakia, a.s. vo výške 1223,88,- eur a pohľadávka Poštovej
banky, a.s. vo výške 618,63,- eur).15.Z dohody zákonných dedičov o prevzatí zostatku dlhu vyplýva, že túto dohodu podpísali žalovaní
v 1. až 4. rade, kde je uvedené, že zákonní dedičia sa dohodli, že zostatok dlhu po poručiteľovi Š.
C. číslo zmluvy o medziúvere č. 2800449403 a stavebnom úvere č. 2800449702 preberá Š. C., nar.

XX.XX.XXXX.

16.Z podania S. C. zo dňa 19.01.2015 vyplýva, že dňa 16.09.2010 bol vrátený neoprávnene poukázaný
dôchodok vo výške 1.255,20 eur K. S., ku ktorému priložil aj výpis z účtu preukazujúci túto skutočnosť.

17.Z predložených poštových poukážok žalovaným v 3.rade vyplýva, že tento vykonal úhradu
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. vo výške 158, 69 eur dňa 22.10.2013 na dlh po poručiteľovi.

18.Z poštových poukážok predložených žalovaným v 1.rade vyplynulo, že okrem úhrad, ktoré sú
zaznamenané na odstúpenom účte žalovaný v 3.rade vykonal aj tieto úhrady: dňa 18.05.2011 sumu
83 eur na účet č. XX-XXXXXXXXXX, N.:XXXXXXXXXX, dňa 19.10.2011 sumu 82,98 eur na účet č.

XX-XXXXXXXXXX, N.:XXXXXXXXXX, dňa 20.12.2011 sumu 82,98 eur na účet č. XX-XXXXXXXXXX,
N.:XXXXXXXXXX. Aj tieto úhrady súd započítal do úhrad, nakoľko z týchto dôkazov vyplýva, že boli
vykonané na účty, ktorú sa vzťahujú na predmetnú zmluvu.

19.Vzhľadom na vykonané dokazovanie prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 3.6.2015 a to

tak, že žalovanému v 1. až 4. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
6.278,65eursúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneod12.02.2013dozaplateniapričomžalovaný
v 3. rade je povinný plniť žalobcovi najviac do výšky 3.939,76 eur a žalovaný v 4. rade je povinný plniť
žalobcovi najviac do výšky 4.098,45 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v 1. až 4. rade zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, to všetko sa im povoľuje splácať v mesačných

splátkach po 100 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do 25. dňa, toho ktorého mesiaca, pod
následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania sa
rozhodnepoprávoplatnostitohtorozsudku. svojerozhodnutieodôvodniltým,žedlžníkom,atožalovanej
v 2. rade a právnemu predchodcovi žalovaných v 1. až 4. rade bol poskytnutý úver v sume 16.464,09
eur. Ku dňu smrti dlžníka bol úver splatený vo výške 2.152,70 eur, po smrti ku dňu podania žaloby vo

výške 6.311,01 eur. Po odstúpení od zmluvy neboli vykonané žiadne úhrady. Keďže pri zrušení zmluvy si
účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm,
a teda sumu 6.278,65 eur (16.464,09 - 10.158,44). Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na
úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zohľadnil, že žalovaní v 1. až 4. rade vystupujú
ako dedičia po dlžníkovi a ich zodpovednosť je obmedzená výškou nadobudnutého dedičstva. Žalovaní

v 3. až 4. rade nadobudli dedičstvo vo výške 4.098,45 eur, a preto zodpovedajú za dlhy poručiteľa len
do tejto výšky, pričom u žalovaného v 3. rade bolo zohľadnené, že uhradil dlhy poručiteľa aj vo vzťahu
k spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. V prevyšujúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a o trovách konania strán si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016.

20.Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal včas odvolanie žalovaný
v 3. rade, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby vo vzťahu k nemu bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi suma 1.569,66 eur s prísl.. Má za to, že konanie súdu prvej inštancie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj keď v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uvádza
právnu úpravu § 470 ods. 1, 2 OZ, má za to, že toto hmotnoprávne ustanovenie vo vzťahu k jeho osobe
nebolo správne aplikované. Zodpovednosť viacerých dedičov za poručiteľove dlhy nie je solidárna a
nevzťahuje sa na ňu § 511 OZ. Každý dedič je povinný vyrovnať dlh poručiteľa v takom pomere, v akom

sa podieľa na celom dedičstve. Výnimkou sú len tie prípady, kedy sa dedičia dohodnú so súhlasom
veriteľov na inej zodpovednosti. Individuálna zodpovednosť žalovaného v 3. rade podľa § 470 ods. 1,
2 OZ za dlh poručiteľa predstavuje suma 1.569,66 eur, teda 1 podielu na dedičstve po poručiteľovi Š.
C. ( 6.278,65 eur : 4 = 1.569,66 eur). Súd prvej inštancie tiež napadnutým výrokom rozsudku uložil
žalovanýmpovinnosťzaplatiťajúrokzomeškanianadrámecuplatňovanejdobyuvedenejvpetitežaloby

od 01.12.2013. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

21.Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie aj žalobca, ktorý
navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôrazňuje,že súd prvej inštancie konštatuje, že okrem úhrad na odstúpenom účte žalovaní vykonali aj úhrady
dňa 18.05.2011 v sume 83 eur, 19.10.2011 v sume 82,98 eur a 20.12.2011 v sume 82,98 eur. Žalobca
nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že by tieto úhrady mali byť vykonané

na účty, ktoré sa vzťahujú na predmetnú úverovú zmluvu. Spomínané úhrady žalobcom už boli
započítané na účte stavebného sporenia č. 2800449702 a na účte sporenia č. 2555209501. Odvoláva
sa voči zamietnutiu žaloby aj z dôvodu nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie
konštatuje, že úver bol poskytnutý v sume 16.464,09 eur, mal za preukázané, že boli uskutočnené
úhrady v celkovej výške 8.463,71 eur s tým však, že účastníci si majú vrátiť rozdiel týchto súm v

rozsahu 6.278,65 eur. Podľa žalobcu je táto suma zmätočná, nakoľko rozdiel 16.464,09 eur a 8.463,71
eur predstavuje sumu 8.000,38 eur. Vytýka súdu prvej inštancie tiež nesprávne právne posúdenie
veci v tom zmysle, že nesprávne bolo aplikované ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 457 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal aplikovať § 506 Obchodného zákonníka
v spojení s § 344 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Z povahy veci vyplýva, že ak sa právny
vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ má riadiť Obchodným zákonníkom, tak potom neprichádza

do úvahy odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka, pretože je neaplikovateľný. Logicky nemôže
ani dôjsť k vzdaniu sa nejakých práv. Ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ riadi
Obchodným zákonníkom je vylúčené, aby sa za neprípustné dojednania považovalo to, že sa budú
aplikovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o účinkoch odstúpenia od zmluvy, ktoré
sa ani nestali súčasťou zmluvných dojednaní. Výklad použitý súdom prvej inštancie je v rozpore s

princípom právnej istoty. Súd tak zamietol nárok žalobcu, ktorého gro predstavovali úroky za úver, teda
odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. V prospech týchto
žalovaných nespočíva len v tom, že získali peňažnú sumu vo výške poskytnutého medziúveru, ktorú
nepochybne musia vrátiť, ale aj v tom, že tieto peňažné prostriedky mohli používať po určitý čas. Ak
by naopak žalovaní nemali vydať obohatenie získané prospechom z možnosti používať poskytnuté

peňažné prostriedky a žalobcovi by takéto obohatenie nemalo byť vydané, došlo by k tomu, že žalovaní
od 12.01.2004 používali peňažné prostriedky zadarmo, hoci naopak by za normálnych okolností museli
za použitie peňažných prostriedkov platiť odmenu. Ak je podstatou právneho vzťahu prenechanie
určitej veci na využívanie, tak potom bezdôvodné obohatenie, resp. povinnosť vydať poskytnuté plnenie
nespočíva len v tom, že sa musí vrátiť vec, ale aj v tom, že sa má poskytnúť náhrada za obohatenie

spočívajúce v tom, že účastník neplatnej alebo zrušenej zmluvy mal možnosť vec užívať, resp., že ju
užíval. Nemožno tak súhlasiť s právnym posúdením veci v tom zmysle, že k zániku zmluvy v dôsledku
jej odstúpenia došlo v zmysle § 48 ods. 2 OZ od začiatku a účastníci sú preto povinní vrátiť si navzájom
poskytnuté plnenia.

22.O odvolaní rozhodol druhoinštančný súd a to tak, že zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie z dôvodu, že:

22.1.súd prvej inštancie síce správne právne vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a tento postup aj riadne zdôvodnil. V tejto súvislosti sú významné ustanovenia § 52 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 54 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva prednostná aplikácia tých
noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných
podmienok. Zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to znamená, či ide
o aplikáciu Obchodného práva alebo Občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje

zmluvné, a teda i právne postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej
zmluve. Tieto právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych noriem na spotrebiteľský
právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu
zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.

22.2.Z dôvodu neplnenia povinností plynúcich z takto uzatvorenej zmluvy, žalobca s účinkami ku dňu
28.01.2013 od zmluvy odstúpil. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom
zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy
viaže na okamih, keď prejavov vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.
Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým

sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie j právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak
(§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom
zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Vtejto súvislosti ako bolo už spomínané je právne významné ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva v súlade s občianskoprávnou úpravou
od začiatku zrušila, na čo súd prvej inštancie správne poukázal a v tejto súvislosti aj vec správne

právne posúdil. Zo zrušenej zmluvy tak vzniká žalobcovi právo domáhať sa voči žalovaným vydania
bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a v
tejto súvislosti sú právne závery súdu prvej inštancie správne.

22.3.Spornou však zostáva výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných. Súd prvej inštancie

zistil, že na základe takto uzatvorenej zmluvy bol obom dlžníkom vyplatený medziúver vo výške
16.464,09 eur. Do smrti dlžníka Š. C., nar. XX.XX.XXXX boli na tento dlh vykonané úhrady vo výške
2.152,70 eur a po jeho smrti sa vykonali úhrady vo výške 6.311,01 eur, a teda spolu 8.463,71 eur. Nie je
takzrejmé,nazákladeakýchskutočnostísúdprvejinštancieustálilpovinnosťžalovanýchvrátiťžalobcovi
rozdiel medzi poskytnutým úverom a prijatými plneniami z ich strany v rozsahu 6.278,65 eur, na čo
v podanom odvolaní poukazuje žalobca. Súd prvej inštancie tiež nevysvetlil dostatočným spôsobom,

na základe čoho boli v prospech žalovaných započítané aj plnenia v sume 83 eur (18.05.2011), 82,98
eur (19.10.2011) a 82,98 eur (20.12.2011), keď žalobca tvrdí, že spomínané úhrady už z jeho strany
boli započítavané na účte stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX B. Č.. XXXXXXX 5 01. Súd prvej
inštancie sa tak v ďalšom konaní musí dôsledným spôsobom vyporiadať s tým, aký je reálny zostatok
dlhu žalovaných, v súvislosti s takto poskytnutým úverom zo strany žalobcu vo vzťahu k ich právnemu

predchodcovi a žalovanej v 2. rade.
22.4.Podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

22.5.Zo zásady, že sa dedičstvo nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460 OZ) vyplýva, že okamihom
smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv poručiteľa, ako aj
povinností, ktoré smrťou nezanikajú. Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, ust. § 470 OZ upravuje
rozsah dedičovej zodpovednosti jednak za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za

poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, a to tak, že túto zodpovednosť obmedzuje
zákon výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho,
čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Zodpovednosť viacerých dedičov za poručiteľove dlhy
nie je solidárna. Nevzťahuje sa na ňu ust. § 511 Občianskeho zákonníka. Ako bolo vyššie vysvetlené,
každý dedič je povinný vyrovnať každý z dlhov poručiteľa v takom pomere, v akom sa podieľa na

celom dedičstve. Výnimkou sú iba tie prípady, kedy sa dedičia dohodnú so súhlasom veriteľa na inej
zodpovednosti, k čomu však v danom prípade v priebehu dedičského konania po poručiteľovi Š. C.
nedošlo.

22.6.Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti vzhľadom na uvádzané skutočnosti

nie je vykonateľné. Súd prvej inštancie na jednej strane uložil žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi namietanú istinu 6.278,65 eur s prísl. spoločne a nerozdielne, v ďalšom však zaväzuje
žalovaných v 3. až 4. rade plniť žalobcovi z tejto sumy najviac do výšky nadobudnutého dedičstva. V
tejto súvislosti by mal súd prvej inštancie predovšetkým zohľadniť, že dlžník Š. C., nar. XX.XX.XXXX
je právnym predchodcom všetkých žalovaných, avšak žalovaný v 1. rade je z uzatvoreného zmluvného

vzťahu v postavení ručiteľa a žalovaná v 2. rade dlžníkom. Toto právne postavenie žalovaných v 1.
až 4. rade musí byť zároveň vyjadrené aj vo výroku rozhodnutia súdu s akceptovaním predpokladov
stanovených už citovaným ust. § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

23. V zmysle pokynov odvolacieho súd pokračoval v konaní. Žalobca v písomnom podaní žiadal, aby súd

duplicitne nezapočítal úhradu zo dňa 18.05.2011 vo výške 83 eur, ktorá bola vykonaná dňa 19.05.2011
na účet číslo XXXXXXXXXX, úhradu zo dňa 19.10.2011 vo výške 82,98 eur poukázanú na účet číslo
XXXXXXXXXX a úhradu zo dňa 20.12.2011 vo výške 82,98 eur poukázanú na účet číslo XXXXXXXXXX.
V opačnom prípade žalobca žiada, aby žalovaní predložil doklady, že v týchto dňoch vykonali duplicitné
úhrady. Ďalej uviedol, že rozsudku zo dňa 03.04.2015 neboli uskutočnené žiadne úhrady.

24. Žalovaní v 1. 2 a 4 rade neuviedli žiadne nové skutočnosti.25. Zástupca žalovaného v 3.rade uviedol, že vo vzťahu žalobca a žalovaný v 3.rade ide o individuálnu
zodpovednosť a pokiaľ ide o žalovaných v 1.a 2.rade, týchto sa týka solidárna zodpovednosť.

26.Podľa článku I. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a dlžníkom Š. C., nar. XX.XX.XXXX, spoludlžníkom a to žalovanou v 2.rade
a žalovaným v 1.rade ako ručiteľom zo dňa 31.10.2007, žalobca na preklenutie obdobia do pridelenia
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver pod č. XXXXXXX
X XX vo výške 500.000 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe

ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných ako aj všeobecných
podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom
XXXXXXX X XX vo výške cca 300.000 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej
sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

27.V zmysle článku II. zmluvy časti Medziúver, dlžník je povinný poukazovať pravidelne mesačne

dohodnutý vklad na účet zmluvy o stavebnom sporení vo výške 2.500 Sk. Dlžník sa zároveň zaväzuje
splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je
8,19 % p.a. . Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje na účet zmluvy o stavenom sporení č.
XXXXXXXXXX pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 7,57 eur. Do nasporenia 40 % cieľovej
sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady

minimálne vo výške 2.500 Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník
zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3.413
Sk.

28.V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako

dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

29.Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého

zostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

30.Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo

skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

31.Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

32.Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

33.Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami

sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.
310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy
o stavebnom sporení.

34.V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

35.Vzmyslebodu3písm.b),c)čl.XIX.Všeobecnýchpodmienokaknastanúskutočnostiuvedenévbode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.36.Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 28.01.2013 žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní ostávajú v omeškaní na účte stavebného

sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma
splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 31.10.2007 a zároveň
požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do
7 dní od doručenia tohto listu žalovaní neuhradia dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým

zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovaní si oznámenia o odstúpení od zmluvy
prevzali dňa 04.02.2013.

37.Zvýpisuzúčtumedziúveruaodstúpenéhomedziúveruvyplýva,žedlžníkovi bolvyplatenýmedziúver
spolu vo výške 16.464,19 eur, na ktorý vykonal úhrady do svojej smrti vo výške 2.152,70 eur a po smrti
dlžníka boli vykonané úhrady vo výške spolu 6.311,01 eur.

38.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

39.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

40.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

41.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

42.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

43.Podľa § 531 ods. 1 a 2 a 3 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho
dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď
pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou
s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa

uzavrela písomnou formou.

44.Podľa § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za

dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

45.Podľa § 546 Občianskeho zákonníka ručenie Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku
ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,
že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

46.Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiťpoplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
47. Výška úrokov z omeškania je o8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G.

L. C.) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. účinného ku dňu omeškania ).
48.Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a dlžník a
spoludlžník a ručiteľ / v tomto konaní žalovaná v 2.rade a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom

obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez ich možnosti privodiť
akúkoľvek zmenu.

49.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

50.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

51.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

52.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

53.Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a žalovaníako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti žalovaných
privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa

výhodnejšia.

54.V konaní bolo ďalej preukázané, že dlžník dňa XX.XX.XXXX zomrel a ako dedičia po ňom vystúpujú
žalovaní v 1.až 4.rade, pričom zároveň žalovaný v 1.rade je ručiteľom v zmysle zmluvy a žalovaná v
2.rade má postavenie spoludlžníka v zmysle zmluvy.

55.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a dlžník a žalovaný v 1. a 2. rade uzavreli
dňa 31.10.2007 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX
X XX. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy
o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 500.000
Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých

zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 300.000
Sk.

56.Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol dlžníkovi dohodnutý medziúver. Dlžníci však svoj
záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

57.Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci ako aj právny nástupcovia - dedičia
podstatne porušil zmluvu, žalobca listom zo dňa 28.01.2013 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o
okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

58.Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

59.Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú

nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

60.Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).

Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

61.Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

62.Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný
zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

63.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo20/09).

64.Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania
úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň
zosplatnenie úveru.

65.Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co

113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
( napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

66.Dodávateľ,ktorýnaformulovalštandardnútypovúzmluvu,dobrovoľnesarozhodolvyužiťustanovenie

zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

67.Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení

s § 54 ods. 1, ods. 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

68.Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,

že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

69.Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej

právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

70.V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie
medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených

v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

71.Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

72.Podľa čl. VII. Zmluvy bod 8 „ zmluvné strany sa výslovne dohodli, že veriteľ je oprávnený po odstúpení
od zmluvy požadovať úrok z omeškania podľa § 369 Obch. z., po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si úrok z omeškania, ktorý pozostáva zo zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby zvýšenej
o 3% p.a. pri stavebnom úvere o 5% p.a. pri medziúvere z celého zostatku dlhu až do úplného splatenia
celého dlhu.“

73.Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina,
nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s touto zmluvou.74.Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje

postavenie žalovanej spotrebiteľky. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

75.Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

76.Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným

spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

77.Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová
zmluva by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola
zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

78.Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť

všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán),
ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného
obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

79.V danej veci mal súd za preukázané, že dlžníkom - poručiteľovi a žalovanému v v 2.rade bol

poskytnutý úver v sume 16.464,19 eur. Žalovaný v 1.rade v tomto vzťahu vstupoval ako ručiteľ. Ku smrti
poručiteľa bol tento úver splatený vo výške 2.152,70 eur, po smrti ku dňu podania žaloby vo výške
6.311,01 eur, pričom po odstúpení od zmluvy neboli vykonané žiadne úhrady. Z dôvodu, že ako dedičia
po poručiteľovi sú nie len žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sú zároveň spoludlžník a ručiteľ, sú konal aj s
dedičmi a to žalovanými v 3. a 4. rade. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom

poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 8.000,48 eur ( 16.464,19-
8.463,71 ). Keďže však žalovaní v 1.rade vystupuje aj ako ručiteľ a žalovaní v 2.rade ako spoludlžník
a žalovaní v 3. a 4.rade vystupujú ako dedičia po dlžníkovi, a ich zodpovednosť je obmedzená výškou
nadobudnutého dedičstva, pričom žalovaní v 3. a 4. rade nadobudli dedičstvo vo výške 4.098,45 eur,
a preto zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do tejto výšky, pričom pri žalovanom v 3.rade súd zohľadnil

aj úhradu, ktorú vykonal pre veriteľa spoločnosť Home Credit Slovakia a.s., súd zaviazal žalovaných
na úhradu dlžnej sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o sumy úhrad vykonaných zo strany žalovaných, súd vychádzal
z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru ako je na čl. 33 a 34. Iné úhrady žalovaným nepripočítal,
nakoľko sa súd stotožnil s námietkou žalobcu, že úhrada zo dňa 18.05.2011 vo výške 83 eur, ktorá bola

vykonaná dňa 19.05.2011 na účet číslo XXXXXXXXXX, úhrada zo dňa 19.10.2011 vo výške 82,98 eur
poukázaná na účet číslo XXXXXXXXXX a úhrada zo dňa 20.12.2011 vo výške 82,98 eur poukázaná
na účet číslo XXXXXXXXXX je započítaná v úhradach vo výške po 113,30 eur. Dôkazy na preukázanie
opaku zo strany žalovaných, že vykonali v tieto dni súčasne úhrady na sumu 113,30 eur ako aj na sumu
83, resp. 82,98 eur, neboli predložené.

80.Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania
v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške
8,75 % ročne dňom, kedy si žalovaní odstúpenie od zmluvy prevzali, tj. dňa 04.02.2013 do zaplatenia

ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.81.Súd nemal za dôvodnú námietku zást. žalovaného v 3.rade, že dlžníkom má byť žalovaný v 1.rade z
dôvodu dohody o prebratí zostatku dlhu, nakoľko táto dohoda nesplňa náležitosti podľa zákona. Chýba
v nej súhlas a podpis žalobcu.

82.Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. §
232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

83. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal
úspech v pomere 6 % k žalovanej sume. V konaní sú žalovaní 4, a preto súd náhradu trov podelil medzi

štyroch, čo na jedného predstavuje 1,5 %. Súd pri určení tohto pomeru vychádzal z toho, že povinnosť
každého zo žalovaných bola uhradiť dlžnú pohľadávku podľa svojho pomeru ku dňu smrti poručiteľa.
Keďže tak nerobili, rovnako zavinili, že žalobca si musel uplatniť pohľadávku súdnou cestou.

34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.