Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/50/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207200791
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8207200791.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcov: 1. C. M.K., W..

XX.XX.XXXX, Š. XX, 2. V. U., W.. X.X.XXXX, Š. XX, právne zastúpení: JUDr. Ján Jurč, advokát,
Partizánska 5, Bardejov, proti žalovaným: 1. Y. V., W.. XX.X.XXXX, V. Č.. X, 2. X. L., W.. XX.X.XXXX,
N.. L. XXXX/XX, T., 3. Y. Q., W.. X.X.XXXX, M.C. Č.. XX, 4. S.X. Q., W.. XX.X.XXXX, G.. J. L. XX, L.,
5. C. Q., W.. XX.X.XXXX, M. Č.. XXX, 6. Y. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, 7. Y. U., W.. XX.X.XXXX, V.
XXX/X, F., 8. F. V., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, C. XXX, 9. H. Q.Š. W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, 10. R. Q., W..
X.X.XXXX, V. XX, 11. V. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX, 12. R. Q., W.. XX.X.XXXX, C. XX, 13. Y.W. Q.,
W.. XX.X.XXXX, Š. Č.. XXX, 14. R. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX, V., 15. X. Y., W.. X.XX.XXXX, L. X, F.,

16. S. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX, 17. R. Q. W.. XX.XX.XXXX, Š. XXX, 18. X. F., XXX Q. C., L. N., I.
XXXXX - XXXX, G., 19. R. U., W.. XX.X.XXXX, T. XX, A., 20. E. U., W.. XX.XX.XXXX, V. XX, F., 21. X.
Č., W.. XX.XX.XXXX, R.. J. Č.. XXXX/XX, F., 22. Ľ. Q. W.. XX.XX.XXXX, F. J. XXX/XX, F., 23. Y. T., W..
X.X.XXXX, F. R.. J.V. XXXX/XX, F., 24. U. Z.Á., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX, 25. H. M., W.. X.X.XXXX, E.
XXX/X, V., 26. K.. R. V., W.. XX.X.XXXX, M.X. XXX/X, F., 27. K.. R. V., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX, 28. Y.
Q., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX, 29. E. Z., W.. XX.X.XXXX, Y. XXX, 30. Y. Q.I., C.. F., W.. XX.XX.XXXX, Š.
XX, 31. X. R., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, T. Š.K. Q. XX, F., 32. Y. Q., W.. X.X.XXXX, R.. J. XX, F., 33. Y. Q.,

W.. XX.X.XXXX, C. XX, 34. R. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XX, 35. Y.. W. Q., W.. XX.X.XXXX, R., M. XX, L.,
36. Y.. X. Q., W.. X.X.XXXX, R., M. XX, L., 37. Y.. N. Q., W.. X.X.XXXX, R., M. XX, L., žalovaní v 35. až
37. rade zastúpení zákonnou zástupkyňou A. Q., W..XX.X.XXXX, R., M. XX, L., 38. R. M. a dedičia na
neznámom mieste, 39. E. Y. a dedičia na neznámom mieste, 40. A. Q. a dedičia na neznámom mieste,
41. R. M. a dedičia na neznámom mieste, 42. E. Y. a dedičia na neznámom mieste, 43. U. V. a dedičia na
neznámom mieste, žalovaní v 38. až 43. rade zastúpení zo zákona Slovenským pozemkovým fondom,
Budková 36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaným p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 2.2.2000 (vedenou najskôr pod sp. zn. 8C/59/2000) sa pôvodný
žalobca, C. M., nar. X.X.XXXX, Š. XX (ďalej len „pôvodný žalobca“) domáhal určenia vlastníckeho práva
k parcelám registra E č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 3 018 m2, č. XXX/X trvalé trávne porasty
o výmere 1 382 m2, č. XXX/XX orná pôda o výmere 625 m2, č. XXX/X lesné pozemky o výmere 2
141 m2, č. XXX/X lesné pozemky o výmere 3 518 m2 a č. XXX/X lesné pozemky o výmere 2 181 m2,

pôvodne zapísané na LV č. XXX vedeného pre kat. úz. F. (ďalej aj „označené nehnuteľnosti“). V pôvodnej
žalobe ako žalovaných označil ostatných podielových spoluvlastníkov vedených na označenom LV -
Y. Q. a súčasných žalovaných v 38. až 43. rade a ich neznámych dedičov, ktorým žiadal ustanoviť za
opatrovníka starostu obce Bartošovce, pretože mali byť osobami na neznámom mieste.2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sa v dávnej minulosti po 1. svetovej vojne odsťahovali z obce
Bartošovce do USA a sú na neznámom mieste. Označené nehnuteľnosti mal podľa tvrdenia pôvodného

žalobcu po roku 1920 začať v celku užívať otec žalobcu (v neskorších prednesoch tvrdil že išlo o
deda pôvodného žalobcu) a to až do založenia poľnohospodárskeho družstva, pričom v užívaní mu nik
nebránil a v obci F. bol považovaný za ich výlučného vlastníka. Nehnuteľnosti mal právny predchodca
pôvodného žalobcu nadobudnúť vydržaním najneskôr 1.1.1961. Právne poukazoval na § 134 ods. 1 a 3
Občianskehozákonníka.Zároveňuvádzal,žeajkeďpôvodnýžalobcapodiel9/16zcelkunaoznačených

nehnuteľnostiach nadobudol v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 541/94, nič nebráni, aby
oprávnená držba jeho právneho predchodcu ako jedinému právnemu nástupcovi nebola priznaná. V
priebehu konania (na pojednávaní konanom 8.10.2001) uviedol, že označené parcely nadobudla jeho
matka v roku 1942 a spolu ich so svojou matkou užívali do r. 1977. Uviedol, že spoluvlastníci vedení na
LV č. XXX boli súrodenci deda E. M., ktorí mali všetci odísť do Ameriky a tam ostať. Vrátiť sa mala len
sestra Y. Q., C.. M.. Celý tento majetok mal dať dedovi E. do vlastníctva jeho pradedo R.. Spoluvlastník

R. M. uvedený na LV č. XXX bol súrodenec E. a tento mal zostať v Amerike. Jeho dedo E. mal 6 dcér
a jedného syna R. M., ktorý zomrel v Solivare. Uviedol, že v žiadnom prípade všetci ktorí sú vedení
na LV okrem jeho osoby nemôžu už žiť. Žalobu podal z dôvodu, že je už 4. generáciou, ktorá užíva
označené nehnuteľnosti ako celok, avšak nikto predtým nedal tieto záležitosti do poriadku. Na označené
nehnuteľnosti si podľa jeho vyjadrenia nikto iný nerobil žiaden nárok.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca podaniami z 25.2.2014 a 22.10.2017 žiadal pripustiť zmenu
návrhu tak, aby súd určil, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom parciel EKN č. XXX/X trvalé
trávnaté porasty o výmere 1 382 m2 a EKN č. XXX/X, lesné pozemky o výmere 2 181 m2 a žalobkyňa
v 2. rade je výlučnou vlastníčkou parciel EKN č. 759/3, trvalé trávnaté porasty o výmere 3 018 m2,

EKN č. XXX/XX, orná pôda o výmere 625 m2, EKN č. XXX/X, lesné pozemky o výmere 2 141 m2
a EKN č. XXX/X, lesné pozemky o výmere 3 518 m2, zapísané na LV č. XXX vedenom pre k. ú.
Bartošovce. Žiadanú zmenu návrhu súd pripustil uznesením č. k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 24.1.2018. O takto zmenenom návrhu súd potom ďalej konal a rozhodoval
potom, ako na pojednávaní konanom 20.2.2018 zohľadňujúc podanie právneho zástupcu žalobcov z

9.1.2018 procesne uznesením pripustil spresnenie petitu pri identifikácii parcely EKN č. XXX/X o výmere
1 382 m2, trvalé trávnaté porasty a parcely EKN č. XXX/X o výmere 2 181 m2, lesné pozemky ako
zapísaným na LV č. X XXX v k. ú. F. a nie na LV č. XXX.

4. S ohľadom na žiadanú (a súdom následne pripustenú) zmenu návrhu súd v priebehu konania

uznesením č. k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.1.2018 vyhovel aj
návrhu vyplývajúcemu z podaní z 25.2.2014 a 22.10.2017 na zmenu v osobe žalobcu, keď pripustil,
aby namiesto pôvodného žalobcu C. M., W.. X.X.XXXX, Š. Č.. XX vstúpili na strane žalobcu do konania
ako žalobca v 1. rade C. M., W.. XX.XX.XXXX, Š. Č.. XX a ako žalobkyňa v 2. rade V. U., C.. M., W..
X.X.XXXX, Š. Č.. XX. Postupoval pritom podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzajúc z

návrhmi preukazovanej skutočnosti, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
konania vedené na pôvodného žalobcu boli darovacou zmluvou prevedené na nových žalobcov v 1. a
2. rade, pričom dospel k záveru, že v konaní nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv,
o ktorých sa v danom prípade koná.

5. V priebehu konania bolo ďalej potrebné sa vysporiadať s právnym zástupcom žalobcov opakovane
upravovaným okruhom osôb vystupujúcich na strane žalovaných a to najskôr podaniami zo 14.8.2001, z
29.10.2001, z 20.4.2004 a zo 4.8.2004 na základe ktorých došlo k pripusteniu do konania ďalších osôb,
ktoré mali byť dedičmi po v katastri nehnuteľností zapísaných podielových spoluvlastníkoch - Y.C. Q. E.
R.M..Následnebolvšaknávrhvzatýspäťvovzťahukosobám,ktorébolipôvodneoznačenéakodedičia

po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi označenom ako „R. M. (otec R.) v Amerike“ potom, ako malo
v priebehu konania vyjsť najavo, že tieto osoby sú dedičmi po inom R. M., než ktorý je uvedený na LV
č. XXX ako podielový spoluvlastník. Preto uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. 8C/59/00-113 zo
4.10.2005 bolo voči osobám, ktorých označil pôvodný žalobca v podaní zo 4.8.2004 konanie zastavené
a nárok pôvodného žalobcu voči ostatným žalovaným vylúčený na samostatné konanie, ktoré začalo

byť vedené pod v súčasnosti aktuálnou sp. zn. 5C/50/2007.

6. Ako žalovaní tak v konaní po vydaní uznesenia č. k. 8C/59/00-113 zo 4.10.2005 zostali okrem
podielových spoluvlastníkov zapísaných na označenom LV (R.W. M., E. Y., E. (A.) Q., R. M., E. Y., U. V.)aj dedičia po Y. Q. a to konkrétne: Y. Q., W.. XX.X.XXXX, A.. X.X.XXXX, M. XX (manželka po vnukovi V.
Q.), Y. V., W.. XX.X.XXXX, V. X (dcéra po vnukovi V. Q.), Y. Q., W.. X.X.XXXX, M. XX (syn po vnukovi
V. Q.), S. Q., W.. XX.X.XXXX, G.. J.. L. XX, L. (syn po vnukovi V. Q.), R. Q., W.. XX.X.XXXX, M. XXX,

A.. XX.X.XXXX (syn po vnukovi V. Q.), X. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, A.. XX.X.XXXX (vnuk Y. Q.), R.
Q., W.. XX.X.XXXX, C. XX (vnuk Y. Q.), E. Q., W.. X.XX.XXXX, Š. XXX, A..XX.X.XXXX (vnuk Y. Q.), Y.
Q., nar. XX.X.XXXX, Š. Č.. XXX (manželka po vnukovi E. Q.), R. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX, (syn po
vnukovi E. Q.), X. Y., W.. X.XX.XXXX, L. X, F., (dcéra vnukovi E. Q.) S. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX (syn
po vnukovi E. Q.), R. Q. W.. XX.XX.XXXX, Š. XXX (dcéra po vnukovi E. Q.), Q. Q., W.. X.X.XXXX, Q.

XX, zomr. XX.XX.XXXX (vnučka Y. Q.), U. F., O. H. F. I., Z., G. (dcéra Y. Q.), Q. T., W.. XX.XX.XXXX,
V. X, F., zomr. XX.X.XXXX (vnučka Y. Q.Š.), R. U., W.. XX.X.XXXX, T. XX, A. (vnuk Y. Q.), E. U., W..
XX.XX.XXXX, V. XX, F. (vnuk Y.Á. Q.) a Q. V., W.. XX.XX.XXXX, Q. XXX, A.. X.X.XXXX (dcéra Y. Q.).

7. Aj následnými podaniami z 19.8.2010, 28.9.2010, 25.2.2014, 26.10.2016, 22.10.2017 a 9.1.2018
právny zástupca pôvodného žalobcu (a neskôr aj jeho právnych nástupcov pripustených do konania

namiesto pôvodného žalobcu) upravoval okruh žalovaných, keď voči postupne zomrelým žalovaným
žiadal konanie zastavovať a súčasne žiadal pripustiť vstup ich právnych nástupcov do konania. Uvedené
procesné návrhy súd podľa ich obsahu nepovažoval za späťvzatia žaloby voči už skôr označeným
žalovaným, ale len za oznámenia o zmene okruhu žalovaných, s ktorých právnymi nástupcami súd v
zmysle pôvodne platného § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a od 1.7.2016

aj v zmysle § 64 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal z úradnej povinnosti. Preto
voči takýmto osobám súd konanie nezastavoval, ale pokračoval v konaní s ich právnymi nástupcami,
prípadne v zmysle § 64 CSP rozhodol o pokračovaní s nimi v konaní. Preto ku dňu vydania rozsudku
súd konal namiesto Y. Q., C.. J.E., W.. XX.X.XXXX, M. XX, A.. X.X.XXXX, s jej dedičmi s ktorými konal
súd už skôr (Y. V., Y. Q., S. Q., R. Q.) a s X. L., W.. XX.X.XXXX, N.. L. XXXX/XX, T. voči ktorej bolo skôr

zastavené konanie a tak sa stala opäť jeho účastníkom (v zmysle sp. zn. 2D 79/2005). Ďalej namiesto
R. Q., W.. XX.X.XXXX, M. XXX, A.. XX.X.XXXX konal s C. Q., W.. XX.X.XXXX, M. Č.. XXX ako jeho
manželkou a U. Q., W.. XX.X.XXXX, M. XXX ako jeho synom, po ktorého smrti konal už len L. C. Q.
(v zmysle sp. zn. 3D 101/2011). Namiesto X. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, A.. XX.X.XXXX konal s Y.Á.
Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, Y. U., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, V. XXX/X, F., F. V., C.. Q., W.. XX.X.XXXX,

C. XXX, H. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, R. Q., W.. X.X.XXXX, V. XX, V. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX (v
zmysle 5D 64/2010). Namiesto E. Q., W.. X.XX.XXXX, Š. XXX, A..XX.X.XXXX konal s okruhom jeho
dedičov a to s Y. Q., C.. F., W.. XX.XX.XXXX, Š.K. XX, X. R., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, T. Š. Q. XX, F.,
Y. Q., W.. X.X.XXXX, R.. J. XX, F., Y. Q., W.. XX.X.XXXX, C. XX, R. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XX, Y.. W.
Q., W.. XX.X.XXXX, R., M. XX, L., Y.. X. Q., W.. X.X.XXXX, R., M. XX, L. E. Y.. N. Q., W.. X.X.XXXX,

R., M. XX, L. (oznámenie notárky JUDr. Y. U., z 22.11.2017, sp.zn 1D 134/2017). Namiesto Q. Q., C..
L., Q. XXX, W. X.X.XXXX, A. XX.XX.XXXX V. L. Y.C. Q., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX E. E. Z., C.. Q., W..
XX.X.XXXX, Y. XXX (uznesenie č.k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, 2D 4/2013). Namiesto U. F. (F.), O.
H. F. I., Z., G. V. L. R. L. X. F., XXX Q. C., L. N. I. XXXXX, G. (v zmysle listín pod č.l. 53 až 57 spisu).
Namiesto Q. T., W.. XX.XX.XXXX, A. XX.X.XXXX konal s X. Č., W.. XX.XX.XXXX, R.. J. Č.. XXXX/XX,

F., Ľ. Q. W.. XX.XX.XXXX, F. J. XXX/XX, F. E. Y. T., W.. X.X.XXXX, F. R.. J.Á. XXXX/XX, F. (uznesenie
č.k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, 2D 122/2015). A napokon namiesto Q. V., Q. XXX, W. XX.XX.XXXX,
A. X.X.XXXX konal s U. Z., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX, H. M., W.. X.X.XXXX, E. XXX/X, V., K.. R. V.,
W.. XX.X.XXXX, M. XXX/X, F. a K.. R. V., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX (uznesenie č.k. 5C/50/2007-161 z
31.10.2017, 3D 29/2014). V súvislosti so vstupom právnych nástupcov do konania v jeho priebehu súd

pri svojom postupe dôsledne vychádzal zo zákonného predpokladu, že právni nástupcovia prijímajú stav
konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu (§ 65 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho
skôr vykonané procesné úkony neopakoval.

8. S návrhom právneho zástupcu žalobcu z 19.8.2010 na vstup Y. M., Š. Č.. XXX, Y. F., R. Č.. X, Y. J.,

F.Á. A.Á. Č.. XXXX/XX, R. M., Š. XXX, E. V., Š. XXXX/XX, V., Ž. C., H. XXXX/X, V. E. K.. H. V., F. XXXX/X,
V. do konania na strane žalovaných sa súd procesne vysporiadal uznesením vydaným na pojednávaní
20.2.2018 tak, že ich vstup nepripustil, keď pri svojom rozhodnutí zobral zreteľ predovšetkým na jeho
následné podanie z 22.10.2017, doručené 26.10.2017, ktorým voči týmto osobám žiadal konanie
zastaviť.

9. Ostatné návrhy, ktorými právny zástupca žalobcov žiadal zastavenie konania voči ďalším konkrétnym
žalovaným a zároveň, resp. v nasledovných svojich podaniach ich žiadal pripustiť do konania, alebo
ich označil v okruhu žalovaných (spravidla s inými identifikačnými údajmi), súd považoval buď zazmätočné, alebo za opravu označenia týchto osôb (v zmysle odstránenie chýb v údaji o ich mene,
priezvisku, bydlisku či dátume narodenia) a nevzhliadol za potrebné sa s týmito návrhmi osobitne
procesne vysporiadavať, pričom konal so všetkými týmito osobami (ide napríklad o žalovaného S. Q.,

W.. XX.X.XXXX, H. XXX/X, L. s predtým udávaným bydliskom L., J.. L. Č.. XX). Zmätočným je i návrh
na zastavenie konania z 28.9.2010 voči R. Q. E. E. Q., čo zopakoval právny zástupca úpravou v podaní
z 22.10.2017, vzhľadom na to, že menované osoby zároveň na č.l. 134 a na č. l. 141 pod č. 14 a 15
podania zaraďuje do okruhu žalovaných, ďalej návrh na zastavenie konania voči Y. Q., Š. XXX a R. Q.,
Š. Č.. XXX v podaní z 28.9.2010, čo zopakoval úpravou v podaní z 26.10.2017, vzhľadom na to, že

menovaní sú zároveň na č.l. 134 pod č. 10 a 12 a na č.l. 141 pod č. 16 a 17 podania práv. zástupcu
žalobcov zaraďovaní do okruhu žalovaných a napokon i návrhy na zastavenie konania voči Y. Q., Y. U.
(L. U.), F. V., H. Q. E. R. Q.I. podaním z 22.10.2017 vzhľadom na to, že menovaní sú zároveň na č.l.
134 aj č.l. 141 pod č. 7 až 9 a 11 a 12 toho istého podania právneho zástupcu žalobcov zaradení do
okruhu žalovaných. Zmätočnosť týchto návrhov spočíva v ich vnútornom rozpore, v dôsledku ktorého
nie je zrejmé, čo nimi právny zástupca žalobcov v skutočnosti sledoval.

10. Napokon rovnako ako zmätočné a procesne neúčinné súd považoval aj návrhy právneho zástupcu
žalobcov,ktorýmižiadalkonaniezastaviťvočiosobám,ktoréužskôrstratiliprávnusubjektivituasúčasne
alebo následne žiadal pripustiť do konania ich právnych nástupcov. Takto súd hodnotí návrh zastaviť
konanie voči Y. Q., M. XX, W.. XX.X.XXXX, (právnu subjektivitu stratila 5.5.2004), v podaní z 25.2.2014

čo bolo zopakované úpravou v podaní z 26.10.2017 keď v tom čase bol súd povinný pokračovať (ex offo)
aj bez vydania procesného uznesenia s jej dedičmi (Y. V., X. L., Y. Q., S. Q., R. Q.); ďalej návrh zastaviť
konanie voči osobe označenej ako X. Q., Š. XXX (právnu subjektivitu stratila 26.5.2010), podaním z
28.9.2010, čo zopakoval úpravou v podaní z 22.10.2017, keď bol v tom čase bol súd povinný pokračovať
(ex offo) aj bez vydania procesného uznesenia s jej dedičmi (Y. Q., Y. U., F. V., H. Q., R. Q., V. Q.);

ako aj návrh zastaviť konanie voči Q. T. E. Q. V. podaním doručeným 26.10.2017, keď uvedené osoby
stratili právnu subjektivitu - 16.9.2015 a 3.2.2014 a v tom čase do ich právneho postavenia vstúpili ich
dedičia (X. Č., Ľ. Q. E. Y. T. E. E. U. Z., H. M., K.. R.Á. V. E. K.. R. V.), ktorí boli zároveň označení aj
v okruhu žalovaných.

11. V priebehu konania sa k veci vyjadrili len niektorí zo súčasných žalovaných, resp. ich právnych
predchodcov a to nasledovne:

12. Súčasne označená žalovaná v 13. rade, Y. Q. na pojednávaní konanom 8.10.2001 uviedla, že sa
nevie vyjadriť, kto užíval parcely, ktoré sú predmetom konania. Jej svokor mal užívať asi 1 rok lúku, ktorá

mala patriť jeho sestre. Uviedla, že so žalobou súhlasí.

13. Žalovaný v 4. rade, S. Q. na pojednávaní konanom 8.10.2001 uviedol, že s predmetom konania
súhlasí a že nepozná užívacie pomery parciel, ktoré sú predmetom konania. Na pojednávaní konanom
24.8.2010 uviedol, že nemá výhrady k vlastníckemu právu pôvodného žalobcu k označeným parcelám,

ak sa preukáže, že vlastnícke právo k nim nadobudol vydržaním.

14. Žalovaná v 17. rade, R. Q., na pojednávaní konanom 8.10.2001 uviedla, že si nerobí žiadne nároky
a súhlasí s určením vlastníckeho práva v prospech pôvodného žalobcu. K užívaniu označených parciel
sa nevedela vyjadriť.

15.Q.V.,pôvodnýžalovaná,poktorejprávnyminástupcamisúžalovanív24.až27.radenapojednávaní
konanom 8.10.2001 uviedla, že si ako 5 ročné dieťa pamätá, že predmetné nehnuteľnosti užívali
predchodcovia pôvodného žalobcu ako aj sám pôvodný žalobca. Tieto nehnuteľnosti sa mali pôvodne
kúpiť v celku ešte pradedom R. a rozdeliť na tri časti. Po tejto dohode malo dôjsť k rozmeraniu pozemkov

a každý sa mal stať vlastníkom vyčlenenej časti. Označené pozemky nadobudol dedo žalobcu, ktorý
ich dal svojej dcére a od nej ich mal nadobudnúť pôvodný žalobca ako jej syn. Vyhlásila, že svojho
podielu po matke, ktorý by jej mal patriť sa vzdáva v prospech pôvodného žalobcu a súhlasí s určením
vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Ohľadne označených nehnuteľností neboli v minulosti žiadne
spory.

16. Q. Q., pôvodná žalovaná, po ktorej právnymi nástupcami sú žalovaní v 28. a 29. rade na pojednávaní
konanom 8.10.2001 uviedla, že sa k užívaniu a vlastníctvu označených parciel nevie vyjadriť, avšaknesúhlasí s vlastníckym právom žalobcu a robí si na ne nároky po svojej matke. Uviedla, že v užívaní
označených nehnuteľností nikoho nerušila.

17. Žalovaná v 2. rade, X. L., podaním z 10.3.2004 vo veci uviedla, že si neuplatňuje žiadny nárok na
vlastnícke práva k označeným nehnuteľnostiam a nemá žiadne podklady, ktoré by mali nasvedčovať,
že by si mala k nim uplatňovať vlastnícke práva.

18. Žalovaný v 20. rade, Anton Vaško na pojednávaní 12.5.2004 uviedol, že čo sa týka predmetu konania

nemá výhrady k tomu, aby nehnuteľnosti boli určené do vlastníctva pôvodnému žalobcovi. Ďalej uviedol,
že ako dieťa chodil s mamou k niektorej tete do Bartošoviec a to na nejaké pozemky, resp. lúky, ktoré
nevedel presne identifikovať. Nevedel sa vyjadriť k otázke užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom
vydržania.

19. R. Q., pôvodný žalovaný, po ktorom právnym nástupcom je žalovaná v 5. rade na pojednávaní

konanom 24.8.2010 uviedol, že sa nevie vyjadriť k faktickému užívaniu označených nehnuteľností,
nechce spor predlžovať a súhlasí s vyhovením žalobe a s tým, že pôvodný žalobca nadobudol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.

20. Žalovaný v 18. rade, X. F. v podaní zo 17.8.2010 uviedol, že je synom U. F., C.. Q., a správcom

jej majetku. K meritu veci sa vyjadril podaním z 15.12.2017 v ktorom uviedol, že nevlastní žiadne
dokumenty, ktoré by sa týkali uvedenej veci.

21. Slovenský pozemkový fond, zastupujúci podľa § 34 ods. 14 zákona SNR č. 330/1991 o
pozemkovýchúpravách,usporiadanípozemkovéhovlastníctva,okresnýchúradoch,pozemkovomfonde

a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov vlastníkov, ktorých pobyt nie je známy
v podaní z 18.12.2017 k tvrdeniam o vydržaní sporných parciel uviedol, že samotný užívací vzťah k
vydržaniu nepostačuje. Pre vydržanie parciel je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok
vydržania, čo v danom prípade zo strany žalobcov preukázané nebolo. Pôvodný žalobca vedel v akom
rozsahu nadobúda sporné parcely v rámci dedenia (že nie v celosti, len podiel 9/16 k celku). Už vôbec

nie je preukázané splnenie podmienok vydržania u terajších žalobcov, ktorí nadobudli sporné parcely
na základe darovacej zmluvy U. XXX/XXXX. Nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval
pravdivosť tvrdení žalobcov a preukazoval splnenie podmienok vydržania u žalobcov, resp. ich právnych
predchodcov (objektívne hľadisko). Z procesného hľadiska má žalobca nielen povinnosť tvrdiť (nestačí
len tvrdiť), ale má aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi (povinnosť dokazovania).

Je teda vecou žalobcov, aby sa vysporiadali s uvedenými skutočnosťami, preukázali svoje tvrdenia a
dôvodnosť uplatňovaného nároku vo vzťahu k sporným parcelám (uniesli dôkazné bremeno). Za daného
stavu nepovažuje nárok žalobcov za preukázaný a dôvodný. Na pojednávaní konanom 20.2.2018
navyše namietal označenie neznámych vlastníkov v žalobe v tom zmysle, že sú v ňom zároveň uvedení
aj ich dedičia na neznámom mieste, pretože v takom prípade by musela byť preukázaná skutočnosť,

že došlo k ich úmrtiu a teda účastníkmi konania majú byť namiesto nich títo dedičia. Účastníkmi môžu
byť buď osoby označené v liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci, alebo ich dedičia, ale nie
súčasne obaja. V záverečnom stanovisku poukázal na skutočnosť, že ani žalobcovia, resp. ich právny
predchodcovia nemajú vedomosť o nejakom právnom akte, ktorým by sa pôvodní pozemkovoknižní
vlastníci vzdali podielov k predmetným pozemkom. Ďalej poukázal na to, že v pozemkovoknižnej vložke

je datované nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu právneho predchodcu žalobcov v roku 1939 a
rovnako tak aj nezistených vlastníkov. Odkázal na judikatúru súdov, k otázke preukázania podmienok
pre určenie vlastníckeho práva na základe vydržania. Uviedol tiež, že kúpnou zmluvou z roku 1942 bol
prevedený vyslovene len podiel 9/16-in na sporných parcelách, ktorými prevádzal E. M. podiel na týchto
parcelách na svoju dcéru Y. M.. Žalobcovia aj ich právni predchodcovia vedeli, že prevádzajú len tento

spoluvlastnícky podiel.

22. Žalovaná v 28. rade, Y. Q., na pojednávaní konanom 20.2.2018 uviedla, že so žalobou nesúhlasí.
Namietala chyby v identifikačných údajoch v okruhu žalovaných. Tvrdila, že žalobcovia si mali možnosť
už skôr vyriešiť otázku vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. K veci uviedla, že je ochotná sa

vzdať vlastníckeho práva k týmto pozemkom, resp. jeho podielu na ňom, len pod podmienkou náhrady
kúpnej ceny za tento podiel. V prípade úspechu zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.23.Súdrozhodolnapojednávaníkonanom20.2.2018,naktorébolipredvolaníprávnyzástupcažalobcov
(doručenie vykázané 9.11.2017) ďalej všetci označení žalovaní, resp. ich právni nástupcovia, tak ako sú
títo uvedení v záhlaví rozsudku, pričom u všetkých z nich bolo doručenie predvolania na pojednávanie

vykázané najmenej 5 dní pred termínom pojednávania. Právny zástupca žalobcov 40 minút pred
začiatkom pojednávania telefonicky oznámil, že sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastní z
dôvodu náhlych zdravotných problémov, pojednávanie odročiť však nežiadal. Z uvedeného dôvodu
nežiadalitermínpojednávaniaodročiťaninapojednávaníprítomnížalobcovia,pretosúdpozistení,žena
pojednávanie sa dostavili okrem žalobcov aj žalovaní Y. Q., E. Z., Y. V., R. Q., Y. Q., H. Q., R. Q., Y. U., F.

V., S. Q., Y. Q., R. Q., X. Y., Ľ. Q., Y. Q., Y. Q. rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcov a žalovaných, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po vykonaní pojednávania
a všetkých navrhnutých dôkazov súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci bol
vyhlásený rozsudok.

24. V priebehu celého konania súd vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom 8.10.2001 výsluchom

pôvodného žalobcu, pričom jeho výsluch v postavení svedka zopakoval na návrh právneho zástupcu
žalobcu potom, ako jeho účasť na strane žalobcov v konaní skončila v zmysle uznesenia č. k.
5C/50/2007-161 z 31.10.2017, právoplatného 24.1.2018 na pojednávaní konanom 20.2.2018, ďalej
výsluchmi žalovaných, ktorí sa dostavili na jednotlivé pojednávania konané 8.10.2001, 12.5.2014 a
24.8.2010 (výsluchy žalovaných za účinnosti CSP na pojednávaní konanom 20.2.2018 súd nevykonal,

pretože vôbec neboli v konaní navrhované) a listinnými dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania
predložené do spisu sporovými stranami, resp. na ich návrh: kópiou katastrálnej mapy, výpisom z
pozemkovej knihy vložka č. XXX kat. územie Bartošovce, kópiou pozemkovoknižnej vložky č. XXX, kat.
územie F., výpisom z matriky narodených zo dňa 10.6.1998, prekladom úmrtného listu U. F., správou R..
Y. U. z 22.11.2017, správou Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo 14.2.2018 obsahujúcou

aktuálne platnú úplnú kópiu LV č. XXXX kat. územie F. a LV č. XXX kat. územie F., rozhodnutie Správy
katastra Bardejov č. U. XXX/XX zo 7.3.2011, notársku zápisnicu sp. zn. N 24/2011, Nz 5129/2011
obsahujúcu darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo 14.2.2011, kvitanciu Slovenskej
sporiteľne a.s. z 5.3.2009, uznesenie Okresného súdu Bardejov vo veci prejednania dedičstva po
poručiteľke Y. Z. sp. zn. D 541/94 z 12.12.1995 a kópiu pozemkovoknižnej vložky č. XXX, k. ú. F.,

kópiou zmluvy zo 17.11.1910 v maďarskom jazyku predloženú stranou žalobcu, rozhodnutím D 805/87 z
23.2.1988 v dedičskej veci po E. M. pod č.l. 88, uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8C 59/2000
zo 4.10.2005 a oboznámením pripojených dedičských spisov tunajšieho súdu sp. zn. D 190/82, sp. zn.
D 311/80, sp. zn. D 805/87, sp. zn. D 292/91, sp. zn. D 766/95, sp. zn. 4D/284/02, sp. zn. 3D/475/2002,
sp. zn. 2D/334/02, sp. zn. 2D/79/2005, sp. zn. 5D/64/2010 sp. zn. 3D/101/2011, sp. zn. 2D/4/2013, sp.

zn. 3D/29/2014, sp. zn. 1D/120/2014, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav.

25. Z úplného listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre kat. úz. F. bolo zistené, že na označenom LV sú
evidované parcely EKN č. XXX/X lúka (trvalé trávnaté porasty) o výmere 3 018 m2, č. XXX/XX orná
pôda o výmere 625 m2, č. XXX/X les o výmere 2 141 m2 a č. XXX/X les o výmere 3 518 m2. Ako

vlastníci uvedených parciel sú vedení M. R. (otec R.) v E., Q. Y. C.. M. (muž R.), Y. E. C.. M., Q. E.,
rod. M. (muž E.), M. R. (otec R.), Y. E. r. M. (muž R.) v E., V. U., C.. M. (muž R.) v Amerike - každý
z uvedených v spoluvlastníckom podiele 1/16-iny k celku na základe skutočnej držby 9.5.1939, č. d.
XXXX a skutočného rozdelenia 10.5.1939 č. d. XXXX a v spoluvlastníckom podiele 9/16-in žalobkyňa v
2. rade na základe Darovacej zmluvy zapísanej na základe U. XXX/XX, T.. U..A.. XX/XX. Spoluvlastnícky

podiel vedený na žalobkyňu v 2. rade bol predtým vedený na osobu C. M., nar. X.X.XXXX (Uznesenie
D 541/94, Z 48/96 - pol. v. z. XX/XX) a pred ním na meno Y. M., na základe kúpy zo dňa 21.5.1942, č.d.
XXXX. Parcely vedené na označenom LV boli stotožnené s pozemkovoknižnou vložkou č. XXX, pod pol.
v.z. XXX/XX. Z tohto listu vlastníctva boli pod pol. v. z. XX/XX vyčiarknuté parcely EKN č. XXX/X lúka
(trvalé trávnaté porasty) o výmere 1 382 m2 a č. XXX/X les o výmere 2 181 m2 a začali byť vedené

na LV č. X XXX na meno žalobcu v 1. rade s tým, že vlastníctvo ostatných vyššie označených osôb
zostalo zachované. K zápisu spoluvlastníckych podielov 9/16-in k celku k označeným nehnuteľnostiam
na žalobcov v 1. a 2. rade došlo na základe rozhodnutia Správy katastra Bardejov č. U. XXX/XX zo
7.3.2011 podkladom ktorého bola darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena č. N 24/2011,
Nz 5129/2011 napísaná na notárskom úrade R.. Ľ. Q. 14.2.2011, na základe ktorej došlo aj k prevodu

iných nehnuteľností než tých, ktoré sú predmetom tohto konania.

26. Z kópie pozemkovoknižnej vložky č. XXX vedenej pre kat. úz. F. súd zistil, že parcely tvoriace
majetkovú podstatu zapísanú toho času na LV č. X XXX E. XXX boli pôvodne vedené v označenejpozemkovoknižnej vložke na mene E. M. (žena A. Y.) v podiele 9/16-in a to 8/9-in titulom kúpy (s
poznámkou 23. júla 1908 čís. XXXX E. 25. januára 1908 čís. XXX) a 1/9-iny na základe skutočnej držby
(spoznámkou9.mája1939č.d.XXXX)aďalejnamenáchR.M.(otecR.)vAmerike,Y.C.Q.rod.M.(muž

R.),E.Y.C..M.,E.Q.,C..M.(mužE.),R.M.(otecR.),E.Y.C..M.(mužR.)vAmerike,U.V.,C..M.Á.(muž
R.)vAmerike,okremE.M.vspoluvlastníckom podielekaždéhoznich1/16-inyatonazákladeskutočnej
držby (s poznámkou 9. mája 1939 čd. XXXX), všetci ôsmi na základe skutočného rozdelenia (10. mája
1939, čd. XXXX). Z označenej pozemkovoknižnej vložky ďalej vyplýva, že na základe kúpnopredajnej
zmluvy vystavanej v Bardejove 5. a 13. mája 1942 bolo na 9/16-in pod B1 na E. M. vložené vlastnícke

právo v prospech Y. M.. Taktiež z nej vyplýva, že označené nehnuteľnosti boli popisne označené ako
lúka, roľa alebo les s pripojením miestneho názvu „Stavenec“. Ďalej z časti C. Ťarchy pod bodmi 1 až 5
vyplýva že na podiel 1/16 pod B 3 na mene Y. Q. boli v období od 1942 až 1944 vložené záložné práva
na podstatu a úžitky z nehnuteľností na podklade úverov zabezpečujúcich listín.

27. Z kópie katastrálnej mapy predloženej pod č.l. 23 spisu vyplýva, že predmetné parcely sa nachádzajú

v extraviláne obce katastrálneho územia F., v blízkosti hranice katastrálneho územia Šiba medzi
miestnou dráhou Bardejov - Prešov a Sekčovským potokom. Z tohto listinného dôkazu tiež vyplýva, že
širšie územie kde sa nachádzajú tieto pozemky je označované tiež miestnym názvom „Stavenec“.

28. Zo stranou žalobcov predloženej kópie zmluvy na pojednávaní konanom 8.10.2001 súd zistil, že ide

o zmluvu písanú v maďarskom jazyku, ktorej úradný preklad nebol predložený. Súd z nej zistil, že bola
spísaná 17. novembra 1910 a že jej predmetom boli nehnuteľnosti označené iným číselným označením,
ako sú označené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a sú vedené na LV č. XXXX E. XXX
(resp. predtým vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX). Z predloženej zmluvy je zistiteľné, že aj pri
označení nehnuteľností v tejto zmluve je uvedený miestny názov „Stavenyecz“.

29. Z kópie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena č. N 24/2011, Nz 5129/2011
napísanej na notárskom úrade R.. Ľ. Q. 14.2.2011, na základe ktorej došlo okrem nehnuteľností
tvoriacich predmet tohto konania aj k prevodu iných nehnuteľností súd zistil, že jej účastníkmi boli okrem
žalobcov a pôvodného žalobcu aj manželka pôvodného žalobcu Y. M., C. V. a ďalšia dcéra žalobcu,

Y. R., C.. M.. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu vyplýva, že tieto pôvodný žalobca
previedol na žalobcov v spoluvlastníckom podiele 9/16-in.

30. Z výpovede pôvodného žalobcu v jeho skoršom procesnom postavení (t. j. ako strany sporu) vyplýva,
že označené parcely mala nadobudnúť jeho matka v roku 1942 a spolu s ňou ich mal užívať do r.

1977. Uvádzať, že spoluvlastníci vedení na LV č. XXX boli súrodenci deda E. M., ktorí mali všetci odísť
do Ameriky, pričom vrátiť sa mala len sestra Y. Q., C.. M.. Celý tento majetok mal dať dedovi E. do
vlastníctva jeho pradedo R.. Spoluvlastník R. M. mal byť súrodencom E. a tento mal zostať v Amerike.
Jeho dedo E. mal 6 dcér a jedného syna R. M., ktorý zomrel v Solivare. Uviedol, že v žiadnom prípade
všetci ktorí sú vedení na LV okrem jeho osoby nemôžu už žiť. Na označené nehnuteľnosti si podľa jeho

vyjadrenia nikto iný nerobil žiaden nárok.

31. Pri výsluchu v postavení svedka na pojednávaní konanom 20.2.2018 pôvodný žalobca uviedol, že
predmetné pozemky užívala jeho rodina v celosti možno aj 100 rokov. Tieto pozemky mal previesť na
jeho matku E. M. pred svojou smrťou v roku 1943. Pozemky s matkou užívali a kosili. Uviedol, že vo

svojej podstate išlo len o lúky, prípadne les. Ďalej uviedol, že parcely nie sú umiestnené v celku, medzi
nimi sa nachádzajú aj iné parcely, ktoré vlastnícky patria iným osobám. Pozemky mali užívať do roku
1973, kedy vzniklo družstvo a odvtedy tieto parcely už neužívali, no v skutočnosti ich neužívalo ani
družstvo, pretože má ísť o mokrinu. Pozemky ako také ani v súčasnosti ani v minulosti neboli ohraničené
žiadnym plotom, v prírode boli ohraničené potokom Sekčov a železničnou traťou. Neskôr sa o tieto

pozemky znova začal starať, vysádzal tam stromy. Ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu, na základe ktorej
previedol E. M. tieto nehnuteľnosti na matku pôvodného žalobcu preukázať nevie, o zmluve však vie zo
zápisuzpozemkovejknihy,ktorúmásúdkdispozícii.Zároveňuviedol,žesinepamätánažiadnuudalosť,
ani iný akt, ktorým by v listoch vlastníctva uvedení žalovaní odovzdali tieto nehnuteľnosti v celosti jeho
predkom, t.j. E. M., alebo jeho matke. Títo ostatní spoluvlastníci všetci odišli do USA, pravdepodobne

niekedy v 20-tych rokoch minulého storočia a okrem Y. Q. sa nikto z nich nevrátil. S uvedenými osobami
neudržiavali žiadne styky, ani kontakty, takže nevie kde sa nachádzajú a či vôbec žijú. Napokon uviedol,
že jeho predkovia, konkrétne E. M., resp. jeho matka vedeli, že sú zapísaní v pozemkovej knihe len ako
podieloví spoluvlastníci, avšak predmetné parcely užívali sami ako celok.32. Z výpovede Q. V., pôvodnej žalovanej, po ktorej právnymi nástupcami sú žalovaní v 24. až 27.
rade vykonanej na pojednávaní konanom 8.10.2001 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti užívali

predchodcovia pôvodného žalobcu ako aj sám pôvodný žalobca. Tieto nehnuteľnosti sa mali pôvodne
kúpiť v celku ešte pradedom Jánom a rozdeliť na tri časti. Po tejto dohode malo dôjsť k rozmeraniu
pozemkov a každý sa mal stať vlastníkom vyčlenenej časti. Označené pozemky mal nadobudnúť dedo
žalobcu, ktorý ich dal svojej dcére a od nej ich mal nadobudnúť pôvodný žalobca ako jej syn. Vyhlásila,
že ohľadne označených nehnuteľností neboli v minulosti žiadne spory.

33. Z výpovede Q. T., C.. M. v procesnom postavení žalovanej pred späťvzatím žaloby voči jej osobe
na pojednávaní konanom 12.5.2004 vyplýva, že jej otec, ktorý bol bratom matky pôvodného žalobcu
chodieval na lúky, ktoré sú predmetom sporu kosiť. Nehnuteľnosti mal jej pradedo darovať dedovi
Adamovi a tento ďalej svojej dcére Márii. Odmietla existenciu sporov ohľadne užívanie predmetných
nehnuteľností.

34. Z výpovedí žalovaných Y. Q., S. Q., R. Q.I., X. L., E. U., Y. Q., X. F. E. E. T. Ž. Q. Q. E. R. Q. neboli
zistené žiadne relevantné skutočnosti. Preto na tomto mieste sa súd len obmedzuje na poukázanie ich
stanovísk k predmetu konania uvedené v 30. až 34.

35. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. D 541/94 z 12.12.1995 oboznámeného v rámci
pripojeného spisu sp. zn. D 541/94 v dedičskej veci po poručiteľke Y.C. Z. súd zistil, že k dedeniu po
nej bol ako dedič zo zákona v I. skupine podľa § 473 Občianskeho zákonníka povolaný dediť pôvodný
žalobca ako jediný syn poručiteľky, ktorej manžel Š. Z. zomrel už v roku 1983. Uvedeným uznesením
nadobudol pôvodný žalobca účasť na poľnohospodárskej ako aj lesnej pôde v k. ú. Bartošovce,

zapísanej na LV č. XXX ako parcely EKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X E. XXX/X v 9/16-
inách.

36. Z rozhodnutia D 805/87 z 23. februára 1988 oboznámeného v rámci pripojeného spisu sp. zn. D
805/87 v dedičskej veci po E. M., W.. X.X.XXXX bolo zistené, Ž. Y. Z. (právna predchodkyňa pôvodného

žalobcu) bola jednou zo sestier poručiteľky E. M. k dedeniu po ktorej boli povolané aj ďalšie jej sestry,
a to T. H. E. Ž. C..

37.Z uzneseniaOkresnéhosúduBardejovč.k.8C/59/00-113zo4.10.2005súdzistil,žekonaniebolona
základe späťvzatia žaloby učineného pôvodným žalobcom podaním zo 4.8.2004 zastavené vo vzťahu

k osobám R. M.Ý., X. L., R. M., Q. T., Y. Š., V. L., T. R., J. Y., J. E., Q. V., A. Y., R. C., T. H., Q. Q.
E. R. U., ktoré nemali byť osobami v príbuzenskom pomere k pôvodným podielovým spoluvlastníkom.
Uvedení mali byť v zásade označení z dôvodu ich právneho nástupníctva po pôvodnom spoluvlastníkovi
„R. M. (otec R.) v Amerike“ podaním právneho zástupcu žalobcov z 29.10.2001. Z výpovedi Q. T. na
pojednávaníkonanom12.5.2004vyplýva,žeideodedičovpoR.M.,ktorýbolbratomY.Z.,rod.M.(matky

pôvodného žalobcu) a teda synom Adama M. a nie o dedičov po osobe uvedenej v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX ako „R. M. (otec R.) v Amerike“. Výpis z matriky z 10.6.1998 vydaný Štátnym oblastným
archívom v Prešove pod č.l. 45 spisu osvedčuje, že podielový spoluvlastník R. M. (R. M.), ktorého otcom
bol R. M. (R. M.) a A. L. (L. L.) sa narodil XX.X.XXXX U. Š. XX, bolo teda dôvodné prijať záver, že
osoby pôvodne v konaní označené za žalovaných, voči ktorým bolo konanie zastavené uznesením č. k.

8C/59/00-113 zo 4.10.2005 boli (až na výnimky) dedičmi po synovi E. M. a nie po žalovanom označenom
ako „R. M. (otec R.) v Amerike“.

38. Z úradného prekladu podania X. F. obsahujúceho úmrtný list na meno U. M. F. (č.l. 53-57 spisu) súd
zistil, že pôvodná pozemkovoknižná vlastníčka U. F. skutočne žila v Spojených štátoch amerických a

zomrela 1X.X.XXXX U. F., XXXX O. H., I. Z., pričom oznamovateľom úmrtia bol X. F., L. N., XXX Q. C.,
I. XXXXX. Ako rodičia pôvodnej pozemkovoknižnej vlastníčky boli v úmrtnom liste uvedení R. Q. E. Y.
M.. I. X. F., s ktorým súd konal ako s právnym nástupcom po U. F. v podaní súdu zo 17.8.2010 uviedol,
že je jej synom, čo súd vzhľadom na vyššie opísané znenie úmrtného listu akceptoval.

39. Z ostatných oboznámených dedičských spisov, ktoré boli k spisu pripojené (sp. zn. D 190/82, sp. zn.
D 311/80, sp. zn. D 292/91, sp. zn. D 766/95, sp. zn. 4D/284/02, sp. zn. 3D/475/2002, sp. zn. 2D/334/02,
sp. zn. 2D/79/2005, sp. zn. 5D/64/2010 sp. zn. 3D/101/2011, sp. zn. 2D/4/2013, sp. zn. 3D/29/2014, sp.
zn. 1D/120/2014), ako aj zo správy R.. Y. U. z 22.11.2017 súd zistil a overil okruh právnych nástupcovpo žalobcami pôvodne označených žalovaných, čo už bolo opísané vyššie najmä v bodoch 7, 9, 10, 24,
35, 36, preto súd tieto zistenia na tomto mieste neopakuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

40. Podľa § 137 písm. c/ CSP určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 80 písm. c) v čase začatia konania platného OSP, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

42. Pred posúdením zisteného skutkového stavu podľa hmotného práva dopadajúceho na uvedený
prípad bol vzhľadom na charakter konania a jeho určovací petit súd povinný posúdiť existenciu
naliehavého právneho záujmu, keďže v zmysle vyššie uvedených procesnoprávnych noriem, jedným
z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý

právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. V tejto otázke súd s poukazom na ustálenú súdnu prax dospel k záveru,
že ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným

stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností (čo je aj tento prípad), je naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný (napríklad ZSP 48/2004).

43.Podľa§123vsúčasnostiplatnéhozákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníneskorších
predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva

držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa § 129 ods. Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

45. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

46. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

47. Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby

podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

48. Podľa prechodného ust. § 854 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy nadobudol
účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich

vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

49. Podľa prechodného ust. § 865 ods. 1, 3 Obč, zák. (k úpravám účinným od 01.04.1983, kedy
nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 131/1982 Zb.) Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa
však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

50.Podľa§111ods.1zákonač.141/1950Zb.Občianskehozákonníka(tzv.strednýobčianskyzákonník)
vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak
alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.51. Podľa § 116 ods. 1 a 2 stredného občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná
vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si

započítať vydržaciu dobu predchodcu.

52. Podľa § 145 ods. 1 a 2 stredného občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.

53. Podľa § 562 stredného občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie
je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne
pomery spravujú skorším právom.

54. Podľa § 566 stredného občianskeho zákonníka, lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951,

sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo
dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota
začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

55. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona po

splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú: spôsobilý predmet vydržania, oprávnená
nepretržitá držba držiteľa počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby, uplynutie zákonom
stanovenej vydržacej doby (u nehnuteľností 10 rokov), pričom všetky podmienky musia byť splnené
súčasne. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu
nestačí. Podmienka oprávnenosti držby znamená, že táto má charakter držania veci so zámerom mať ju

pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť držiteľa musí
byť zhodnotená objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Vždy je treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Dobrá viera sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci
alebo práva, ktoré je predmetom držby. Musí sa vzťahovať aj na titul , na základe ktorého vydržateľ
sledoval nadobudnutie vlastníckeho práva. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so
skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom
nič nemení ani skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade aj naďalej subjektívne v dobrej viere.

56. V zmysle ustálenej judikatúry súdov použiteľnej v danom prípade vedomie, že niekto vlastní
iba spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti, vylučuje - ak celú nehnuteľnosť užíva výlučne sám -
dobromyseľnosťvtom,žemupatrícelávec,aknedošlokudalosti,ktorávužívateľovimohlaodôvodnene
vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov [Z IV (s. 428,

ods. 3)]. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u právneho predchodcu účastníka, ktorý sa v
súdnom konaní domáha určenia svojho vlastníckeho práva, bez ďalšieho nezakladá záver o vlastníckom
práve takéhoto účastníka. Ak by sporný pozemok právni predchodcovia držiteľa vydržali, zostal by v
ich vlastníctve. Právny nástupca by ho mohol vydržať len vtedy, ak by existovala jeho dobromyseľnosť
o tom, že na základe pôvodnej zmluvy nadobudol aj sporný pozemok a oprávnená držba by trvala do

vtedy, kým uplynula vydržacia doba 10 rokov. Oprávnený držiteľ si môže započítať do doby potrebnej na
vydržanie veci či práva, dobu oprávnenej držby svojho právneho predchodcu len vtedy, ak ten sám vec,
či právo nevydržal. Ak vec vydržal už právny predchodca účastníka uplatňujúceho si svoje vlastníctvo k
veci z titulu vydržania, tento účastník môže nadobudnúť vlastníctvo k veci vydržaním len jej oprávnenou
držbou po celú vydržaciu dobu; zápočet doby právneho predchodcu je v takom prípade logicky vylúčený

(rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 1273/2014 zo 16.2.2016). Pokiaľ sa niekto
uchopí držby nehnuteľností na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva
k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22Cdo 61/2001 z 2.2.2001, R 73/2015, R 74/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

6Co 118/2012 z 25.6.2013 a iné)

57.Vzhľadomnaokolnostiprípadujepotrebnésazmieniťajprávnomstaveplatnomdo31.12.1950,kedy
na území Slovenska platilo uhorské obyčajové právo. Toto chápalo vydržanie ako jeden zo spôsobovnadobudnutia vlastníctva mimo pozemkovej knihy. Vlastnícke právo vydržaním nadobudol ten, „kto
nehnuteľnosťza32rokovakosvojupokojnevdržbemá“.Podvecou„akosvojou“sarozumelojejdržanie
vo vlastnom mene a nie v mene iného, teda nie v pozícii nájomcu alebo iného detentora. O pokojnú držbu

išloakpozemnoknižnývlastníknepodalvočidržiteľovižalobunavydanienehnuteľnosti.Podanímtakejto
žaloby a tiež prepisom vlastníctva nehnuteľnosti na základe odplatného prevodu sa plynutie vydržacej
doby prerušovalo, okrem prípadu, ak nový pozemnoknižný vlastník vedel o plynutí vydržacej doby, alebo
o nej nevedel z vlastnej hrubej nedbanlivosti. Pre vydržanie bola dostačujúca dobromyseľnosť len na
začiatku držby. Do plynutia vydržacej doby sa započítavala aj držba právneho predchodcu, vrátane

takého,odktoréhoboladržbazískanázmluvnezpozemkovejknihy.Dobromyseľnosťsavtomtorozsahu
nemusela viazať na nutnosť príslušného vlastníckeho zápisu v pozemkovej knihe. Vydržateľ mohol
následne začať súdny spor proti tomu, kto bol v pozemkovej knihe zapísaný za vlastníka nehnuteľnosti.
Úspech v takomto súdnom konaní mal za následok zápis vydržateľa ako vlastníka do pozemkovej knihy
aj mimo sporu, teda bez súdneho konania (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,
F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentír. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 914-915).

58. Podľa uhorského obyčajového práva, bola prípustná aj reálna deľba nehnuteľností i mimo
pozemkovej knihy, uznávaná ako právny titul nadobudnutia vlastníctva ku konkrétnej spoločnej
nehnuteľnosti alebo jej časti. V dlho trvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností, vpísaných v
pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci

určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe, po
prípadeozámenetýchtonehnuteľnostínielenčododržby,aleajčodovlastníckehopráva;takátodohoda
môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentne). Na neplatnosť takejto deľby nevplýva okolnosť, že niektoré
časti nehnuteľnosti má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase jednotliví spoluvlastníci
vo výlučnej držbe. (Úradná zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach

občianskych z právnej oblasti Slovenska a P.R., roč. I.-IV., č. 911, viď tiež Úr. sb. 1201).

59. Na základe zisteného skutkového stavu a po jeho posúdení podľa vyššie uvedenej relevantnej
právnej úpravy súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho
výlučného vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu z nimi tvrdeného

právneho titulu vydržania. Počas konania skutkovo tvrdili, že podieloví spoluvlastníci, voči ktorým sa
domáhali určenia vlastníckeho práva opustili pred dávnymi rokmi (v 20-tych rokoch minulého storočia)
územie Slovenska, odišli natrvalo (okrem Y. Q.) do USA a ich právny predchodca (E. M.) tieto
nehnuteľnosti začal užívať v dobrej viere ako vlastné, v čom mu nikto nebránil, pričom k vydržaniu
vlastníckeho práva malo dôjsť najneskôr 1.1.1961. K uvedeným tvrdeniam súd uvádza, že samotné

výlučné užívanie predmetu spoluvlastníctva jedným z podielových spoluvlastníkov nepostačuje pre
vydržanie vlastníckeho práva k celej veci. Podielový spoluvlastník totiž má právo užívať celú vec z
titulu svojho spoluvlastníckeho podielu a na užívanie veci nepotrebuje súhlas ostatných spoluvlastníkov.
Aby držiteľ mohol vydržaním nadobudnúť celú vec, ku ktorej má len spoluvlastnícky podiel, o čom
má aj po celý čas vedomosť (bolo tomu tak aj v tomto prípade), pre osvedčenie jeho oprávnenej,

t.j. dobromyseľnej držby je nevyhnutné, aby v okolnostiach prípadu existovali udalosti, ktoré v
užívateľovi mohli odôvodnene vyvolať presvedčenie, že je vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych
podielov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosti zistené z výsluchu pôvodného
žalobcu, vylučujúce existenciu akéhokoľvek prejavu vôle (resp. iného aktu) ostatných spoluvlastníkov
označených nehnuteľností, ktorým by sa vzdali svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech právneho

predchodcu žalobcov, ktorý by mohol vyvolať odôvodnené presvedčenie u právneho predchodcu
žalobcov, že mu nehnuteľnosti patria v celosti. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že žalobcovia, ani ich
právni predchodcovia s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi neudržiavali žiadne kontakty. Uvedené
u právnych predchodcoch žalobcov tak vylučuje dobrú vieru žalobcov a ich právnych predchodcov,
že im nehnuteľnosti patria v celku (teda dobromyseľnosť držby počas plynutia vydržacej doby)

ako jednu z predpokladov vydržania. Skutočnosť, že sa svojho vlastníctva uvedené osoby nevzdali
napokon potvrdzujú aj zápisy v pozemkovoknižnej vložke č. XXX vo vzťahu jednotlivým podielovým
spoluvlastníkom počas žalobcami tvrdeného plynutia 32-ročnej vydržacej doby (v zmysle uhorského
obyčajového práva), ktorá mala začať plynúť po roku 1920. V rozpore s týmto tvrdením totiž malo
dôjsť k nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/16-iny u všetkých uvedených podielových

spoluvlastníkov až v roku 1939 titulom spoločného rozdelenia. Tiež vo vzťahu k spoluvlastníckemu
podielu jednej zo spoluvlastníčok (Y. Q.) boli v označenej pozemkovoknižnej vložke opakovane vkladané
záložné práva na podstatu a úžitky z nehnuteľností na podklade úverov zabezpečujúcich listín. Z tohto
dôvodu tak nemohol vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo ani E. M. a ani jeho dcéra Y. M., ktorása stala vlastníčkou 9/16-in k celku na základe kúpnej zmluvy z 5. a 13. mája 1942, pretože objektívne
(teda nielen z ich subjektívneho hľadiska) u nich musela počas plynutia vydržacej doby chýbať dobrá
viera, že im vlastnícky patrí celá nehnuteľnosť a nie iba spoluvlastnícky podiel k nej a teda, že ich držba

nehnuteľností ako celku je oprávnená. V danom prípade dobrá viera o tom, že im nehnuteľnosti v celosti
patria by musela trvať počas celej vydržacej doby (a nie iba pri vstupe do držby), keďže jej plynutie
presahovalo až do obdobia platnosti stredného občianskeho zákonníka. Napokon súd poznamenáva,
že ak by aj boli splnené predpoklady oprávnenej držby u E. M. E. Y. Z. (čo však v konaní zistené nebolo)
vydržacia doba mohla uplynúť v zmysle uhorského obyčajového práva v spojení s § 566 stredného

občianskeho zákonníka až 1.1.1961, teda v čase, keď by túto podmienku pre vydržanie vlastníckeho
práva mohla splniť len v tom čase žijúca Y. Z. C.. M.. V takom prípade by však z tohto právneho titulu
bolo dôvodné podať žalobu na určenie nehnuteľností do dedičstva po Y.Á. Z., pri ktorej aktívne procesne
legitimovaným mohol byť úspešne len pôvodný žalobca ako jej dedič (za predpokladu preukázania
podmienok vydržania), nie však už súčasní žalobcovia.

60. V zhode so stanoviskom Slovenského pozemkového fondu súd zároveň uvádza, že predpoklady
vydržania vlastníckeho práva (t. j. držba nehnuteľnosti, ďalej dobromyseľnosť, že im vlastnícke právo
vo vzťahu k celej veci patrí a uplynutie 10 ročnej vydržacej doby v zmysle v súčasnosti platného
občianskeho zákonníka) neboli preukázané u žalobcov ani samostatne z dôvodu ich vstupu do užívania
označených nehnuteľností v roku 2011. Aj s ohľadom na ich žiadosť o vstup za účastníkov súdneho

konania si museli byť vedomí, že im vlastnícke právo ku zvyšným spoluvlastníckym podielom nepatrí.
V konaní bol preukázaný len právny titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 9/16-in k celku
darovacou zmluvou zo 14.2.2011, na určení ktorého ani pre ich zápis v katastri nehnuteľností v tomto
rozsahu nemohol byť daný naliehavý právny záujem. Samotní žalobcovia, si vydržaciu dobu, ktorá sa
začala a skončila ešte v čase držby nehnuteľností ich právnymi predchodcami ani nemohli započítať.

Pokiaľ by mali nehnuteľnosti sami vydržať, musela by totiž počas ich držby prebiehať vydržacia doba
samostatne (bližšie pozri už uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co
1273/2014 zo 16.2.2016). K obdobným záverom možno dôjsť aj vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi, ktorý
mal spoluvlastnícky podiel 9/16-in k celku nadobudnúť na základe uznesenia okresného súdu sp. zn.
D 541/94 z 12.12.1995 v dedičskom konaní po svojej matke Y. Z., rod. M. a najneskôr k tomuto dňu

musel nadobudnúť vedomosť, že mu vlastnícky patrí len tento spoluvlastnícky podiel a nie označené
nehnuteľnosti ako celok. Keď potom v roku 2000 podal žalobu na súde, nemohla ani u neho samostatne
uplynúť vydržacia doba počítaná od momentu jeho vstupu do držby označených nehnuteľností po strate
právnej subjektivity jeho právnej predchodkyne.

61. K možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva označených nehnuteľností E. M. ako prapredkom
žalobcov na základe reálnej deľby medzi spoluvlastníkmi v zmysle obyčajového práva platného do
31.12.1950 (rozhodnutie 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR) naznačenej
pôvodnou žalovanou Q. V. súd uvádza, že zo strany žalobcov takéto skutkové tvrdenia neboli
produkované a teda nebola tu z ich strany splnená ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť dôkazná.

Obsah pozemkovoknižnej vložky č. XXX síce takúto reálnu deľbu v roku 1939 uvádza ako titul
nadobudnutia, avšak práve na základe nej malo vzniknúť spoluvlastnícke právo k podielom o veľkosti
1/16-iny v prospech ostatných pozemkovoknižných spoluvlastníkov vrátane E. M. (ten nadobudol okrem
tohopodiel8/16-inkúpnouzmluvouzroku1908). Ajreálnoudeľboutotižmohlovzniknúťspoluvlastnícke
právo k predmetu reálnej deľby (išlo by o spoločnú držbu viacerých spoluvlastníkov). Žiada sa navyše

poznamenať,žeakbyajbolovkonanípreukázané,ženazákladetakéhotoprávnehotitulumalovzniknúť
vlastnícke právo v prospech E. M. k označeným nehnuteľnostiam v celku, potom by bolo dôvodné žalobu
zamietnuťzdôvodu,ženastranežalovanýchnebolioznačenévšetkyosoby,ktoréspoluvlastníckypodiel
po označenom predkovi boli spôsobilé dediť. Ako totiž vyšlo v konaní najavo, E. M. nemal len dcéru
Y., na ktorú previedol svoj spoluvlastnícky podiel 9/16-in k celku, ale aj ďalších 5 dcér a syna R. M.,

právni nástupcovia po ktorom boli v určitom úseku konania označení na strane žalovaných, avšak voči
ktorým bola žaloba vzatá späť a konanie zastavené uznesením č. k. 8C/59/00-113 zo 4.10.2005. V
tomto ohľade vo vzťahu k predmetu konania nič nepreukazuje ani pôvodným žalobcom predložená kópia
zmluvy zo 17.11.1910 napísaná v maďarskom jazyku, ktorej úradný preklad nebol predložený, z dôvodu,
že jej predmetom boli nehnuteľnosti označené iným číselným označením, ako nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom tohto konania (malo ísť dokonca o 7 a nie 6 parciel), pričom ich nadobúdateľmi mali byť E.
M. spoločne s R. M.. Bez relevantného významu k veci je podľa názoru súdu aj zistenie, že by malo ísť
o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v oblasti označenej miestnym názvom „Stavenyecz“, pretože uvedenýúdaj nestotožňuje v predloženej zmluve uvedené nehnuteľnosti s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom
tohto konania.

62. Zhrnúc vyššie uvedené súd preto dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že oni,
alebo ich právny predchodcovia nadobudli vydržaním vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam
ako k celku a že im na základe toho tieto nehnuteľnosti vlastnícky v celosti patria. Súd bol povinný
posúdiťnaplneniepredpokladovvydržaniaunichajzdôvodu,žeSlovenskýpozemkovýfondzastupujúci
spoluvlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa na neznámom mieste, ako aj Y. Q., dedička po Y. Q.,

namietali splnenie týchto podmienok určenia vlastníckeho práva žalobcami. Je pritom irelevantné, že
väčšina označených žalovaných (dedičov po Y. Q.) v konaní zaujímali v zásade pasívny postoj, prípadne
s určením vlastníckeho práva žalobcov (resp. pôvodného žalobcu) vyjadrovali súhlas. Z uvedených
dôvodov tak súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Pri svojom rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovia boli v konaní
neúspešní, preto žalovaní majú nárok na náhradu trov konania. Vzal pritom do úvahy hlavne skutočnosť,
že žalovaná Y. Q. na pojednávaní konanom 20.2.2018 takúto náhradu trov konania žiadala priznať.

Predpokladom uloženia povinnosti žalobcom nahradiť konkrétnym žalovaným ich trovy konania je, aby
im vznik týchto trov zo spisu vyplýval, resp. boli uplatnené do vydania rozhodnutia súdneho úradníka o
výške týchto trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.