Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209813
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713209813.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Centrálny

depozitár cenných papierov SR, a. s., 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti
žalovanému V.. C. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, XXX XX H., občanovi SR, zast. advokátskou
kanceláriou Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517,
o zaplatenie 810,28 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 331,94 Eur, pričom

túto neskôr procesným podaním zo dňa 06. 11. 2013 rozšíril na sumu 810,28 Eur.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 22. 02. 2013, písomným vyjadrením žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, listinnými
dôkazmi: faktúrou č. 8000013241 zo dňa 31. 12. 2008, faktúrou č. 9000011878 zo dňa 31. 12. 2009,

faktúrou č. 1000010595 zo dňa 31. 12. 2010, dodatkom č. 3 k cenníku Centrálneho depozitára cenných
papierov SR, a. s., ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Žalobca uviedol, že vedie v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov (§ 99
a § 105 ZoCP). Službu „CD-55-vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle § 99
ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných

papierov SR, v znení neskorších dodatkov, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Na základe uvedeného žalobca fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu
majiteľa za rok 2008 v súlade s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry.

Pretože žalovaný neuhradil ani na základe výzvy žalobcu žalovanú čiastku, žalobcovi nezostávalo nič
iné, len domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súd.

Písomným podaním zo dňa 06. 11. 2013, tak ako to vyplýva zo zhora uvedeného, žalobca rozšíril výšku
žalovanej sumy o neuhradenú faktúru za rok 2009 č. 9000011878 vo výške 331,94 Eur splatnú dňa 15.
02.2010aneuhradenúfaktúruzarok2010č.1000010595vovýške146,40Eursplatnúdňa28.02.2011.
Spolu potom žalovaná suma s nedoplatkom za rok 2008 predstavovala sumárnu čiastku 810,28 Eur.Na základe návrhu žalobcu súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote žalovaný
podal odpor z dôvodu, že neuznal nárok uplatnený žalobcom v konaní čo do právneho dôvodu a výšky a

z dôvodu právnej istoty vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu. K tomuto písomnému podaniu
sa žalobca vyjadril dňa 06. 10. 2014, kde opäť procesným podaním čiastočne zobral žalobu späť v
rozsahu čiastočne uhradenej istiny vo výške 146,40 Eur, pričom trval naďalej na úhrade faktúry č.
8000013241 za vedenie účtu v roku 2008 vo výške 331,94 a úhradu faktúry č. 9000011878 za vedenie
účtu majiteľa v roku 2009 vo výške 331,94 Eur - spolu úhrnom 663,88 Eur.

Vo svojom podaní žalobca uviedol, že právny vzťah medzi ním a žalovaným vyplýva priamo zo zákona
č. 566/2001 Z. z o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov na základe evidencie cenných papierov na účte majiteľa.
ČinnosťcentrálnehodepozitáracennýchpapierovSRuvedenévpovolenínavznikačinnosťcentrálneho
depozitára vykonáva CDCP za odplatu v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP. Činnosti CDCP sú definované v

ustanovení § 99 ods. 3 a 4 ZoCP, pričom jednou z platených činností je vedenie účtu majiteľa (§99 ods.
4 písm. h) ZoCP). S poukazom na uvedené potom žalobca tvrdil, že právo na odplatu za vedenie účtu
majiteľa vyplýva žalobcovi priamo zo ZoCP.

Žalobca v roku 2008, 2009 a 2010 viedol žalovanému účet majiteľa cenných papierov a evidoval na

ňom cenné papiere. V zmysle uvedeného žalobca poskytol žalovanému službu „CD-55“ za vedenie
účtu majiteľa cenných papierov na základe toho fakturoval žalovanému poplatok vo výške 331,94 Eur
za rok 2008, ten istý poplatok za rok 2009 a 146,40 Eur za rok 2010. Odplatu za vedenie účtu majiteľa
bol žalobca oprávnený stanoviť na základe Prevádzkového poriadku schváleného Národnou bankou
Slovenska. Prevádzkový poriadok je v zmysle § 103 ods. 6 ZoCP záväzný tak pre žalobcu, ako aj pre

žalovaného. CDCP každoročne zasiela faktúry na adresy klientov uvedené v evidencii CDCP. Dôkazom
o vystavení faktúry č. 8000013241, faktúry č. 9000011878 a faktúry č. 1000010595 je odpis týchto faktúr
zaslaný súdu ako dôkaz.

Právny vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov medzi žalobcom a žalovaným sa

spravuje ZoCP a v otázkach neupravených ZoCP sa tento právny vzťah spravuje ustanoveniami zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom a preto v zmysle § 387 Obchodného zákonníka je premlčacia
doba štvorročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom na skutočnosť
že vystavená faktúra za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 sa stala splatnou dňa
28. 02. 2009, si žalobca uplatnil svoj nárok pred uplynutím premlčacej lehoty. Faktúra č. 9000011878

zo dňa 31. 12. 2009 sa stala splatnou dňa 15. 02. 2010.

Právny zástupca žalovaného sa na základe písomných a procesných podaní žalobcu k veci vyjadril
dňa 18. 05. 2015, kde v zásade uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie celej žalovanej sumy (tak
ako bola nakoniec žalobcom upravená a definovaná) vo výške 663,88 Eur titulom neuhradenej

faktúry č. 9000011878 vystavenej dňa 31. 12. 2009 na sumu 331,94 Eur splatnej 15. 02. 2010 a
faktúry č. 8000013241, vystavenej dňa 31 12. 2008 na sumu 331,94 Eur splatnej dňa 28. 02. 2009
- teda poplatkov za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za roky 2008 a 2009), je v celom
rozsahu premlčaný. Za zásadnú považoval skutočnosť, že právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom
sa spravuje ustanoveniami zákona č. 566/2001 z. z. o cenných papieroch a investičných službách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v neupravených otázkach ustanoveniami Občianskeho
zákonníka - rozhodne nie ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to tvrdí žalobca.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splnil dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Žalovanýtvrdil,žezostrany žalobcumunikdyžiadnefaktúrydoručenéneboli.Tútoskutočnosťžalobcav
konaní nepreukázal, teda nepredložil súdu dôkaz svedčiaci o tom, že žalovanému boli doručené faktúry
a tento ich aj riadne prevzal. Žalovaný o žalobcovej pohľadávke a výške dozvedel až z oznámenia o
postúpení návrhu na vydanie platobného rozkazu na miestny príslušný súd Okresného súdu Zvolen.Tvrdil ďalej, že medzi ním a žalobcom nikdy nebola dohodnutá splatnosť, pričom s poukazom na § 563
Občianskeho zákonníka, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada.
Pretože si žalobca titulom odplaty za roky 2008 a 2009 z dôvodu absencie dohody o splatnosti mohol

uplatnil žalované sumy najskôr 01. 01. 2009 pri poplatku za vedenie účtu majiteľa za rok 2008 a dňa
01. 01. 2010 pri poplatku za vedenie účtu majiteľa za rok 2009, všeobecná trojročná premlčacia doba
začala plynúť dňa 02. 01. 2009, resp. 02. 01. 2010 a uplynula dňa 02. 01. 2012, resp. 02. 01. 2013.
Žalobca podal žalobu na súd dňa 25. 02. 2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

V ďalšom žalovaný uviedol, že v predmetnom právnom vzťahu medzi ním a žalobcom vystupuje ako
spotrebiteľ, pretože nie je podnikateľom a v predmetnom vzťahu nekoná v rámci obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na zákonné ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, jednoznačne vyplýva, že na predmetný
právny vzťah spotrebiteľskej povahy sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná

o vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom. Neexistuje žiadny dôvod, aby sa na predmetnú vec
nemala použiť právna ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, pretože ide
o typický občianskoprávny vzťah.

Spoukazomnazhoracitovanézákonnéustanovenie,malsúdzato,žeprávnaargumentáciažalovaného

je opodstatnená a v danom prípade je potrebné posudzovať otázku premlčania a plynutia premlčacej
doby v zmysle Občianskeho zákonníka a nie v zmysle Obchodného zákonníka tak, ako to mylne uvádza
žalobca.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žedruhá-naposledy vystavenáfaktúra-ztitulupoplatku
za vedenie účtu majiteľa za rok 2010 bola splatná dňa 02. 01. 2010. Žaloba na súd bola doručená dňa
25. 02. 2013, teda 54 dní po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá v uvedenom prípade začala plynúť dňa

02. 01. 2010 a márne uplynula dňa 02. 01. 2013.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že právny vzťah medzi účastníkmi je podriadený obchodnému
zákonníku a to konkrétne § 261 ods. 6 písm. c), podľa ktorého ustanovenia sa III. časťou Obchodného
zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a

ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, pretože v
prejednávanej veci sa o uvádzané záväzkové vzťahy nejedná. V danom prípade nie je možné použiť
ani podporne ustanovenia obchodného zákonníka na daný vzťah účastníkov a to ani s poukazom na
§ 105 ods. 5 ZoCP, podľa ktorého právne vzťahy medzi členom ktorému bol účet majiteľa zriadený
a Centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú

týmto zákonom a Obchodným zákonníkom, pretože v prejednávanej veci nejde o záväzok zo žiadneho
takéhoto vzťahu, ale o záväzok zo vzťahu majiteľa účtu - žalovaného, ktorý vedie žalobca ako centrálny
depozitár.

Podľa § 105 ods. 5 ZoCP, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený a centrálnym

depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a
obchodným zákonníkom. Zákonné ustanovenie § 104 ods. 1 ZoCP vymedzuje, kto môže byť takýmto
členom.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že tento sa v zásade v prvom rade aplikuje na vzťahy medzi

členom (ktorému bol zriadený účet majiteľa), ktorým v zmysle § 104 ZoCP žalovaný však nie je a
centrálnymdepozitárom(žalobcom).Vdruhomradesatotoustanovenieaplikujenavzťahmedzičlenom,
ktorým v zmysle § 104 ZoCP nie je ani žalobca, a majiteľom účtu. Žalobca nie je uvedený ako člen v
§ 104 ods. 1 ZoCP, ktorý jednoznačne definuje, koho za člena možno považovať. § 105 ods.5 ZoCP
neurčuje, že vzťah medzi žalovaným ako majiteľom účtu a žalobcom ako centrálnym depozitárom sa

má v otázkach neupravených ZoCP spravovať aj Obchodným zákonníkom. Z uvedeného teda vyplýva,
že predpoklad uvedený v § 105 ods. 5 ZoCP, na ktoré sa žalobca odvolával a ktoré sú potrebné na
to, aby sa mohli na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nie sú v danom prípade
splnené, pretože ak by zákonodarca mal v úmysle aby sa vzťah medzi žalovaným ako majiteľom účtu
a žalobcom - centrálnym depozitárom, spravoval ustanoveniami Obchodným zákonníkom v otázkach

neupravených v ZoCP, tak by to v § 105 ods. 5 ZoCP uviedol. Zákonodarca však explicitne stanovil,
na ktoré vzťahy sa ustanovenia Obchodného zákonníka použijú s tým, že predmetný právny vzťah v
prejednávanej veci uvedené nespadá.S poukazom na zhora uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie, súd potom žalobu zamietol
z dôvodu vznesenej námietky premlčania, pretože návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súd
doručený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, ako to vyplýva z druhej časti výroku
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).