Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220145
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115220145.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Y. L., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX C., v konaní zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove,
Hlavná137,protižalovaným:1/Slovenskárepublika,zaktorúkonáGenerálnaprokuratúraSR,sosídlom
Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, 2/ Generálna prokuratúra SR, so sídlom Bratislava, Štúrova 2,
IČO: 00 166 481, o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný v 1.rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej ujmy sumu 2.390,28 eur
do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu uplatnenú titulom majetkovej ujmy z a m i e t a ,

III. žalovaný v 1.rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 3.000 eur
do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

IV. v prevyšujúcej časti žalobu uplatnenú titulom nemajetkovej ujmy z a m i e t a ,

V. žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2.rade z a m i e t a ,

VI. o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 18.3.2014, ktorá bola tunajšiemu súdu
doručená podaním dňa 29.7.2015, sa domáhal na žalovanom náhrady majetkovej ujmy vo výške 10.000
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur a náhrady trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.11.2009 vyšetrovateľom úradu justičnej a kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva policajného zboru Prešov bolo voči nemu vznesené obvinenie, ČVS:
ORP-708/1-OVK-2009, pre trestný čin zločinu znásilnenia podľa § 199 v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1, ods. 2 písm. b/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len Trestného zákona) v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1,
ods.2 písm. b/ Trestného zákona. Na základe oznámenia vydal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva
policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov, ČVS: ORP-708/1-OVK-PO-2009 dňa

26.11.2009 uznesenie o vznesení obvinenia, následne bola dňa 10.5.2010 Okresnou prokuratúrou v
Prešove podaná obžaloba, avšak žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.5.2011,
sp.zn.32T/55/2010vplnomrozsahuoslobodenýspodobžaloby.Okresnýprokurátorpodalvočirozsudku
odvolanie, ktoré prokurátor dňa 26.7.2011 vzal späť, o čom vydal Okresný súd Prešov uznesenie dňa28.7.2011. Tým bolo konanie právoplatne skončené. Keďže žalobca nespáchal trestný čin, pre ktorý bol
stíhaný, celé trestné konanie bolo neopodstatnené a neoprávnené. Tým, že vyšetrovateľom Okresného
riaditeľstva policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov bolo vznesené obvinenie,

došlo na základe takéhoto uznesenia k nezákonnému rozhodnutiu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov. Takto kvalifikovaný postup nastal zo strany príslušného vyšetrovateľa, v trestnom konaní. Na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci z hľadiska zodpovednosti vyšetrovateľa, je potrebné
brať zreteľ aj na jeden zo základných princípov trestného konania, podľa ktorého musí v priebehu

trestného konania od jeho začatia do jeho skončenia stúpať stupeň pravdepodobnosti a presvedčenia
o tom, že skutok je trestným činom a že ho spáchal konkrétny páchateľ. Nezákonným zásahom do
práv, právom chránených záujmov žalobcu bola spôsobená škoda v majetkovej ako aj nemajetkovej
sfére a vznikol nárok na relutárnu náhradu tejto ujmy. Na obhajobu v tomto trestnom konaní vynaložil
finančné prostriedky. Nezanedbateľným bol aj zásah do sféry jeho osobnostných práv. Tým, že voči jeho
osobe bolo nespravodlivo vedené trestné konanie, došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti jeho osoby a

k ohrozeniu jeho doteraz dobrého mena a povesti ako človeka. Trestným konaním bola mu spôsobená
vážna psychická trauma v dôsledku zníženia a znehodnotenia jeho osobnosti. Skutočnosti súvisiace s
trestným konaním mali za následok poškodenie jeho dobrého mena rokmi budovaného. Žalobca mal za
nepochybné,žetrestnýmkonanímdošloknezákonnémuzásahudoprávaprávomchránenýchzáujmov,
čím mu bola spôsobená škoda tak v majetkovej, ako aj v nemajetkovej sfére podľa § 5 ods. 1 a § 9

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
neskorších právnych predpisov. Žalobca uviedol, že z dôvodu uvedenej škody podal dňa 14.1.2013
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
právnych predpisov. Predmetnú žiadosť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vybavilo písomnosťou

zo dňa 14.1.2013 tak, že vec postúpilo na vybavenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky dňa
3.4.2013. Generálna prokuratúra listom zo dňa 5.4.2013 žalobcu informovala, že o prerokovaní nároku
nanáhraduškodybudepísomnevyrozumený.Nakoľkonedošlokuspokojeniunárokunanáhraduškody,
a to ani sčasti príslušným orgánom na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, preto žalobca
v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov sa domáha, aby o nároku žalobcu rozhodol
súd.

Keďže žalobca označil za žalovaného Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, súd zasielal žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa k žalobnému návrhu vyjadrilo tak, že žiadosť žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 18.1.2013 postúpilo Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky ako príslušnému orgánu na vybavenie uvedenej žiadosti v súlade s ustanovením

§ 4 ods. 3 a § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na to, že v danej trestnej veci
prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a následne podal
obžalobu príslušnému súdu, mal teda zato, že nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby orgánom
konajúcim v mene štátu bolo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na základe tohto vyjadrenia podal
právny zástupca žalobcu návrh na vstup ďalšieho účastníka konania, ktorého označil ako žalovaného v

2. Rade, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, o tomto návrhu rozhodol Okresný súd v Bratislave
I. uznesením zo dňa 5.12.2014 č.k. 17C 110/2014-45 (č.l.sp. 45). Následne žalovaný v 2.rade pri svojom
prvom úkone vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I. a tento súd následne
v rámci preskúmania opodstatnenosti námietky mal zato, že k vydaniu rozhodnutia, ktorým mala byť
spôsobená škoda žalobcovi, došlo v obvode Okresného súdu Prešov a z uvedených dôvodov vyhodnotil

námietku ako opodstatnenú a vec postúpil na ďalšie konanie tunajšiemu súdu dňa 29.7.2015.

Žalovaný v 2.rade sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.11.2015
(č.l.sp. 84 - 86) a vo veci uviedol, že zo žaloby nevyplýva, že by v mene Slovenskej republiky mala konať
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, teda nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady

na postup podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z., škodu nespôsobila prokuratúra, a teda
nie je daná príslušnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na konanie. Poukázal na to, že z
titulu náhrady škody - uznesenia o vznesení obvinenia - je účinné a vykonateľné už jeho vydaním bez
ohľadu na to, kedy ho prokurátor obdrží. Preto prokurátor nielenže sa na jeho vydaní nepodieľa, ale ajjeho účinkom (škode) nemôže v tomto štádiu (rovnako ako súd) zabrániť a už vôbec nie škodu spôsobiť.
Ani úvaha o tom, že zamietnutie sťažnosti, neakceptovanie návrhu na zastavenie trestného stíhania po
preštudovaní vyšetrovacieho spisu a podaní obžaloby zakladá príslušnosť prokuratúry, nemá oporu v

zákone. V opačnom prípade by musela byť akceptovaná tiež úvaha o zodpovednosti súdu vo všetkých
prípadoch,keďsúdpopreskúmaníapredbežnomprejednaníobžalobynariadihlavnépojednávanie,ako
aj vo všetkých prípadoch, keď súd v súdnom konaní rozhodol (hoci neoprávnene) o uznaní viny o uložení
trestu, pretože rozhodujúce je súdne konanie a dôkazy v ňom vykonané; žalovaný dal do pozornosti
súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014 č.k. 6Co 841/2014-335, v ktorom

bolo konštatované, že predmetom konania je náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím
policajného orgánu. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, by konala za štát iba v prípade, ak by
škodu spôsobila ona, krajská prokuratúra alebo okresná prokuratúra. Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky nevydala v predmetnej trestnej veci vedenej proti žalobcovi žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo
možné označiť za nezákonné. Okrem toho obžaloba nie je rozhodnutím a preto ani nemožno uvažovať
o jej nezákonnosti. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať

za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného
činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. ÚS 163/2013, v danom prípade už v súdnom v konaní sa ustálil skutkový a právny stav veci,
ktorý súd vyhodnotil v prospech žalobcu. Žalobca nepreukázal vznik škody, nijako nešpecifikoval čo do
dôvodu a výšky, a preto nie je možné vyjadriť sa k opodstatnenosti či účelnosti majetkovej škody a nie

je možné ani o nej rozhodnúť. V otázke priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy aj dôvodnosti,
žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 201/2007 zo dňa
30.7.2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k právnemu názoru: „ o neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, napríklad vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení
jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem

fyzickej osoby, do osobnosti, ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s vyšším (verejným) záujmom,
ktorému sa priznáva prednosť. V dôsledku toho aj podľa názoru dovolacieho súdu nejde o neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené
obvinenie z trestného činu aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto
fyzickej osoby (§ 11 Občianskeho zákonníka) sú vykonané v medziach zákona; na tom sa nič nemení ani

v prípade, ak by neskôr, prípadne aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe, alebo
by prepusteniu z väzby alebo aj k oslobodeniu spod obžaloby “. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal
dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy a naviac uplatnené nároky sú v rozpore s maximálnou výškou
náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú je možné podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (§ 17 ods. 4 zákona 514/2003
Z.z. v spojení s § 6 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými

činmi priznať. Žalovaný z tohto dôvodu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Po ustálení orgánu konajúceho v mene štátu s poukazom na novelu č. 412/2012 Z.z. súd uzavrel,
že ide o Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o námietku orgánu, ktorý má konať
v mene štátu, tu súd poukazuje na to, že posúdenie oprávnenia zastupovať štát v súdnom konaní o

náhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímustanoveniazákonač.514/2003Z.z.máprocesný
charakter (charakter procesných ustanovení pre účely súdneho konania vyplýva z ustanovenia § 21
ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitným zákonom alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa predpisu). Novela
vykonaná zákonom č. 412/2012 Z.z. nemá prechodné ustanovenia, všetky ustanovenia (vrátane

procesných) je preto potrebné aplikovať od okamihu ich účinnosti právnej úpravy v znení účinnom od
1.1.2013 (žaloba bola podaná dňa 18.3.2014), preto bolo potrebné vychádzať aj v predmetnej veci vo
vzťahu k určeniu orgánu oprávneného konať za štát vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím v znení novej právnej úpravy účinnej od 1.1.2013.

V predmetnej veci oprávneným orgánom je bezpochyby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Súd podotýka, že v danej právnej veci uznesenie o vznesení obvinenia bolo napadnuté sťažnosťou,
ktorú prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu. Orgánom oprávneným konať v mene
štátu tak nemôže byť Ministerstvo vnútra SR, ktoré toto oprávnenie po účinnosti novej právnej úpravy
od 1.1.2013 stratilo ani Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože škoda nevznikla v dôsledku rozhodnutia

vydaného súdom (§ 4 ods. 1 písm. a/bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z.) a nie je splnený predpoklad, že nie
je možné určiť príslušný štátny orgán oprávnený konať v mene štátu (§ 4 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Ako už bolo uvedené, právna úprava zmenená zákonom č. 512/2012 účinná od 1.1.2013 neobsahuje
prechodnéustanovenia,pretosavzmysleprincípunepravejretroaktivityuplatníajnavšetkyneskončenékonania o náhradu škody voči štátu spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným
rozhodnutím, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu. V
ďalšom súd poukazuje už na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17 Co 677/2013

zo dňa 17.9.2014.

Vyššie uvedené vysvetľuje aj otázku, že samotná Generálna prokuratúra nie je v tomto spore pasívne
vecnelegitimovaná(alejeoprávnenázastupovaťSlovenskúrepublikuzažalovanéhov1.rade)aztýchto
dôvodov súd vo vzťahu k žalovanému v 2.rade žalobu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a výsluchom svedkyne W. W., oboznámením
so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku (č.l.sp. 5-6), uznesením Okresného súdu Prešov 32T
55/2010-289 zo dňa 28.7.2011 (č.l.sp. 7-8), rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 32 T 55/2010-267
zo dňa 24.5.2011 (č.l.sp. 9-13) vyjadrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2014
(č.l.sp. 28-32), oznámením o odstúpení žiadosti zo dňa 26.3.2013 (č.l.sp. 43-44 ), uznesením vo veci

17T 110/2014 Okresného súdu Bratislava I., vyjadrením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
zo dňa 22.6.2015 (č.l.sp. 53-54), upovedomením o postúpenie veci sp.zn. 17C 110/2015 (č.l.sp. 69-70),
vyjadrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 16.9.2015 (č.l.sp. 76-81), vyjadrením
generálnej prokuratúry zo dňa 24.11.2015 (č.l.sp. 84-86), vyúčtovaním odmeny advokáta zo dňa
1.8.2011, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 10.10.2012, príjmovým pokladničným dokladom

zo dňa 18.12.2009 a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 2.3.2010, príjmovým pokladničným
dokladom na sumu 5.500 eur zo dňa 5.8.2011, čestným prehlásením T. L. zo dňa 22.3.2016 o zapožičaní
finančných prostriedkov, zo spisu tunajšieho súdu 32T 55/2010 v časti prípravného konania sťažnosťou
z č.l. spisu 7, plnou mocou z č.l. spisu 12, zápisnicou z výsluchu žalobcu zo dňa 26.2.2010 z č.l. spisu
15-18, zápisnicou z výsluchu žalobcu zo dňa 8.3.2010 z č.l. spisu 19-25, z výsluchu T. L. zo dňa 4.3.2010

z č.l. spisu 36-43, zápisnicou z výsluchu Y. L., žalobcu, zo dňa 26.3.2010 z č.l. spisu 44-49, zápisnicou
z výsluchu T.. Q. W. z č.l. spisu 57-59 zo dňa 19.3.2010, z výsluchu T.. Q. X. zo dňa 19.3.2010 z č.l.
spisu 60-62, záznamom vyšetrovateľa zo dňa 19.4.2010 z č.l. spisu 151, ďalej zo spisu súdneho konania
súd oboznámil s návrhom na vykonanie dokazovania zo dňa 10.6.2010 z č.l. spisu 166, zápisnicou o
verejnom zasadnutí zo dňa 12.7.2010 z č.l. spisu 171-173, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa

16.8.2010 z č.l. spisu 176-189, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 6.9.2010 z č.l. spisu 192-202,
úradným záznamom o vyhotovení kópií zamestnancom tunajšieho súdu pre Y.. T. L. a substitučnou
plnou mocou z č.l. spisu 128-129, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.9.2010 z č.l. spisu
211-215,zápisnicouohlavnompojednávanízodňa13.5.2011zč.l.spisu256-258,zápisnicouohlavnom
pojednávaní zo dňa 24.5.2011 z č.l. spisu 261-265, vyúčtovaním odmeny advokáta zo dňa 1.8.2011

a kópiami príjmových pokladničných dokladov zo dňa 10.10.2012, 18.12.2009 a 2.3.2010 a ostatným
obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov ČVS:
ORP-708/1-OVK-PO-2009 zo dňa 26.11.2009 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi za trestný čin

zločinu znásilnenia, podľa ustanovenia § 199 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 písm. b /
zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len trestný zákon),
v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona.

Zo spisu tunajšieho súdu 32T 55/2010 mal súd zistené, že žalobca dňa 8.12.2009 si zvolil právneho
zástupcu JUDr. Jána Garaja, aby ho obhajoval v predmetnej trestnej veci.

Dňa 14.5.2010 podal okresný prokurátor obžalobu na obvineného žalobcu pre skutok kvalifikovaný ako
zločin znásilnenia podľa ustanovenia § 199 ods. 1, 2 písm. b / Trestného zákona v štádiu pokusu podľa

§ 14 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Trestného zákona.

Rozsudkomvovecivedenejpodsp.zn.natunajšomsúde32T55/2010-267právoplatnýmdňa26.7.2011,
bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov, sp.zn. 1Pv 698/09

pre skutok, ako je vyššie uvedené.

Listom zo dňa 14.1.2013 žalobca preukázal, že bolo oslovené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
so žiadosťou o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody (č.l.sp. 5-6). Súd má za to, žev danom čase žalobca postupoval správne a bolo na danom ministerstve postúpiť žiadosť príslušnému
orgánu. Pokiaľ samotné orgány štátu, ktoré majú tento zastupovať, sa nevedia zhodnúť na tom, ktorý z
nich to má byť, nemôže ísť toto na ťarchu žalobcu, pretože by mohlo ísť o odmietnutie spravodlivosti,

pokiaľ by súd pri označení orgánu konajúceho za štát v prípade, že v tom nemajú jasno ani orgány štátu,
ktoré prichádzajú do úvahy, zamietal žalobu len z tohto dôvodu. V zásade však zákonodarca predvídal
kolíziu názorov a práve ustanovenie § 4 ods. 1) písm. l rieši túto situáciu tak, že určuje, že príslušný
orgán je ten, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 32T 55/2010 mal súd zistené, že právny zástupca žalobcu prevzal plnú
moc dňa 8.12.2009 na obhajobu v trestnom konaní žalobcu pre trestný čin zločinu znásilnenia v štádiu
pokusu až do právoplatného skončenia trestnej veci. Vo veci vykonal tieto úkony právnej služby :

- prevzatie právneho zastúpenia dňa 8.12.2009
- sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 10.12.2009

- účasť obhajcu dňa 26.2.2010 pri výsluchu obvineného od 10,00 hod do 10,35 hod.
- účasť obhajcu dňa 8.3.2010 pri výsluchu obvineného od 10,45 do 12,50 hod.
- účasť obhajcu pri výsluchu poškodenej dňa 4.3.2010 od 12,40 hod. do 14,30 hod.
- účasť obhajcu pri výsluchu obvineného a poškodenej dňa 26.3.2010 od 9,25 hod. do 10,20 hod.
- účasť pri výsluchu svedka dňa 19.3.2010 od 9,40 hod. do 10,15 hod.

- účasť pri výsluchu svedka 19.3.2010 o 10,45 hod. do 11,20 hod.
- predloženie návrhu na vykonanie dokazovania dňa 10.6.2010
- účasť na verejnom zasadnutí dňa 12.7.2010 od 13,40 hod. do 13,55 hod.
- účasť na verejnom zasadnutí dňa 16.8.2010 od 8,30 hod. do 12,10 hod.
- účasť na verejnom zasadnutí dňa 6.9.2010 od 8,30 hod. do 13,15 hod.

- účasť na verejnom zasadnutí dňa 27.9.2010 od 13,15 hod. do 14,30 hod.
- účasť na verejnom zasadnutí dňa 13.5.2011 od 11,00 hod. do 11,39 hod.
- účasť na hlavnom pojednávaní 24.5.2011 od 14,00 hod. do 15,39 hod.

Žalobca vo veci predložil príjmové pokladničné doklady: znejúci na sumu 5.500 eur zo dňa 5.8.2011,

zo dňa 18.12.2009 znejúci na sumu 1.500 eur, zo dňa 10.10.2012 znejúci na sumu 500 eur, znejúci na
sumu 2.500 eur zo dňa 2.3.2010.

Podľa čestného prehlásenia matky žalobcu, v mesiaci august v roku 2011 požičala synovi sumu 4.000
eur za účelom úhrady odmeny obhajcovi.

Žalobcovi bola jeho obhajcom účtovaná odmena za úspešnú obhajobu podľa ustanovenia § 5 ods. 2
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako paušálna odmena za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí (č.l.sp. 92)
v celkovej výške 10.000 eur.

Žalobcavoveciuviedol,žesumu10.000eurpoukázaljehovtedajšiemuprávnemuzástupcovivtrestnom
konaní. Počas trestného konania od začiatku tvrdil, že je nevinný. Pokiaľ ide o uplatňovanú nemajetkovú
ujmu, uviedol, že nikto nemôže pochopiť, čo zažil a nejde o konanie konané posledné tri roky, ale v
podstate ide o vec, ktorá trvá sedem rokov. Počas trvania samotného trestného konania stratil zákazky,
podnikal v stavebníctve a následne bol psychicky na tom tak zle, že nebol schopný vykonávať svoju

prácu, nehovoriac o dôvere vo vzťahu k ľuďom, pre ktorých vykonával tieto práce. Jeho zlá finančná
situácia viedla k tomu, že momentálne je vedená exekúcia na rodinný dom, ktorý si sám postavil a
má ďalšie finančné problémy, ktoré sa na to naviazali. Prestala mu veriť rodina a aj keď sa ukázalo v
trestnom konaní, že je nevinný, pozerajú na neho ako na násilníka, pričom taký nikdy nebol. Bývalá
manželka sa mu vyhrážala, že ho dostane pod most, po roku ju aj žiadal, aby sa všetko vyriešilo, dal jej,

čo chcela, avšak situácia sa takto vyvŕbila. V súčasnosti má družku, s ktorou žije, s ktorou má dieťa a
toto mu psychicky pomáha. Celé trestné konanie mu zničilo život. Finančné prostriedky, ktoré za týchto
7 rokov požaduje v tomto konaní, oproti tomu, kde mohol byť, sú zanedbateľné. Tieto peniaze žiada len
preto, aby sa mu vrátili finančné prostriedky, ktoré zaplatil za právnu pomoc a následne tie finančné dlhy,
ktoré mu vznikli pre trestné konanie, ktoré bolo vedené. V ďalšom poukázal na to, že došlo k zmenám

v správaní jeho detí, uviedol, že spočiatku bolo všetko v poriadku aj keď nežili spolu, následne, keď
bolo podané trestné oznámenia a začaté trestné stíhanie, deti boli ovplyvnené zo strany matky a tieto
skutočnosti spôsobili to, že došlo k zmenám ich správania vo vzťahu k nemu. Dcéra, ktorá bola mladšia
v tom čase, bola úplne závislá aj od vôle matky.Vo veci súd vypočul súčasnú družku žalobcu ako svedkyňu, W. W., s touto žalobca vedie spoločnú
domácnosť a spolu majú jedno dieťa. Svedkyňa uviedla, že v priebehu roku 2009 sa spolu začali

stretávať a následne sa presťahovala do Oľšova. V tom čase už prebiehalo trestné konanie. Samotné
trestné konanie ovplyvňovalo ich správanie sa navzájom k sebe. Trestné konanie ovplyvňovalo aj
ich plánovanie budúcnosti, ktorú v podstate neplánovali, nakoľko netušili, ako to dopadne. Toto
ovplyvnilo prácu žalobcu aj rodinný život. Žalobca bol ustavične napätý, to sa zhoršovalo pred
každým pojednávaním, bolo obtiažne s ním komunikovať, mal žalúdočné problémy. Veľmi ani v okolí

nerozprávali o tom, čo sa deje, tak, aby z toho nemal žalobca ďalšie nejaké nadväzujúce problémy.
Čo sa týkalo najbližšej rodiny, táto bola presvedčená, že dôjde k oslobodeniu žalobcu. Žalobca bol
obmedzený pri výbere zamestnania, mal možnosť zamestnať sa v zahraničí, čo však musel odmietnuť
pre prebiehajúce trestné konanie. Svedkyňa potvrdila, že správanie detí žalobcu pochádzajúcich z
manželstva s oznamovateľkou znásilnenia, bolo spočiatku celkom dobré, následne však aj keď sa
skončilo trestné konanie, prestali k ním chodiť a nechodia ani v súčasnosti. Išlo o ovplyvňovanie zo

strany matky detí, teda o samotné dôvody trestného oznámenia, následného trestného konania, deťom
bolo podsúvaná informácia, že otec je násilnícky typ.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2004 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 zákona č. 514/2004 Z.z.
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.

1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru, 3)
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej
správy alebo poverený colný orgán,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril

rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánovverejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci
konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul,
z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený
domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť

požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 zákona č. 514/2004 Z.z.
(1)Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)

(2)V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 3 zákona , sa

výškanáhradynemajetkovejujmyurčujesprihliadnutímnajmäna:a)osobupoškodeného,jehodoterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej
došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote; d) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

a) Prihliadnuť na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; to
znamená vziať do úvahy vek, zdravotný stav, zrejme aj sociálnu situáciu, teda to, či je rodičom, či žije v
manželstve, či je zamestnaný, či bol trestaný a k jeho odsúdeniu možno prihliadnuť (odsúdenie je/nie je
zahladené), doterajšiu povesť poškodeného atď. V rámci tohto kritéria by mal byť premietnutý aj spôsob
prežívania trestného stíhania poškodeným.

b) Prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; znamená vziať do
úvahy osobitné okolnosti, za ktorých k trestnému stíhaniu, či k väzbe došlo (napr. okolnosti zatknutia,
vznesenia obvinenia), status poškodeného v spoločnosti v danom čase a pod. Toto kritérium sa však
prelína s inými kritériami (napr. závažnosť následkov).

c) Prihliadnuť na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote; znamená
zohľadniť následky na osobnosti poškodeného v súkromnom živote (napr. dopad na fungovanie jeho
manželstva, zníženie dôvery v jeho čestnosť medzi osobami tvoriacimi jeho súkromnú sféru). Tu všaknemožno vychádzať z toho, že iba v prípade, ak sa najbližší poškodeného v dôsledku stíhania, väzby,
či dĺžky trestného stíhania, od poškodeného odvrátili, je preukázaný následok v súkromnom živote.
Naopak, významným je to, že napr. vykonávaním väzby je rozvíjanie súkromných (rodinných) vzťahov

poškodeného značne obmedzené či znemožnené, či znemožnený jeho intímny život, rozvoj záujmov
a pod.

d) Prihliadnuť na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení; to
znamená zohľadniť následky napr. stíhania či väzby v živote obvineného v rámci spoločnosti,

zamestnania, v procese vzdelávania, zmenu pohľadu spoločnosti na neho a pod.

Uvedené kritériá sú konštruované na princípe objektivizácie následkov pre osobnosť, ktorých miera
sa má prejaviť v spoločnosti či rodine, sú obdobné kritériám vypracovaným rozhodovacou praxou a
teóriou pri degradácii osobnosti v prípadoch zásahov do cti, povesti a dôstojnosti (najmä hromadnými
informačnými prostriedkami). Tento prístup však zákonodarca zvolil bez zohľadnenia toho, že ujma

na pozitívach osobnosti v dôsledku vedenia trestného stíhania skončeného inak než právoplatným
oslobodením, v dôsledku väzby, obmedzenia osobnej slobody, či zbytočných prieťahov v trestnom
konaní, sa primárne prejavuje v súkromí obvineného a či na jeho cti (povesti u spoluobčanov) alebo
postavení v spoločnosti. To je zrejme základný nedostatok tejto právnej úpravy. Následky pre osobnosť
obvineného - spôsobené vedením trestného stíhania skončeného inak než právoplatným oslobodením,

väzbou, obmedzením osobnej slobody, či zbytočnými prieťahmi v takomto trestnom konaní - vznikajú
bezohľadunato,čisaotýchtookolnostiachdozviespoločnosť.Náhradanemajetkovejujmyvpeniazoch
by mala byť určovaná práve s ohľadom na mieru negatívneho ovplyvnenia psychickej sféry jednotlivca.
Hodné odškodnenia je totiž práve (duševné) utrpenie, ktoré nevinný obvinený prežil v priebehu trestného
stíhania či väzby. Je nesporné, že iba subjektívne prežívanie ako zásah do osobnosti (obvineného)

nemôže byť jediným kritériom určenia miery a intenzity zásahu, avšak objektivizácia následkov môže
byť vykonaná v dokazovaní aj inak než posudzovaním toho, ako sa v dôsledku nezákonného obvinenia
či väzby zmenil pohľad spoločnosti na obvineného.

Pokiaľ ide o prístup k dôkaznému bremenu, zo súdnej praxe vyplynulo, že v týchto prípadoch sa musí

zohľadňovať, že porušenými sú najvnútornejšie hodnoty osobnosti jednotlivca, jeho súkromie, rodinné
väzby, a satisfakcia má zmierniť prežitý stres, pocit bezmocnosti, narušenie viery v spravodlivosť,
neistotu, úzkosť.

Spravidla listinnými dôkazmi žalobca preukazuje základné charakteristiky skutočností v príčinnej

súvislosti, s ktorými ujma vznikla. Tieto sa vo svojom komplexe nachádzajú v trestnom spise týkajúcom
sa vedenia trestného stíhania. Z neho je zrejmá dĺžka konania, trvanie a okolnosti vznesenia obvinenia.
Možno z neho zistiť osobné charakteristiky žalobcu v čase vedenia trestného stíhania (vek, sociálne
postavenie, rodinný stav, majetkové pomery, zamestnanie, zdravotný stav a pod.). Súdna prax v
konaniach o ochranu osobnosti, ktorých predmetom bol zásah do súkromia(na rozdiel od zásahov do cti,

povesti a dôstojnosti, postupom času prehodnocuje potrebný rozsah dokazovania s ohľadom na povahu
zásahu v porovnaní so zásahmi do cti, povesti a dôstojnosti, a v praxi začína byť rozhodované o výške
náhrady nemajetkovej ujmy - bez vykonania širokého dokazovania - s poukazom na to, že pri zásahoch
do súkromného a rodinného života sú následky reálne predstaviteľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci konštatoval: (...) zákon ustanovuje jedinú
podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa
nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Porušenie práva na súkromie sa odlišuje od prípadov
neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti (...) difamačný následok
zásahu však nie je jediným právne akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou formou

prejavu) závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach. Ak došlo k zásahu
do súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil
difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.99) Toto rozhodnutie
poukazuje práve na rozdielnosť následkov zásahov do cti a dôstojnosti na jednej strane a do súkromia
na strane druhej, čomu zodpovedá aj odlišný prístup k dokazovaniu.

Vnútornépocitykrivdyčibezmocnosti,ktorýmjejedinecvystavenýporelatívnedlhšíčas,súnepochybne
hodné odškodnenia, prakticky je však problémom dokazovať ich rozsah.Miera dôkaznej povinnosti, kladená na žalobcu pre unesenie dôkazného bremena, musí byť však
prakticky splniteľná. Pritom nie je pochybné, že vedenie trestného stíhania, či zbytočné prieťahy
predstavujú vždy neoprávnený zásah do osobnosti obvineného, ktorého mieru možno ustáliť s

poukazom na obsah trestného spisu, a to použitím všeobecných znalostí súdu o prejavoch ich
následkov na osobnosti človeka. Napr. v rozhodnutiach Najvyšší súd Českej republiky uviedol: Náhrada
nemajetkovej ujmy má slúžiť na kompenzáciu stavu neistoty, v ktorej bol poškodený v dôsledku
neprimerane dlho vedeného konania uvrhnutý a v ktorej bol udržiavaný. Ide teda o psychickú kategóriu,
ktorej hĺbka a rozsah sú ako rozhodné skutočnosti ťažko preukázateľné, aj preto by bolo nadbytočné

zisťovaťichprostredníctvomvýsluchuúčastníka(Rč.58/2011),čipsychologickýmialebopsychiatrickými
posudkami.103) Hoci bez ďalšieho pre posúdenie satisfakcie za neprimeranú dĺžku trestného konania
nie je rozhodujúci jeho výsledok,104) o to intenzívnejšie sa následok takéhoto trestného konania
prejavuje v prípadoch, ak trestné konanie skončilo inak, než právoplatným odsúdením.

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003
účinného od 1.7.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za
škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu
proti fyzickej osobe, bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu
nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 23.2.1990 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.1993 pod sp. zn. 1Cdo 53/93).
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší

výsledok trestného konania.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.8.2009 pod sp. zn. 4MCdo 15/2009, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo 194/2010 zo dňa 30.3.2011).

Z uvedeného vyplýva, že aj keď zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu
škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra dospela k záveru, že ide o
špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania,
pri ktorom treba vychádza z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia

o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie
začína, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na
správnosť, resp. nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania,
ale na samotný výsledok trestného stíhania.

Nakoľkobolžalobcaprávoplatneoslobodenýspodobžalobypodľaustanovenia§285písm.a/Trestného
poriadku rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.5.2011 v predmete trestného stíhania pre
zločin znásilnenia podľa ustanovenia § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa ustanovenia § 14 Trestného zákona v jednočinnom súbehu zo zločinu sexuálneho násilia podľa

ustanovenia § 200 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, je na strane štátu daná zodpovednosť za
škodu, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím v súlade s ustanovením § 5 a 6 zákona č.
514/2003 Z.z., a to v rozsahu upravenom týmto zákonom.

V zmysle ustanovenia § 17 citovaného zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, náhrada škody zahŕňa aj
náhradutrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorombolovydanénezákonnérozhodnutie
alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa
aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konaniasú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktorému
poškodenému vznikli v trestnom konaní s výnimkou trov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.

Nakoľko voči žalobcovi v trestnom konaní bolo trestné stíhanie vedené pre skutok podľa § 199 ods. 1,

2 písm. b/ Trestného zákona, kde trestná sadzba bola určená v rozsahu 7 až 15 rokov trestu odňatia
slobody v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. c/ vyhlášky 655/2004 Z.z., bola tarifná odmena určená
1/6 výpočtového základu, teda ak ide o trestný čin, u ktorého horná hranica trestu odňatia slobody
prevyšuje 10 rokov.

Na základe uvedených skutočností preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody pozostávajúci z trov

právneho zastúpenia za obhajobu právnym zástupcom za tieto úkony právnej pomoci:
1. prevzatie právneho zastúpenia dňa 8.12.2009 - 115,90 eur + 6,95 eur režijný paušál
2. sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 10.12.2009 - 115,90 eur + 6,95 eur režijný
paušál
3. účasť obhajcu dňa 26.2.2010 pri výsluchu obvineného od 10,00 hod do 10,35 hod. - 120,23 eur +

7,21 novú režijný paušál
4. účasť obhajcu dňa 8.3.2010 pri výsluchu obvineného od 10,45 do 12,50 hod. - 2 ×120,23 eur + 7,21
režijný paušál
5. účasť obhajcu pri výsluchu poškodenej dňa 4.3.2010 od 12,40 hod. do 14,30 hod.- 120,23 eur + 7,21
eur režijný paušál

6. účasť obhajcu pri výsluchu obvineného a poškodenej dňa 26.3.2010 od 9,25 hod. do 10,20 hod. -
120,23 eur + 7,21 režijný paušál
7. účasť pri výsluchu svedka dňa 19.3.2010 od 9,40 hod. do 10,15 hod. - 120,23 eur + 7,21 eur režijný
paušál
8. účasť pri výsluchu svedka 19.3.2010 o 10,45 hod. do 11,20 hod. - 120,23 eur + 7,21 eur a režijný

paušál
9. predloženie návrhu na vykonanie dokazovania dňa 10.6.2010 - 120,23 eur + 7,21 eur režijný paušál
10. účasť na verejnom zasadnutí dňa 12.7.2010 od 13,40 hod. do 13,55 hod. - 120,23 eur + 7,21 eur
režijný paušál
11. účasť na verejnom zasadnutí dňa 16.8.2010 od 8,30 hod. do 12,10 hod. - 2 ×120,23 eur + 7,21 eur

režijný paušál
12. účasť na verejnom zasadnutí dňa 6.9.2010 od 8,30 hod. do 13,15 hod.- 3 ×120,23 eur + 7,21 eur
režijný paušál
13. účasť na verejnom zasadnutí dňa 27.9.2010 od 13,15 hod. do 14,30 hod. - 120,23 eur + 7,21 eur
režijný paušál

14. účasť na verejnom zasadnutí dňa 13.5.2011 od 11,00 hod. do 11,39 hod. - 123,50 euro + 7,41 eur
režijný paušál
15. účasť na hlavnom pojednávaní 24.5.2011 od 14,00 hod. do 15,39 hod. - 123,50 eur + 7,41 eur
režijný paušál,
spolu 2.390,28 eur.

Nárok žalobcu na náhradu trov konania v trestnej veci je dôvodný v zmysle vyhlášky vyhlášky 655/2004
Z. z., iba vo výške 2.390,28 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu pri uvedenom nároku ako nedôvodnú
zamietol.

Súd mal zato, že sú úplne nepodstatné námietky ohľadne dokonalosti príjmových pokladničných
dokladov, rozhodujúce je preukázanie vykonaných úkonov právnej pomoci obhajcom a skutočnosť, že
ohľadne tohto nie je medzi klientom a advokátom žiaden rozpor.

V tomto smere súd poukazuje aj na vyjadrený právny záver, ktorý je aplikovateľný aj v danej právnej veci

ÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.I.ÚS4057/14zodňa9.4.2015,vzmyslektoréhobolovyjadrené,
že pre určenie výšky škody, ktorá má byť nahradená podľa zákona č. 89/2012 Sb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, v znení
neskorších predpisov, je vo vzťahu k nákladom zastúpenia podľa § 31 ods. 3 zákona právne významnýlen vzťah medzi poškodeným a jeho právnym zástupcom a nie vzťahy týchto subjektov k tretím osobám.
Opačný záver predstavuje nesprávnu interpretáciu zákona, dôsledkom čoho je zásah do ústavne
garantovaného práva sťažovateľa na spravodlivý proces, zakotvený v čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd a práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zakotveného v čl. 36
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. s uvedením, že trestné konanie bolo nespravodlivo vedené a došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti

jeho osoby a k ohrozeniu jeho doteraz dobrého mena a povesti ako človeka.

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012
(oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2011), výška nemajetkovej ujmy sa určuje
s prihliadnutím na osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej
došlo ako aj na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a spoločenskom

uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej
1/30 priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to aj za každý začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že samostatné konštatovanie porušenia práva

nezákonným rozhodnutím štátu vedeného trestného stíhania voči žalobcovi, nie je dostatočným
zadosťučinením a je dôvodné priznanie nemajetkovej ujmy.

V konkrétnom prípade súd prihliadal na samotnú povahu trestnej veci vedenej proti žalobcovi pre zločin
znásilnenia v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia, za ktorý mu hrozil

trest odňatia slobody v zmysle obžaloby v trvaní 7 až 15 rokov. Podľa názoru súdu, vo všeobecnosti
ujma v prípade trestného stíhania pre uvedený zločin je väčšia ako v prípade prečinu podvodu, nakoľko
obvinený podvodník nebude vystavený takému spoločenskému odsúdeniu, ako osoba stíhaná pre
vyššie uvedený zločin. Aj samotná dĺžka trestného konania po dobu dlhšiu ako dva roky tieto negatívne
dopady na spoločenský, osobný ako aj profesionálny život zvýraznila.

Je nesporné, že trestné stíhanie žalobcu vyvolalo negatívne reakcie nielen zo strany bezprostrednej
rodiny, ale aj osôb žijúcich v mieste obvyklého pobytu žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že trestné
stíhanie voči žalobcovi bolo vedené pre zločin, ktorý mal byť spáchaný voči bývalej manželke, to
nepriaznivo ovplyvnilo aj jeho vzťah s deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva a viedlo k absencii ich

kontaktu.

Aké konkrétne negatívne následky sa prejavili aj v jeho profesionálnom živote, pre ktoré sa dostal do
finančnej núdze, ktorú tvrdil žalobca vo svojej výpovedi, však súd nemal preukázané a aj keď, ako
vyplývazvyššiecitovanejsúdnejpraxe,niejenevyhnutnévobdobnýchkonaniachobsiahledokazovanie

vo vzťahu k zisťovaniu životnej traumy takto obvineného a oslobodeného žalobcu v občianskom súdnom
konaní. Vo vzťahu k posúdeniu miery zásahu a závažnosti; znamená vziať do úvahy osobitné okolnosti,
za ktorých k trestnému stíhaniu, došlo; znamená zohľadniť následky na osobnosti poškodeného v
súkromnom živote, ktoré však žalobca v tomto konaní nepreukázal a ani nenavrhol v konaní dôkazy,
na základe ktorých by takéto zistenie skutkového stavu veci súd mohol vykonať. Nebolo preukázané

tvrdenie žalobcu, že trestné stíhanie významným spôsobom ovplyvnilo napr. jeho finančnú sféru. Na
druhej strane nemožno prehliadnuť skutočnosť, že krátko po začatí trestného stíhania žalobca začal
viesť nový rodinný život.

Z uvedeného dôvodu súd pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal predovšetkým z

negatívnych následkov jeho trestného stíhania na jeho osobný, spoločenský život, avšak iba v rozsahu,
ktorý možno logicky vyvodiť z výsluchu žalobcu a svedkyne družky žalobcu, teda, že došlo k narušeniu
vzťahu žalobcu k jeho deťom pochádzajúcim z manželstva s oznamovateľkou znásilnenia, ktoré
odôvodňujú priznanie uvedenej nemajetkovej ujmy maximálne vo výške 3.000 eur, cca vo výške 1.000
eur za každý aj začatý rok vedenia trestného stíhania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uvedená

suma môže dostatočne reparovať narušený vzťah žalobcu s jeho deťmi, napríklad použitím finančných
prostriedkov na spoločnú dovolenku, prípadne na iné voľnočasové aktivity, ktoré prispejú k zlepšeniu
ich vzťahov.Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Keďže právnemu zástupcovi žalobcu vzniklo právo poskytnutie lehoty troch pracovných dní od
vyhlásenia tohto rozhodnutia na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, pričom na druhej strane
súd odovzdal písomné vyhotovenie rozhodnutia po jeho vyhlásení, rozhodne o trovách konania
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.