Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/68/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200661
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200661.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: v 1/ rade: Ing. Y. S., bytom
A. Plávku č. 10, 811 06 Bratislava, v 2/ rade: Ing. X. S., bytom A. Plávku č. 10, 811 06 Bratislava, obaja
zastúpení JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 5478/158, 901 01 Malacky, proti žalovanému:
Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. A-2011/0722-DLD zo dňa 24.01.2011, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.04.2011 sa žalobcovia domáhali, preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. A-2011/0722-DLD zo dňa 24.01.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie
Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 689/2008/2790/2010/URS/Vas/K-107 zo dňa 23.06.2010
tak, že do výrokovej časti doplnil medzi ustanovenia podľa ktorých bolo rozhodnuté § 90 Stavebného
zákona, doplnil znenie podmienky č. 1 a v podmienke č. 2 zmenil lehotu určenú na odstránenie stavby z
pôvodných 60 dní na 150 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V ostatných častiach ponechal napadnuté
rozhodnutie nezmenené.

Žalobcovia majú za to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom a zistený
skutkový stav je nepostačujúci pre posúdenie veci. Žalobcovia predložili žiadosť o dodatočnú legalizáciu
stavby obsahujúcu všetky stavebným úradom vyžadované náležitosti a vyjadrenia okrem súhlasného
stanoviska z pohľadu územného plánu, ktorý však obsahoval podmienky zachovania pomeru indexu
zastavanosti a prírodnej plochy. Opakovane žiadali stavebný úrad o poskytnutie lehoty, aby mohli
zabezpečiť zmenu územného plánu alebo požiadať o výnimku. Stavebný úrad však ich konanie
vyhodnotil tak, že ani v náhradnej lehote nesplnili požadované podmienky. Sám žalovaný však vo

svojom rozhodnutí uvádza, že už pôvodný rodinný doma a s ním spojené pozemky prekračujú regulatívy
maximálnej zastavanosti. Prvostupňový správny orgán však žalobcom neposkytol žiadne poučenie ako
správne podávať návrhy na zmenu územného plánu. Oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach
konštatovali, že stavba je v rozpore s verejným záujmom, teda územnoplánovacou dokumentáciou,
žiadnu inú právnu argumentáciu nepoužili. Rozpor s verejným záujmom by mohol nastať len vtedy, ak by
sámsprávnyorgánsvojoučinnosťouneporušovalschválenéregulatívy.Niejemožnépovažovaťkonanie
za rozpor s verejným záujmom ak v iných konaniach takto vyhodnotené nebolo. Takýmto správaním

správny orgán dostal žalobcov do nerovného postavenia s inými a porušil zásadu rovnosti účastníkov.
Tým, že správny orgán prvého stupňa neprihliadol ku všetkým hľadiskám, ktoré mali vplyv na povahu
ním deklarovaného protiprávneho konania, pristúpil k uloženiu neúmerne vysokej sankcie odstránenia
stavby.Vzhľadom na uvedené navrhujú žalobcovia napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť
vec žalovanému na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.05.2011 žalovaný uvádza, že nemožno akceptovať
tvrdenie žalobcov, keďže už pôvodná stavba rodinného domu povolená rozhodnutím zo dňa 17.09.1992
je v rozpore so záväznými regulatívmi, nemožno stavbu jednopodlažný objekt na ulici A. Plávku 10,
ktorú realizovali neskôr posudzovať podľa odlišných kritérií. Stavebné povolenie vydané v roku 1992
už nie je možné toho času zrušiť, nakoľko uplynula lehota troch rokov od jeho právoplatnosti. Stavba

jednopodlažný objekt na ulici A. Plávku 10, ktorá bola predmetom konania je stavbou nepovolenou a
teda je potrebné skúmať či je možné dodatočne ju povoliť. Rovnako je irelevantné porovnávanie so
susednými pozemkami. Žalobcovia boli viac krát vyzvaný, aby predložili požadované doklady čo sa však
nestalo. Mali tiež vedomosť o tom, že stavba je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko je v rozpore
s indexom zastavanosti pozemku určeným platnou územnou plánovacou dokumentáciou. Dôkazné
bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami,

spočíva na stavebníkovi, keďže on porušil zákon. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie
súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, záujmy chránené osobitnými zákonmi (ochrana
jednotlivých zložiek životného prostredia) všeobecne záväznými vyhláškami (všeobecné technické
požiadavky), záväznými časťami technických noriem.
Žalovaný má za to, že v danom prípade boli naplnené všetky tri zákonné dôvody, t.j. žalobcovia

nepredložili stavebnému úradu kvalifikovanú žiadosť o dodatočné povolenie stavby ani požadované
doklady, ktorými sa má preukázať súlad stavby s verejnými záujmami. Podklady rozhodnutia navyše
preukazujú, že navrhovaná stavba je v rozpore s verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým
záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. V sektore kde bola postavená
nelegálna stavba je možné umožniť rekonštrukciu a dostavbu existujúcich objektov tak, aby výsledná

zastavanosť nebola väčšia ako 0,35 a výška objektov neprevýšila okolitú zástavbu. Index zastavanosti
v danej veci je 0,64 čo je výrazné prekročenie záväzného regulatívu. Správny orgán nemá povinnosť
poučovať ako správne podať návrh na zmenu územného plánu, keďže toto konanie priamo nesúvisí
s konaním o odstránenie stavby. Poučenia, ktoré súviseli boli žalobcom poskytnuté. V rozhodnutí
jasne vyplýva, akým spôsobom bol vypočítaný index zastavanosti, že ide o pomer výmery stavebného

pozemku a plochy zastavanej stavbami na tomto pozemku. Stavebníci sa nemôžu dôvodne domnievať,
že im nepovolená stavebná činnosť bude automaticky akceptovaná a stavebný úrad zastreší skutkový
stav, ktorý svojvoľne vytvorili dodatočným stavebným povolením.
Na základe uvedených skutočností žiada žalovaný, aby súd žalobu zamietol.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.)
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup
správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom, v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p.,
keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

24.07.2012 o 9,15 hod.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie č. SU-2007/13657/689/4950/2008/K-7-Va zo dňa 23.01.2008 bolo žalovaným vrátené
na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci dodatočného stavebného povolenia nepovolenej stavby

„jednopodlažný administratívny objekt - dve kancelárske miestnosti a sociálno-hygienické zázemie, na
ulici A. Plavku 10 na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. W. Q.“. Q. časť Bratislava - Staré Mesto zahájila
konanie podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona a výzvou zo dňa 26.03.2009 vyzval stavebníkov, aby
v zmysle § 88a stavebného zákona a § 8 vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z.z. preukázali, že stavba bola
realizovaná v súlade s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi na

stavebný úrad v lehote do 120 dní od doručenia predmetnej výzvy, predložili kvalifikovanú žiadosť
o dodatočné stavebné povolenie stavby realizovanej bez stavebného povolenia doplnenú o ďalšie
konkrétne uvedené doklady. Listom zo dňa 31.07.2009 požiadali stavebníci o predĺženie lehoty na
doloženie dokladov a stavebný úrad súhlasil predĺžením lehoty do termínu 30.10.2009. Keďže vlastníci
a stavebníci stavby požadované doklady v lehote nepredložili, stavebný úrad začal konanie z úradnej

moci podľa § 88a stavebného zákona vo veci nepovolenej stavby a nariadil ústne pojednávanie na
deň 27.05.2010. Rozhodnutím č. 689/2008/27905/2010/ORS/Vas/K-107 zo dňa 23.06.2010 správny
orgán prvého stupňa nariadil odstránenie nepovolenej stavby „jednopodlažného objektu na ulici A.
Plavku 10“, ktorá bola zrealizovaná bez stavebného povolenia žalobcami s odôvodnením, že stavebnícižiadosť o dodatočné stavebné povolenie ani ostatné doklady v určenej lehote nepredložili a tým naplnili
zákonnýdôvodnanariadenieodstráneniastavby.Protitomutorozhodnutiupodalistavebníci-žalobcovia
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 24.01.2010 č. A-2011/0722-DLD, ktorým

bolo zmenené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto tak, že do výrokovej časti doplnil
medzi ustanovenia podľa ktorých bolo rozhodnuté § 90 stavebného zákona, doplnil znenie podmienky
č. 1 v podmienke č. 2 zmenil lehotu určenú na odstránenie stavby z pôvodných 60 dní na 150
dní od právoplatnosti rozhodnutia. V ostatným častiach ponechal napadnuté rozhodnutie nezmenné,
keďže žalobcovia s týmto rozhodnutím nesúhlasili v zákonnej lehote podali na tunajšom súde žalobu o

preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa.

Podľaust.§244ods.1O.s.p.vsprávnomsúdnictvesúdynazákladežalôbaleboopravnýchprostriedkov
preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p.

súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný
úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore
s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba
ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi, iba v prípadoch keď dodatočné povolenie stavby nie je v

rozpore s verejnými záujmami.

Podľa§88aods.1stavebnéhozákona,akstavebnýúradzistí,žestavbabolapostavenábezstavebného
povolenia alebo v rozpore s ním začne z vlastného podnetu konanie a list vlastníka stavby, aby v
určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami

chránenými týmto zákonom, najmú s cieľmi a zámerami územného plánovania a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad
posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predložených v stavebnom konaní.
Podľa ods. 2 vyššie uvedeného ustanovenia, ak vlastník stavby požadované doklady nepredložil v

určenej lehote alebo ak sa ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad
nariadi odstránenie stavby.
Podľa ods. 6 písm. a/ uvedeného ustanovenia, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade,
ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,
že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré
uviedol vo svojom odvolaní. Správne zistil skutkový stav a súd sa stotožnil s právnym záverom
žalovaného, že žalobcovia nepredložili stavebnému úradu kvalifikovanú žiadosť o dodatočné povolenie

stavby, ani požadované doklady, ktorými by preukázali súlad stavby s verejnými záujmami. Všetky
podklady,ktorésanachádzajúvadministratívnomspisepreukazujú,ženavrhovanástavbajevrozpores
verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej
dokumentácie. V sektore, kde bola postavená nelegálna stavba je možné umožniť rekonštrukciu a
dostavbu existujúcich objektov tak, aby výsledná zastavanosť nebola väčšia ako 0,35 a výška objektov

neprevýšila okolitú zástavbu. Index zastavanosti v danej veci je 0,64 čo je výrazné prekročenie
záväzného regulatívu, čo nespochybnili ani žalobcovia.
Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia mali dostatok času na zadováženie požadovaných
dokladov a to od roku 2004, kedy požiadali o vydaní dodatočného stavebného povolenia. Stavebný úrad
už dňa 14.10.2005 vydal rozhodnutie č. SU-2004,05/10636,80032-K/135-So, ktorým nariadil podľa ust.

§ 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona vlastníkovi stavby - žalobcom odstránenie jednopodlažného
administratívneho objektu. Od tohto rozhodnutia žalobcovia vedeli aké doklady majú stavebnému úradu
predložiť, aby zlegalizovali jednopodlažný administratívny objekt. Dôkazné bremeno preukázať, že
ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na stavebníkovi,keďže on je tým subjektom, ktorý porušil zákon. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad
s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ďalej záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne
záväznými vyhláškami, záväznými časťami technických noriem. Keďže stavebníci v stanovenej lehote

nepredložili kvalifikovanú žiadosť o dodatočné povolenie stavby a v stanovenej lehote nepredložia
doklady na preukázanie súladu stavby s verejnými záujmami, alebo tieto doklady síce predloží ale na
ich podklade sa preukáže rozpor stavby s verejnými záujmami, stavebný úrad nariadi v zmysle ust. §
88a stavebného zákona odstránenie stavby.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány
dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že
napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a
nakoľko námietky žalobcov neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom právo na
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.