Uznesenie Judgement was issued on Monday, February 15, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Er/392/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206663
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adelaide Emilia Kuhn
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715206663.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35852453, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, práv. zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému B. Ď.,
C.. XX.XX.XXXX, D. S. T. D.I., H. XXX/XX, vedenou súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 100 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.06.2015 bola Okresnému súdu Poprad doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia. Návrhom spísaným na exekútorskom úrade dňa 04.03.2015 sa oprávnený prostredníctvom
právneho zástupcu domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 100
Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. SR 17209/14 zo

dňa 28.11.2014, právoplatný dňa 31.12.2014, vykonateľný dňa 05.01.2015, ktorým rozhodcovský súd
zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 100 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 100 eur od 16.05.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 91,01 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 01.01.2015
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 01.01.2015
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona

možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Podľa § 2 písm. a) cit. zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania

Podľa § 2 písm. b) cit. zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 7 ods. 1 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nekalé
obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 4 z. č. 250/2007 Z. z. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a
klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných
praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 3 z. č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie

podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil
rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. článku 153 ods. 1 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
protiCentroMóvilMileniumSLbod38povahaavýznamverejnéhozáujmu,zktoréhovychádzaochrana,
ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má

posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43 vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku

kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku

o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.09.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto

zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie

na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné
uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú
pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána

Csacha)„zpohľaduspotrebiteľajerovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvomrozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP, pričom zistil nasledovný stav:
Oprávnený a povinný uzavreli na diaľku prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk dňa
10.04.2014 Zmluvu o úvere č . 446222. Toho istého dňa, uzavreli oprávnený a povinný rozhodcovskú
zmluvu. Z listinných dôkazov nevyplýva, žeby povinný zmluvu uzavrel za účelom podnikania, resp.

pri výkone podnikateľskej činnosti. Súd preto konštatuje, že zmluva, ktorú jej účastníci uzavreli, má
formu spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou je aj predložená rozhodcovská zmluva, ktorá bola vopred
pripravená, a ktorou povinný nemohol ovplyvniť jej podstatu a zmysel. V čl. II bode 1 predmetnej
rozhodcovskej zmluvy je zakomponované, že všetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude
vedené pred podľa vnútorných predpisov, a to jedným rozhodcom, pričom účastník konania môže do 15
kalendárnychdníoddoručeniarozhodcovskéhorozsudkupodaťStálemurozhodcovskémusúdužiadosť
o preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom alebo pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že

pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba
na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

Rozhodcovská zmluva je výhradná, čo znamená, že všetky spory medzi účastníkmi zmluvy má
po podaní návrhu právomoc rozhodovať výlučne určený rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva
uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie, a ktorá nebola dojednaná individuálne, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmizmluvy, súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a
z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu
voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny

subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania
rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom.

V danom prípade sa medzi účastníkmi jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné
aplikovať spotrebiteľské právo. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby,pôžičky,úverualeboinejformedefinujezák.č.258/2001Z.z.akospotrebiteľskýúver.Povinnému

bol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi poskytnutý úver. Oprávnený je nepochybne
dodávateľom, keďže podľa výpisu z obchodného registra je predmetom jeho obchodnej činnosti, okrem
iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na

ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok.
Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky a rozhodcovská zmluva, ktorá bola predložená v
predtlačenom formulárovom znení, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Rozhodcovskúzmluvusipovinnáosobaosobitnenevyjednala.Súduzdojednanejrozhodcovskejzmluvy
vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého

právomoc je založená touto rozhodcovskou zmluvou. Súd konštatoval, že predmetná rozhodcovská
zmluva je nekalá podmienka spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je
zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva dojednaná za týchto podmienok

môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvniť výber orgánu, ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber
dodávateľa zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské
konanie objektívne. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská

zmluvaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvného
vzťahu. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu o
úvere,akoajnarozhodcovskúzmluvu,jepotrebnéaplikovaťprávnenormyprávnehoporiadkuchrániace

spotrebiteľa.
Táto rozhodcovská zmluva bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská zmluva
je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovení § 57 a 58
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie v každom štádiu exekučného konania (teda aj v prebiehajúcej

exekúcii) skúmať existenciu exekučného titulu.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). V tejto časti súd

poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (I ÚS 443/2001-17, I ÚS 419/2011-9). Pri riešení otázky,
či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný. Pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, bol povinný preskúmať exekučný titul aj

podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda exekučný
súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40
písm. a), b), alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v
rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z
týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až
následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, ide síce o pochybenie exekučného
súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí
exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp. zastaví v časti. Neprijateľná rozhodcovská
doložka/zmluva (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.

Povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu pre exekučný súd vyplýva aj z právneho názoru
Ústavného súdu SR (I. ÚS 456/2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže

byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak
exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Exekučný súd posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu SR vysloveným vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má právomoc a
povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia jej neplatnosti je exekučný titul
vydaný na jej podklade rozhodcovským súdom materiálne nevykonateľný (bližšie napr. rozh. NS SR sp.

zn. 6 Cdo 135/2012, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, sp. zn.6 Cdo 143/2011 a iné).

Súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08). Dáva do
pozornosti najmä rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicationes
SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená predbežné otázka, ktorá sa týkala výkladu

smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť
aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu

rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy.

Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto doložky

vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu nulitného
rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014

s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu
so zákonom zamietol.Rozhodcovskázmluvamôžemaťformuosobitnejzmluvyaleboformurozhodcovskejdoložkykzmluve(§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Súd záverom poukazuje, na skutočnosť, že písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Podpis povinného na Zmluve o úvere ako aj
rozhodcovskej zmluve, ktorá je na samostatnej listine ako Zmluva o úvere, absentuje. Súd nemal za

preukázané, či sa s touto rozhodcovskou zmluvou povinný vôbec oboznámil.

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade
ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred

všeobecným súdom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia podaním adresovaným a
doručeným tunajšiemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.