Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/416/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224931
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115224931.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľa: R. Č.E., nar.

XX.XX.XXXX,M..Č..F.X.Y.XXXX/XX,U.W.M.,protiodporkyni:Y.Č.,nar.XX.XX.XXXX,F.U.XXX,XXX
XX U., v konaní zastúpenej JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Tomášikova
35, o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na zníženie výživného z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Konanie o zvýšenie výživného v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.10.2015 sa povinný z vyživovacej povinnosti domáhal,
abysúdzmenilrozsudokOkresnéhosúduPrešovč.k.27C/308/2012dňa7.5.2013tak,aby znížilvýživné
vo vzťahu a oprávnenej Y. Č. na sumu 25 eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako osoba povinná nepopiera existenciu svojich povinností prispievať
na výživu svojej maloletej dcéry (v súčasnosti plnoletej), avšak od doby kedy mu bola súdom uložená
povinnosť prispievať na výživu dcéry, sa jeho situácia zmenila z hľadiska jeho zdravotného stavu, ako

aj bývania. Poukázal na to, že v súčasnosti je bez práce. Odo dňa 12.1.2013, keď mal pracovný úraz,
bol práceneschopný. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. XXXXXXXXXXX zo dňa
13.10.2014 bol uznaný invalidným a bol mu priznaný predčasný invalidný dôchodok vo výške 124,20
eur mesačne, ktorý v súčasnosti poberá vo výške 126,90 eur. Z Českej republiky mu je poukazovaný
invalidný dôchodok vo výške 3.183,- Kč mesačne, to predstavuje jeho celkový mesačný príjem spolu v
sume 241,25 eur. Uviedol, že v súčasnosti väčšinou chodí po liečeniach a po ústavoch. Poukázal na to,
že jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 350 eur, a to na stravu, ošatenie, hygienu a ostatné výdavky

na lieky, na cestovné za účelom lekárskeho ošetrenia, nájomné a výživné na 3 deti uhrádza vo výške 30
eur mesačne, čo je spolu 90 eur, rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavuje rozdiel 180,75 eur.

3. Povinný súdu predložil rozsudok vo veci sp.zn. 27P/308/2013, rozhodnutie Českej správy sociálneho
zabezpečenia zo dňa 21.4.2015, potvrdenie o poberaní invalidného dôchodku sociálnej poisťovne zo
dňa 16.9.2015.

4. Oprávnená sa k návrhu vyjadrila a navrhla, aby súd zamietol návrh na zníženie výživného a
neprihliadol na zníženie príjmov u povinného.5. Oprávnená poukázala na to, že povinný počas svojho života požíval vo zvýšenej miere alkoholické
nápoje. Žiadala, že pokiaľ bol uznaný za invalidného, aby predložil rozhodnutie o poklese jeho pracovnej
činnosti v porovnaní s ostatnými zdravými zamestnancami.

6. V ďalšom oprávnená uviedla, že s povinným nie je v kontakte a nevie sa vyjadriť k jeho momentálnej
situácii. Uviedla, že jej matka vycestovala za prácou do zahraničia, aby mohla poskytnúť dostatočne
výživné jej a jej sestrám. Pokiaľ ide o jej výdavky uviedla, že je študentkou 4.ročníka strednej školy (v
súčasnostištudentkouprvéhoročníkavysokejškoly), máspojenévýdavkynastravuvškolskejjedálnivo

výške 28,47 eur mesačne, na hygienické potreby vo výške 15 eur mesačne, cestovné 25 eur mesačne,
vovýške25eurpolročnenaškolsképoplatky,poukázalanato,žeještudentkouapotrebujesizabezpečiť
študijný materiál, čo v školskom roku znamenalo výdavky vo výške 50 eur, jej celkové mesačné výdavky
predstavujú sumu okolo 143,37 eur, pri sume 25 eur, na ktorú žiadal znížiť výživné povinný, poukázala
na to, že uvedená suma by nepostačovala na úhradu takmer ničoho.

7. Oprávnená navrhla súdu, aby súd zvážil najmä schopnosti a možnosti osoby povinnej zamestnať
sa vo vhodnej pracovnej pozícii, keďže poberanie čiastočného invalidného dôchodku ho neoprávňuje
nepracovať vôbec a vyhýbať sa rodičovským povinnostiam.

8. K tomuto sa vyjadril povinný a uviedol, že zotrváva na svojom návrhu, avšak poukázal na to, že je

naďalej nezamestnaný a jeho zdravotný stav sa nezmenil. Vo vzťahu k požívaniu alkoholických nápojov
vo zvýšenej miere, naopak, mal za to, že uvádzané oprávnenou nie je pravdivé a naopak, na stravu
a bývanie je odkázaný na svojich príbuzných, ktorí mu pomáhajú preklenúť jeho finančnú tieseň. Pri
nákladoch, pokiaľ ide o jeho výdavky na telefón, ktoré boli namietané zo strany oprávnenej, poukázal
na to, že telefonické kontakty potrebuje najmä z dôvodu, aby si bol schopný privolať si lekársku pomoc

či objednať sa u lekára. V dôsledku svojho zdravia, pokiaľ ide o ponuky práce, bol by rád pracoval aj
za minimálnu mzdu, avšak jeho zdravotný stav mu to nedovoľuje a poukázal na potvrdenie vydané dňa
9.12.2015, ktoré pripojil (číslo listu spisu 45).

9. Súdu bolo predložené aj potvrdenie o invalidite a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť zo dňa 14.11.2016, na základe ktorého Sociálna poisťovňa uviedla, že zdravotný stav povinného
na účely dôchodkovej dávky bol posúdený posudkovým lekárom povinného naposledy dňa 10.11.2016,
so záverom, že bol povinný uznaný naďalej invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45 %, pričom ďalšia lekárska prehliadka bola určená na november 2019.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj rozsudkom tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 11C
397/2015, ktorý bol vydaný dňa 29.6.2016, ktorým súd zamietol návrh totožného povinného vo vzťahu
k oprávnenej Y. Č. (sestra v tomto konaní oprávnenej). Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
povinného a oprávnenej, potvrdením o štúdiu zo dňa 3.9.2016 týkajúceho sa akademického roka od
5.9.2016 do 31.8.2017, zmluvou o prenájme izby v byte zo dňa 23.8.2016, dokladom SIPO za obdobie

november 2016, faktúrou dodávky vodného a stočného, potvrdením o zaplatení dane z nehnuteľnosti
a zistil tento skutkový stav veci :

11. Povinný z vyživovacej povinnosti uviedol, že má príjem, ale len vo výške čiastočného invalidného
dôchodku, mesačne v sume spolu 340 eur. Na invalidnom dôchodku je od roku 2014. Pokiaľ ide o

vyplatenie odškodného za úraz, spolu mu bola vyplatená suma približne 21.000 eur. Súčasťou boli
náhrady za cestovné, aj za lieky a výdavky, ktoré mal spojené s pracovným úrazom. Potvrdil, že mu bolo
ponúkané iné zamestnanie, a to práca vrátnika zo strany zamestnávateľa, avšak v Bratislave. Keďže
nemal zabezpečené bývanie v Bratislave, bola táto ponúka pre neho neprijateľná. Toto mu ponúkol len
preto, aby mu nemusel platiť zamestnávateľ odstupné. Musel, by sa úplne vzdať rodiny, presťahovať

sa do Bratislavy čo bolo pre neho priam nemožné. Pokúšal sa zamestnať, avšak vzhľadom k tomu, že
používa paličku, nie je schopný vykonávať akúkoľvek prácu.

12. Vo vzťahu k finančným prostriedkom z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, uviedol, že
peniaze dostal, avšak vyplatil advokáta, ktorého mal v rozvodovom konaní. Zaplatil dlhy, ktoré mal,

nakoľko pri rozvode manželstva bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti z jeho strany a v dôsledku
úrazu prišiel o príjem. Pokiaľ ide výdavky, tieto má na lieky, približne v sume 30 eur mesačne. Ďalšie
výdavky má spojené s bývaním, od 50 do 80 eur mesačne. Príjem má 340 eur mesačne. Z toho
uhrádza výživné na dcéru Y. a na Y. a následne zostávajúca časť tohto príjmu je použitá na pokrytiezákladnýchživotnýchpotrieb,atohygieny,potravín,telefónu,cestovnévýdavkyaostatné,ďalšiedaňové
a poplatkové povinnosti. Rentu má vo výške 94 eur. Pracovný pomer ukončil približne pred troma
mesiacmi. Dovtedy nebol evidovaný na úrade práce.

13. Oprávnená z vyživovacej povinnosti vo veci uviedla, že od 1.9.2016 je študentkou vysokej školy. Jej
pomerysazmenili,nakoľkoštudujemimotrvaléhobydliska. Nebývauždoma,alezaubytovanieuhrádza
sumu 95 eur. Na stravovanie vynakladá mesačne sumu 110 eur, stravuje sa v študentskej jedálni, kde 5
lístkov stojí 5 eur. Za autobus platí týždenne 14,20 eur, študuje v Banskej Bystrici, dochádza autobusom.

Ďalej výdavky spojené s hygienou 25 eur mesačne, výdavky s nákupom študijného materiálu, resp.
vyhotovovanie kópií, ďalej si musela zabezpečiť z dôvodu nástupu na vysokú školu osobný počítač v
hodnote 434,29 eur. Má výdavky týkajúce sa jej športového a kultúrneho vyžitia v záujme všestranného
rozvoja jej osobnosti. Celkovo jej výdavky, sú približne 300 eur mesačne. Mama jej na výživu prispieva
sumou 100 eur mesačne, z čoho zaplatí 95 eur za ubytovanie, 5 eur jej zostáva a ďalších 80 eur má zo
strany otca ako výživné, zostava jej deficit 123 eur. Prispievajú aj starí rodičia a mohla by prípadne aj

brigádovať, avšak, keďže ako u prváčky, je jej študijný režim pomerne plný, v tomto smere má za to,
že by sa mala prevažne venovať štúdiu. Má dve sestry, jedna sestra ukončila vysokoškolské štúdium
a ďalšia ukončí v máji v roku 2017. Matka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Poberala rodinný
prídavok na sestru V., ale len do 25. roku jej života, za chvíľu bude končiť na sestru Y. a už jej teda
zostáva len pre ňu. Mama má príjem približne 1.000 eur. Pokiaľ ide o jej výdavky, týkajú sa údržby

nehnuteľnosti, domu, v ktorom bývajú, okolo domu.

14. Povinný po výpovedi oprávnenej zotrval na návrhu na zníženie výživného, nakoľko nemá sám
dostatok finančných prostriedkov. Pokiaľ by sa zamestnal, bol by ochotný platiť aj nad rámec určeného
výživného, resp. požadovaného zníženého výživného. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

15. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2016 oprávnená podala vzájomný návrh a žiadala, aby súd
zaviazal povinného z vyživovacej povinnosti na úhradu výživného vo výške 150 eur mesačne od
15.11.2016 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že od septembra 2006 tam sa stala študentkou
denného štúdia vysokej školy, došlo teda k podstatnému zvýšeniu nákladov na jej strane a oproti stavu v

čase rozhodovania o určení vyživovacej povinnosti, povinný si v súčasnosti plní už len dve vyživovacie
povinnosti.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením obsahu rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 11C
397/2015-105 zo dňa 29.6.2016, ktorým súd zamietol návrh totožného povinného proti oprávnenej Y.

Č. (sestra oprávnenej), v zmysle ktorého bolo konštatované, že v danej právnej veci súd zistil, že
ku osoby povinnej z vyživovacej povinnosti nedošlo oproti predošlej úprave výživného k takej zmene
pomerov, ktorá by znamenala zhoršenie jeho celkovej finančnej situácie. Súd v predchádzajúcom konaní
vychádzal len z jeho nemocenských dávok vo výške 323 eur mesačne. Povinnému z vyživovacej
povinnosti však neskôr boli vyplatené úrazové dávky v auguste 2014 vo výške 21.000 eur a navyše

mu bol vyplácaný aj úrazový príplatok za rok 2013 v úhrnnej výške 1.739,20 eur. Ďalej bolo zistené,
že s účinnosťou od 1.1.2014, na základe rozhodnutia zo dňa 3.3.2016, bola povinnému priznaná
úrazová renta vo výške 39,50 eur a od januára 2015 vo výške 94 eur. Po zohľadnení týchto príjmov
súd dospel k záveru, že finančná situácia povinného z vyživovacej povinnosti bola horšia v čase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia z roku 2013 ako v relevantnom období od 1.10.2015 doposiaľ a

teda na strane povinného nedošlo k žiadnej zmene pomerov v jeho neprospech, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného, práve naopak jeho príjmy vrátane nemocenských dávok alebo úrazovej renty sú
porovnateľné s príjmami v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, navyše celkové majetkové
pomery povinného sa oproti predošlej úprave zlepšili, keďže mu boli vyplatené ďalšie úrazové dávky
úhrnne vo výške 23.000 eur.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima.

23. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného

24. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

25. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

26. Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 75, ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.

29. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P 308/2012-113 mal súd zistené, že navrhovateľ
ako osoba povinná vyživovacej povinnosti bol zaviazaný v prospech vtedy maloletej oprávnenej z
vyživovacej povinnosti uhrádzať na jej výživu 80 eur mesačne.

30. Navrhovateľ svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval tým, že došlo k zmene jeho zdravotného
stavu a bývania, Poukázal na to že dňa 12.1.2013 mal v práci úraz a od toho času je práceneschopný.
Výživné žiadal určiť vo výške 25 eur mesačne (v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona

predstavujevsúčasnostivýživnésumu27,13eur),tedaeštenižšiusumuakourčujezákonvminimálnom
rozsahu.

31. Z vykonaného dokazovania však súd mal preukázané, že skutočný príjem navrhovateľa nie je len
suma predstavujúca čiastočný invalidný dôchodok vo výške 246,04 eur mesačne, navrhovateľ dostáva

aj úrazovú rentu od januára 2016 vo výške 94 eur mesačne a súčasne mu boli vyplatené ďalšie úrazové
dávky v sume 23.000 eur.

32.Navrhovateľnepopieralanitúskutočnosť,žemuzamestnávateľponúkalzamestnanie, ktoréneprijal,
odôvodňujúc to tým, že by nemal zabezpečené bývanie v Bratislave. Z výpovede oprávnenej, čo

navrhovateľ ani nepopieral, mal však súd zistené, že navrhovateľovi bola vyplatená ďalšia suma 34.590
eur titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Navrhovateľovi pritom oproti stavu, kedy bola
určená vyživovacia povinnosť vo výške 80 eur v prospech odporkyne, sa zmenila situácia, nakoľko mu
odpadla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k dcére Kataríne.33. Súd v danej právnej veci vychádzal z ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine. Pri zachovaní primeranej
zodpovednosti a uvedomenia si vyživovacej povinnosti do budúcna voči deťom (dcére Y. E. Y.) zo

strany navrhovateľa, a na strane druhej vzhľadom na nepreukázanie závažných dôvodov, pre ktoré
sa navrhovateľ vzdal u zamestnávateľa zamestnania, ktoré by mu zabezpečovalo možnosť plniť si
vyživovaciu povinnosť voči dcére, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť.

34. Ak navrhovateľ plánoval zmeniť zamestnanie (v súčasnosti je napokon nezamestnaný) pre rodinné

vzťahy, pritom aj do úrazu pracoval mimo trvalého bydliska, mohol si vytvoriť rezervu na úhradu
výživného tak, ako bolo určené.

35. Bez ohľadu na kritérium schopností, možností a majetkových pomerov, súd je v prípade vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom povinný určiť minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima,
ktoré toho času predstavuje sumu 27,13 eur, navrhovateľ pritom žiadal znížiť výživné na sumu 25 eur.

36.Vovecisažiadadodať,žeplnenievyživovacejpovinnostije spravidladobrovoľné,jejúpravasúdnym
rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov.

37. Samotné navrhované zníženie na sumu 25 eur, by v každom prípade znamenalo ohrozenie ukončiť

riadne vysokoškolské štúdium oprávnenej, na čom zrejme ani navrhovateľ nemá záujem. Súd mal
preukázané, že oprávnená naďalej študuje, že má bežné výdavky spojené so stravou, ošatením,
školskými pomôckami a tieto sú navýšené tým, že navštevuje vysokú školu mimo trvalého bydliska, kde
sa navyše vyžaduje nákup odbornej literatúry.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v
zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh. Návrh nebol podaný ani zo strany navrhovateľa ani oprávnenej.

39. Podľa § 147 ods. 3 CSP - Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú

splnené podmienky na spojenie vecí.

40. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2016 podala oprávnená vzájomný návrh o zmenu rozsudku o
plnení vyživovacej povinnosti, ktorým žiadala zaviazať osobu povinnú z vyživovacej povinnosti uhrádzať
výživné vo výške 150 eur od 15.11.2016 do budúcna.

41. Keďže za účelom dôvodnosti zvýšenia výživného bude potrebné doplniť dokazovanie, súd v tejto
časti z dôvodov hospodárnosti vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie, podľa vyššie citovaného
ustanovenia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku okrem výroku, ktorým súd vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie možno
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.