Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201075
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201075.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto Holíč, so sídlom
Mestský úrad Holíč, Bratislavská 5, Holíč, IČO: 00 309 541 zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát, so
sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom
Dunajská 68, P.O.BOX 58, 820 04 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 669-7000/2012-OK/4 zo dňa 28.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 669-7000/2012-OK/4 zo dňa 28.05.2012 z r u š u j
e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 66,- eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 269,58 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 669-7000/2012-OK/4 zo dňa 28.05.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Napadnutým rozhodnutím žalovaný v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 zák. č.
25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len zák. č. 25/2006 Z.z.) nariadil kontrolovanému zrušiť použitý postup zadávania
zákazky - užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukciou NKP podporujeme rozvoj kultúrno-
poznávacieho cestovného ruchu v regióne: Objekt č. 2 Tabačiareň Zámok Holíč“ v lehote do 30 dní odo
dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, v rozhodnutí
uvedený skutkový stav, z ktorého vychádza správne rozhodnutie je v diametrálnom rozpore so
skutočným skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu spisu, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a pre jeho nedostatočne odôvodnenie (keď okrem iného úplne absentuje uvedenie
vplyvu uvádzaných porušení zákona na výsledok verejného obstarávania).
Žalobca uvádza, že vyhlásil ako verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 25/2006 Z.z.
vo Vestníku verejného obstarávania č. 38/2011 zo dňa 24.02.2011 Oznámenie o vyhlásení verejného
obstarávania pod značkou XXXXX-MUP, podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác
postupom užšej súťaže na predmet: „Rekonštrukciou NKP podporujeme rozvoj kultúrno-poznávacieho
cestovného ruchu v regióne: Objekt č. 2 Tabačiareň Zámok Holíč“. Na základe takto vyhláseného

verejnéhoobstarávaniažalovanýsvojimrozhodnutímzodňa28.05.2012nariadilžalobcovizrušiťpoužitý
postup zadávania zákazky - užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukciou NKP podporujeme rozvoj
kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu v regióne: Objekt č. 2 Tabačiareň Zámok Holíč“ v lehote do 30
dní od doručenia predmetného rozhodnutia žalovaného.Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a to najmä z nasledovných skutkových
a právnych dôvodov a poukazuje na znenie ust. § 5 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 25/2006 Z.z.. Žalovaný
na strane 11 napadnutého rozhodnutia uvádza: „Principiálne platí, že do predpokladanej hodnoty

zákazky sa zahŕňa všetko, čo s ňou ekonomicky alebo technicky súvisí alebo je od nej neoddeliteľné,
a to v sumáre za celé obdobie, v ktorom sa má plnenie realizovať, vrátane opakovaného plnenia.
Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa vychádza najmä zo skúseností a zmlúv, ktorých
plnenie bolo vykonané v prechádzajúcom období. V prípade, ak verejný obstarávateľ nemá také
skúsenosti, je potrebné stanoviť predpokladanú hodnotu zákazky iným objektívnym spôsobom, ktorý

bude v súlade s princípom transparentnosti, ktorý umožní kontrolu postupu, ako verejný obstarávateľ
dospel k predpokladanej hodnote zákazky. Za týmto účelom môže verejný obstarávateľ napr. vykonať
prieskumu trhu, využiť existujúce analýzy trhu, dostupné databázy, znalecký posudok a pod., ktoré je
potrebné aktualizovať ku dňu vyhlásenia verejného obstarávania. Z predloženého dokladu „Stanovenie
predpokladanej hodnoty zákazky“ však nevyplýva určenie predpokladanej hodnoty zákazky vo vzťahu
k jednotlivým stavebným prácam a tovarom, z ktorých pozostáva predmet zákazky vymedzený tak v

oznámení, Súťažných podkladoch, ako aj vo Výkaze výmer, tak ako to ustanovuje § 5 zákona o verejnom
obstarávaní. Z uvedeného nie je zrejmý ani pomer jednotlivých prác a tovarov, z ktorých pozostáva
predmet zákazky, ako ani ktoré stavebné práce a materiály, resp. tovary kontrolovaný zahrnul do
predpokladanej hodnoty zákazky, nakoľko pri porovnávaní predpokladanej hodnoty zákazky uvedenej
v doklade „Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky“ a celkových nákladoch pre všetky 4 objekty,

z ktorých pozostáva predmet zákazky, vypočítaných projektantom je konečná celková suma rozdielna
(o 16 XXX,XX eur bez S.) a zároveň z neho nevyplýva ani na základe čoho kontrolovaný dospel k
stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky uvedenej pod bodom II.1.2 „Celkové množstvo a rozsah“,
a teda či využil svoje skúsenosti pri realizácii podobného objektu z predchádzajúceho obdobia, resp.
vykonal prieskum trhu a pod.“

Žalobca k takto vyslovenému názoru žalovaného v napadnutom rozhodnutí uvádza, že tvrdenie
žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia veci a predmetné tvrdenia nevychádzajú z obsahu
spisu, ktorý má žalovaný k dispozícii. Žalobca poukazuje na štruktúru stanovenia predpokladanej
hodnoty zákazky, ktorá je vytvorená projektantom a poukazuje na cenu jednotlivých objektov, ktorá v
sumáre určuje cenu bez DPH vo výške X.XXX.XXX,XX eur. Z uvedenej predpokladanej hodnoty zákazky

je teda jednoznačne možné vyvodiť závery týkajúce sa výšky predpokladanej hodnoty zákazky, ako
aj určenie predpokladanej hodnoty zákazky vo vzťahu k jednotlivým stavebným prácam a tovarom,
z ktorých pozostáva predmet zákazky. Predpokladaná hodnota zákazky bola stanovená na základe
položkovitého rozpočtu dokumentácie pre stavebné povolenie predmetného projektu a súčasne ako
základ slúžil i rozpočet Žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci Regionálneho operačného

programu, Prioritná os 3 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu,
Opatrenie 3.1b Posilnenie kultúrneho potenciáli regiónov - Intervencie do nehnuteľných kultúrnych
pamiatok, Y. výzvy M.-X.Xb-XXXX/XX, v rámci ktorého má žalobca schválené finančné prostriedky
na predmet zákazky vo výške predpokladanej hodnoty zákazky uvádzanej v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania, bod II.1.2 “Celkové množstvo a rozsah“.

Žalobca uvádza, že ust. § 5 ods. 2 a ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. jednoznačne popierajú tvrdenie
žalovaného uvádzané v napadnutom rozhodnutí a to najmä z dôvodov definovanie predmetu zákazky,
pretože je to v kompetencii verejného obstarávateľa, pričom je potrebné vychádzať z ust. § 34 zák.
č. 25/2006 Z.z., t.j. súťažné podklady musia obsahovať podrobné vymedzenie predmetu zákazky. Pri
definovaní a špecifikovaní predmetu zákazky, verejný obstarávateľ vymedzuje predmet zákazky na

základe jeho podrobného opisu s uvedením technických špecifikácií. Pri výbere číselných kódov je
potrebné vo vzťahu k ponúkaným popisom jednotlivých položiek v rámci použitej nomenklatúry vyhľadať
slovný výraz, ktorý svojim popisom najviac vystihuje charakter požadovaného predmetu zákazky a
následne priradiť príslušný číselný kód.
Žalobca uvádza, že verejný obstarávateľ vymedzuje predmet zákazky vždy individuálne v závislosti od

konkrétnej situácie a potrieb a zákon nekonkretizuje predmet zákazky čo do obsahu a rozsahu, o týchto
skutočnostiach rozhoduje verejný obstarávateľ. V tejto časti žaloby poukazuje na ust. § 5 ods. 12 § 5
ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.
Žalobca poukazuje na presné znenie ust. § 5 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z., podľa ktorého dodávka
tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré nie sú nevyhnutné na splnenie zmluvy na stavebné práce, sa

nesmie zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ak by to malo
za následok vyňatie takéhoto tovaru alebo takýchto služieb z pôsobnosti tohto zákona. Z citovaného
ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi nie je
dovolené zahrnúť dodávku tovaru alebo poskytnutie služieb do predpokladanej hodnoty zákazky nauskutočnenie stavebných prác len v tom prípade, ak by to malo za následok vyňatie takéhoto tovaru
alebo takýchto služieb z pôsobnosti tohto zákona.
Žalobca poukazuje na znenie rozhodnutia žalovaného na strane 14, z ktorého vyplýva, že úrad nemôže

konštatovať, že by sa kontrolovaný vyhol prísnejšiemu postupu zadávaniu zákazky, ktoré predpisuje
zákon o verejnom obstarávaní. Uvedené konštatovanie žalovaného s poukazom na § 5 ods. 3 zák. č.
25/2006 Z.z. dovoľuje vyvodiť záver, že žalobca bol oprávnený zahrnúť do predmetu zákazky aj tovary
a služby, nakoľko ich zahrnutie nemalo za následok ich vyňatie spôsobilosti tohto zákona. Žalobca
považuje konania žalovaného a jeho tvrdenie tejto časti rozhodnutia za účelové a vykonštruované, ktoré

nemá žiadnu oporu v zákone o verejnom obstarávaní.
Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného na strane 14 napadnutého rozhodnutia, že v danom
prípadedošlokporušeniuzákazuzdiskrimináciezjavnejtedarozdielnehozaobchádzaniasjednotlivcom
v porovnávaní s celkom, ale aj zákaz diskriminácie skrytej pokiaľ táto vedie podstatne k obdobným
právom zakázaným dôsledkom.
Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že uchádzači v predmetnom postupe zadávania zákazky majú

možnosť využiť inštitút skupiny dodávateľov podľa § 31 zák. č. 25/2006 Z.z. , t.j. zákon umožňuje, aby
sa verejného obstarávania mohla zúčastniť aj skupina dodávateľov. Ďalej uvádza, že ust. § 31 zák.
č. 25/2006 Z.z. upravuje pravidlo, ktoré umožňuje uchádzačovi alebo záujemcovi najmä pri zložitých
predmetoch zákazky, ktoré nedokáže zabezpečiť sám, vytvoriť určité zoskupenie viacerých subjektov,
ktoré spoločne predkladá ponuku. Súčasne žalobca umožňuje v zmysle platných právnych predpisov

podiel subdodávok pri zhotovovaní predmetu zákazky, tzn. že žiadnym spôsobom nediskriminuje zjavne
či skryte žiaden podnikateľský subjekt.
Žalobca poukazuje na rozhodnutie žalovaného na strane č. 14 napadnutého rozhodnutia, že v rámci
jednej zákazky verejný obstarávateľ spojil viacero vzájomných nesúvisiacich predmetov bez možnosti
predloženia ponuky na jednotlivé časti, čo mohlo mať za následok diskrimináciu a odradenie od účasti

v tejto súťaži potenciálnych záujemcov, ktorí sa zaoberajú napr. len dodávkou interiérového vybavenia
alebo elektrických prístrojov (nábytku, kuchynských spotrebičov a pod.) a nie aj realizáciou stavebných
prác, a teda nevykonávať všetky činnosti požadované kontrolovaným v opise predmetu zákazky,
keďže by mohli poskytnúť len jednotlivé plnenia, nie všetky, ktoré sú predmetom zákazky. Uvedené
potvrdzuje i skutočnosť, že ponuku na požadovaný predmet zákazky predložili len traja uchádzači

z celkovo 5 vyzvaných záujemcov na predloženie ponuky v predmetnej užšej súťaže. V dôsledku
takto vymedzeného predmetu zákazky tak došlo aj k obmedzeniu konkurenčného prostredia medzi
dodávateľmi, a tým aj samotnej hospodárskej súťaže. Uvedené tvrdenie žalovaného sa nezakladá na
žiadnych dôkazných prostriedkoch, žalovaný v ňom prezentuje len vlastne ničím nepredložené tvrdenie
a súčasne vnáša do rozhodnutia špekulácie o konaní vyzvaných záujemcov a prezentuje ich ako zistené

skutočnosti.
Žalobca poukazuje na stranu č. 11 napadnutého rozhodnutia žalovaného: „Principiálne platí, že do
predpokladanej hodnoty zákazky sa zahŕňa všetko, čo s ňou ekonomicky alebo technicky súvisí
alebo je od nej neoddeliteľné, a to v sumáre za celé obdobie, v ktorom sa má plnenie realizovať,
vrátane opakovaného plnenia....“ Žalobca bol oprávnený vyhlásiť verejné obstarávanie na uskutočnenie

stavebných prác, ktoré v sebe zahŕňajú i dodávku tovaru a súčasne spolu tvoria jeden projekt, ktorého
financovanie je spoločne zabezpečené z finančných prostriedkov pridelených žalobcovi.
Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí uvádza, „že kontrolovaný do oznámenia nezahrnul do
skutočného opisu predmetu zákazky všetky stavebné práce a tovary, ktoré mal v úmysle uvedeným
postupom obstarať. Kontrolovaný tak v oznámení neuviedol, že požaduje uskutočniť stavebné práce

ako napr. Obkladanie stien a kladenie dlažobných krytín, Maliarske a natieračské práce, Búranie budov
a demolačné práce a zemné práce. Zo stručného popisu predmetu zákazky uvedeného v oznámení
zároveň nevyplýva, že predmetom zákazky je aj dodávka tovarov spadajúcich pod triedu CPV kódov
- Predmety do kúpeľní a kuchýň, Elektrické prístroje pre domácnosť, Výmenníky tepla, klimatizačné
a chladiarenské zariadenia a filtračné stroje a pod. Uvedené stavebné práce a tovary kontrolovaný

uviedol až vo Výkaze výmer, ktorý je súčasťou Súťažných podkladov.“ Žalobca s tvrdením žalovaného
nesúhlasí a poukazuje na ust. § 34 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. a tiež poukazuje na prílohu č. 1 „Spoločný
slovník obstarávania“ Nariadenie komisie č. 213/2008 z 28.11.2007, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 a Smernice európskeho parlamentu a Rady č.
2004/17/ES a 2004/18/ES o postupoch verejného obstarávania sa CPV skladá z hlavného slovníka

a doplneného slovníka. Hlavný slovník má stromovú štruktúru, ktorá sa skladá z kódov maximálne
9 číslic spojených so slovným opisom, ktorý opisuje tovary, stavebné práce alebo služby tvoriace
predmet zákazky. Ako jednoznačne vyplýva zo zadefinovania CPV žalobcom, ten použil vo väčšej miere
jednotlivé triedy a kategórie, ktoré svojim obsahom podrobne vymedzujú predmet zákazky. V prílohežalobca uvádza jednotlivé oddiely, skupiny, triedy a kategórie, ktorými bol predmet zákazky definovaný
žalobcom.
Žalobca tiež uvádza, že základné vymedzenie predmetu zákazky má byť už súčasťou oznámenia o

vyhlásení verejného obstarávania, ktoré potvrdil i žalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 15, nakoľko
ide o prvý dokument, na základe ktorého sa záujemcovia dozvedia o predmete zákazky aj z uvedeného
dôvodu má základné, ale výstižné vymedzenie predmetu zákazky pre nich veľký význam, najmä z
hľadiska ich rozhodovania sa účasti v predmetnom postupe zadávania zákazky.
Žalobca poukazuje na ust. § 139 ods. 2 zák. č. 25/2006 Z.z., že ak úrad v konaní o námietkach zistí, že

postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok
verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťažných
návrhov. Žalobca poukazuje na stranu 8 napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplýva, že: „Z
doručenejdokumentáciejezrejmé,žekontrolovanýjevpredmetnomverejnomobstarávanívštádiupred
tretím opakovaným vykonaním výberu obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži na vyššie uvedený
predmet zákazky na základe kontrolovaným stanovených objektívnych kritérií na výber obmedzujúceho

počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, avšak už pri otváraní obálok s ponukami,
ktoré sa uskutočnilo dňa 30.01.2012. Z predloženej dokumentácie zároveň vyplýva, že kontrolovaný
v predmetom procese verejného obstarávania ešte predložené ponuky nevyhodnocoval.“ Vzhľadom
na uvedené žalobca považuje všetky skutočnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí na stranách
15 až 19 týkajúce sa súťažných podkladov, vysvetlenia súťažných podkladov či ponúk uchádzačov

a použitý ako dôvod na nariadenie zrušenia predmetného postupu zadávania zákazky v rozpore
s § 139 ods. 2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z., nakoľko sa nenaplnila skutková podstata vplyvu na
výsledok verejného obstarávania. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že na základe opätovného vyhodnotenia
obmedzeného počtu záujemcov budú vybraní záujemcovia opätovne vyzvaní na predloženie ponuky
a budú im poskytnuté nové súťažné podklady, do ktorých žalobca zapracoval všetky pripomienky a

žiadosti záujemcov a súčasne výsledok verejného obstarávania by bol vyhodnotený na základe konania
v procese predkladania vyhodnocovania ponúk.
Žalobca v tejto časti rozhodnutia žalovaného poukazuje na skutočnosť, že vo veci predmetnej súťaže
žalovaný prostredníctvom Odboru konania o námietkach už tretíkrát rozhodol o podaných námietkach
zo strany jedného z účastníkov súťaže a to v troch samostatných konaniach ešte pred vykonaním

kontroly postupom zadávania zákazky pričom žalovaný mal k dispozícii kompletnú dokumentáciu z
verejného obstarávania. Na základe žiadneho z týchto konaní však žalovaný nekonštatoval nesprávnosť
použitého postupu zadávania zákazky a sám žalovaný svojimi tromi rozhodnutiami opakovane zrušil
rozhodnutie žalobcu o výbere záujemcov v predmetnej súťaži a nariadil zopakovať výber, pričom
týmito rozhodnutiami sám žalovaný de facto verifikoval použitý spôsob zadávania zákazky. Žalovaný

postupoval nesprávne, pretože nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho vydal nezákonné
rozhodnutie. Žalovaný dostatočne nepreskúmal samotnú dokumentáciu predmetnej zákazky odovzdanú
žalobcom a nezohľadnil údaje a skutočnosti z ktorých jednoznačne vyplýva, že nie je daný žiadny
zákonný dôvod na zrušenie použitého postupu zákazky. Výrok rozhodnutia žalovaného okrem toho
obsahuje nepravdivé tvrdenia ohľadom postupu žalobcu. Rozhodnutie žalovaného je arbitrárne,

nerešpektuje obsah a účel aplikovaných zákonných ustanovení a bolo zjavne vydané v dôsledku
nesprávnehoúradnéhopostupužalovaného.Súčasnevnapadnutomrozhodnutíabsentujeodôvodnenie
možnosti zásadného vplyvu na uvádzaných porušení zákona na výsledok verejného obstarávania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že dňa 27.03.2012 bol žalovanému doručený list Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré je riadiacim orgánom pre Regionálny operačný
program spolufinancovaný zo štrukturálnych fondov č. MPRV SR-2012-1604/8750-15 „Žiadosť o
vykonanie kontroly verejného obstarávania, zameraný na preskúmanie súladu vykonávaného verejného
obstarávania so zákonom č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov“. Na základe uvedeného
žalovaný listom zo dňa 29.03.2012 oznámil žalobcovi začatie kontroly postupu zadávania zákazky pred

uzavretím zmluvy. Súčasne žalovaný rozhodnutím č. 669-7000/2012-OK/2 z toho istého dňa pozastavil
konania žalobcu v predmetnej zákazke podľa § 146 ods. 1, 2 a 4 v nadväznosti na § 138 ods. 13 zák.
č. 25/2006 Z.z. odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do doručenia rozhodnutia žalovaného podľa § 139
alebo § 146 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z..

Výsledkom vykonanej kontroly predmetného postupu zadávania zákazky bolo vydanie rozhodnutia
žalovaného zo dňa 28.05.2012, ktorým žalovaný podľa § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s§ 146 ods. 4
zák. č. 25/2006 Z.z. nariadil žalobcovi zrušiť použitý postup zadávania zákazky - užšia súťaž na predmetzákazky „Rekonštrukciou NKP podporujeme rozvoj kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu v regióne:
Objekt č. 2, Tabačiareň Zámok Holíč“ do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že do predpokladanej hodnoty zákazky sa zahŕňa všetko

čo s ňou ekonomicky alebo technicky súvisí alebo je od nej neoddeliteľné, a to v sumáre za celé obdobie,
v ktorom sa má plnenie realizovať, vrátane opakovaného plnenia. Pri určení predpokladanej hodnoty
zákazky sa vychádza najmä zo skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom
období. Z predloženého dokladu žalobcu „Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky“ však nevyplýva
určenie predpokladanej hodnoty zákazky vo vzťahu k jednotlivým stavebným prácam a tovaru, z ktorých

pozostávapredmetzákazkyvymedzenýtakv oznámení,Súťažnýchpodkladov,akoajvoVýkazevýmer,
tak ako to ustanovuje § 5 zák. č. 25/2006 Z.z.. Z uvedeného dokladu zároveň nie je zrejmý ani pomer
jednotlivých stavebných prác a tovarov, z ktorých pozostáva predmet zákazky, ako ani ktoré stavebné
práce a materiály, resp. tovary kontrolovaný zahrnul do predpokladanej hodnoty zákazky, nakoľko pri
porovnávaní predpokladanej hodnoty zákazky uvedenej v doklade „Stanovenie predpokladanej hodnoty
zákazky“ a celkových nákladov pre všetky 4 objekty, z ktorých pozostáva predmet zákazky, vypočítaných

projektantom je konečná celková hodnota rozdielna (o XX.XXX,XX . eur bez DPH) a zároveň z neho
nevyplýva ani na základe čoho kontrolovaný dospel k stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky
uvedenej pod bodom II. 1.2 „Celkové množstvo alebo rozsah“ oznámenia a v doklade „Stanovenie
predpokladanej hodnoty zákazky“, a teda či využil svoje skúsenosti pri realizácii podobného projektu z
predchádzajúceho obdobia, resp. vykonal prieskum trhu a podobne.

Žalobca v žalobe uvádza, že nesúhlasí so závermi uvedenými žalovaným v tejto časti rozhodnutia,
pretože predložil žalovanému štruktúru stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky, ktorá bola
stanovená projektantom, z ktorej je možné vyvodiť závery týkajúce sa výšky predpokladanej hodnoty
zákazky, ako aj jej určenie vo vzťahu k jednotlivým stavebným prácam a tovarom, z ktorých pozostáva
predmet zákazky.

Žalovaný uvádza, že predmetné tvrdenie žalobcu považuje za protirečivé. Ako totiž bolo uvedené
už v napadnutom rozhodnutí, žalobca doručil žalovanému za účelom výkonu kontroly predmetnej
zákazky Krycí list rozpočtu v EUR zo dňa 18.02.2011 vystavený projektantom. Celkové náklady
podľa Krycieho listu rozpočtu v EUR tvoria potom spolu X,XXX.XXX,XX eur bez S.. Dokumentácia
žalobcu ako aj z dokumentu „Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky“ zo dňa 18.02.2011 sa

dokonca uvádza, že žalobca stanovil predpokladanú hodnotu zákazky na X,XXX.XXX,XX eur bez S..
Porovnaním uvedených dokumentov je zrejmý rozdiel predpokladanej hodnoty zákazky uvedenej v
doklade „Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky“ a celkových nákladov určených projektantom
v Krycom liste rozpočtu v sume XX.XXX,XX eur bez S.. Z uvedeného dôvodu tak z dokumentácie
predloženej žalobcom nie je možné určiť, ktoré stavebné práce a materiály, resp. tovary kontrolovaný

zahrnul do predpokladanej hodnoty zákazky. Rovnako nie je možné určiť, na základe čoho žalobca
dospel k stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky uvedenej pod bodom II.1.2 „Celkové množstvo
alebo rozsahu“ oznámenia a v doklade „Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky“ a ktoré stavebné
práce, resp. tovary z predmetu zákazky vyňal oproti rozpočtu zostaveného projektantom. Žalovaný
predmetné tvrdenie žalobcu považuje za nelogické, ak totiž žalobca mienil vyjadriť, že aktualizáciu

rozpočtu vôbec neuskutočnil, nie je zrejmé, prečo v dokumente „Stanovenie predpokladanej hodnoty
zákazky“ uviedol inú predpokladanú hodnotu zákazky, než akú určil projektant v rozpočte.
V prípade, ak rozdiel medzi predpokladanou hodnotou zákazky vyplývajúcou z rozpočtu projektanta
a predpokladanou hodnotou zákazky určenou žalobcom v dokumente žalobcu „Stanovenie
predpokladanej hodnoty zákazky“ spočíva v tom, že žalobca sa rozhodol niektoré stavebné práce a

materiály, resp. tovary, ktoré projektant započítal do rozpočtu, vyňať z predpokladanej hodnoty zákazky,
z predloženej dokumentácie nevyplýva, ktoré stavebné práce a materiály, resp. tovary boli žalobcom
vyňaté z tohto dôvodu. Žalovaný uvádza, že predmetný postup žalobcu tak nemožno hodnotiť inak
ako netransparentný. Povinnosť transparentnosti ustanovená v § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.
pritom zabezpečuje pre každého potenciálneho uchádzača aktuálny stupeň zverejnenia, umožňujúci

sprístupnenie trhu služieb pre hospodársku súťaž ako aj kontrolu nestrannosti postupov. Účelom
zásady transparentnosti tak je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane
verejného obstarávania.
Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 2 a 3 zák. č. 25/2006 Z.z. pričom
uvádza, že definovanie predmetu zákazky je v kompetencii verejného obstarávania, pričom tento

predmet zákazky vymedzuje vždy individuálne v závislosti od konkrétnej situácie aj ich potrieb. Zákon
nekonkretizuje predmet zákazky čo do obsahu a rozsahu a o týchto rozhoduje verejný obstarávateľ.
Žalovaný predmetnému uvádza, že základnou povinnosťou verejného obstarávateľa a obstarávateľa
je pri zadávaní zákaziek podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. uplatňovať v princípe rovnakéhozaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp
hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ dodržiavať pri všetkej
svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. je kľúčové

pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení zákona o
verejnom obstarávaní. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľom
o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný jej záujem na efektívnej konkurencii
s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento
cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného

zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Žalovaný tiež poukazuje vo
vyjadrení k žalobe, že predmetné konštatovanie, že základ diskriminácie zahŕňa zákaz diskriminácie
zjavnej aj skrytej na judikatúru Súdneho dvoru Európskej únie ide pritom o ustálenú a rešpektovanú
judikatúru, ktorá spĺňa všetky podmienky. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o použití inštitútu skupiny
dodávateľov podľa § 31 zákona č. 25/2006 Z.z. uvádza, že žalobca totiž použil postup užšia súťaž,
ktorý sa vyznačuje tým, že pozostáva, že v prvej fáze postupu záujemcovia predložia verejnému

obstarávateľovi žiadosť o účasť, ktorá pozostáva z dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti
a následne po vyhodnotení splnenia podmienok účasti a uskutočnení výberu piatich záujemcov na
základe uplatnenia kritérií obmedzeného počtu záujemcov, verejný obstarávateľ vyzve na predloženie
ponuky vybraných záujemcov. Na predloženie ponuky sú však vyzvaný len tí záujemcovia, ktorí
predložili žiadosť o účasti, t.j. v prípade ak je záujemcov skupina dodávateľov podľa § 31, ponuku

môže v druhej fáze len tá istá skupina dodávateľom, ktorá predložila žiadosť o účasť. Nemožno teda
konštatovať, že po oboznámený sa zo súťažným podkladmi, ktoré obsahovali podrobné vymedzenie
predmetu zákazky a teda aj opis tovaru, ktoré žalobca zahrnul do zákazky na stavebné práce, mohli
vybratí záujemcovia vytvoriť skupinu z dodávateľov, aby tak dokázali predložiť ponuku na zložitý predmet
zákazky, ktorý nedokážu zabezpečiť sami. Žalovaný uvádza, že stanovený koncept predmetu zákazky,

ktorý obsahovo tvoria viaceré navzájom nesúvisiace predmety, môže jednoznačne sťažovať prístup,
resp. účasť v takomto postupe zadávania zákazky, a to predovšetkým pre tých uchádzačov, ktorí sú
v rámci svojej podnikateľskej činnosti špecializovaný len na konkrétnu prax predmetu zákazky. Pre
takýchto uchádzačov, ktorí sa v rámci podnikateľskej činnosti špecializujú napríklad len na dodávku
interiérových zariadení a nemajú vytvorený okruh obchodných partnerov, ktorí sa špecializujú napr. na

stavebnú činnosť môže byť problematické vytvoriť skupinu dodávateľov so stavebnou spoločnosťou.
Z uvedeného dôvodu je preto dôvodný argument, že spájanie navzájom nesúvisiacich činnosti do
jednotného predmetu zákazky môže sťažiť prístup k účasti a teda v konečnom dôsledku odradiť od ich
účasti.
Žalovaný má zato, že rozhodnutie žalobcu o tom, čo bude predmetom zákazky v kompletnom procese

verejného obstarávania, nepochybne determinuje okruh, ako aj množstvo uchádzačov, ktorý predložia
ponuku na predmet zákazky. V prípade, ak totiž verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ zahrnie do
opisu predmetu zákazky v rámci jedného procesu postup verejného obstarávania rôzne navzájom
nesúvisiace predmety, môže svojim postupom výrazne eliminovať účasť uchádzačov v tomto procese,
a tým aj umelo znížiť počet predložených ponúk, čo nepochybne nepodporuje efektívnu konkurenciu

a hospodársku súťaž, ktoré majú zabezpečiť hospodárnosť a efektívnosť verejného obstarávania.
Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, právna úprava verejného obstarávania sleduje zároveň
výkon slobody usadenia sa a slobody poskytovania služieb v oblasti verejného obstarávania prác, ako
aj rozvoj efektívnej hospodárskej súťaže v tejto oblasti na úrovni Spoločenstva uprednostňovaním čo
najširšieho prejavu záujmu zhotoviteľov z členských štátov.

Žalovaný uvádza, že v danom prípade tak v dôsledku spojenia rôznych, navzájom nesúvisiacich
predmetov zákazy (stavebné práce a dodávky tovaru nesúvisiace so stavebnými prácami), mohlo
prejaviť záujem o účasť v predmetnom verejnom obstarávaní menej záujemcov, ako by tomu bolo v
prípade, keby bolo umožnené podávať žiadosti o účasť a následne predkladať ponuky samostatne
na jednotlivé časti predmetnej zákazky, resp. v samostatných verejných obstarávaniach. Uvedené tak

mohlo mať za následok diskrimináciu a odradenie od účasti v tejto súťaži potenciálnych záujemcov, ktorí
sa zaoberajú napr. len dodávkou interiérového vybavenia a elektrických prístrojov a spotrebičov, a nie
aj realizáciou stavebných prác, a teda nevykonávajú všetky činnosti požadované kontrolovaným v opise
predmetu zákazky, keďže by mohli poskytnúť len jednotlivé plnenie, nie všetky, ktoré sú predmetom
zákazky.

V ďalšej časti vyjadrenia žalovaného žalovaný uvádza a rozoberá právnu úpravu ust. § 9 ods. 4 zák. č.
25/2006 Z.z. v kontexte s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorú
aplikoval v napadnutom rozhodnutí.Žalovaný k podanej žalobe žalobcu v časti, že žalobca v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania
neuviedol všetky stavebné práce a tovary, ktoré má v úmysle obstarať ale uvádza len stručný opis
zákazky pričom podrobný opis má byť v zmysle § 34 zák. č. 25/2006 Z.z. uvedený až v súťažných

podkladoch uvádza, že žalobca si zrejme zamieňa II.1.5 a bod II.1.6. Z bodu II.1.5 oznámenia pritom
vyplýva,ževtomtobodesaskutočneuvádzalenstručnýopiszákazky,nakoľkozahrnutiekomplexnéhoa
podrobného slovného opisu konkrétnej zákazky do formuláru oznámenia by prakticky ani nebolo možné.
Účelom predmetného bodu oznámenia tak je poskytnúť potenciálnym záujemcom stručnú a rámcovú
informáciu o zákazke, v danom prípade vymedzenej žalobcom ako „Rekonštrukciou NKP podporujeme

rozvoj kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu v regióne : Objekt č. 2 Tabačiareň Zámok Holíč“. Na
druhej strane bod II.1.6 oznámenia, ako už vyplýva z jeho označenia, požaduje, aby verejný obstarávateľ
uviedolCPVkódy,podktorédanázákazkaspadá,atozpohľaduHlavnéhopredmetuakoajDoplňujúcich
predmetov. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že postačuje, ak sa v oznámení uvedú len
niektoré CPV kódy, pod ktoré obstarávaná zákazka spadá. Práve naopak, bod II.1.6 oznámenia slúži
na to, aby jednoduchou, rýchlou a všeobecne zaužívanou a zrozumiteľnou formou žalobca poskytol

potenciálnym záujemcom promptnú a kompletnú informáciu o tom, aké konkrétne stavebné práce,
služby alebo tovary sú predmetom danej zákazky.
Žalovaný uvádza, že ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalobca nezahrnul do stručného opisu
predmetu zákazky všetky stavebné práce a tovary, ktoré má v úmysle uvedeným postupom obstarať.
Žalobca tak v oznámení neuviedol, že požaduje uskutočniť stavebné práce, ako napr. Obkladanie stien a

kladenie dlažobných krytín, Maliarske a natieračské práce, Búranie budov a demolačné práce a zemné
práce. Zo stručného opisu predmetu zákazky uvedeného v oznámení zároveň nevyplýva, že predmetom
zákazky je aj dodávka tovarov spadajúcich pod triedu CPV kódov - Predmety do kúpeľni a kuchýň,
Elektrické prístroje pre domácnosť, Výmenníky tepla, klimatizačné a chladiace zariadenia a filtračné
stroje a pod.. Uvedené práce a tovary žalobca uviedol až vo Výkaze výmer, ktorý je súčasťou súťažných

podkladov, a teda potenciálni záujemcovia nemali informáciu o tom, že uvedené stavebné práce a tovary
súsúčasťoupredmetnejzákazky.Žalovanýpretonesúhlasilsnázoromžalobcu,žetentopoužilvoväčšej
miere jednotlivé triedy a kategórie, ktoré svojim obsahom podrobne vymedzujú predmet zákazky.
Žalovaný uvádza, že k tvrdeniu žalobcu týkajúce sa ustanovenia § 139 ods. 2 písm. a/ zák. č. 25/2006
Z.z., podľa ktorého ak žalovaný v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený

zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadiť
zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Žalovaný v stručnosti k predmetnému uvádza, že z týchto
kontrolných zistení vyplýva, že žalobca nedoplnil do Súťažných podkladov (do Výkazu výmer) informácie
týkajúce sa položky „Kryt vetracej šachty“ a požadovanej hrúbky a výmery čadičovej dosky v zmysle
§ 34 ods. 12 zák. č. 25/2006 Z.z., ale poskytol len vysvetlenie nezrovnalosti podľa § 38, na ktoré

poukázal záujemca č. 12. Žalobca tiež v poskytnutom vysvetlení pripustil existenciu určitých rozporov
medzi Výkazom zmien a projektovej dokumentácie, ktorými sa však viac nezaoberal a súčasne žiadal
od potenciálnych uchádzačov, aby ocenili položky nezahrnuté do Výkazu výmer, avšak vyplývajúce
z projektovej dokumentácie, mimo Výkazu výmer, pričom neuviedol ktoré. Žalobca tak uvedeným
postupom neopísal predmet zákazky v Súťažných podkladov jednoznačne, zrozumiteľne a kompletne,

čím postupoval v rozpore s § 34 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z.. Súčasne žalobca nerešpektoval princíp
podľa § 9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z.. Žalovaný uvádza, že podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zák. č. 25/2006
Z.z. vychádza z toho, že žalovaný aplikoval na základe posúdenia všetkých zistených porušení zákona
o verejnom obstarávaní a ich vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania, pričom tieto
zistenia a ich následky posúdil v ich vzájomnej súvislosti a tiež s ohľadom na potenciálnu možnosť ich

odstránenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa dopustil porušení zákona ešte v prípravnej a iniciačnej
fáze verejného obstarávania žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že zistené porušenia zákona nie je
možné odstrániť inak ako nariadením zrušenia použitého postupu zadávania zákaziek. Žalovaný sa tiež
nestotožňujestvrdenímžalobcu,ževydanérozhodnutiejearbitrárne,vrozpore sozistenýmskutočného
stavu veci a že dostatočne nepreskúmal projektovú dokumentáciu z predmetnej užšej súťaže.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods.
2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z

nesprávneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov.Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma,
či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.

súd skúma aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, čo

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu súd je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca ako verejný obstarávateľ podľa § 6 ods.
1 písm. b/ zák. č. 25/2006 Z.z. vyhlásil podľa § 50 ods. 4 v spojení s § 91 ods. 1 zákona č. 25/2006
Z.z. užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukciou NKP podporujeme rozvoj kultúrno-poznávacieho

cestovného ruchu v regióne: Objekt č. 2 Tabačiareň Zámok Holíč“ vo Vestníku verejného obstarávania
č. 38/2011 zo dňa 24.02.2011 pod zn. XXXXX-MUP. V závislosti od typu verejného obstarávateľa a
predkladanej hodnoty zákazky išlo o podlimitnú zákazku. V lehote na predkladanie žiadosti o účasť
predložilo žiadosť o účasť do predmetnej užšej súťaže 14 záujemcov.
Dňa 27.03.2012 bola žalovanému doručená „Žiadosť o vykonanie kontroly verejného obstarávania,

zameranej na preskúmanie súladu vykonaného verejného obstarávania so zákonom 25/2006 Z.z. v
znení neskorších predpisov“ ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ktoré je Riadiacim na
predmetné verejné obstarávanie.
Na základe žiadosti uvedeného ministerstva žalovaný listom zo dňa 29.03.2013 oznámil žalobcovi
začatie kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy. Žalovaný v liste zo dňa 29.03.2012

oznámil žalobcovi začatie kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy. Súčasne
žalovaný rozhodnutím o predbežnom opatrení č. 669-7000/2012-OK/2 zo dňa 29.03.2012 pozastavil
konanie kontrolovaného v predmetnej zákazke verejného obstarávania podľa § 146 ods. 1, ods. 2 a
ods. 4 v nadväznosti na § 138 ods. 13 zákona č. 25/2006 Z.z. odo dňa doručenia tohto rozhodnutia o
predbežnom opatrení do doručenia rozhodnutia úradu podľa § 139 alebo 146 ods. 5 zák. č. 25/2006 Z.z..

Žalobca doručil žalovanému dňa 26.04.2012 na základe výzvy žalovaného kompletnú dokumentáciu
týkajúcu sa predmetného verejného obstarávania.
Dňa 28.05.2012 vydal žalovaný rozhodnutie č. 669-7000/2012-OK/4, ktorým rozhodnutím nariadil
žalobcovi zrušiť použitý postup zadávania zákazky - užšia súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukciou
NKP podporujeme rozvoj kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu v regióne: Objekt č. 2 Tabačiareň

Zámok Holíč“ v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Jedným z dôvodov prečo žalovaný napadnutým rozhodnutím zrušil verejné obstarávanie je, že
z predložených dokladov „Stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky“ však nevyplýva určenie
predpokladanej hodnoty zákazky vo vzťahu k jednotlivým stavebným prácam a tovarom, z ktorých
pozostáva predmet zákazky vymedzený tak v Oznámení, Súťažných podkladoch, ako aj vo Výkaze

výmer, tak ako to ustanovuje § 5 zák. č. 25/2006 Z.z.. Z uvedeného dokladu zároveň nie je zrejmý
ani pomer jednotlivých stavebných prác a tovarov, z ktorých pozostáva predmet zákazky, ani ktoré
stavebné práce a materiály, resp. tovary žalobca zahrnul do predpokladanej hodnoty zákazky, nakoľko
pri porovnávaní predpokladanej hodnoty zákazky uvedenej v doklade „Stanovenie predpokladanej
hodnoty zákazky“ a celkových nákladov pre všetky 4 objekty, z ktorých pozostáva predmet zákazky,

vypočítaných projektantom je konečná celková suma rozdielna ( o XX.XXX,XX eur bez DPH) a zároveň
z neho nevyplýva ani na základe čoho žalobca dospel k stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky
uvedenej pod bodom II.1.2 „Celkové množstvo alebo rozsah“ oznámenia a v doklade „Stanovenie
predpokladanej hodnoty zákazky“ a teda či využil svoje skúsenosti pri realizácii podobného projektu z
predchádzajúceho obdobia, resp. vykonal prieskum trhu a podobne.

Základnou povinnosťou verejného obstarávateľa a obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek podľa §
9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie
uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí
verejný obstarávateľ a obstarávateľ dodržať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania.Tieto zásady majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z
verejnýchzdrojov,t.j.prvotnýzáujemnaefektívnejkonkurenciistým,žezáujemnaúčelnomvynakladaní
verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom

zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí
sú v vzájomnej konkurencii. Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky je jednou zo základných
činností procesu verejného obstarávania na základe predpokladanej jej hodnoty sa určí možný postup
vedúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je zároveň spojený s väčším alebo menším rozsahu povinnosti
administratívnej náročnosti, pričom čím je rozsah povinnosti a administratívnej náročnosti väčší, tým

sa výraznejšie presadzujú princípy verejného obstarávania najmä princíp transparentnosti. Verejný
obstarávateľ stanový predpokladanú hodnotu zákazky podľa zákonom stanovených pravidiel v čase,
kedy reálne vyhlasuje verejné obstarávanie. Principiálne platí, že do predpokladanej hodnoty zákazky
sa zahŕňa všetko, čo s ňou ekonomicky alebo technicky súvisí alebo je od nej neoddeliteľné, a to v
sumáre za celé obdobie, v ktorom sa má plnenie realizovať, vrátane opakovaného plnenia. Pri určení
predpokladanej hodnoty zákazky sa vychádza najmä zo skúsenosti a zmlúv, ktorých plnenie bolo

vykonané v predchádzajúcom období. V prípade, ak verejný obstarávateľ nemá takéto skúsenosti, je
potrebné stanoviť predpokladanú hodnotu zákazky iným objektívnym spôsobom, ktorý bude v súlade so
základnýmiprincípmiverejnéhoobstarávania,najmäsprincípomtransparentnosti,ktorýumožníkontrolu
postupu, ako verejný obstarávateľ dospel k predpokladanej hodnote zákazky. Za týmto účelom môže
verejný obstarávateľ vykonať napr. prieskum trhu, využiť existujúce analýzy z trhu, dostupné databázy,

znalecký posudok a pod., ktoré je potrebné aktualizovať ku dňu vyhlásenia verejného obstarávania.
So žalobcom predložených dokladov „Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky“ však nevyplýva
určenie predpokladanej hodnoty zákazky vo vzťahu k jednotlivým stavebným prácam a tovarom, z
ktorých pozostáva predmet zákazky vymedzený tak v oznámení, Súťažných podkladoch, ako aj vo
Výkaze výmer, tak ako to ustanovuje § 5 zák. č. 25/2006 Z.z.. Z uvedeného dokladu zároveň nie je

zrejmý ani pomer jednotlivých stavebných prác a tovarov, z ktorých pozostáva predmet zákazky, ako ani
ktoré stavebné práce a materiály, resp. tovary kontrolovaný zahrnul do predpokladanej hodnoty zákazky,
nakoľko pri porovnaní predpokladanej hodnoty zákazky uvedenej v doklade „Stanovenie predpokladanej
hodnoty zákazky“ a celkových nákladov pre všetky štyri objekty, z ktorých pozostáva predmet zákazky
vypočítaných projektantom je konečná celková cena rozdielna (o XX.XXX,XX eur bez DPH) a zároveň

z neho nevyplýva ani na základe čoho žalobca dospel k stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky
uvedenej pod bodom II.1.2 „Celkové množstvo alebo rozsah“ oznámenia a v doklade „Stanovenie
predpokladanej hodnoty zákazky“ a teda či využil svoje skúsenosti pri realizácii podobného projektu z
predchádzajúceho obdobia, resp. vykonal prieskum trhu a podobne. V súvislosti s vyššie uvedeným úrad
konštatuje, že z predloženej dokumentácie nevyplýva určenie predpokladanej hodnoty zákazky v súlade

s pravidlami výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky, ktoré sú upravené v § 5 zák. č. 25/2006 Z.z.
Úrad má za to, že kontrolovaný nepreukázal skutočnosti, z ktorých by vyplýva celková hodnota, resp.
predpokladaná hodnota všetkých obstarávaných stavebných prác a tovarov bez ohľadu na ich podiel,
čím priniesol do procesu verejného obstarávania zmätočnosť, neprehľadnosť a netransparentnosť.
Uvedeným konaním tak kontrolovaný postupoval v rozpore s § 5 a § 9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. a to

hlavne s princípom transparentnosti verejného obstarávania.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na ustanovenia § 3 zák. č. 25/2006 Z.z. a to, že
zákazka na dodanie tovaru na účely tohto zákona zákazka, ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa
tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia; môže zahrnúť
aj činnosti spojené s umiestnením a montážou tovaru. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. zákazka,

ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a
uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v prílohe č. 1, alebo
uskutočnenie stavby. Stavba na účely tohto zákona je výsledkom stavebných prác ako celku, ktorý
spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu, a uskutočnenie sa stavby zodpovedá požiadavkám
verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. možno do zákazky

na uskutočnenie stavebných prác zahrnúť okrem stavebných prác aj tovary či služby, avšak len za
predpokladu, že ide o dodávku tovarov či poskytnutie služieb, ktoré sú nevyhnutné k uskutočneniu
predmetu zákazky dodávateľom (nevyhnutné a priamo súvisiace tovary a služby) a sú poskytované
zároveň so samotnou stavebnou činnosťou definovanou v § 3 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.. Z opisu
predmetu zákazky definovaného v oznámení, Súťažných podkladoch a jeho prílohách, najmä z Výkazu

výmer je zrejmé, že kontrolovaný okrem tovaru, ktorú je pre uskutočnenie stavebných prác na predmete
zákazky nevyhnutný, obstaráva v predmetnom procese verejného obstarávania aj tovary, ktoré v
oznámení označuje ako dodávka interiérového vybavenia (bod II.1.5), Kuchynské vybavenie (bod
II.1.6.), Zariadenie veľkokuchyne (bod II.2.1.), medzi ktorými sa vo Výkaze výmer nachádzajú položkyako napr. policový regál, stôl chladiaci, chladiaca skrinka, mraznička truhlicová, chladiace skrinky,
vozík servírovací, univerzálny robot, konvektomat elektrický, umývačka riadu, varňa, šporák elektrický,
výrobnik ľadu, kávovar a pod. Z hľadiska prevládajúceho charakteru predmetu zákazky obstarávané

tovary ako interiérové vybavenie kuchynské vybavenie, elektronické zariadenia do kuchyne nie je
prípustné v zmysle uvedených skutočností považovať za tovary nevyhnutne potrebné pre realizáciu
samotných stavebných prác, ktoré sú predmetom zákazky a zároveň z opisu predmetu zákazky
nevyplýva ani, že s realizáciou stavebných prác úzko súvisia. Vzhľadom na uvedené žalovaný v
rozhodnutí konštatuje, že žalobca postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., konkrétne

s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, keď v rámci jednej zákazky spojil viacero
rôznych navzájom nesúvisiacich predmetov bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, čo
mohlo mať za následok diskrimináciu a odradenie od účasti v tejto súťaži potenciálnych záujemcov,
ktorí sa zaoberajú len dodávkou interiérového vybavenia a elektrických prístrojov a nie aj realizáciu
stavebných prác, a teda nevykonávajú všetky činnosti požadované kontrolovaným v opise predmetu
zákazky.

Žalovaný v rozhodnutí poukazuje na tú skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo v súťažných podkladoch
k porušeniu ust. § 34 zák. č. 25/2006 Z.z., pretože predmet zákazky nebol vymedzený jednoznačne,
zrozumiteľne, úplne a nestranne, pričom technické požiadavky budú určené tak, aby zabezpečili rovnaký
prístup pre všetkých uchádzačov/záujemcov, aby bola zabezpečená čestná hospodárska súťaž. Z
dokladov, ktoré doručil žalobca žalovanému vyplýva, že žalobca neopísal predmet zákazky v súťažných

podkladoch jednoznačne, zrozumiteľne a kompletne, čím postupoval v rozpore s § 34 ods. 1 zák. č.
25/2006 Z.z..
Žalovaný v závere svojho rozhodnutia uvádza, že má za to, že kontrolovaný sa v predmetnej užšej
súťaži dopustil vyššie uvedených porušení zákona o verejnom obstarávaní a to konkrétne § 5, § 34 ods.
1aopakovaneaj§9ods.4zákonač.25/2006Z.z.,ktorémohlimaťzásadnývplyvnavýsledokverejného

obstarávania a to najmä tým, že kontrolovaný už v počiatočnom štádiu verejného obstarávania spojil
viacero rôznych navzájom nesúvisiacich predmetov do jednej zákazky bez možnosti predloženia ponuky
na jednotlivé časti, čo mohlo mať za následok diskrimináciu a odradenie od účasti v tejto užšej súťaži
potenciálnych záujemcov, ktorí sa zaoberajú len niektorou činnosťou tvoriacou predmet zákazky, a teda
v predmete činnosti (podnikania) nemajú uvedené všetky požadované činnosti, ktoré sú predmetom

zákazky, pričom uchádzač, resp. záujemca musí mať v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. oprávnenie na
výkon činnosti vo všetkých bodoch zákazky. V dôsledku takto vymedzeného predmetu zákazky tak došlo
aj k obmedzeniu konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi, a tým aj samotnej hospodárskej súťaže.
Kontrolovaný pochybil aj pri koncipovaní súťažných podkladov, a to najmä pri opise predmetu zákazky,
ktorý opísal nejednoznačne, neúplne a netransparentne, keď v súťažných podkladoch, konkrétne

medzi Výkazom výmer a projektovou dokumentáciou, na jednej strane sám pripustil existenciu určitých
rozporov, ktoré však na strane druhej následne neodstránil, čím nevymedzil podrobne predmet zákazky
a všetky okolnosti a podmienky dôležité na vypracovanie ponuky, čo mohlo zásadne ovplyvniť spôsob
tvorby ceny ako aj samotnú kvalitu a objektívnu porovnateľnosť predpokladaných ponúk. V súlade
s princípom transparentnosti kontrolovaný nevymedzil predmet zákazky ani v oznámení o vyhlásení

verejnéhoobstarávania,keďvňomneuviedolvšetkypotrebnéinformácieopredmetezákazkyavsúlade
so súťažnými podkladmi. Potenciálni záujemcovia tak nemali už na začiatku verejného obstarávania
všetky informácie o predmete zákazky. Zmätočnosť, neprehľadnosť a netransparentnosť kontrolovaný
opätovne vniesol do procesu verejného obstarávania aj pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky,
keď z predloženej dokumentácie nevyplýva určenie predpokladanej hodnoty všetkých obstarávaných

stavebných prác a tovarov, ako aj podielov medzi nimi, tak ako to stanovuje ust. § 5 zák. č. 25/2006
Z.z.. Vzhľadom na uvedené žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým zrušil použitý postup zadávania zákazky
podľa § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z..

Podľa § 3 ods. 2, 3 zák. č. 25/2006 Z.z. zákazka na dodanie tovaru na účely tohto zákona je zákazka,

ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou alebo bez
možnosti odkúpenia; môže zahŕňať aj činnosti spojené s umiestnením a montážou tovaru. Zákazka na
uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je uskutočnenie
stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác
súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 Spoločného slovníka obstarávania (ďalej

len „slovník obstarávanie“), alebo uskutočnenie stavby. Stavba na účely tohto zákona je výsledkom
stavebných prác ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu, a uskutočnenie
stavby zodpovedá požiadavkám verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. predpokladaná hodnota zákazky na účely tohto zákona sa určuje
ako cena bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za
ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase, keď sa oznámenie o

vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenie použité ako výzva na súťaž posiela na uverejnenie.
Ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z
ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase začatia postupu
zadávania zákazky.

Podľa § 5 ods. 2 písm. d/ zák. č. 25/2006 Z.z. do predpokladanej hodnoty zákazky sa zahŕňa aj
predpokladaná hodnota tovaru alebo služieb, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne v
súvislosti so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác.

Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré nie sú nevyhnutné
na splnenie zmluvy na stavebné práce, sa nesmie zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky na

uskutočnenie stavebných prác, ak by to malo za následok vyňatie takéhoto tovaru alebo takýchto služieb
z pôsobnosti tohto zákona.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp

hospodárnosti a efektívnosti.

Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady
obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. Uvedú sa v nich všetky okolnosti, ktoré budú
dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Predmet zákazky musí byť opísaný jednoznačne,

úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 5 Technickej požiadavky:
a/ zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre
všetkých užívateľov, ak je to možné,
b/ musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo
záujemcov a zabezpečená čestná hospodárska súťaž.

Podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom
kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného
obstarávania, rozhodnutím
a/ nariadi zrušiť použití postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov.

Podľa § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. pri výkone kontroly podľa odseku 2 úrad postupuje primerane
podľa § 138 až 145.

Podľa § 146 ods. 2 zák. č. 25/2006 Z.z. úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred

uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a pred ukončením súťaže návrhov z
vlastného podnetu, na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo
na základe podnetu Úradu vlády Slovenskej republiky.

Súd zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie vo veci žalobcu proti žalovanému vedeného pod

sp. zn. 4S 191/2011, ktorého predmetom je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.09.2011
č. 694-6000/2011-ON/252. Predmetom tohto konania je, že v lehote na predkladanie žiadosti o účasť
predložilo žiadosť o účasť do predmetnej užšej súťaže 14 záujemcov. Na základe výberu obmedzeného
počtu záujemcov žalobca vyzval na predloženie ponuky 5 záujemcov. Na základe uvedeného záujemca
EURO - BUILDING, a.s. Bratislava dňa 03.08.2011 doručil žalobcovi žiadosť o nápravu smerujúcu

proti výberu záujemcov v užšej súťaži, ktorú žalobca listom doručeným navrhovateľovi dňa 05.08.2011
zamietol. Navrhovateľ následne dňa 11.08.2011 doručil námietku proti výberu záujemcov v užšej súťaži
podľa § 138 ods. 2 písm. d/ zák. č. 25/2006 Z.z. žalovanému a toho istého dňa aj žalobcovi vo veci,
ktorým žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie žalobcu o výbere záujemcov v užšej súťaži
a nariadi zopakovať výber a to do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Povykonaníopakovanéhovýberuobmedzenéhopočtuzáujemcovbolooznámenieovýsledkudoručené
navrhovateľovi dňa 25.10.2011. Na predloženie ponuky boli vyzvaní prvý piati záujemcovia, pričom
navrhovateľ opätovne nebol vyzvaný na predloženie ponuky, nakoľko sa umiestnil na 9. poradovommieste. Navrhovateľ na základe tejto skutočnosti doručil žalobcovi dňa 31.10.2011 žiadosť o nápravu,
ktorú žalobca listom doručeným navrhovateľovi dňa 08.11.2011 zamietol. Navrhovateľ následne dňa
15.11.2011 doručil námietky úradu toho istého dňa žalobcovi. O predmetných námietkach žalovaný

rozhodol rozhodnutím č. 1066-6000/2011-ON/248 zo dňa 15.12.2011, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm.
d/ zák. č. 25/2006 Z.z. zrušil rozhodnutie žalobcu o výbere záujemcov v užšej súťaži a nariadil zopakovať
výberdo30dníoddoručeniatohtorozhodnutia.Totorozhodnutiebolonapadnutéžalobcom anaKrajský
súd v Bratislave bola dňa 23.12.2011 podaná žaloba, ktorá je vedená na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 3S 165/2011.

Po ďalšom vykonaní opakovaného výberu obmedzeného počtu záujemcov bolo oznámenie o výsledku
doručené navrhovateľovi dňa 09.01.2012. Na predloženie ponuky boli vyzvaní prví piati záujemcovia,
pričom navrhovateľ opätovne nebol vyzvaný na predloženie ponuky, nakoľko sa umiestnil na 6.
poradovom mieste. Navrhovateľ na základe tejto skutočnosti doručil žalobcovi dňa 12.01.2012 žiadosť
o nápravu, ktorú žalobca listom doručeným navrhovateľovi dňa 23.01.2012 zamietol. Navrhovateľ

následne dňa 30.01.2012 doručil námietky úradu a dňa 01.02.2012 žalobcovi. O predmetných
námietkach žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 153-6000/2012-ON/50 zo dňa 09.03.2012, ktorým podľa
§ 139 ods. 2 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní zrušil rozhodnutie žalobcu o výbere záujemcov
v užšej súťaži, nariadil zopakovať výber do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca podal
dňa 26.03.2012 proti uvedenému rozhodnutiu na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania

zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá je vedená pod sp. zn. 1S 94/2012.

Súd z administratívneho spisu zistil, žalovaný vydal rozhodnutie č. 153-6000/2012-ON/50 zo dňa
09.03.2012, ktorým zrušil rozhodnutie žalobcu o výbere záujemcov v užšej súťaži a nariadil zopakovať
výber podľa § 139 ods. 2 písm. d/ zák. č. 25/2006 Z.z., tiež je zrejmé, že žalobca v predmetnom procese

verejného obstarávania ešte predložené ponuky nevyhodnocoval. Z uvedeného vyplýva, že verejné
obstarávanie predmet zákazky sa nemohlo dostať do štádia podľa § 146 ods. 2 zák. č. 25/2006 Z.z. pred
uzavretím zmluvy. Napriek tomu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi nariadil zrušiť
použitý postup zadávania zákazky podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z.. Z napadnutého
rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že skutočnosti ktoré uvádzal v rozhodnutí, ktoré sa týkali súťažných

podkladov, vysvetlenie súťažných podkladov alebo ponúk uchádzačov naplnili podmienky ust. § 139
ods. 2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. a to najmä vplyv na výsledok verejného obstarávania .
Súd konštatuje, že na zákonnosť verejného obstarávania dohliada žalovaný prostredníctvom Odboru
kontroly a Odboru konania o námietkach, ktoré okrem iného sledujú uplatňovanie princípu rovnakého
zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, transparentnosti, hospodárnosti a

efektívnosti v procese verejného obstarávania. Žalovaný v konaní o námietkach trikrát zrušil rozhodnutie
žalobcu o výbere záujemcov v predmetnej súťaži a nariadil zopakovať výber avšak v žiadnom z týchto
rozhodnutí nekonštatoval nesprávnosť použitého postupu zadávania zákazky, napriek tomu, že túto
možnosť mal. Vzhľadom na uvedené súd zrušil rozhodnutie žalovaného tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy
konania tak, že žalovaný uhradí žalobcovi súdny poplatok vo výške 66,- eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške vo výške 269,58 eur, ktoré vyúčtoval právny zástupca žalobcu v súlade s vyhl. č.
655/2004 Z.z. ( § 11 ods. 2. § 16 ods. 3) za 2 úkony právnej služby á 127,16 eur, 2xpaušál á 7,63 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno po podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.