Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/172/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201363
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:1015201363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa

a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: FeSa spol.
s r.o., so sídlom Škultétyho 2079/5, Trebišov, IČO: 36 175 536, právne zastúpeného: JUDr. Peter
Krafčík, advokát, Nám. osloboditeľov 39, Michalovce, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0885/99/2014 zo dňa 09.06.2015

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.8.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0885/99/2014
zo dňa 09.06.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Košiciach /správny orgán prvého stupňa/ zo dňa 7.11.2014 č. F/0377/08/14, vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania voči žalovanému.

2. Správny orgán prvého stupňa uložil rozhodnutím zo dňa 7.11.2014 č. F/0377/08/14 žalobcovi pokutu
1500 Eur pre porušenie zákazu podľa § 6 ods.2 a 3 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane nefajčiarov“).

3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo 7.11.2014 vyplýva, že 23.07.2014
bola inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach, vykonaná kontrola
v prevádzkarni žalobcu: Potraviny, L. Sáru 3, Trebišov. Správny orgán pri výkone kontroly zistil, že
žalobca nezabezpečil dodržanie zákazu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov, v zmysle ktorého
sa zakazuje predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak

osobám mladším ako 18 rokov a zároveň nezabezpečil dodržanie povinnosti podľa § 6 ods. 3 zákona
o ochrane nefajčiarov, podľa ktorého každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov.
Vo vykonanom nákupe, účtovanom v hodnote 3,40 eur, nebol predaj tabakového výrobku odopretý (1
balenie cigariet Marlboro á 3,40 €/bal.) maloletej osobe vo veku 14 rokov (N. L..), a tabakový výrobok
jej bol predaný.

V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že za zistené nedostatky a preukázané porušenie zákona
citované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zodpovedá účastník konania ako právnická osoba, ktorá
porušila zákaz predaja tabakových výrobkov podľa § 10 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov. Proti
žalobcovi bolo začaté správne konanie oznámené mu listom zo dňa 09.10.2014. V zmysle § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správneho poriadku/ mal žalobca možnosť vyjadriť sa k
podkladurozhodnutiaikspôsobujehozistenia,prípadnenavrhnúťjehodoplnenieKdôvodomuvedeným
voznámeníozačatísprávnehokonaniasavyjadril žalobca29.10.2014.Uviedol,ženiktozoštatutárnych

zástupcov spoločnosti nebol prítomný pri výkone inšpekcie. Kontrola bola vykonaná za účasti jeho
zamestnanca, ktorý nebol za ním spôsobené porušenie sankcionovaný. Správne konanie sa vedie proti
prevádzkovateľovi, ktorý je označený za porušovateľa zákona č. 377/2004 Z. z., hoci to bol zamestnanec
žalobcu, ktorý porušil zákon a mal znášať a dôsledky za porušenie zákona o ochrane nefajčiarov.
Žalobcauviedol,žejehozamestnankyňa(predavačka)kobsahuinšpekčnéhozáznamuuviedla,ženevie

prečo odpredala neplnoletej osobe cigarety, potom čo so zisteniami kontroly súhlasila. Žalobca napokon
žiadal, aby správny orgán za prvé porušenie zákona č. 377/2004 Z. z., túto uložil v najnižšej sadzbe.

Správny orgán prvého stupňa dôvodil, že za protiprávne konanie zodpovedá žalobca, ktorý za
nesplnenie zákonných povinností zodpovedá, bez ohľadu na zavinenie, v súlade so zákonom č.
128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole"). Podľa správneho orgánu bolo vykonanou
kontrolou zistené porušenie zákazu vyplývajúceho z § 6 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane nefajčiarov
spoľahlivo preukázané. Pri nákupe obsluhujúca osoba nepožadovala overenie veku maloletého, ktorý
žiadal predaj tabakového výrobku, čo žalobca nespochybnil. K zodpovednosti zamestnanca žalobcu za
protiprávnystavsprávnyorgánuviedol,žezavedenieprevádzkyjezodpovednýžalobcaakopredávajúci

a pri výkone svojej činnosti správny orgán nevstupuje do pracovnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a
jeho zamestnancami. Skutočnosti takto uvádzané správny orgán nemohol brať do úvahy pre zbavenie
jeho objektívnej zodpovednosti za zistený protiprávny stav.

Pri určení výšky pokuty správny orgán vychádzal v zmysle § 10 ods. 9 zákona o ochrane nefajčiarov zo

závažnosti porušenia povinností a prihliadol na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie,
keď bol porušený zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Nerešpektovanie
zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov považuje správny orgán za
obzvlášť závažné porušenie povinností, ktoré zákon v súvislosti s predajom takéhoto druhu výrobkov
predávajúcemu ukladá. Uviedol, že cieľom zákona o ochrane nefajčiarov je ochrana ľudí pred vznikom

závislosti od nikotínu ako návykovej látky a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových
výrobkoch, chrániť ľudí pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových
výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia.

4. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietal, že pokuta uložená

rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je pre žalobcu ohrozením jeho ďalšej činnosti a je
likvidačná. Argumentoval výkazom ziskov a strát a poukazoval na nízku rentabilitu kontrolovanej
prevádzky a neprimeranosť výšky pokuty. Zároveň vzhľadom na výšku pokuty a v rámci autoremedúry
žiadal zrušiť rozhodnutie, alebo doplniť dokazovanie výsluchom maloletej osoby.

Podľa žalobcu kontrola sa má vykonať prostredníctvom inšpektorov SOI a v rozsahu oprávnení
inšpektorov, s odkazom na § 5 ods. 2, 6, písm. b/ a f/ citovaného zákona. Takéto oprávnenie nakupovať
v mene inšpektorov nemajú maloleté osoby.

Podľa zákona č. 182/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa sa

nelegalizuje postup SOI pri vykonávaní kontroly maloletými. Podľa žalobcu zákon umožňuje maloletému
byť len prítomný a nie vykonávať kontrolný nákup aktívne, ako agent.

Žalobca popieral protispoločenskosť a protiprávnosť predaja tabakového výrobku maloletej osobe a
vzhľadom aj na cenu odpredaného tabakového výrobku maloletej osobe namietal výšku uloženej

sankcie správnym orgánom prvého stupňa a uviedol, že pokiaľ zákon ukladá odoprieť predaj cigariet
osobe viditeľne mladšej ako 18 rokov a u kontrolovanej osoby nevznikne podozrenie o neplnoletosti
nakupujúceho, tvrdil, že nemohlo dôjsť k odopretiu potom predaja cigariet takejto osobe.

Žalobca napokon namietal v zmysle § 9 ods.5 zákona o ochrane nefajčiarov, demonštratívne výber

kritérií, ktoré má správny orgán uvážiť a prihliadnuť naň pri vydávaní rozhodnutia a rozhodovaní o výške
ukladanej pokuty.5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 9.6.2015 reagujúc na odvolacie námietky uvedené v
odvolaní žalobcu zo dňa 24.11.2014, ktoré bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa 28.11.2014,
konštatoval, že nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa. Žalobca porušil povinnosť nepredávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú
určené na fajčenie a neobsahujú tabak, osobám mladším ako 18 rokov a odoprieť ich predaj osobe,
ktorá je mladšia ako 18 rokov. Konštatoval tak, že v rámci predmetnej kontroly 23.7.2014 bolo zistené, že
žalobcanezabezpečildodržiavaniezákazupredávaťtabakovévýrobkyaoznačenévýrobkyvovýrokovej
časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, čím podľa neho porušil ustanovenia § 6 ods.2 a 3

zákona o ochrane nefajčiarov. Aj podľa odvolacieho správneho orgánu v odvolaní žalobca neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistený nedostatok.

K odvolacím námietkam žalovaný správny orgán uviedol, že vyššie citované dôvody nemajú vplyv
na zodpovednosť a na spoľahlivo zistené porušenie ustanovení zákona o nefajčiaroch vyúsťujúce
do vyvodenia administratívnej zodpovednosti žalobcu za „priestupok“. Podľa odvolacieho správneho

orgánu inšpektori SOI postupovali v súlade s ust. § 5 ods.3 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu,
keď na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby vykonali
kontrolu dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov podľa § 6 ods.2 a 3 zákona o ochrane
nefajčiarovzaprítomnostimaloletejosoby.Poukázalnasúvislosťmedziporušenímpovinnostíuložených
zákonom o ochrane nefajčiarov v § 6 ods.2 a 3 a praktickú realizáciu v nadväznosti na § 5 ods.3

zákonaoštátnejkontrole,ktorýjetrebavnímaťakostimuláciukdodržiavaniupovinnostívyplývajúcichzo
zákona o ochrane nefajčiarov (stručne povedané, ak sa porušia zákonné ustanovenia zákona o ochrane
nefajčiarov, vyplývajú z toho primerané sankcie).

Podľa odvolacieho správneho orgánu rozhodnutie vychádza zo spoľahlivého zisteného skutkového

stavu v súlade s ust. § 3 ods.5 Správneho poriadku. Odvolací orgán vyjadril názor, že výsledok
pozorovania konania maloletej osoby a posúdenie konania predávajúceho je predmetom kontroly
vykonávanej inšpektormi SOI, preto ak maloletá osoba vykoná nákup, ktorý nemožno považovať za
kontrolný nákup, nemožno realizovať samotný výkon kontrolnej činnosti maloletou osobou. Odvolací
správny orgán konštatoval, že výber maloletej osoby je na vykonávateľovi kontroly. Má to byť osoba

mladšia ako 18 rokov, lebo cieľom je nákup touto osobou vytvárajúcou podmienky, za ktorých je možné
preveriť dodržiavanie zákazu predávajúcim podľa zákona o ochrane nefajčiarov. V zmysle zákona o
ochrane nefajčiarov sa zakazuje predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Zákon
ukladá odoprieť im predaj tabakových výrobkov, preto len identifikáciou takejto osoby možno zistiť, či
je potrebné odmietnuť predaj tabakového výrobku pre podozrenie, že ide o maloletého spotrebiteľa.

Odvolací správny orgán poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/138/2010 zo dňa
9.11.2010, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že nepostačuje iba individuálny, vizuálny odhad
predávajúceho. Zamestnanec predávajúci tabakový výrobok môže od osoby, o ktorej má indíciu o jej
maloletosti, žiadať doklad totožnosti. Podľa § 34 ods.4 a 5 Správneho poriadku, patrí správnemu orgánu
hodnotenie dôkazov po ich vykonaní podľa vlastnej úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti.

Odvolací správny orgán zhrnul argumenty uvedené v odôvodnení rozhodnutia a mal za to, že bol
spoľahlivo zistený skutkový stav, na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie

zamietol ako nedôvodné a konštatoval, že správny orgán prvého stupňa vydal 7.11.2014 zákonné
rozhodnutie o uložení pokuty 1500 Eur v súlade s ustanoveniami § 6 ods.2 a 3 zákona č. 377/2004
Z. z. o ochrane nefajčiarov. Správny orgán prvého stupňa prihliadol na škodlivé následky na ochranu
zdravia a v súvislosti so vznikom závislosti maloletých od tabakových výrobkov a negatívne účinky
aktívneho fajčenia u týchto osôb pri výške uložení sankcie vychádzal z jej preventívneho i represívneho

charakteru. Preto vyjadril názor, že pokuta nemôže byť v zanedbateľnej výške. Podľa § 10 ods.2 zákona
o ochrane nefajčiarov, mohol uložiť pokutu právnickej osobe alebo podnikateľovi fyzickej osobe, ktorá
nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov v rozmedzí od 331 Eur do 6.638
Eur. Správny orgán prihliadal pri ukladaní pokút na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na
vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky a na zdravie. Pripomenul, že ide o obligatórnu povinnosť

správneho orgánu prvého stupňa pri zistení nedostatkov vyplývajúcich z povinností uložených zákonom
o ochrane nefajčiarov uložiť pokutu v súlade s § 10 ods. 2 citovaného zákona v rozmedzí upravenom
v tomto zákone. Ohľadom výšky pokuty tiež uviedol, že podľa § 10 ods.9 zákona o ochrane nefajčiarov
prihliadal správny orgán prvého stupňa aj na závažnosť porušenia povinnosti žalobcu. Uviedol, žev danom prípade išlo o kontrolný nákup osoby mladšej ako 18 rokov, ktorá ku dňu vykonania tejto
kontroly mala vek 14 rokov a napriek tomu jej žalobca odpredal tabakový výrobok a nerešpektoval
zákaz predaja tabakových výrobkov mladším osobám ako 18 rokov. Ďalej konštatoval, že účel danej

právnej úpravy je chrániť pred škodlivými účinkami fajčenia ľudí, teda aj maloletých a práve predajom
a používaním tabakových výrobkov maloletým predávajúci ohrozil uvedené hodnoty, čo by viedlo k
škodlivým následkom na ich zdravie, na závislosť na tabaku a na vzniku negatívnych účinkoch fajčenia
na zdravotný stav mladších osôb ako 18 rokov. Odvolací správny orgán pokutu preto považoval za
primeranú. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcu konštatoval, že podľa § 5 ods.3 zákona, sa kontrola

vykonala na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby,
podľa § 5 ods.1 zákona prostredníctvom inšpektorov SOI, ktorých oprávnenia sú upravené v § 5 ods.6
citovaného zákona. Podľa § 5 ods.6 sú oprávnení na výkon kontrolných nákupov inšpektori SOI a
prizvané osoby. K takýmto osobám podľa § 5 ods.2 patria maloleté osoby. Ak žalobca uvádzal, že sú títo
vylúčení z oprávnenia vykonávania kontrolného nákupu, lebo tento môžu vykonať iba inšpektori SOI,
nie maloletá osoba, s týmto sa s poukazom na hore uvedené nestotožnil.

Ak žalobca žiadal vypočutie maloletej osoby, ktorá mala vykonávať kontrolný nákup a posúdenie
prvostupňového rozhodnutia z hľadiska výšky uloženej pokuty, správny orgán druhého stupňa na to
neprihliadol. Argumenty žalobcu o nerentabilnosti samotnej kontrolovanej prevádzky, že ide o región,
kde je vysoká miera nezamestnanosti a že pri zosobňovaní údajne vysokej pokuty by mohlo dôjsť k

nárastu nezamestnanosti alebo ku eliminácii zamestnaneckého miesta, nemohli byť zohľadnené.

Podľa žalovaného z administratívneho spisu vyplýva oznámenie o začatí správneho konania žalobcovi
zo dňa 9.10.2014. Z inšpekčného záznamu zo dňa zahájenia kontroly 23.7.2014 vyplýva, že na základe
výpisu z Obchodného registra bolo zistené, že ide o prevádzku žalobcu, kontroloval sa zákaz predaja

výrobkov, je tu pripojený aj pokladničný doklad o nákupe Marlboro cigariet dňa 23.7.2014 za sumu
3,40 Eur. Podľa listiny označenej Záznam o oboznámení so spisom 13.10.2014 sa tak stalo za účasti
zástupcu žalovaného. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva zmluva o poskytnutí súčinnosti pri
výkone kontroly podľa § 5 ods.3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach
ochrany spotrebiteľa, bola uzavretá medzi Slovenskou obchodnou inšpekciou, Inšpektorát SOI, so

sídlom v Košiciach a zákonným zástupcom maloletého.

any spotrebiteľa,oženej pokuty, súd musel žalobu o
novýK samotnej výške uloženej pokuty ešte odvolací orgán uviedol, že táto je nepochybne výsledkom
uváženia zo strany správneho orgánu. Odvolací orgán má za to, že rozsah uloženej sankcie náležite

odôvodnil tak v intenciách ust. § 10 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov, ako aj v medziach ust. § 10 ods.
9 cit. zákona. Pokuta uložená v uvedenej výške plní nielen represívno - výchovnú, ale aj preventívnu
funkciu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie),
vktorýchmusímaťsiluodradiťodprotiprávnehopostupu.Konštatoval,žesprávnyorgánpriurčenívýšky
pokuty zohľadnil všetky zákonné kritériá, t.j. závažnosť porušenia povinností, čas trvania a vzniknuté

alebo hroziace škodlivé následky na zdravie a uviedol, že kritériá v § 10 ods. 9 zákona o ochrane
nefajčiarov sú upravené taxatívne, nie demonštratívne. Odvolací orgán mal za to, že pokuta uložená
v tejto výške je pokutou primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru
porušenia zákona o ochrane nefajčiarov a zároveň spĺňa nielen represívnu, ale aj preventívnu funkciu
vo vzťahu k samotnému účastníkovi konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli predovšetkým

zohľadnené pri určovaní výšky postihu, bolo porušenie práv spotrebiteľa, nesplnenie zákonného zákazu
a povinnosti predávajúceho s ohľadom na mieru spoločenskej nebezpečnosti zistených nedostatkov.

Napokon v súvislosti s výškou uloženej pokuty poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku,
ktoré vyjadruje zásadu materiálnej rovnosti, ktorá vychádza z ústavného princípu rovnosti osôb pred

zákonom vyjadreného v čl. 13 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorého
rovnaké obmedzenia sa vzťahujú len na prípady, ktoré spĺňajú rovnaké ustanovené podmienky.

Odvolací orgán nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že závažnosť protiprávneho konania je nízka, nakoľko
závažnosť samotnej skutočnosti, že tabakový výrobok bol odpredaný osobe mladšej ako 18 rokov je

vzhľadom na možné následky vysoká. Za podstatné pre posúdenie závažnosti zisteného konania a tým
aj primeranosti uloženej sankcie pokladá potrebu o ochrane nefajčiarov a skutočnosť, že závažnosť
zisteného protiprávneho konania v danom prípade zvyšuje i skutočnosť, že tabakový výrobok bol
odpredaný osobe vo veku 14 rokov. Prihliadol aj na hroziace škodlivé následky na zdravie spočívajúcevo vzniku závislosti od tabaku a následne negatívne účinky aktívneho fajčenia, a to osobitne u osôb
mladších ako 18 rokov, v danom prípade vo veku 14 rokov. Uviedol, že uvedená skupina osôb - vo
veku menej ako 18 rokov, je obzvlášť citlivou, najmä vo vzťahu ku skutočnosti, že takéto osoby si menej

uvedomujú následky fajčenia na svoje zdravie.

Žalobca nezabezpečil dodržiavanie predmetných zákonných ustanovení osobou, ktorá konala v jeho
mene - predavačka, ktorá v rámci vykonanej kontroly neodoprela predaj tabakového výrobku - 1 balenie
cigariet zn. Marlboro v celkovej hodnote 3,40 EUR osobe mladšej ako 18 rokov - N. L.., ktorá mala v čase

kontroly - dňa 23.07.2014 vek 14 rokov, a tento jej bol odpredaný, napriek tomu, že predaj tabakových
výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný. Nerešpektovanie zákazu predaja tabakových
výrobkov osobám mladším ako 18 rokov považoval za obzvlášť závažné porušenie povinností, ktoré
zákon v súvislosti s predajom takéhoto druhu výrobkov predávajúcemu ukladá. Preto výška uloženej
pokuty je vzhľadom na jej represívno-výchovnú, ako aj preventívnu funkciu a s prihliadnutím na zákonom
stanovené medze pokutou primeranou zistenému skutkovému stavu veci.

6. Žalobné námietky správnej žaloby žalobcu vychádzajú z odvolacích námietok, týkajúcich sa
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na nákup maloletou osobou, ktorá mala byť len
prítomná a tento nákup nemala vykonávať, k čomu podľa žalobcu zákon zamestnancov a inšpektorov
SOI nezmocňuje a s odkazom na zmluvu o poskytnutí súčinnosti pri výkone kontroly s opätovným

zvýraznil, že maloletá osoba nie je zmocnená zákonom o vykonaní kontrolného nákupu. Žalobca
namietal výber maloletej osoby, ktorú správny orgán napokon nevypočul ako navrhoval. Žalobca
namietal porušenie § 4 ods.2 písm. a/ zákona o štátnej kontrole, keď nesprávne správne orgány vyložili
toto zákonné ustanovenie a pri výkone kontroly použili maloletú osobu, čím nezákonným spôsobom
dospeli k skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu v zákone o štátnej kontrole. Súčasťou odvolacích

námietok je aj námietka, týkajúca sa výšky pokuty, ktorá bola podľa žalobcu neprimerane vysoká a v
rozpore s ust. § 10 ods.9 zákona o ochrane nefajčiarov. Výšku možnej uloženej pokuty namietal ako
neprimeranú a vyčítal správnym orgánom, že nebrali do úvahy, že ide o porušenie prvé, že ohrozilo
prevádzku žalobcu a že malo aj vplyv na jeho prevádzku a jej rentabilitu.

7. Súčasťou žaloby bol aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa
§ 250 c/ O.s.p., ktorému Krajský súd v Košiciach nevyhovel, čo žalobcovi oznámil 29.1.2016 doručením
uvedeného oznámenia právnemu zástupcovi žalobcu.

8. Z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe z 1.7.2016 vyplynulo, že dňa 09.10.2014 bolo na základe

zistených skutočností vydané Oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 12.10.2014. Na základe žiadosti žalobcu o možnosti nazretia do spisu č. F/0377/08/14 zo dňa
13.10.2014 bolo žalobcovi umožnené nazretie do spisu podľa ustanovenia § 23 Správneho poriadku
dňa 13.10.2014. K predmetnému oznámeniu podal žalobca vyjadrenie zo dňa 21.10.2014, ktoré bolo
Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj doručené dňa 29.10.2014, v ktorom žalobca

uvádza skutočnosti, ktoré by mal správny orgán pri rozhodovaní zohľadniť.

Na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu vydal Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre
Košický kraj dňa 07.11.2014 rozhodnutie č. F/0377/08/2014 o uložení pokuty vo výške 1 500- € za
porušenie ustanovenia § 6 ods. 2 a § 6 ods. 3 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ochrane nefajčiarov").

Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
uvádzal dôvody, pre ktoré žiada rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v rámci autoremedúry,
resp. po postúpení, žalovaným zrušiť a konanie zastaviť, resp. rozhodnutie zmeniť, tak, že zníži pokutu

na minimálnu výšku. Prvostupňový správny orgán o odvolaní v rámci autoremedúry nerozhodol, a tak ho
v zmysle § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok") predložil
spolu so spisovým materiálom žalovanému ako odvolaciemu orgánu.

Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, čo do výrokovej časti rozhodnutia i čo do jeho odôvodnenia

v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a napadnuté rozhodnutie v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku
potvrdené. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie č. SK/0885/99/2014 zo dňa 09.06.2015, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. F/0377/08/2014 zo dňa 07.11.2014 a konanie, ktorépredchádzalo ich vydaniu je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a žalobca nebol
uvedenými rozhodnutiami a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Predmetné
rozhodnutia sú vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý bol prvostupňovým, ako

aj žalovaným správnym orgánom správne právne posúdený.

Ku žalobcom namietanému postupu zo strany inšpektorov SOI pri vykonaní kontrolného nákupu za
prítomnosti maloletej osoby žalovaný uviedol, že inšpektori SOI postupovali v súlade s ustanovením § 5
ods. 3 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, v zmysle ktorého je SOI na základe predchádzajúceho

písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania
zákazu predaja tabakových výrobkov podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane
nefajčiarov) za prítomnosti maloletej osoby.

Žalovaný poukázal na výklad predmetného ustanovenia s prihliadnutím na jeho realizáciu v praxi. Do
pôsobnosti SOI patrí, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 128/2002 Z. z., zistenie

nedostatkov pri výkone kontroly. Pre zistenie nedostatkov pri výkone kontroly, v danom prípade pre
zistenie dodržiavania ustanovenia § 6 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane nefajčiarov, a teda pre praktickú
realizáciu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o štátnej
kontrole vnútorného trhu je potrebné vytvoriť vhodné simulačné podmienky, pri ktorých by bolo možné
preveriť dodržiavanie predmetného zákazu a povinnosti vyplývajúcich zo zákona o ochrane nefajčiarov.

Vyslovil, že je zrejmé, že ak by bol nákup tabakových výrobkov vykonaný priamo inšpektorom SOI, bez
aktívnej súčinnosti maloletej osoby, nemohlo by dôjsť k objektívnej kontrole dodržiavania zákazu predaja
tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov a povinnosti odoprieť ich predaj takýmto osobám v
zmysle zákona o ochrane nefajčiarov. Preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva žalovaný

názor, že inšpektori SOI postupovali pri výkone kontroly zákonným spôsobom, ktorý neodporoval
žiadnemu právnemu predpisu. Uvedené tvrdenie žalovaného je zároveň v súlade s ustanovením § 3
ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci." Správny orgán je povinný náležíte zistiť všetky skutočnosti relevantné
pre rozhodnutie.

Na podporu správnosti postupu inšpektorov SOI pri vykonanej kontrole žalovaný poukázal na aktuálny
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/136/2015 z 22. 3. 2016, v ktorom súd uviedol:
„KontrolainšpektormiSOIbolavykonanádňa16.07.2014vprevádzkovejjednotkeG4stánokspredajom
tabakových výrobkov a tlače trh Miletičova Bratislava, ktorú prevádzkuje žalobca. Pri kontrole bolo

zistené, že žalobca nedodržal zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov,
nakoľko do nákupu, ktorý bol vykonaný v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z.
osobou mladšou ako 18 rokov bol tejto odpredaný tabakový výrobok jeden balíček cigarety Marlboro
soft červená 19 ks za 3 eurá. Súd mal za to, že neboli porušené ustanovenia zákona č. 128/2002
Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa / §-u 5 ods. 3/. Konštatoval,

že vykonať kontrolný nákup v danom prípade t.j. preveriť dodržiavanie zákazu predaja tabakových
výrobkov osobám mladším ako 18 rokov nie je možné iným spôsobom ako prostredníctvom maloletej
osoby, ktorá vykoná predmetný nákup. SOI na základe predchádzajúceho súhlasu zákonného zástupcu
maloletej osoby v zmysle už uvedeného § 5 ods. 3 zákona č.128/2002 Z.z. je oprávnená vykonať
kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti

maloletej osoby. Z uvedeného dôvodu súd námietku žalobcu, že zákon pri výkone kontroly neumožňuje
súčinnosť maloletej osoby pri výkone kontroly a že maloletý je oprávnený byť len prítomný pri kontrole,
nie vykonávať úkony v rámci kontrolnej činnosti, nepovažoval za dôvodnú.

"Ďalej uviedol, že Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 11S/54/2015-51 zo dňa 12. januára 2016, v rozsudku

uviedol: „Jedinou podmienkou použitia mal. osoby pri kontrolnom nákupe je písomný súhlas zákonného
zástupcu maloletého, ktorý v danom prípade bol udelený. Zároveň aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku
sp. zn. 11S/12/2015-38 zo dňa 10. júna 2015, keď uviedol: „Pre zistenie nedostatkov pri výkone kontroly,
a teda pre praktickú aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 128/2002 Z.z. je podľa
názoru krajského súdu v niektorých prípadoch nevyhnutné vytvoriť podmienky simulujúce situáciu, v

ktorej by bolo možné preveriť jednoznačne dodržiavanie povinností predávajúceho vyplývajúcich z
osobitného predpisu, a tým i získať potrebné dôkazy svedčiace o porušení zákona. V danom prípade
ide o porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 377/2004 Z.z. Konštatoval, že v prípadoch,
kedy sa vykonáva kontrola za účelom zistenia porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovení §6 ods. 2 a 3 zákona č. 377/2004 Z.z. a tým i za účelom získania prípadného dôkazu nesplnenia
uvedených povinností, je potrebná, ba priam nevyhnutná účasť maloletých osôb. Uvedená možnosť
použitia maloletej osoby pri výkone kontroly dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja

podľa osobitného zákona (t.j. zákona č. 377/2004 Z.z.) je s účinnosťou od 31.06.2013 výslovne
zakotvená v § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. Uvedené ustanovenie ako jedinú podmienku použitia
maloletej osoby stanovuje písomný súhlas zákonného zástupcu maloletého. V prejednávanom prípade
sa maloletá osoba kontrolného nákupu, uskutočneného dňa 23.07.2014 v kontrolovanej prevádzkovej
jednotke žalobcu Potraviny C OOP Jednota, Predajňa 038, Liešťany 3, zúčastnila s predchádzajúcim

súhlasom svojho zákonného zástupcu, ktorého písomné vyhotovenie je súčasťou spisového materiálu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zastával právny názor, že inšpektori správneho orgánu prvého
stupňa postupovali zákonným spôsobom a dôkaz získaný takýmto postupom neodporuje žiadnemu
právnemu predpisu " Súhlasný postoj krajského súdu sa nachádza aj v rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 11S/22/2014-29 zo dňa 23. septembra 2014.

Žalovaný upozornil na novelu zákona č. 128/2002 Z.z. súčinnosťou od 01.02.2016, ktorou sa ustanovilo
v § 5 ods. 3: „Slovenská obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu
zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a
povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby, ktorá vykoná
kontrolný nákup podľa § 4 ods. 3 písm. g)." Aj na predmetnom zdokonalení dotknutej legislatívnej

úpravy je možno vidieť hlavný zámer zákonodarcu pri realizácii preverovania dodržiavania príslušných
ustanovení zákona o ochrane nefajčiarov. Účelom novelizácie predmetného ustanovenia zákona č.
128/2002 Z.z. tak bolo výlučne spresnenie postupu pri výkone kontroly za prítomnosti maloletej osoby,
a teda, že táto vykoná kontrolný nákup, nakoľko, ako aj dovtedajšia rozhodovacia prax súdov potvrdila,
kontrolu dodržiavania ustanovenia § 6 ods. 2 a 3 zákona o ochrane nefajčiarov nie je možné vykonať

inak ako uskutočnením nákupu zo strany maloletej osoby. Uvedenou novelou teda došlo k odstráneniu
prípadnýchpochybnostíohľadnepostupuprivýkonekontrolydodržiavaniavyššieuvedenýchustanovení
zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností, vrátane predmetných rozsudkov potvrdzujúcich
postup správneho orgánu, ako aj dotknutej legislatívnej zmeny, má žalovaný jednoznačne za to, že
inšpektori SOI postupovali pri výkone kontroly v súlade so zákonom č. 128/2002 Z.z.

Vsúvislostisvýškouuloženejpokutypoukazujenaustanovenie§3ods.5Správnehoporiadku,vzmysle
ktorého„Správneorgánydbajúoto,abyvrozhodovaníoskutkovozhodnýchalebopodobnýchprípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely." Predmetné ustanovenie Správneho poriadku vyjadruje zásadu
materiálnej rovnosti, ktorá vychádza z ústavného princípu rovnosti osôb pred zákonom vyjadreného v

čl. 13 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorého rovnaké obmedzenia sa
vzťahujú len na prípady, ktoré spĺňajú rovnaké ustanovené podmienky.

Žalovaný opakovane uviedol, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty zvážil všetky zákonné
kritériá v zmysle ustanovenia § 10 ods. 9 zákona o ochrane nefajčiarov a to závažnosť porušenia

povinností, čas trvania, ako aj hroziace škodlivé následky na zdravie. Uvedené kritériá sú v zákone
vymedzené taxatívnym spôsobom. Správny orgán pri určení výšky pokuty prihliadol na závažnosť
protiprávneho konania, ktorú vyhodnotil ako vysokú vzhľadom ku skutočnosti, že tabakový výrobok
bol odpredaný osobe mladšej ako 18 rokov, čo zákon výslovne zakazuje. Je potrebné zdôrazniť, že
závažnosť protiprávneho konania žalobcu v danom prípade zvyšuje aj skutočnosť, že tabakový výrobok

bol odpredaný osobe vo veku 14 rokov, čo správny orgán zohľadnil pri určení výšky uloženej sankcie.

Reagoval na námietku žalobcu v predmetnej žalobe, ktorou žalobca argumentoval, že výber maloletej
osoby uskutočnil správny orgán a vedome zvýšil zároveň závažnosť protiprávneho konania. K tomu
žalovaný uviedol, že daná námietka je absolútne účelová.

Správny orgán prihliadol na hroziace škodlivé následky na zdravie, spočívajúce vo vzniku závislosti od
tabaku a následne negatívne účinky aktívneho fajčenia, a to osobitne u osôb mladších ako 18 rokov, v
danom prípade vo veku 14 rokov a uvedená skupina osôb - vo veku menej ako 18 rokov, je obzvlášť
citlivou, najmä vo vzťahu ku skutočnosti, že takéto osoby si menej uvedomujú následky fajčenia na

svoje zdravie. Preto žalovaný zopakoval, že pokuta uložená v uvedenej výške plní nielen represívno
- výchovnú, ale aj preventívnu funkciu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných
povinností (generálne pôsobenie), v ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Je žiaduce,
aby výška uloženej sankcie bola citeľná v majetkovej sfére účastníka konania. Nemôže sa jednať osankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by plnila svoj účel. Ostatné skutočnosti,
ktoré žalobca uviedol a na ktoré mal podľa jeho tvrdenia správny orgán pri určení výšky pokuty
prihliadnuť, sú subjektívneho charakteru a na určenie výšky pokuty nemajú vplyv. Žalovaný uviedol, že

aj keď išlo o prvé porušenie povinnosti, bola výška sankcie správnym orgánom zohľadnená v rámci
závažnostikonania.Vprípade,akbysprávnyorgánzistilopakovanéporušeniepredmetnéhozákonného
zákazu, resp. povinnosti, závažnosť konania by bola vyššia a tým by bola primerane vyššia aj výška
uloženej pokuty. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukazuje na rozhodnutie č. SK/0150/99/2015 zo
dňa 05.03.2015, ktorým bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 3 000 EUR, pri určení ktorej

správny orgán zohľadnil aj skutočnosť, že v prípade účastníka konania sa jedná o opakované porušenie
toho istého ustanovenia zákona, čo sa klasifikuje ako zvlášť závažné.

Zároveň žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov Slovenská
obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 6 638 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej
osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré

sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Z uvedeného vyplýva, že v prípade zistenia porušenia
ustanovenia § 6 uvedeného zákona je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu sankcie v zákonom
stanovenomrozsahuapretokupusteniuoduloženiasankcie,resp.ibakprejednaniuveci,nebolomožné
v danom prípade pristúpiť.

K navrhovanému výsluchu maloletej osoby žalovaný uviedol, že výsluch maloletej osoby, za prítomnosti
ktorej správny orgán vykonal kontrolný nákup, nie je v danom prípade opodstatnený, nakoľko žalovaný
má k dispozícii všetky potrebné podklady pre objektívne posúdenie predmetnej veci. Relevantná je
v danom prípade skutočnosť, že kontrola bola vykonaná v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona
o štátnej kontrole vnútorného trhu, t.j. za prítomnosti maloletej osoby na základe predchádzajúceho

písomného súhlasu jej zákonného zástupcu za účelom kontroly dodržiavania zákazu predaja a
povinnosti odopretia predaja v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov. Žalovaný disponuje uvedeným
súhlasom, vrátane osobných údajov o maloletej osobe, ktoré sa nachádzajú v zapečatenej obálke,
ktorá je súčasťou predmetnej spisovej dokumentácie. Ostatné okolnosti, ktoré uvádza žalobca ohľadne
výzoru a vystupovania maloletej osoby, sú výlučne subjektívneho charakteru a na jeho zodpovednosť

za spoľahlivo zistené protiprávne konanie nemajú žiaden vplyv, a to aj s prihliadnutím na skutočnosti
uvedené žalovaným v napadnutom rozhodnutí na strane č. 6. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný
nemal za potrebné uvedené skutočnosti dokazovať.

V zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. V

zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a
nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie Ústredného
inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave č. SK/0885/99/2014 zo dňa 09.06.2015 v spojení s rozhodnutím

Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. F/0377/08/2014 zo dňa 07.11.2014 bolo
vydané na základe presne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v súlade s platnými právnymi
predpismi.

9. Podaním doručeným súdu 3.5.2017 na výzvu súdu sa vyjadril žalobca a zopakoval argumenty o

kontrolnom nákupe maloletým, ktorý nebol oprávnený k takémuto nákupu v zmysle kontrolnej činnosti
podľazákonaaktomubolioprávnenílenkontrolóriSOIpodľažalobcu.Votázkevýškypokutyopakovane
uviedol, že je neodôvodnene vysoká.

10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych

medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/) SSP), ako aj v procesno-právnom režime žaloby vo veciach
správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného
a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj s obsahom skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v
podaniach účastníkov konania, doručených správnemu súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho
konania a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

11. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/.12. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny

opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 5 ods. 3 zákona o štátnej kontrole je SOI na základe písomného súhlasu zákonného zástupcu
maloletejosobyoprávnenávykonaťkontroludodržiavaniazákazupredajaapovinnostiodopretiapredaja
podľa zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov za prítomnosti maloletej osoby.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov sa zakazuje predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré
sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.

Podľa § 6 ods. 3 zákona o ochrane nefajčiarov, každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré
sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako

18 rokov.

Podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona o ochrane nefajčiarov sa za tabakové výrobky považujú výrobky
vyrobené z tabakovej suroviny alebo z technologicky upraveného tabaku, určené na fajčenie, žuvanie,
šnupanie a cmúľanie, ak sú, hoci len čiastočne vyrobené z tabaku.

Podľa § 10 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov, Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331
eur do 6 638 eur právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových
výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6 zákona o ochrane
nefajčiarov. Výšku uloženej pokuty považuje správny orgán za primeranú a má za to, že uloženie pokuty

bude mať nielen sankčný, ale najmä preventívny účinok.

Podľa § 10 ods. 9 uvedeného zákona správny orgán prihliada pri ukladaní pokút na závažnosť porušenia
povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie.

V zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane nefajčiarov kontrolu dodržiavania tohto zákona je povinná
vykonávať (okrem iných orgánov) SOI, pričom v zmysle § 10 ods. 2 tohto zákona SOI obligatórne
uloží pokutu od 331 EUR do 6 638 EUR fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá
nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov podľa § 6 uvedeného zákona.

V zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
V zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa zákona 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnej do 31.1.2016 podľa § 5 ods. 3) Slovenská

obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej
osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa
osobitného predpisu 11a) za prítomnosti maloletej osoby.

Podľa zákona 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa

a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnej po 31.1. 2016 podľa § 5 ods. 3 Slovenská
obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej
osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa
osobitného predpisu 11a) za prítomnosti maloletej osoby, ktorá vykoná kontrolný nákup podľa § 4 ods.
3 písm. g).

15. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa,
ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto
rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou a zodpovedajú zákonu aj po ich formálnejstránke. Správny orgán prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodil aj správny
právny záver, s ktorým sa aj súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to

vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

16. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že
námietky žalobcu, vznesené v podanej žalobe, korešpondujúce s jeho námietkami obsiahnutými v
podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, nie sú dôvodné. Správne orgány

postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo
veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktoré upravujú postup správneho orgánu pri zistení predmetného správneho deliktu a rešpektovali
základné zásady správneho konania s prihliadnutím na jeho charakter.

17. Správny súd pri hodnotení obsahu žalobcom vznesených žalobných námietok predovšetkým vo

všeobecnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah právnej úpravy uvedenej v zákone č. 377/2004
Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane
nefajčiarov“) a č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v
zneníplatnomvčasekontroly,aleajsprihliadnutímnaobsahovézmenyponovelezákonapo31.1.2016
má zabezpečiť zákonodarcom sledovaný zámer uskutočňovania kontroly podnikateľských subjektov a

s tým súvisiaci operatívny procesnoprávny postup pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za
správne delikty. Ide o osobitný charakter administratívneho konania, ktorého účelom je po zadovážení
dôkazov vyvodiť sankčnú zodpovednosť právne účinným spôsobom, ktorým sa zároveň má sledovať
zámer individuálnej a generálnej prevencie vo vzťahu k možným, aj opakovaným porušeniam povinností
podnikateľských subjektov, a to v záujme ochrany spotrebiteľa.

18. Súd po oboznámení sa s napadnutými rozhodnutiami žalovaného, ako aj administratívnym spisom
žalovaného k žalobným námietkam konštatuje, že správny orgán prvého stupňa vecne a miestne
príslušný podľa § zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa, po vykonaní kontroly u žalobcu inšpektormi SOI, predmetom ktorej bolo dodržiavanie

povinností vyplývajúcich zo zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane nefajčiarov“) správne a zákonným postupom zistil
porušenie povinností žalobcom uložených zákonom o ochrane spotrebiteľa a následne vyvodil
administratívnu zodpovednosť, keď uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,- eur za správny delikt,
spočívajúci v porušení povinnosti ustanovenia § 6 ods.2 a 3 zákona o ochrane nefajčiarov.

19. K námietke, že o spáchaní správneho deliktu nebol zistený skutkový stav spoľahlivo a že jeho
protiprávnosť nebola nepochybne preukázaná, správny súd dodáva, že aj v tomto smere sa stotožňuje
s názorom žalovaného vyjadreného v napadnutom rozhodnutí, preto nie je daný ani tento dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia.

20. Pokiaľ ide o základné kritériá, ktoré boli dôležité pre posúdenie žalobných námietok, súd
predovšetkým skúmal, či je dôvodnou žalobná námietka a to použitie maloletej osoby pre daný kontrolný
nákup, výsledky ktorého viedli potom správny orgán obidvoch stupňov k vyvodeniu administratívnej
právnej zodpovednosti. Súd je toho názoru, že platná právna úprava v čase vykonania kontrolného

nákupu umožňovala poňatie takejto maloletej osoby do mechanizmu nákupu, ktorý bol kontrolným
spôsobom pre dodržiavanie, resp. zistenie prípadného nedodržiavania zákona o ochrane proti fajčeniu,
teda ochrany nefajčiarov.

21. Podľa zákona 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa

a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnej po 31. 1. 2016 podľa § 5 ods. 3 Slovenská
obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej
osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa
osobitného predpisu 11a) za prítomnosti maloletej osoby, ktorá vykoná kontrolný nákup podľa § 4 ods.
3 písm. g).“

Pokiaľ ide o právne dôvody, ktoré uviedol žalobca, možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného
správneho orgánu, že aktuálne znenie právnej úpravy v podstate reagovalo na potreby v
administratívnom konaní a to upresniť právne mechanizmy, /dodatkom účinného ustanovenia § 5ods. 3 zákona po 31.1 2016, o znenie „ktorá vykoná kontrolný nákup podľa § 4 ods. 3 písm. g)“,
ktoré sa oprávnene vyskytovali v činnosti správnych orgánov pri tomto druhu inšpekčnej činnosti, teda
zainteresovaní ďalších osôb v čase kontrolného nákupu. Ten zahŕňa podľa názoru súdu aj možnosť

využiť maloletú osobu na takýto druh kontrolného nákupu. Je potrebné zvýrazniť, že kontrola plnenia
povinností podľa označeného zákona je možná len prizvaním maloletej osoby a zároveň výkonom
kontrolného nákupu maloletou osobou. Podľa názoru súdu v rámci použitého mechanizmu nákupu vek
14rokovmaloletéhozodpovedátomu,abysanastoliliprávnekontrolnémechanizmypreto,abysazistilo,
či predajca, ktorý predáva výrobky tabakového druhu, dodržal alebo nedodržal zámer, účel a význam

právnej úpravy, ktorým je ochrana proti fajčeniu ako škodlivému spoločenskému javu.

22. K námietke žalobcu, že zistenia správnych orgánov sú získané nezákonným spôsobom a preto
z nich nemôžu byť vyvodzované dané právne závery o administratívnej zodpovednosti žalobcu za
správny delikt pre porušenie povinností podľa zákona o ochrane nefajčiarov súd dodáva, že sa
stotožňuje s názorom žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, že z ustanovenia § 5 ods.3

zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vyplýva, že kontrolóri SOI vykonajú /môžu vykonať/ kontrolu
dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov podľa § 6 ods.2 a 3 zákona o ochrane nefajčiarov
za prítomnosti maloletej osoby na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu
maloletej osoby. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k tejto námietke vecne správne a dostatočne
vyargumentoval svoj názor, zhodný s názorom správneho orgánu prvého stupňa, citujúc aj príslušné

zákonné ustanovenia. Ani správny súd sa nestotožňuje s prezentovaným názorom žalobcu, že maloletý
nemôže byť súčasťou výkonu kontroly na dodržiavanie ustanovení zákona o ochrane nefajčiarov. Zámer
zákonodarcu bol práve v záujme ochrany slabšieho, tiež spotrebiteľa, maloletého zákazníka. Sledoval
cieľ dosiahnuť objektívne zistenia o dodržiavaní povinností ochrany nefajčiarov u povinných subjektov
predávajúcich tabakové výrobky. Len výsledok pozorovania konania maloletej osoby a posúdenie

konania predávajúceho, ktorý je predmetom kontroly vykonávanej inšpektormi SOI, dáva informáciu o
dodržiavaní týchto povinností. Preto ak by maloletá osoba nevykonala kontrolný nákup, ktorý by bolo
možné považovať za kontrolný, nemožno potom realizovať samotný výkon kontrolnej činnosti maloletou
osobou vôbec. Odvolací správny orgán preto správne neprihliadal na námietky, že mladšia osoba ako
18 rokov, ktorá bola využitá na kontrolný nákup, navodzuje situáciu, ktorá je výnimočná, lebo maloletý,

ktorý nakupoval, vzhľadom na svoj výzor navodil situáciu, ktorá vzhľadom na jeho výzor je „ skúškou
správnosti“. Výber maloletej osoby je na vykonávateľovi kontroly a cieľom je nákupom prostredníctvom
tejto osoby vytvoriť podmienky, za ktorých je možné preveriť dodržiavanie zákazu predávajúcim podľa
zákona o ochrane nefajčiarov. Zamestnanec predávajúci tabakový výrobok preto mohol a mal povinnosť
od osoby, o ktorej má indíciu o jej maloletosti, žiadať doklad totožnosti. Preto súd neuznal argumentáciu,

ktorá sa týka tejto zásadnej námietky.

23. Žalobca za porušenie povinností stanovených danou právnou úpravou zodpovedá objektívne,
teda bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) alebo iné okolnosti, za ktorých k ich porušeniu
došlo. Dôvody uvádzané žalobcom nemajú vplyv na zodpovednosť a na spoľahlivo zistené porušenie

ustanovení zákona o nefajčiaroch vyúsťujúce do vyvodenia administratívnej zodpovednosti žalobcu
za „priestupok“. Správny orgán preto dôvodne a obligatórne pristúpil k uloženiu pokuty žalobcovi za
porušenie povinností v zmysle zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov pre porušenie povinností
podľa § 6 ods. 2 a 3 zákona, v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Pritom pri určení výšky pokuty podľa správneho súdu prihliadol

na charakter protiprávneho konania, ktorého sa žalobca dopustil. Prihliadol na závažnosť porušenia
povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti vzhľadom na nedodržanie jeho povinností pri
ochrane spotrebiteľa.

24. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil zákonne, že

správny orgán prvého stupňa rozsah uloženej sankcie náležite odôvodnil podľa § 24 ods. 1 a 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa, keď konštatoval, že správny orgán sa vysporiadal so všetkými okolnosťami
podstatnými pre posúdenie závažnosti zisteného konania žalobcu a posúdil aj primeranosť uloženej
sankcie. Nezákonnosť napadaného rozhodnutia žalobca nesprávne vyhodnotil, ak ho videl nielen
vo formálnom konštatovaní žalovaného, ale i v absencii individuálneho posúdenia veci žalobcu, na

ktoré poukazoval. V uvedenej správnej právnej veci išlo o administratívne trestanie pre takýto druh a
obsah administratívneho konania pre ktorú je typická a charakteristická takzvaná diskrečná právomoc
správnych orgánov. V jej rámci správne orgány po vyhodnotení dôkazného stavu veci realizujú takzvanú
správnuúvahuourčenídruhuavýškysankcie.Žalovanýsprávnyorgánsatoutootázkoutaktiežzaoberala odôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom prečo k nej nepristúpil. Podľa správneho súdneho poriadku
úvaha o moderovaní výšky uloženej sankcie táto je možná len v rozsahu, ako sú na to podmienky
uvedené v rozhodnutí správneho orgánu.

25.V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax správnych súdov, ktoré v rámci
hodnotenia administratívneho konania pri posudzovaní otázky komplexnosti vyčerpávajúceho obsahu
administratívnych rozhodnutí v ktoromkoľvek druhu argumentácie zvýrazňuje to, že je nevyhnutné
vnímať správne konania ako jednotný celok a že aj dôvody, ktoré sú uvádzané v rozhodnutí správneho

orgánu druhého stupňa sú dôvodmi akceptovateľnými z pohľadu súdneho preskúmavacieho konania.

26. Podľa § 10 ods.2 zákona o ochrane nefajčiarov, správny orgán mohol uložiť pokutu právnickej osobe,
ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov v rozmedzí od 331 Eur do
6.638 Eur. Správny orgán správne pripomenul, že ide o obligatórnu povinnosť po zistení nedostatkov
vyplývajúcich z povinností uložených zákonom o ochrane nefajčiarov, preto pokutu uložil v súlade s

§ 10 ods. 2 § 10 ods.9 citovaného zákona v rozmedzí upravenom v tomto zákone prihliadnúc na
závažnosť porušenia povinnosti žalobcu. Pritom uviedol, že v danom prípade išlo o kontrolný nákup
osoby, ktorá ku dňu jej vykonania mala vek 14 rokov a napriek tomu jej žalobca odpredal tabakový
výrobokanerešpektovalzákazpredajatabakovýchvýrobkovmladšímosobámako18rokov.Pripomenul
tiež a vyzdvihol správne účel relevantnej právnej úpravy, ktorým je chrániť verejnosť a najmä maloletých

pred škodlivými účinkami fajčenia ľudí. Žalobca ohrozil uvedené hodnoty, preto odvolací správny orgán
pokutu správne považoval za primeranú a vychádzajúc z obsahu § 5 ods. 3 zákona konštatoval, že
kontrola sa vykonala na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej
osoby, podľa § 5 ods.1 zákona prostredníctvom inšpektorov SOI, ktorých oprávnenia sú upravené v
zákone. Podľa § 5 ods.6 zákona sú na výkon kontrolných nákupov oprávnení inšpektori SOI a prizvané

osoby, teda aj /podľa § 5 ods.2 / maloleté osoby. Ak žalobca uvádzal, že sú títo vylúčení z oprávnenia
vykonávania kontrolného nákupu, lebo kontrolu môžu vykonať iba inšpektori SOI a nie maloletí, s
poukazom na hore uvedené sa s týmto názorom ani správny súd nestotožnil.

27. Aj podľa správneho súdu žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa správne posúdili námietku o

výške pokuty uloženej správnym orgánom, ktorú považovali za zodpovedajúcu, keď vyslovili, že žalobca
bol povinný dodržiavať relevantné zákonné ustanovenia na ochranu maloletých a ochranu spotrebiteľa.
Preto teda pokiaľ ide o výšku pokuty, správny súd konštatuje, že žalovaný správne mal za to, že pokuta v
nižšej výške by bola neadekvátna charakteru a závažnosti porušenia zákona a najmä by bola v rozpore
so zásadou materiálnej rovnosti obsiahnutou v ust. § 5 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(Správneho poriadku), v zmysle ktorej je nevyhnutné, aby správne orgány rozhodovali v podobných
prípadoch zhodne. Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter
protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti a pri
určení jej výšky vychádzal z výchovnej, preventívnej i represívnej úlohy

28. Pokiaľ ide o námietky, ktoré boli uvedené v žalobe vo vzťahu k požiadavke na uskutočnenie ústneho
pojednávania, správny súd konštatuje, že to východiskové právne úvahy, ktoré ho viedli k tomu, že
nebolo povinnosťou správneho orgánu vo veci nariadiť pojednávanie, vyplývajú predovšetkým z ust.
§ 21 zákona o správnom konaní a judikatúry k tomuto zákonnému ustanoveniu, ktorá zaznamenala v
posledných rokoch obrat, ktorého podstatou je, že je na uvážení správneho orgánu, či za existencie

zisteného skutkového stavu existuje ešte dôvod na nariadenie ústneho pojednávania.

29.V posudzovanej veci nedošlo k pochybeniu zo strany žalovaného ani správneho orgánu prvého
stupňa, ak nedošlo k splneniu požiadavky žalobcu na ústne pojednávanie. S poukazom na nižšie
uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, správny súd súhlasí s postupom

správnych orgánov v tejto otázke.

30. Popri danom hodnotení obsahu a významu právnej úpravy uvedenej v predchádzajúcich odsekoch
odôvodnenia tohto rozsudku a z neho vyplývajúcich špecifík procesnoprávnych postupov správnych
orgánov v oblasti administratívneho trestania (pri porušení právnych povinností uložených v zákone č.

377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) (ďalej len „zákon o
ochrane nefajčiarov v relevantnom znení), súd v zásade súhlasí s tvrdením žalobcu, že aj v oblasti
administratívneho trestania, majúceho zásadné črty trestného práva, je daný prienik právnych noriem
Európskej únie do práva vnútroštátneho.31. Ak žalobca žiadal vypočutie maloletej osoby, ktorá nemala vykonávať kontrolný nákup, pretože
kontrolnézistenia,zhľadiskaposúdeniaobsahuprvostupňovéhorozhodnutiaazistenívňomuvedených

neobstoja a preto žiadal vypočutie maloletej osoby, na posúdenie správnosti zistení uvedených
v rozhodnutiach správnych orgánov, k tomuto správny súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi
odvolacieho správneho orgánu, ktorý požiadavku žalobcu na vypočutie maloletého neakceptoval. Aj
keď správny súd súhlasí s tým, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR
preferuje vo vzťahu k procesným pravidlám administratívneho konania aj v konaní o správnych deliktoch

potrebu aplikácie zásad a noriem trestného práva (napr. nálezy ÚS SR č. k. III. ÚS 231/2010, č. k. II.
ÚS 134/2014), so zvýraznením práva na ústne prejednanie predmetu obvinenia podľa článku 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 04.11.1950 v znení protokolov č. 11
a 14 s dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4,6,7,12 a 13), podľa ktorých každý má právo na to,
aby jeho vec spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednala nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. V posudzovanej veci by jeho navrhované vypočutie nezmenilo
zistené, t.j. porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúce z § 6 ods.2 a 3 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane
nefajčiarov, aj podľa článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, každý kto je obvinený z trestného činu má
právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie
svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu. Z obsahu

žaloby je však nesporné, že v zásadných žalobných námietkach poukazujúcich na práva žalobcu v
preskúmavanej administratívnoprávnej veci sa žalobca opiera predovšetkým o súdom zhora označenú
úpravu základných subjektívnych práv osoby obvineného z protiprávneho konania, bez akéhokoľvek
označenia navrhovaného dôkazu, že navrhovaným vypočutím je možné zvrátiť zistené porušenia
citovaného zákona. Žalobcom zvýraznené právo žiadať o vypočutie, zrejme na ústnom pojednávaní,

však nie je možné vnímať právne neobmedzeným formalistickým spôsobom, ktorý by sa vymykal zmyslu
právnej úpravy obsiahnutej v článku 6 Dohovoru a ktorý by navyše nerešpektoval špecifiká vnútroštátnej
právnej úpravy vzťahujúcej sa na preskúmavanú právnu vec.

32. Podľa § 21 ods. 1, prvá veta správneho poriadku (ústne pojednávanie) správny orgán nariadi

ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo
ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí
správnemu orgánu. Z citovaných ustanovení správneho poriadku vyplýva právna povinnosť správneho
orgánu nariadiť ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej
objasneniu. Ide o tzv. demonštratívny právny výpočet dôvod, pre ktoré správny orgán nariaďuje ústne

pojednávanie. Je však pritom zrejmé, že správny orgán sa má v rámci svojej úvahy a oprávnenia
vyplývajúceho z dikcie § 34 Správneho poriadku riadiť ustanovením § 3 ods. 3 správneho poriadku,
podľa ktorého je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci. Je
zároveň povinnosťou správneho orgánu vyplývajúcou zo znenia § 32 ods. 1 správneho poriadku zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie.

Správny orgán má v každom jednotlivom prípade v konkrétnej administratívnej veci vo svojej úvahe
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a má nariadiť ústne pojednávanie v prípade, ak bude mať
svoje opodstatnenie, t.j. predovšetkým ak ústne pojednávanie môže prispieť k objasneniu skutkových
okolností prípadu. Spravidla je to vtedy, ak v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými
záujmami, keď treba vypočúvať svedkov, resp. vykonávať iné dôkazy, a tiež ústne pojednávanie

poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby, ktoré majú zákonné právo zúčastniť sa na
ústnom pojednávaní, t.j. účastníci konania mohli v rámci neho realizovať svoje procesné práva (správny
poriadok, Komentár Doc. Soňa Košičiarová, PhD.).

33. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

34. Vychádzajúc z daného právneho rámca pre posúdenie povinnosti správneho orgánu v konkrétnej
administratívno-právnej veci v konaní nariadiť ústne pojednávanie súd v prvom rade poukazuje na
dôkaznézáveryvyplývajúcezinšpekčnýchzáznamovobsiahnutýchvadministratívnomspisesprávneho

orgánu prvého stupňa, ktoré aj s prihliadnutím na obsah vyjadrenia vodiča taxislužby vytvorili v
administratívnom konaní dôkazný stav majúci svoju oporu v záznamoch inšpektorov SOI. Za daného
dôkazného stavu, podľa názoru súdu nemožno správnym orgánom vytknúť v rámci procesnoprávnej
úvahy o možnosti nariadenia ústneho pojednávania záver o jeho nepotrebnosti, dôkaznej nadbytočnosti,a teda takom dôkaznom postupe, ktorý nemôže mať právny potenciál pre zmenu dovtedajších
dôkazných záverov.

35. Správny súd ďalej považuje za potrebné k veci uviesť, vo vzťahu k obsahu žaloby, ale aj z
vlastnej judikatúry týkajúcej sa posudzovania procesnoprávnych otázok vo sfére správneho trestania,
najmä otázky týkajúcej sa povinnosti nariadiť ústne pojednávanie v administratívnom konaní, že obsah
žaloby,takakobolakoncipovanávdanejčastižalobnýchnámietok(nenariadenieústnehopojednávania)
je nesporne motivovaný aj judikatúrou správnych súdov v Slovenskej republiky, opierajúcou sa o

uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 231/2010-38 z 25.08.2010. Predmetné uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sa následne premietlo do obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 5Sžo/235/2010 z 25.11.2010, v ktorom správny súd formuloval závery, právne viazaný
obsahom uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25.08.2010. Najvyšší súd SR v odôvodnení
rozsudku č.k. 5Sžo/235/2010 z 25.11.2010 okrem iného konštatoval:

„Názorom ústavného súdu je najvyšší súd viazaný, a to i napriek tomu, že pri prejednávaní správneho
deliktu nemal správny orgán v zmysle § 21 ods. 1 správneho poriadku zákonnú povinnosť nariadiť ústne
pojednávanie a že od ústneho pojednávania ani nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci, pretože
skutkový stav veci bol považovaný za náležite a dostatočne zistený. Podľa názoru najvyššieho súdu
nemožno opomenúť, že porušenie ustanovení § 7 ods. 5 a 6 zákona č. 529/2002 Z.z. sťažovateľkou

nie je priestupkom, nakoľko ako priestupok nie je definované ani v zákone o priestupkoch ani v inom
zákone. V preskúmavanej veci porušenie ustanovení § 7 ods. 5 a 6 zákona č. 529/2002 Z. z. je správnym
deliktom poškodzujúcim spotrebiteľa, a preto na jeho prejednanie sa vzťahuje správny poriadok a nie
zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako je to citované v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo(200/2009 z 24. februára 2010, na ktorý ústavný

súd vo svojom náleze poukazuje.“

36. Správny súd v preskúmavanej právnej veci dáva do pozornosti účastníkov konania predovšetkým
dve dôležité právne významné skutočnosti. V prvom rade už zo samotného obsahu rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžo/235/2010 z 25.11.2010 vyplýva prinajmenšom opatrný

právny postoj k požiadavke na nariadenie ústneho pojednávania v konaní o správnom delikte, ak
nie postoj odmietavý, najmä za situácie, ak od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci, resp. keď skutkový stav veci je náležite zistený. Druhou, nie menej významnou
skutočnosťou je vývoj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opierajúcej sa aj o iné,
následne vydané rozhodnutia Ústavného súdu SR v právnych veciach týkajúcich sa administratívneho

trestania a posudzovania otázky povinnosti nariadenia ústneho pojednávania. V tomto rozsahu právnej
argumentácie súd poukazuje napr. na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
10Sžo/387/2015 z 23.02.2017, v ktorom Najvyšší súd SR v právnej veci týkajúcej sa administratívneho
trestania nesúhlasil so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán nenariadil vo veci ústne
pojednávanie, došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vyslovil

záver,že podľajudikatúryESĽPneuskutočnenieústnehopojednávanianespôsobujeujmupožiadavkám
článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti
nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti
Portugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01). Najvyšší súd SR v odôvodnení
rozsudku č.k. 10Sžo/387/2015 z 23.02.2017 zároveň poukázal na obsah uznesenia Ústavného súdu SR

II.ÚS 134/2014 - 19 z 05.02.2014, v ktorom ústavný súd argumentoval nasledovne:

„Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru
najvyššieho súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci radou sťažovateľke nebola
odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať

za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu v podstatnej časti
opierajúceho o rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu.

V zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc
o hlasovaní a § 49, § 53, § 54,§ 56 až § 68 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
v znení účinnom v rozhodujúcom období.V zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

Najvyšší súd sťažovateľkou namietaný postup rady s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona
o vysielaní a retransmisii v spojení s ustanovením § 21 ods. 1 Správneho poriadku ústavne súladným
spôsobom odôvodnil, keď ustálil, že (osobitný) zákon o vysielaní a retransmisii nariadenie ústneho
pojednávania rade neukladá, nevyžaduje si to ani povaha veci, a do odôvodnenia svojho rozsudku

uviedol aj postup akým dospel k názoru, že nariadenie ústneho pojednávania by neprispelo ani k jej
ďalšiemu objasneniu...

...Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred
radou (správnym orgánom) nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim
v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci. Správny orgán, akým bola

v tomto konkrétnom prípade rada ako orgán výkonnej moci štátu, totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty
nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia,
resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6 ods.
1 dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom (argumentum
asimili PL.ÚS 12/97).

Absenciu nezávislého súdu, ktorý by preskúmal správne rozhodnutie, skonštatoval ESĽP aj v rozsudku
z 2. septembra 1998 v prípade Lauko proti Slovenskej republike č. 26138/95. Európsky súd pre ľudské
práva v rozhodnutí uviedol, že napriek tomu, že zverenie úlohy stíhať a trestať priestupky správnym
orgánom nie je v s dohovorom nezlučiteľné, dotknutá osoba musí mať možnosť nechať rozhodnutie

prijaté proti nej preskúmať súdom, ktorý spĺňa záruky čl. 6 ods. 1 dohovoru. V predmetnom prípade však
sťažovateľ (Lauko na rozdiel od prípadu sťažovateľky nemal možnosť nechať preskúmať rozhodnutia
správnych orgánov nezávislým a nestranným súdom. A teda z toho dôvodu nebolo rešpektované jeho
právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Obdobne rozhodol ESĽP aj rozsudkom z 02.09.1998 vo veci Kadubec
proti Slovenskej republike, č. sťažnosti 27061/95.

Zároveň však ESĽP uviedol, že prerokovanie priestupkov (a analogicky potom aj správnych deliktov)
správnymi orgánmi nie je v rozpore s dohovorom, ak rozhodnutia správnych orgánov je možné
preskúmať súdom, ktorý napĺňa znaky čl. 6 dohovoru, teda je nestranný, nezávislý a zriadený zákonom.“

Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesením č.k. 7Sžo/233/2015 z 23.02.2017 dospel pri
plnom rešpektovaní článku 6 ods. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení
protokolov č. 3, 5 a 8 /právo na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom
premietnuté do sféry administratívneho trestania/ dospel k záveru, že „pokiaľ správne orgány v danom
prípade nenariadili ústne pojednávanie za účelom opätovného výsluchu žalobcu, nepostupovali v konaní

v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama o sebe za
následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať
z úradnej povinnosti.“

Napokon súd v preskúmavanej právnej veci konštatuje aj dôvodnosť právnej argumentácie žalovaného

v písomnom vyjadrení k žalobe (bod 12 odôvodnenia tohto rozsudku), obsahujúce okrem iného
poukázanie na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na danú námietku
procesnoprávnej povahy, s ktorým sa správny súd v preskúmavanej právnej veci stotožnil.

Za nedôvodnú súd považoval aj ďalšiu žalobnú námietku vytýkajúcu správnym orgánom oboch stupňov

nedostatky vo výrokovej časti a odôvodnení rozhodnutí v preskúmavanej právnej veci. Pokiaľ ide o
výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom
v Košiciach z 27.05.2016, z obsahu výroku tohto rozhodnutia je zrejmé, vecné, časové aj miestne
vymedzenie skutku, za ktorý uvedený správny orgán vyvodil voči žalobcovi administratívnoprávnu
zodpovednosť. Potvrdením uvedeného rozhodnutia preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo

k zmene skutkových zistení vyplývajúcich z dôkazného stavu, ani k zmene právnych záverov súvisiacich
s právnou kategorizáciou administratívneho deliktu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona o
ochrane spotrebiteľov, o ktoré tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný opreli odôvodnenie
svojich rozhodnutí. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu v SR pritom opakovane zdôrazňujeúčel vecného, časového a miestneho vymedzenia skutku v právnych veciach administratívneho
trestania, ktorým je zamedzenie možnej zámeny, nejasností, alebo iných negatívnych následkov
súvisiacich s nekonkrétnym obsahom výrokovej časti a odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. V

preskúmavanej právnej veci však rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú vo výrokovej
časti a v odôvodeniach konkrétne údaje vzťahujúce sa na preskúmavanú právnu vec, teda skutkové
zistenia vyplývajúce z obsahu inšpekčného záznamu z 05.02.2016 v znení jeho dodatku, skutkové
a právne vyporiadanie sa s tvrdeniami účastníka konania v priebehu administratívneho konania a
všetky právne závery vyplývajúce z dokazovania vykonaného v súlade s ustanovením § 34 správneho

poriadku. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je podľa názoru
správneho súdu v súlade s ustanovením § 46 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí
byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, v

preskúmavanej právnej veci sa uskutočnilo miestne zisťovanie prvostupňového správneho orgánu, v
rámci ktorého podľa obsahu predmetnej zápisnice bol daný priestor (žalobcovi) vyjadriť sa ku zisteným
skutočnostiam o porušení právnych predpisov a naplnení právnych podmienok správneho deliktu.

38. Ďalej v naznačenom smere, rešpektujúcom osobitný charakter konania o administratívnych

deliktoch, zvlášť v oblasti ochrany zdravia verejnosti, zvlášť maloletých podľa zákona o ochrane
nefajčiarov, súd konštatuje, že žalobca v riadnom opravnom prostriedku (odvolanie), ani v
samotnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti vyvracajúce, resp. spochybňujúce závery
prvostupňového správneho orgánu obsiahnuté v zápisnici o miestnom zisťovaní. Všetky žalobné
námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Predovšetkým nemá oporu v obsahu odôvodnení

rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov tvrdenie žalobcu, že správne orgány sa nevysporiadali
s obsahom tvrdení žalobcu a námietok obsiahnutých v riadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie
žalovaného je podrobne a vyčerpávajúcim právnym spôsobom odôvodnené a obsahuje relevantné
vyjadrenia sa žalovaného a právne hodnotenie všetkých žalobcom vznesených odvolacích námietok.

39. Správny súd sa stotožnil s obsahom odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí. Vzhľadom na hore
uvedený skutkový a právny stav veci, správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190
SSP.

40. Správny súd o náhrade trov konania rozhodol podľa 167 ods. 1 SSP, pretože žalobca nebol v konaní

úspešný.

41. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne /§ 139 ods. 4 SSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).