Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218958
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215218958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: E. U.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. gen. U. XXXX/X, U., o zaplatenie 60,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 25. januára 2017 č. k. 8C/657/2015-37 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 60,41
eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 150 ods. 1, 2, § 149, § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2, § 215 ods.
1 CSP, § 488, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02. 11. 2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 60,41 eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z nezaplatenej istiny od 19. 11. 2012 a

náhradou trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 05. 11. 2009 Zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru.
Žalovaný sa dostal do debetu vo výške 92,81 eura. Súd na právny vzťah založený zmluvou o úvere
aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko predmetnú zmluvu považoval za spotrebiteľskú zmluvu v spojení
s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
zmluva podlieha režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako

právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej
strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd mal za preukázané, že žalovaný nezaplatil
žalobcovi sumu 60,41 eura. V tejto časti mal súd žalobu za plne dôvodnú. Čo sa týka úroku vo výške
28% uplatneného v zmysle úrokových sadzieb produktov účinných od 01. 10. 2015, v tejto časti súd
žalobu nemal za preukázanú a riadne zdôvodnenú. Žalobca nepreukázal, že aj dňa 19. 09. 2014 (kedy
vypracoval poslednú výzvu na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku) bol úrok 28% tak, ako

sa tam uvádza. Teda skutkové tvrdenia nepreukázal, a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú
a nepreukázanú zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a
keďže žalobca mal vo veci úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v
zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku, napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca,domáhajúcsanímzmenyrozsudkusúduprvejinštancievtejtočastiavyhoveniažalobevplnom
rozsahu. Mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ súd považoval
žalobu za neúplnú, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, mal ho vyzvať na jej doplnenie v zmysle

§ 129 ods. 1 CSP. Zákon výslovne prikazuje súdu pokúsiť sa odstrániť vady konania v zmysle § 129
CSP. Súd ho na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom
uvedený postup je procesne vadný a bola mu ním odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za
účelom ochrany práv. Súd prvej inštancie ho vyzval k oznámeniu, či trvá na uplatnenom debetnom úroku,
nakoľko došlo k splatnosti celého dlhu. Na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 16. 06. 2016, kde
uviedol, že naďalej trvá na úročení debetného zostatku, s poukazom na bod 3.12 VOP.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o

trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

4. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 60,41 eura spolu s
úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 60,41 eura od 19. 11. 2012 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok
odvíjal od Zmluvy č. 3835330001 zo dňa 05. 11. 2009, na základe ktorej bol žalovanému zriadený a

vedený účet č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného, tým, že sa dostal
na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, žalobca zaslal žalovanému výzvu na
úhradu debetného zostatku. Nakoľko žalovaný ani na výzvu žalobcu dlžnú sumu neuhradil, žalobca
zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Žalobca
pred uzatvorením účtu vykonal dňa 19. 11. 2012 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok

na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V súlade s VOP v spojení s výveskou
úrokových sadzieb je istina pohľadávky úročená úrokom vo výške 28% ročne.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 60,41 eura, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (uplatnenom nároku na úrok vo výške 28% ročne) žalobu zamietol.
Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného 28%-ného úroku
zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne, i keď z iných právnych dôvodov.

10. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd mal za to, že žalobca si jasným a zrozumiteľným
spôsobom uplatnil okrem istiny i nárok na zaplatenie úroku vo výške 28% ročne z dlžnej sumy, a to s
odkazom na VOP (čl. 3.12 VOP) s uvedením, že ide o úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 05. 11. 2009 Zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou žalobca žalovanému zriadil rastový

osobný účet. V tejto zmluve neboli uvedené žiadne konkrétne poplatky, ani úroky v prípade povoleného
prečerpania na osobnom účte. Žalobca si svoj nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na účte vo
výške 28% zo sumy 60,41 eura odvodzuje od VOP (bodu 3.12) Prima banky, a. s. účinných od 01.
03. 2015, kde je upravené nepovolené prečerpanie, ako aj upravený úrok v prípade nepovoleného
prečerpania.

12. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v
zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu
dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti
sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných
obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok

však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské
zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere,
alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s
ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto
Všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné,

je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich
obsahom, ktoré samotné oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa
vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom prípade zmluva uzatvorená
stranami v bode VII.3 odkazuje, že práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v zmluve, sa riadia
obchodnými podmienkami pre príslušný produkt a službu v platnom znení. Uvedená zmluva o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb v prípade nepovoleného prečerpania odkazuje na
Všeobecnéobchodnépodmienky,ktoréžalobcapredložil,vktorýchjenepovolenéprečerpanieupravené
v bode 3.12. Bod 3.12, ktorý by mal stanovovať výšku úrokov po dobu nepovoleného prečerpania,
znovu odkazuje na úrok, ktorý má byť vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu“, pričom ustanovenia odseku 8.8 sa použijú primerane. Vychádzajúc z uvedeného je

potrebné konštatovať, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebol individuálne dohodnutý úrok
preprípadnepovolenéhoprečerpaniaarovnakozostranyžalobcunebolopreukázané,žebyžalovaného
oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, resp. k nim pristúpil. Nepovolené prečerpanie na
osobnom účte neobsahovalo údaj o úrokoch a poplatkoch, ktorý by bol individuálne dojednaný, resp. by
žalobca preukázal, že žalovaný sa s ním mal možnosť oboznámiť. Odvolací súd preto dospel k záveru,

že medzi stranami sporu nebola platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného prečerpania,
keďže táto bola uvedená iba v obchodných podmienkach v bode 3.12, aj to nedostatočným spôsobom.
Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie so žalovaným ako spotrebiteľom úrokov vo výške 28%
z nepovoleného prečerpania, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom,
že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaný ako spotrebiteľ

pristúpil, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovaným neboli platne dojednané úroky v prípade
nepovoleného prečerpania účtu. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že obchodné podmienky, ktoré
často krát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ často
neprehľadne a zložitou formuláciou a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že ujdú pozornosti spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania

nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanému aj všeobecné obchodné podmienky, že s týmito
všeobecnými obchodnými podmienkami bol žalovaný riadne oboznámený a že ich pri prevzatí podpísal.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k
zamietnutiu žaloby (v časti úroku za nepovolené prečerpanie), i keď sčasti z iných právnych dôvodov,

vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste

priznať mu náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci
však priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanému v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).