Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Emília Horňáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616201018
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2616201018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, právne zast.: Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: X. B., Z.. XX.XX.XXXX,
B. Q., Š. XXX/XX, o zaplatenie 917,23 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.2.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 917,23 € s príslušenstvom a náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku a

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 144,07 €.

2. Nakoľko sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a predmetom konania je zaplatenie sumy 917,23 €, ktorá suma neprevyšuje 1.000,- €, podľa
ust. § 297 písm. b) CSP v takomto prípade nie je potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.
Rozhodnuté tak bolo vo veci bez nariadenia pojednávania.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, keď boli oboznámené listiny predložené žalobcom, a to zmluva
o bežnom účte ( č.l. 17 ), zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty (č.l. 18), zmluva o
kontokorentnom úvere (č.l. 19), zmluva o vydaní a používaní platobnej karty (č.l. 21), zmluva o vydaní a
používaníplatobnejkarty(č.l.22),všeobecnéobchodnépodmienky(č.l.23),(č.l.6),sadzobníkpoplatkov
a náhrad (č.l. 30), odstúpenie od zmluvy (č.l. 43), oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 46), výzva k
úhrade(č.l.48),anazákladetaktovykonanéhodokazovaniabolustálenýnasledovnýskutkovýstavveci:

4. Právny predchodca žalobcu, ako to vyplýva aj z údajov obchodného registra verejne dostupného
na internetovej stránky www.orsr.sk mal aj má v predmete činnosti okrem iných
zapísané aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný uzatváral zmluvu o kontokorentnom
úvere ako fyzická osoba - občan, nie ako osoba oprávnená na podnikateľskú alebo inú obdobnú činnosť
a ani na výkon svojho povolania. Opak zo zmluvy nevyplýva.

5. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a M. B., Z.. XX.X.XXXX, bola dňa XX.X.XXXX

uzavretá zmluva o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pre
žalovaného a M. B.. Právny predchodca žalobcu a žalovaný tiež uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o
vydaní a používaní kreditnej karty, pričom držiteľom vydanej karty sa stal žalovaný. Právny predchodca
žalobcu ako veriteľ a žalovaný a M. B., Z.. XX.X.XXXX, T.ko dlžníci uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvuo kontokorentnom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 663,88 € (20.000,-
Sk) za podmienok stanovených v zmluve. Úroková sadzba bola dohodnutá na 10,85 % p.a. s konečnou
splatnosťou úveru 28.3.2005. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z

výšky úverového rámca a poplatok za správu úveru vo výške 0,20% z výšky úverového rámca/mesačne.
Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa XX.X.XXXX T. X.X.XXXX zmluvy o vydaní a
používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorých mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami
na vyššie uvedenom účte.

6. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18.2.2013 odstúpil od zmluvy o sporožírovom účte a od
zmluvy, na základe mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX postúpil právny predchodca žalobcu „Slovenská
sporiteľňa, a.s.“ svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

18. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

25. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

26. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

27. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

28. Právny predchodca žalobcu má aj mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Z
uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy bol

dodávateľom a zároveň veriteľom podľa zák. ust. § 3 ods. 1/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ako aj zák. ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., pretože túto
činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba
- občan, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z ust. § 3 písm. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež zák. ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák.,

pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okolnosť, že
by žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti z pripojenej
zmluvy nevyplýva a žalobca takéto postavenie žalovaného netvrdil. Vzhľadom na postavenie účastníkov
zmluvného vzťahu zo zmluvy je zrejmé aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o
vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že právny

predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy bol dodávateľom a zároveň veriteľom podľa zák. ust. § 3 ods.
1/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ako aj zák.
ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., pretože túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania.

29. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým,

že žalovaný využil možnosť čerpať úver, avšak podmienky pre splácanie nedodržiaval, dostal sa do
omeškania so splácaním a listom zo dňa 18.2.2013 uplatnil právny predchodca právo vypovedať zmluvy.
Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok je banka oprávnená vypovedať zmluvu o úvere
alebo od nej odstúpiť zmluvy. V danom prípade však z listu zo dňa 18.2.2013 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu využil druhú možnosť a od zmluvy o kontokorentnom úvere odstúpil a nie ako

tvrdil žalobca v podanej žalobe, že zmluvu vypovedal. V zmysle citovaného § 48 ods.2 Občianskeho
zákonníkasazmluvapriodstúpenírušíextunc(odzačiatku),pokiaľúčastnícisanedohodnúinak.Právny
predchodca žalobcu si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k
jej zrušeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, tedaspätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho
zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každá zo strán povinná vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostala. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť

všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka,
ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

30. Pokiaľ ide o použitie inštitútu odstúpenia od zmluvy upraveného v Občianskom zákonníku pred
úpravou v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1) tak súd poukazuje na ustanovenie Občianskeho

zákonníka na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu,
že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo
pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M

Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.:„V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je
opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované
podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel
by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako

„orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod,
ktorýbránipriznaťplneniepožadovanéžalobou.Malbytiežzohľadniť§52ods.2vetutretiuObčianskeho
zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú

prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom“

31. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym

zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné n a
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu
dňa 18.2.2013 odstúpil o zmluvy o povolenom prečerpaní a teda v uvedený deň právny predchodca
žalobcu mal nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna

je výška ich bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu
predchodcovi žalobcu dňa 22.2.2013 (v zmysle článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok sa
zásielka považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní), keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny
prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Zmena v
osobe žalobcu nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Žalobu podal žalobca na súd dňa až dňa

16.2.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula
žalobcovi dňa 22.2.2015. Súd potom vyhodnotil snahu žalobcu o pokus na mimosúdne vyrovnanie ako
právne bez významu, keďže jeho pohľadávka, ktorá je premlčaná nie je vymáhateľná v tomto súdnom
konaní a túto nemožno priznať. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol.

32. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému,
ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov konania, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko
žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanieexekúciepodľazák.č.233/1995Z.z.resp.návrhnavýkonrozhodnutiapodľa§370anasl.CMP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.