Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7Cr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115227491
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1115227491.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: B. P., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX,
proti žalovanému: S. B., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, Ž., o zmene rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 26.06.2015, označenou ako žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku domáhal, aby súd preskúmal rozsudok Rozhodcovského súdu Bratislava,
sp. zn. 7 RSBA 130/2015. Žaloba bola odôvodnená tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej mu žalovaná požičala sumu 1.450,- €. Žalobca zaplatil žalovanej celkom 723,- € a

Rozhodcovským rozsudkom bol zaviazaný na zaplatenie ďalších 777,- € s príslušenstvom. S týmto
rozsudkom žalobca nesúhlasí, pretože nezohľadňuje to, že sestra žalovanej za žalobcu z pôžičky
zaplatila 500,- €, z ktorých žalovaná uznala len 100,- €. Žalobca v skutočnosti nevie, koľko za neho
titulom pôžičky zaplatila sestra žalovanej. Uvedeným sa žalobca cíti poškodený, pretože suma 500,- €
resp. 100,- € pre neho znamená značný finančný obnos. Žalobca sa pokúsil aj o dohodu so žalovanou,
ktorá však na jeho dohodu nereaguje a odmieta skutočnosť, že prijala ďalšie peniaze. Žalovaná si naviac

okrem dohodnutého úroku 50,- € uplatnila aj ďalší úrok vo výške 5,25 % ročne. Na základe týchto
skutočností žalobca žiadal, aby súd zmenil znenie Rozhodcovského rozsudku tak, že zmení povinnosť
uloženú rozsudkom na novú sumu zistenú súdom a iba s úrokom, ktorý bol v zmluve dohodnutý.

2. Podľa § 124 ods. 1C.s.p., každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

3. Napriek skutočnosti, že v označení žaloby je uvedené, že sa jedná o žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca sa domáha preskúmania a
zmeny rozhodcovského rozsudku.

4. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), tuzemský
rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka

rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo

umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

5. Podľa § 40 ods. 4 ZRK, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a)
súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to

ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

6. Všeobecné súdy Slovenskej republiky majú právomoc na preskúmanie rozhodcovských rozsudkov
len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania a len v prípadoch taxatívne vymenovaných v
§ 40 ZRK, pričom výsledkom takéhoto preskúmania môže byť len zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa žalobou domáha preskúmania a následnej zmeny predmetného rozhodcovského rozsudku,
no na takéto rozhodnutie súdu právomoc nie je daná. Žalobca súdu ani netvrdil ani nepreukázal ani
žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ZRK, na základe ktorého by súd mohol predmetný
rozhodcovský rozsudok preskúmať a následne rozhodnúť o jeho zrušení.

7. Podľa § 35 ZRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.

8. Podľa § 37 ods. 1 ZRK, účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve

dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný
rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia §
6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní
rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Súd nie je oprávnený zasahovať do súkromnoprávneho vzťahu účastníkov konania, ktorí si na

základe slobodnej vôle dojednali, že všetky spory, ktoré medzi nimi zo Zmluvy o pôžičke vzniknú sa
budú prejednávať a rozhodovať rozhodcovským súdom. Oprávnenie súdu do tohto vzťahu zasiahnuť
by bolo dané iba vtedy, ak by boli naplnené podmienky ustanovené v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa v danom prípade nestalo. Súd nemôže ani nanovo v súdnom
konaníupraviťvzájomnéprávaapovinnostisporovýchstrán,vyplývajúcichzoZmluvyopôžičke-takému

konania bráni ustanovenie § 230 C.s.p. v spojení s § 35 ZRK (prekážka právoplatne rozhodnutej
veci). Jediná možnosť, ako bolo možné opraviť nesprávne skutkové zistenia rozhodcovského súdu, bolo
preskúmanie rozhodcovského rozhodnutia iným rozhodcom podľa § 37 ZRK, aj to len za predpokladu,
že táto možnosť bola medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy/doložky dojednaná, čo sa v danom
prípade nestalo. Z uvedených dôvodov zmena vzájomných práv a povinností sporových strán je možná

iba dohodou. Vo vzťahu k namietanému úroku súd dáva do pozornosti žalobcu, že úrok vo výške
50,- € je odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorého nárok vyplýva z ustanovenia § 658
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky). Právo na
zaplatenie tejto odplaty vo forme úroku je možné požadovať iba v prípade, ak to bolo v zmluve o
pôžičke výslovne dohodnuté, ako tomu je v prejdnávanej veci, čl. III Zmluvy o pôžičke). Úplne odlišným

inštitútom je úrok z omeškania, ktorý predstavuje sankciu za oneskorené plnenie pôžičky. Na rozdiel od
dojednaného zmluvného úroku je veriteľ (žalovaná) oprávnená požadovať úrok z omeškania vždy pri
porušení povinnosti žalobcu zaplatiť sumu pôžičky riadne a včas, a to bez ohľadu na to, či táto sankcia
bola v Zmluve dohodnutá - ide o tzv. zákonný nárok, upravený v § 517 Občianskeho zákonníka (Ak ideo omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.).

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak spor alebo vec

nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

13. Z dôvodu, že na preskúmanie a zmenu rozhodcovského rozsudku súd nemá právomoc a zmene
vzájomných práv a povinností sporových strán bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci, súd podľa
§ 161 ods. 2 v spojení s § 9 C.s.p. konanie zastavil.

14. Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. (zo žaloby o zrušení
rozhodcovského rozsudku) je výška súdneho poplatku za podanú žalobu 331,50 €. S poukazom na
hospodárnosť konania však žalobcovi súdny poplatok doposiaľ vyrúbený nebol.

15. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Pri rozhodovaní o trovách konania v súvislosti so zastavením konania súd v súlade s § 256 ods.
1 C.s.p. je v zásade vždy povinný skúmať, ktorá procesná strana z procesného hľadiska zavinila
zastavenie konania. Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca, keď podal na súd
žalobu,naprejdnaniektorejniejedanáprávomocsúdu,resp.jejprejednaniubrániprekážkaprávoplatne
rozhodnutej veci, preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Pretože zo súdneho spisu

žiadne trovy žalovaného nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti prvému výroku uznesenia je podľa § 357 písm. a) C.s.p. prípustné odvolanie.
Proti druhému výroku uznesenia je podľa § 357 písm. m) C.s.p. prípustné odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) Odvolanie sa
podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods.
1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( § 363 C.s.p.).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 C.s.p.)