Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010084
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818010084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Jána Vlčáka

a Jarmily Kissovej, v trestnej veci obžalovaného mladistvého M. Ž., na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 23. marca 2018 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný mladistvý M. Ž., G.. XX.XX.XXXX Z. P.Ň., E. K.
P., P. K.Q. XXX, O. K.
P., P. K. XX, bez pracovného
pomeru,

j e v i n n ý,

že v presne nezistený deň v mesiaci september 2017 v Rožňave, mestská časť Nadabula, v búdke na
miestnom futbalovom ihrisku, vo večerných hodinách v čase po 20.00 h, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode vykonal pohlavný styk s maloletou A.. C.., nar. XX.XX.XXXX, napriek tomu, že vedel, že táto v
tom čase ešte nedovŕšila vek pätnásť rokov,

t e d a

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona
č. 316/2016 Z. z. a súd o treste takto

r o z h o d o l :

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava
sp.zn. 3T/120/2017-117 zo dňa 15.11.2017, ktorým bol obžalovanému mladistvému M. Ž., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v
trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorému došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 201 ods.1 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona
a s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na
priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Trestného zákona súd obžalovaného za teraz
posudzovaný zločin a prečin, z ktorého bol uznaný za vinného uvedeným skorším rozsudkom

o d s u d z u j ena súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedenéhovobžalobe.Zároveňvsúladesustanovením§333ods.3písm.c,d,f,g,h)Trestnéhoporiadku
kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o
svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a
mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu,

že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin, ktorý je mu kladený za vinu
a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u
obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň
podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný
priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade

škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej
sa k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, v celom rozsahu priznal a jeho spáchanie popísal
tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval.

Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe
týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že vykonal súlož s maloletou poškodenou, hoci vedel, že táto
v čase činu ešte nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. Týmto svojim konaním naplnil všetky zákonom
stanovené znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy
spoločnosti na ochrane maloletých detí, na ich nerušenom osobnom, telesnom, duševnom a pohlavnom
vývoji.

Obžalovanýjevmiestetrvaléhobydliskahodnotenývšeobecne.T.č.nikdenepracuje.ZosprávyÚstredia
práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava vyplýva, že obžalovaný
mladistvý je v registri sociálnej kurately od roku 2011 pre poruchy správania (páchanie priestupkov a
trestných činov). Doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rožňava
zo dňa 15.11.2017, ktorým mu bol pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. b) Trestného

zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 28.12.2017. Z uvedeného
vyplýva, že v teraz posudzovanej trestnej veci prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, pretože
teraz posudzovanú trestnú činnosť obžalovaný mladistvý spáchal skôr ako v jeho inej trestnej veci bol
vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom I.stupňa (§ 42 ods. 1 Trestného zákona).

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 97 ods. 1,
§ 117 ods. 1 , § 42 ods. 1,2, § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd prihliadol na 1 poľahčujúcu
okolnosť, ktorou je priznanie sa a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a 1 priťažujúcu
okolnosť - obžalovaný mladistvý spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona). S

použitím citovaných ustanovení Trestného zákona prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody
v rozpätí od 1,5 do 6,8 roka. Na základe všetkých citovaných okolností s prihliadnutím na osobu
obžalovaného mladistvého, jeho doterajší život a okolnosti prípadu, súd uložil menovanému súhrnný
trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby s tým, že zároveň zrušil výrok o treste
predchádzajúceho odsúdenia a určil novú skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.Keďže zákonný zástupca poškodenej si neuplatnil žiadny nárok na náhradu spôsobenej škody, súd o
náhrade škody nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku v 4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.