Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212336
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6714212336.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcov 1.) Z. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX Ž. G., občana SR a 2.) Z. O., rod. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. XX, XXX XX Ž.Á. G., občianky SR, obaja zast. JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom AK
Bratislava, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, proti žalovanej S.. S. Z., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom N. XXX, XXX XX N., občianke SR, zast. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom AK Zvolen,

Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedených na Okresnom úrade,
katastrálnom odbore Zvolen, na LV č. XX, pre obec a kat. úz. Ž. G. ako parc. č. C-KN XXX/X zast.
plochy a nádvoria o výmere 300 m2, parc. č. C-KN XXX záhrady o výmere 429 m2 a rodinný dom súp.
číslo XX stojaci na parc. č. C-KN XXX/X. Súd nehnuteľnosti p r i k a z u j e v spoluvlastníckom podiele
vo veľkosti 3/10-ín do vlastníctva žalobcu v 1.) rade a v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 7/10-ín do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1.) a 2.) rade.

II. Žalobcovia 1.) a 2.) súp o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania
spoluvlastníctva sumu 3.777,72 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1.) a 2.) rade nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo
výške 100 %.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1.) a 2.) rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovaným vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali pôvodne voči žalovanej S..
S. Z. a S. Z. zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a následného vyporiadania
spoluvlastníckych podielov.

2. Žalovaní I.), II.) v zásade s návrhom súhlasili, nesúhlasili s výškou výplaty z odstupujúceho
spoluvlastníckeho podielu.

3. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom dňa 22. 09. 2016, kde zrušil podielové spoluvlastníctvo,
vyporiadal ho a zároveň uložil povinnosť žalobcom zaplatiť spoločne a nerozdielne tak jednej, ako
aj druhej žalovanej sumu titulom odstupujúceho podielu vo výške 3.777,72 Eur do 15 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku žalovaná I.) podala odvolanie, pričom súd druhej
inštancie uznesením 12Co/64/2017-195 zo dňa 21. 06. 2017 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu
vrátil späť spolu s vysloveným právnym názorom.4. Možno konštatovať, že v zásade došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu nejasného
a nesprávneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva jednak vo vzťahu k žalobcom ako manželom

(režim bezpodielového spoluvlastníctva) a jednak vo vzťahu žalobcu v 1.) rade ako výlučného vlastníka
časti podielu k celku k prejednávaným nehnuteľnostiam. Touto problematikou sa odvolací súd podrobne
zaoberal vo svojom odôvodnení (ods. 7).

5. V ďalšom dôvode zrušujúceho rozhodnutia súd druhej inštancie poukázal na problematiku určenia

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, eventuálnemu odpočítaniu hodnoty nákladov na vybudovanie
domovej čističky odpadových vôd, kanalizačnej prípojky a prístrešku - závetria, ktoré mali byť
žalobcami zhotovené v priebehu roku 2014. Súd mal odôvodniť, či vykonal vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v základnom ponímaní, alebo v širšom slova zmysle, zároveň bol povinný vyriešiť
otázku, či ide o súčasť alebo o príslušenstvo hlavnej veci v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. V priebehu konania došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovanej S. Z. a to z toho dôvodu, že v priebehu
sporu medzi žalobcami a žalovanou došlo k mimosúdnej dohode, na základe ktorej žalovaná previedla
svoj spoluvlastnícky podiel z daných nehnuteľností na žalobcov Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 10. 2017.
Na preukázanie danej právnej skutočnosti žalobcovia súdu predložili výpis z LV č. XX pre obec a kat.
úz. Ž. G., okres L..

7. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov špecifikoval súčasný spoluvlastnícky stav k predmetu
sporu a to tak, že po ostatnom prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej S. Z. na žalobcov vo výške
1/10-iny do režimu BSM je ustálený spoluvlastnícky režim nasledovne: žalobca v 1.) rade je vlastníkom
dotknutých nehnuteľností v podiele 3/10-iny k celku, žalovaná je vlastníčkou podielu dotknutých

nehnuteľností vo výške 1/10-iny k celku a žalobca so žalobkyňou sú bezpodieloví spoluvlastníci
dotknutých nehnuteľností vo výške 6/10-ín k celku. Vzhľadom na uvedené potom právny zástupca
žalobcu za prítomnosti právneho zástupcu žalovanej upravil text navrhovaného žalobného petitu tak,
ako jeho obsah vyplýva z výrokovej časti súdneho rozhodnutia.

8. Právny zástupca žalobcov uviedol, že pokiaľ ide o prístrešok/závetrie, kanalizačnú prípojku a domovú
čističku odpadových vôd, tieto nepovažuje za súčasť veci v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka,
ale za príslušenstvo v zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že tieto nie sú
spojené s domovou nehnuteľnosťou, netvoria jej súčasť, čo v konečnom dôsledku konštatuje aj znalec
z obhliadky na mieste samom, kde tento definoval tieto tri položky v znaleckom posudku sám ako

príslušenstvo veci (strana 9 a nasl. znaleckého posudku). Pokiaľ ide o kanalizáciu v zmysle zák. č.
442/2002 o vodovodoch a kanalizáciách vyplýva, že vlastníkom vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky
je osoba, ktorá zriadila prípojku na vlastné náklady. To sa týka aj čističky odpadových vôd, ktorá je
považovaná za súčasť kanalizačného systému. Ďalej uviedol, že doteraz nebolo medzi stranami sporné,
že žalovaná toto príslušenstvo neplatila a nebolo sporné ani to, že žalovaná sa nepodieľala na

vybudovaní tohto príslušenstva. Z uvedeného teda vyplynulo, že žalobcovia nepožadovali vyporiadanie
v širšom zmysle. Pri výplate spoluvlastníckeho podielu, žalovaná odmietala znalecký posudok F.. S. E. a
oznámila žalobcom, že chce za svoj podiel 7.000,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že práve žalovaná bola tá,
ktorá vyvolala tento súdny spor a ktorá sa „podpísala“ pod jeho dlhé trvanie. Právny zástupca žalobcov
uviedol, že ešte aj na začiatku sporu mali vôľu sa so žalovanými dohodnúť, dokonca takáto snaha o

dohodu tu bola už aj pred podaním samotnej žaloby. Chceli vec vyriešiť súdnym zmierom, pričom by
si neuplatňovali nároky na náhradu trov konania. Ponuka žalobcov adresovaná žalovaným bola 4.000,-
Eur každej z nich, čo však odmietli.

9. Na pojednávaní prítomná splnomocnená zástupkyňa žalovanej tvrdila, že prístrešok je súčasťou veci

hlavnej a preto by mal byť poňatý bez stanovenia všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností.
Ďalej uviedla, že žalobcovia nepreukázali kto a či teda oni výlučne sami znášali náklady na vyhotovenie
prestavby, alebo stavebné úpravy. Podľa jej názoru, v čase kedy sa vykonávala prestavba/stavebná
úprava, žalobcovia žili s matkou žalobcu 1.) rade a teda nemôže vylúčiť, že na týchto stavebných
úpravách sa finančne podieľala aj matka žalobcu. Toto však zostalo zo strany žalovanej len v rovine úvah

a možnej alternácie bez toho, aby argumentom vyvrátila tvrdenie žalobcov o ich investíciách spojených
so stavebnými úpravami a prestavbe. Pokiaľ sa jedná o čističku odpadových vôd a kanalizáciu,
splnomocnená zástupkyňa žalovanej uviedla, že je pravdou, že v znaleckom posudku je konštatované,
že tieto boli dané do užívania v roku 2014, neznamená to však, že boli v tom roku aj zhotovené.Žalobcovia neprodukovali žiaden dôkaz usvedčujúci, kto vydal stavebné povolenie, resp. komu bola
oznámená malá stavba.

10. Vzhľadom k tomu, že sporové strany nenavrhli ďalšie dôkazné prostriedky, súhlasili s tým, aby
súd vychádzal z tých dôkazov, ktoré súd zadovážil v predzrušujúcom konaní, možno konštatovať, že
F.. Z. Č. podal znalecký posudok č. 86/2015, ktorým určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom sporu na sumu 40.192,02 Eur včítane „nového príslušenstva“. Po odpočítaní hodnoty
„nového príslušenstva“ z celkovej hodnoty nehnuteľnosti a to vo výške 2.468,76 Eur (923,91 Eur

prístrešok/závetrie, 175,03 Eur - kanalizačná prípojka a 1.369,82 Eur - domová ČOV), vznikol rozdiel
vo výške 37.723,26 Eur.

11. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je dôvodné vychádzať zo znaleckého posudku
F.. Z. Č. č. 86/2015, vzhľadom k tomu, že v pozrušujúcom konaní ani jedna sporová strana nenavrhla
súdu nový dôkazný prostriedok, odborné posúdenie, resp. súdu nepredložila nový znalecký posudok,

ktorý by vyčíslil hodnotu predmetu sporu. Vzhľadom k tomu že predmetné konanie je rýdzo sporovým
konaním, súd vychádzal len z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu predložia sporové strany; alebo
dôkazných prostriedkov, ktoré sporové strany navrhnú v konaní vykonať. Súd dospel k záveru, že tak
prístrešok/závetrie, ako aj kanalizačná prípojka a domová čistička, nepredstavujú súčasť hlavnej veci
(domovej stavby), ale naopak príslušenstvo, čo vyplýva z charakteru a povahy uvedených technicko-

stavebných úprav, kedy by v prípade neexistencie ani jednej z nich táto skutočnosť nerobila hlavnú vec
neupotrebiteľnou a nepoužívateľnou, pretože predmetný rodinný dom je možné užívať aj bez prístrešku/
závetria, dokonca aj bez kanalizačnej prípojky a domovej čističky odpadových vôd, čo by však malo
dôsledok na užívací komfort, kedy by biologické potreby užívatelia domu museli vykonávať v exteriérovej
toalete, ako tomu bolo v minulosti.

12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla

účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

14. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

15. S poukazom na zhora citované hmotnoprávne ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie, súd

dospel k záveru, že prístrešok/závetrie, kanalizačná prípojka, domová čistička odpadových vôd nie sú
súčasťou veci, pretože ich prípadnou neexistenciou, by nedošlo k znehodnoteniu hlavnej veci, ktorou
je nepochybne rodinný dom. Z tohto dôvodu súd potom, tak ako to bolo v pôvodnom rozhodnutí,
odpočítal hodnotu tohto príslušenstva a uložil povinnosť žalobcom vyplatiť spoločne a nerozdielne
žalovanej z titulu vyporiadanie spoluvlastníctva 1/10-inu z rozdielu znalcom ustálenej hodnoty domovej

nehnuteľnosti 37.777,19 Eur, kedy na žalovanú pripadajúci finančný podiel predstavuje výšku 3.777,72
Eur.

16. Súčasne súd napravil pôvodné pochybenie vo vzťahu k prikázaní a určení spoluvlastníckeho
statusu žalobcov jednak vo vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj vo vzťahu k podielovému

spoluvlastníctvu žalobcu v 1.) rade v pomere k celku. Ide o špecifický spoluvlastnícky režim, kedy
popri klasickom spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 3/10-ín patriacich žalobcovi v 1.) rade, existuje
súčasne s režimom bezpodielového spoluvlastníctva vo veľkosti 7/10-ín v pomere k celku svedčiaci
obom žalobcom ako manželom.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.19.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal jednak zo zásady úspechu účastníka v konaní,
kedy žalobcovia boli v konaní plne úspešní vo vzťahu k žalovanej, a preto im svedčil nárok na náhradu
trov voči nej vo výške 100 %. Súčasné sociálne a majetkové pomery žalovanej boli pre rozhodovanie
o trovách konania pre súd právne irelevantné vzhľadom k tomu, že žalobcovia sa po celý čas snažili

o zmierčie vyriešenie predmetu sporu, o prípadnú mimosúdnu pokonávku, no z dôvodu správania sa
žalovanej došlo nielen k neúmernej dĺžke konania (takmer 4 roky), ale aj k zbytočne vynaloženým
nákladom žalobcov za poskytnuté právne služby. V konečnom dôsledku žalovaná dostala titulom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nakoniec menšiu sumu, aká jej bola pôvodne žalobcami
núkaná (4.000,- Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).