Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208599
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814208599.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu F.. P. U., Z.. X.X.XXXX, B. X., E. XXX,
zast. JUDr. Ladislavom Csákóm , advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti odporcovi H. Š., Z..
XX.X.XXXX, B. A., R. XX, o zaplatenie 1.850 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava, č.k. 8C/331/2014-41 z 21.7.2015

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a náhradu trov konania nepriznal, keď
vychádzal z toho, že nemôže nachádzať dôkazy a nemôže znášať dôkazné bremeno za žalobcu, a z
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-296/PL-RV-2014 mu vyplynulo, že síce žalobca podal 7.4.2014 trestné
oznámenie pre prečin podvodu, avšak uznesením zo dňa 8.8.2014 bolo trestné stíhanie voči odporcovi

zastavené, lebo skutok, ktorého sa odporca mal dopustiť nie je trestným činom a nie je ani dôvod na
postúpenieveci.Vodôvodneníuzneseniabolouvedené,žetrestnékonanienemôžebyťprostriedkomna
zabezpečenie uplatňovania nárokov zo záväzkových právnych vzťahov. Dôkazy vykonané pred súdom
vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že žalobca odobral tovar od žalovaného v sume 300 €, keď citoval
§ 657 OZ.

2. Po podaní odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, Krajský súd v Košiciach potvrdil
rozsudok ako vecne správny rozsudkom č. k. 5Co/697/2015-61 z 9.8.2016. Odvolací súd prijal záver, že
podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátania a čas vrátenia nemusí byť pritom
určený konkrétnym dňom, stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátania možno určiť, dokonca stačí aj
dohoda v takom zmysle, že čas vrátania veriteľ možno určiť, dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle,
že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôli dlžníka, žalobca stále tvrdil, že medzi účastníkmi išlo o ústnu

dohodu o pôžičke a že žalovaný má v pláne kúpiť dve autá značky Mercedes v Nemecku.

3. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/30/2017 z 23.3.2017 bo rozsudok odvolacieho súdu
zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Podľa najvyššieho súdu nebolo dostatočne preukázané,
aby nárok žalobcu nebol opodstatnený a naviac vytkol odvolaciemu súdu, že sa nemal čo stotožňovať
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, lebo ide o nepresvedčivé rozhodnutie.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a z dôvodu ust. § 389 ods. 1 písm.
c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje

sám.6. S poukazom na § 381 CSP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

7. Z rozsudku súdu prvej inštancie totiž nepochybne vyplynulo, že od žalovaného mal žalobca kúpiť

tovar, pričom on od neho žiaden tovar nemal kúpiť a je absurdné, aby on po práci behal po Plešivci a
okolí s nejakými príbormi, aby ich predal presne za 1.850 €.

8. Na základe uvedeného konštatovanie súdu prvej inštancie na strane 4, ods. tretí zhora odôvodnenia
rozsudku, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že odporcovi poskytol finančné

prostriedky z titulu pôžičky, aj keď dôkazy svedčia o tom, že odporcovi poukázal žalovanú sumu peňazí
na jeho účet, nesporne však nepreukázal, že tento obnos peňazí mu bol poukázaný z titulu pôžičky.
Okrem iného záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ ako účastník konania neuniesol dôkazné
bremeno v danej rovine, preto jeho návrh súd v celom rozsahu zamietol, keďže nebolo preukázané,
že navrhovateľ s odporcom uzavreli zmluvu o pôžičke, či už v písomnej forme, resp. ústnej a tým sa
nepotvrdila opodstatnenosť a dôvodnosť žaloby, je predčasný a preto aj súd prvej inštancie predčasne

rozhodol, keď žalobu zamietol bez vykonania dôkazov .

9. Podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie žalovaný vo svojej výpovedi zdôraznil, že nemal v úmysle
vylákať od žalobcu finančné prostriedky a konať s ním nečestne, váži si ho ako lekára, keďže liečil jeho
príbuzných, v súvislosti s kúpou Mercedesov bola reč, pretože mal záujem o kúpu áut, ale tento obchod

mu nevyšiel a peniaze, ktoré dostal za tovar, mal použiť na kúpu áut, ale to mu nevyšlo.

10. Podľa § 150 ods. 1 CSP, zák. č. 160/2015 Z.z., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

12. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávanie alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu, pričom z obsahu je zrejmé, že žalobca na pojednávaní dňa 21.7.2015 pred súdom
prvej inštancie nemal otázky a ani návrhy na dokazovanie (č. l. 39).

13. Odvolací súd doplňuje, že po opätovnom výsluhu účastníkov konania žalobca má dokazovať pred
súdom prvej inštancie skutkové okolnosti za akých došlo k pôžičke a súd v prípade potreby vykoná aj
konfrontáciu účastníkov konania a až po návrhu žalobcu na výsluch svedkov, doplní dokazovanie o tento
výsluch, v prípade potreby vykoná aj ďalšie dôkazy a až tak vyhodnotí dokazovanie a rozhodne vo veci.

14. Len po doplnení dokazovania možno vo veci rozhodnúť, keďže žalobca má dokázať tvrdenia
uvedené v žalobe a opačne dôkazné bremeno na svojich tvrdeniach je na strane žalovaného pri
skutkových okolnostiach ohľadne vrátenia pôžičky, resp. že k pôžičke vôbec nedošlo.

15. Okrem iného na č. l. 74 v dovolaní tvrdí žalobca, že nie je mu zrejmé, prečo bolo zastavené trestné

konanie a je sporné, prečo by civilný nemal vykonávať konfrontáciu ak táto bola vykonaná aj v trestnom
konaní.

16. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, zrušil rozsudok
po jeho preskúmaní, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/30/2017 z 23.3.2017.

17. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe

ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiamprisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),

príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz§191-§194CSP,aneobstojí
ani dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP.

18.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkujednoznačnevyplýva,žesúdnevzaldoúvahyibaskutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia sú neúplné, a preto aj nemohol urobiť právny záver.

19. V novom rozhodnutí potom rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 262

CSP).

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.