Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917204107
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917204107.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: D. W., F.. XX.XX.XXXX, D.
XXX/XX, XXX XX Q., zast. Advokátska kancelária JUDr. Gerhard Zvolánek, Štúrova 20, 040 01 Košice,
o zaplatenie 515,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil dňa 07.03.2017 súdu žalobu, ktorou žiadal, aby súd uložil žalovanému uhradiť

pre neho sumu 515,00 Eur a úroky z omeškania z tejto sumy od 22.02.2017 až do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že zavinením žalovaného príslušník Policajného zboru Obvodného oddelenia PZ
Trebišov utrpel úraz pri vykonávaní služobného zákroku proti žalovanému a žalobca ako služobný úrad
policajta uhradil policajtovi sumu 515,00 Eur ako náhradu za bolesť vzniknutú týmto služobným úrazom.
Žalobca tvrdí, že uplatňuje voči žalovanému touto žalobou nárok na náhradu škody podľa platnej právnej
úpravy.

2.Žalovanýžiadalzamietnuťžalobužalobcuatvrdil,žezjehostranynedošlokporušeniužiadnejprávnej
povinnosti, následkom ktorej by došlo k úrazu policajta a žalobca mu skutočnosti uvádzané v žalobe
oznámil až potom, čo policajta odškodnil a zároveň ho vyzval na úhradu peňažnej sumy, ktorú mal
žalobca príslušnému policajtovi uhradiť ako odškodnenie - bolestné.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie iba listinnými dôkazmi, pretože žiadna zo strán vykonanie iných
ako listinných dôkazov nenavrhla.

4. Medzi stranami nie je sporné, že príslušník Policajného zboru Obvodného oddelenia PZ Trebišov
F.. T.. E. B. dňa 14.06.2015 vykonával hliadkovú službu, počas ktorej došlo k zaisteniu osoby, ktorou
bol žalovaný. V uvedenom čase totiž žalovaný v podnapitom stave poškodzoval motorové vozidla v
Trebišove na ulici Berehovskej a za tento skutok bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 Trestného zákona a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona
trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 16.06.2015 sp. zn. 0T/94/2015, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 16.06.2015. Obsah uvedeného spisu tvorí aj záznam o obmedzení osobnej slobody
žalovaného zo 14.06.2015, ktorý bol spísaný policajtom npor. Bc. E. B. a v ktorom sa uvádza, že
počas obmedzovania osobnej slobody boli použité proti žalovanému donucovacie prostriedky a to
hmaty, chvaty, kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie a odvrátenie útoku (obušok a slzotvornýprostriedok),pričomkzraneniužalovanéhonedošloatentoaninežiadallekárskeošetrenie.Vuvedenom
zázname niet žiadnej zmienky o tom, aby pri výkone služobných úkonov sa mal stať úraz policajta E.
B.. O prípadnom úraze uvedeného policajta sa v citovanom trestnom spise žiadny údaj nenachádza.

5. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu ako listinné dôkazy úradný záznam policajta npor. Bc. E.
B. zo 14.06.2015 a úradný záznam H.. E.. E. M., riaditeľa OO PZ Trebišov z 15.06.2015. V úradnom
zázname policajta npor. Bc. E. B. sa uvádza, že pri zaisťovaní na mieste činu žalovaný mal odmietnuť
nastúpiť do motorového vozidla, dal sa na útek a na parkovisku pre nákupným strediskom Billa bol

týmto policajtom dobehnutý, pričom po dobehnutí mal policajt žalovaného chytiť za krk. V uvedenom
záznametentopolicajtdoslovneuvádza„vtommomentesomsapošmykolnamlákesvodou,následkom
čoho som spadol na zem na predlaktie ľavej ruky. Vstal som a pokračoval v jeho dolapení, keď tento
žalovaný už mieril smerom k nstržm. I. P.. Tento na jeho zastavenie použil obušok. Potom sme sa ho
obaja snažili spacifikovať ale chlapec kládol aktívny odpor a opäť sa snažil utiecť. Preto sme použili
donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie

odporu a priložili sme mu putá.“ Aj keď v uvedenom úradnom zázname chýba uvedenie presného času
predvedenia žalovaného, na útvare PZ bol vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol. Z
dychovou skúškou súhlasil až v čase o 04:56 hod. s výsledkom merania 0,85 mg/l. V závere úradného
záznamu policajt uvádza, že žalovaný sa v predvádzacej miestnosti správal agresívne, búchal do stien,
do mreže dverí. Výslovne v zázname uvádza „Pri výsluchu pri poverenom príslušníkovi ppror. E.. A.

C. sa vyjadroval vulgárne“. Z vyššie citovaného trestného spisu súd zistil, že policajtka ppror. E.. A.
C. do zápisnice o zadržaní zo 14.06.2015 uviedla, že žalovaného D. W. prevzala tento deň o 05.25
hod.. Z uvedeného je teda zrejmé, že úradný záznam, ktorý vyhotovil policajt npor. Bc. E. B. mohol
byť vyhotovený 14.06.2015 až po 05:25 hod., teda takmer 3 hodiny potom, čo podľa údajov v tomto
zázname malo dôjsť k pošmyknutiu sa tohto policajta a jeho pádu na predlaktie. V uvedenom zázname

nieježiadnazmienkaotom,abyuvedenýpolicajt,čiužpripádealeboajzniekoľkohodinovýmodstupom
po tomto páde na predlaktie pociťoval bolesť alebo, že u neho došlo práve následkom tohto pádu k
zraneniu určitej časti tela.

6. Po prvýkrát sa o zranení zmieňuje až úradný záznam riaditeľa OO PZ Trebišov plk. E.. E. M. z

15.06.2015 v ktorom sa doslovne uvádza „ pri oznámení udalosti mi npor. Bc. E. B. uviedol, že počas
zákroku sa pošmykol a pri páde si spôsobil zranenie, ktoré si však ošetril sám na obvodnom oddelení
PZ a keďže nepociťoval bolesti, tak na ošetrenie nepôjde a dokončí službu podľa plánu služieb“. Ďalej
v správe riaditeľ OO PZ uvádza, že zároveň prešetril okolnosti vzniku úrazu a potvrdzuje, že poškodený
policajt npor. Bc. E. B. dňa 14.06.2015 vykonával riadne riadne plánovanú hliadkovú službu, v čase

poškodenia zdravia vykonával činnosť na základe pokynov stálej služby a bol vystrojený a vyzbrojený
podľa inštruktáže služby v služobnej rovnošate. Zároveň sa v úradnom zázname riaditeľa OO PZ zo
15.06.2015 uvádza, že riaditeľ sa dostavil v čase okolo 03:50 hod. 14.06.2015 na obvodné oddelenie
za účelom zaevidovania zranenia tohto policajta do evidencie mimoriadnych udalostí vedenej na stálej
službe OO PZ. V úradnom zázname sa však neuvádza, ktorá časť tela policajta mala byť poranená ani

rozsah tohto poranenia.

7. Žalobca ako prílohu k žalobe predložil lekársku správu MUDr. O. T. z traumatologickej ambulancie
NsP Trebišov z 15.06.2015 na ktorej je uvedený dátum vytlačenia 15.06.2015 o 15:03 hod.. V správe je
uvedený údaj o povahe zranenia ako „pomliaždenie bedra“ a druhý údaj „bližšie neurčená otvorená rana

iných častí predlaktia“ s tým, že ide o opuch a plošnú odierku asi 10 x 6 cm, pričom ohybnosť lakťom
je dobrá, rovnako aj v oblasti bedra vľavo je opuch, palp. bolesť ustupuje a hybnosť je dobrá. Liečba je
odporúčaná harmančekom a obkladmi. Ako úrazový dej je udávaný spadnutie počas výkonu povolania
pre PZ SR Trebišov zo soboty na nedeľu okolo 03:00 hod. Výsledok RTG: bez traum. zmien.

8. Ako ďalší listinný dôkaz žalobca predložil lekársky posudok o bolestnom 26.11.2015 vystavený
traumatológom E.. H. E., NsP Trebišov, v ktorom je zaznamenaná diagnóza pohmoždenie ľavého
predlaktia a pohmoždenie bedra a pri každej z týchto diagnóz je stanovený počet bodov 15, spolu teda
30 bodov. V lekárskom posudku sa uvádza dátum vzniku poškodenia zdravia 14.06.2015 a príčina
poškodenia napadnutie počas výkonu povolania. V posudku sa teda neuvádza, že malo dôjsť k pádu

poškodeného, ale k jeho napadnutiu. Posudok bol vystavený viac ako päť mesiacov potom, čo malo
dôjsť k zraneniu a ošetreniu zranenia na traumatologickej ambulancií v Trebišove. Žalobca nepredložil
ako dôkazy prípadne ďalšie lekárske správy, ktoré by potvrdzovali či od 15.06.2015 do vystaveniaposudku do 26.11.2015 dochádzalo k ďalším liečebným úkonom v súvislosti s poškodením zdravia
uvedeného policajta.

9. Ďalším listinným dôkazom, ktorý predložil žalobca je rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach z 24.10.2016 č. KRPZ-KE-VO2-142-001/2016-PS. V rozhodnutí sa uvádza, že
policajtovi npor. Bc. E. B., krajský riaditeľ policajného zboru v Košiciach priznáva náhradu za bolesť
515,00 Eur. Rozhodnutie je odôvodnené tým, že „počas prenasledovania D. W. ako osoby podozrivej
z prečinu poškodzovania cudzej veci, na parkovisku pred nákupným strediskom Billa v Trebišove v

momente, „keď už menovaného dobiehal a chytil za krk, pošmykol sa na mláke s vodou, následkom
čoho spadol na zem a zranil si ľavé predlaktie a ľavý bedrový kĺb“. Rovnaký priebeh a príčina spadnutia
uvedeného policajta, t.j. pošmyknutia sa na mláke s vodou a následkom toho spadnutie na zem sa
uvádza aj v potvrdení Ministerstva vnútra SR z 20.12.2016 č. p.: SPOU-OSZ-478-001/2016 UR.
Potvrdenie vydala sekcia Ministerstva vnútra odbor sociálneho zabezpečenia za účelom úhrady sumy
515,00 Eur ako dávky nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenie v dôsledku zavineného

protiprávneho konania treťou osobou.

10. Ako ďalší listinný dôkaz žalobca predložil výzvu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach
z 26.01.2017 v ktorom sa uvádza, že počas prenasledovania žalovaného došlo k poškodeniu zdravia
príslušníkaPZtak,žepridobiehavanímalchytiťpolicajtžalovanéhozakrk,čímmalodôjsťkjehopáduna

zem a v dôsledku toho utrpel zranenie ľavého predlaktia a ľavého bedrového kĺbu. Z uvedeného dôvodu
bol žalovaný uvedenou výzvou vyzvaný, aby do 15 dní uhradil sumu 515,00 Eur ako náhradu škodu z
titulu výplaty dávky úrazového zabezpečenia pre uvedeného policajta ku ktorej došlo 20.12.2016.

11. Žalovaný vo svojom podaní z 23.03.2017 označeným ako odpor proti platobnému rozkazu

Okresného súdu Trebišov vo veci sp. zn. 12C/9/2017 uvádza, že nie si je vedomý žiadneho porušenia
právneho predpisu ani nevidel žiadne zranenie, ktoré si sám mal policajt údajne spôsobiť. Ďalej uvádza,
že tieto zranenia neuznáva, že bol odsúdený za výtržníctvo a nie za iný skutok. Ďalej tvrdí, že ak
by sa policajt skutočne aj šmykol, to mala byť jeho nešikovnosť a nie zavinenie žalovaného. Žalobca
na vyjadrenie k tomuto odporu z 29.05.2017 zotrval na stanovisku, že popísaný mechanizmus pádu

predmetného policajta, t.j. pošmyknutie sa s následným pádom bol spôsobený útekom žalovaného a
vykonaním zákroku na jeho zaistenie.

12. Žalobca doručil súdu ďalšie podanie z 21.12.2017 a prílohu k tomuto podaniu úradný záznam
policajta npor. Bc. E. B.. Ide o úradný záznam z 27.11.2017 v ktorom už uvedený policajt popisuje

priebeh svojho pádu tak, že „v behu som ho zachytil za krk, on však v behu neprestal, pokračoval v
ňom a vyšmykol sa mi, následkom čoho som sa pošmykol na mláke a spadol som na zem na predlaktie
ľavej ruky“. V podaní z 21.12.2017 preto už žalobca priebeh úrazu policajta popisuje tak, že po chytení
za krk sa mu mal žalovaný vytrhnúť z rúk, v dôsledku čoho mal policajt stratiť rovnováhu, a vtedy sa
mal pošmyknúť na mláke s vodou a spadnúť na zem. Na toto podanie žalobcu žalovaný uviedol, že je

absurdné, aby žalobca dokladal do spisu po viac ako dva a polroku nové úradné záznamy, ktoré má
spisovať na jeho popud policajt B.. Tvrdí, že žalobca nové popisy úrazu prispôsobuje novému deju,
ktoré si podľa žalovaného len vymýšľa, aby preukázal zavinenie žalovaného na pošmyknutí sa a páde
policajta.Uvádza,žetakakožalobcapopisujeobidvadeje,tedavžalobeaneskôrvpodaníz27.11.2017,
ide o dva rozdielne popisy deja, ktoré sa podľa žalovaného nezhodujú a sú prispôsobené jednostranne

a nie vierohodne, aby bolo žalobe vyhovené. Uviedol, že neuznáva svoju zodpovednosť za vznik škody.

13.Podľa§173ods.1zákonač.73/1998Z.z,akbolapolicajtoviprivýkoneštátnejslužbyalebovpriamej
súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

14. Podľa § 173 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú
mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

15. Podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené
poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za

bolesť v dvojnásobnej výške.

16. Podľa § 173 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., v rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i policajtovi,
ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre výkon štátnej služby.17. Podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej
súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len "služobný

úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa
policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu
štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

18. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt

utrpel pre výkon štátnej služby.

19. Podľa § 176 zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt
utrpel služobný úraz
a) pri služobnom zákroku,
b) pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku,

pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona
vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z
ich páchania.

21.Podľa§9ods.3zákonač.171/1993Z.z.,služobnýzákrokjezákonomustanovenáavjehomedziach
vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

22. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi,

ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa
§ 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

23. Podľa § 29 ods. zákona č. 328/2002 Z. z, za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje

poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov

a)privýkoneslužobnýchčinnostívyplývajúcichzoslužobnéhozaradeniapolicajtaaleboprofesionálneho
vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je

obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe,

b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na
to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva,

c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia
je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej
službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže alebo k Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka
k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v

záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby.

24. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt
a profesionálny vojak utrpel pre výkon služby.

25. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky
úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku

úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.27. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

28. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

29. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

31. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

32. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

33. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

34. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

35. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol žalobu
žalobcu potom, čo na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal, že je daná zodpovednosť žalovaného za vznik škody. Súd sa stotožňuje s tvrdením

žalovaného, že úrazový dej ako ho udáva žalobca v žalobe a potom vo všetkých vyššie citovaných
podaniach a prílohách k žalobe nepreukazuje zavinenie žalovaného na vzniku úrazového deja. Až do
vyhotovenia podania žalobcu z 27.12.2017 vo všetkých žalobcom predložených podaniach a prílohách
k týmto podaniam je úrazový dej popisovaný tak, že k pádu policajta malo dôjsť až potom, čo tento
žalovaného dobehol a potom čo ho chytil za krk. V žiadnom z uvedených záznamov sa neuvádza, že

v čase pádu policajta mal žalovaný naďalej klásť odpor proti zadržaniu a že pád mal byť spôsobený
práve prekonávaním odporu zo strany žalovaného. Až v podaní žalobcu z 27.11.2017 a v úradnom
zázname predmetného policajta z toho istého dňa sa uvádza, že pád mal byť zapríčinený práve tým,
že sa žalovaný mal opätovne vyšmyknúť policajtovi. Žalobca v podaní z 21.12.2017 dokonca používa
výraz, že sa mal policajtovi vytrhnúť z rúk, v dôsledku čoho mal stratiť policajt rovnováhu, a preto malo

dôjsť k pošmyknutiu sa policajta na mláke s vodou a jeho pádu na zem. Takéto prekonávanie odporu
však uvedený policajt vo svojom doplňujúcom úradnom zázname z 27.11.2017 ani v predchádzajúcich
absolútne neuvádza. Nie je tam žiadna zmienka o tom, že by sa mal žalovaný vytrhnúť policajtovi z rúk,
alebo vyšmyknúť sa a rovnako nie je žiadna zmienka o strate rovnováhy, ale len o pošmyknutí sa na
mláke s vodou a následkom toho pádu na predlaktie ľavej ruky. Žalobca teda aj v podaní z 21.12.2017

prispôsobuje výrazové prostriedky tak, aby presvedčil súd o príčinnej súvislosti medzi pádom žalobcu a
kladením odporu žalovaného. Súd ďalej poukazuje na to, že ani doplňujúci záznam policajta npor. Bc. E.
B. z 27.11.2017 nemôže mať väčšiu dôkaznú silu ako priebeh úrazového deja uvádzaný v záznamoch
bezprostredne potom, čo malo dôjsť k zraneniu policajta.

37. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, podľa ktorého zodpovednosť žalobcu vo vzťahu k policajtovi nie je daná
iba vtedy, ak došlo k poškodeniu zdravia policajta treťou osobou, ale stačí, že došlo k nemu pri výkone
štátnej služby alebo v priamej súvislosti s takýmto výkonom, prípadne pre výkon štátnej služby. V týchtoustanoveniach je daná zodpovednosť žalobcu voči policajtovi aj keď nedošlo k poškodeniu zdravia
treťou osobou, stačí, že to bolo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s takýmto výkonom,
prípadne pre výkon štátnej služby.

38. Podľa vyššie citovaných ustanovení CSP dôkazná povinnosť na preukázanie zodpovednosti
žalovaného za vznik škody v tomto prípade zaťažuje žalobcu. Povinnosťou žalobcu je preukázať, že
žalovaný, či už nedbanlivostným alebo úmyselným konaním smerujúcim voči osobe policajta tento pád
zavinil. Pokiaľ však úrazový dej prebiehal tak, že žalovaný v čase pádu policajta iba stal a nevykonal

žiadny pohyb, ktorý by bol príčinou pádu policajta, tak v takom jeho konaní nemožno potvrdiť žiadne
úmyselné alebo nedbanlivostné konanie, ktorým by bol pád policajta celkom alebo sčasti zapríčinený.
Len samotná skutočnosť, že predtým, než došlo k pošmyknutiu sa policajta, žalovaný neuposlúchol
výzvu policajta, aby upustil od úteku, ešte nie je v príčinnej súvislosti s tým, že došlo k pádu policajta.
Nie je preukázané, aby počas tohto zadržiavania (držania za krk) došlo zo strany žalovaného k takejto
úmyselnej alebo nedbanlivostnej činnosti, ktorá následne vyvolala pád policajta.

39. Predtým, než súd vyhlásil vo veci dokazovanie za skončené, žiadna zo strán nenavrhla vykonať
dôkaz výpoveďou žalovaného ani výpoveďou žiadneho svedka. Pokiaľ po vyhlásení tohto uznesenia
žalujúca strana pripomienkovala potrebu výsluchu ako svedka policajta npor. Bc. E. B., tak vzhľadom k
sudcovskej koncentrácií konania podľa § 153 ods. 1, ods. 2 CSP, súd v zmysle ustanovenia § 153 ods.

3 CSP už neprihliadol na takúto požiadavku, prípadne námietku žalujúcej strany.

40. Žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto súd podľa § 255 ods. 2 CSP priznal žalovanému
náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,

ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).