Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410201810
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8410201810.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu ECO-STAR, s.r.o., IČO: 36 838 811, so
sídlom Vrbov 302, 059 72 Vrbov, právne zastúpený JUDr. Františkom Buhlom, advokátom, Výstavby 2,
Košice, proti žalovanému NOFA - Ing. Nórbert Fassinger, Vrbov - Hospodársky dvor, IČO: 36 157 031,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SP & R s.r.o., Bratislava, Maróthyho 6, IČO: 36 859 982, v
konaní o uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľností, požívania plodov a úžitkov a podávania
žiadostí Poľnohospodárskej platobnej agentúre, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok č.k. 3C 51/2010-647 zo dňa 2.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh zamietol. Priznal žalovanému právo na plnú
náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené po právoplatnosti rozsudku v merite veci samej. Uznesenie
vydá vyšší súdny úradník.

Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca najskôr domáhal vydať rozhodnutie o vydanie
nehnuteľností, ktoré užíva žalovaný. V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd uznesením
č.k. 3C 51/2010-598 zo dňa 5.5.2015 a následne na pojednávaní dňa 2.5.2017 pripustil zmenu žaloby
tak, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania pozemkov, ktoré presne
vyšpecifikoval vo svojom žalobcom návrhu. Okrem toho žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať
sa používania plodov a úžitkov nehnuteľností uvedených v predchádzajúcom výroku a súčasne aby
sa zdržal podávania žiadostí Poľnohospodárskej platobnej agentúre na poskytnutie podpory formou

jednotnej platby na plochu a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach.
Prvoinštančný súd poukázal na to, že už v minulosti svojim rozsudkom č.k. 3C 51/2010-602 vo veci
rozhodol a žalobu zamietol. Rozsudok bol však zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
17Co 41/2016-639. V ďalšom konaní prvoinštančný súd po nariadenom pojednávaní opäť žalobu
zamietol a pripomenul, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch zamietavého rozhodnutia, ktoré už
bolo predmetom jednania Krajského súdu v Prešove a ktorý rozsudok prvoinštančný súd vyhlásil dňa
2.12.2015.

Prvoinštančný súd vychádzal zo skutočností, že žalobcovia tvrdili, že na nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom konania, majú uzatvorené platné nájomné zmluvy a ak žalovaný tieto pozemky užíva a
požaduje podporu od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, konanie žalovaného je protiprávne.Na druhej strane žalovaný na pojednávaní prvoinštančnému súdu tvrdil, že užíva poľnohospodársku
pôdu, ktorá sa nachádza v k.ú. O. na základe nájomných zmlúv so Slovenským pozemkovým fondom,
ktorý tieto pozemky žalovanému prenajal ako správca pôdy štátu a ako správca pôdy neznámych

vlastníkov. Aktuálne má zmluvu uzatvorenú do 31.12.2029. Žalovaný užíva prenajaté pozemky na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Pokiaľ existuje na dané pozemky nájomný vzťah s
inými osobami tak, ako ich prezentuje žalobca, potom ide o neplatný nájom a takéto zmluvy je potrebné
považovať za absolútne neplatné. Žalovaný namietal, že časť pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby
ani neužíva.

Prvoinštančný súd uzavrel, že pokiaľ sa aj žalobca domáhal vydania nehnuteľností (revindikačná
žaloba), nevedel označiť predmet konania a nevedel, kde sa parcely nachádzajú. Po pripustení zmeny
žaloby na negatórnu žalobu podstata sporu ostala tá istá, kde bez služieb geodeta žalobca tieto parcely
nevie identifikovať, teda nevedia určiť ich hranice.
Prvoinštančný súd ako ďalší dôvod, pre ktorý zamietol žalobu, považoval tú skutočnosť, že zmluvy
uzatvorené medzi žalobcom a tretími osobami (S. T., J. V., X. Z., Rímskokatolícka cirkev) sú neplatné.

V priebehu pojednávania žalobca nepreukázal, že by pôvodné zmluvy uzatvorené medzi žalovaným
a tretími osobami boli vypovedané, resp. iným spôsobom ukončené a preto pri uzatváraní nájomných
zmlúvžalobcombolokonanévrozporesozákonomč.504/2003Z.z.Pretojepotrebnézmluvypovažovať
za neplatné a v celom rozsahu žalobu zamietnuť. Žalovaný užíval nehnuteľnosti, ktorých sa dožaduje
žalobca, preto je prvoinštančný súd toho názoru, že podľa zákona č. 504/2003 Z.z. bolo povinnosťou

tretích osôb (S. T., J. V., X. Z., Rímskokatolícka cirkev) ponúknuť, resp. uzatvoriť nájomnú zmluvu so
žalovaným.
Prvoinštančný súd naviac teoreticky uvažoval aj nad tým, že pokiaľ by aj žalobca získal pozemky, ktoré
by sa nachádzali na miestach, kde nie je k nim prístup, akým spôsobom by bol povinný si riešiť otázku
prístupu k týmto pozemkom.

Prvoinštančný súd rozhodol aj o trovách konania, keď priznal plnú náhradu trov konania žalovanému.
Javí sa odvolaciemu súdu, že rozhodnutie o trovách konania vychádza z ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal

rozhodnutie prvoinštančného súdu, podľa ktorého žaloba bola zamietnutá. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo
aby bolo žalobe vyhovené.
Žalobca namietal proces prvoinštančného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku súdu prvej
inštancie č.k. 3C 51/2010-602 zo dňa 2.12.2015. Ďalej namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu

je nejasné, pretože z rozsudku nevyplýva, ako posúdil prvoinštančný súd podstatné skutkové tvrdenia,
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval prvoinštančný súd za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného
súdu je neprípustné, pretože v odôvodnení prvoinštančný súd len fabrikoval dôvody, pre ktoré údajne

nie je možné návrhu vyhovieť. Riadne neskúmal dôkazy predložené stranami sporu. Prvoinštančný súd
sa s predloženými dôkazmi nevysporiadal. Považoval zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a
tretími osobami za neplatný, s čím sa žalobca nestotožňuje. Prvoinštančný súd sa nezaoberal tým, že
žalobca uplatňuje okrem iného aj nárok, ktorým žiadal, aby žalovaný sa zdržal podávania žiadosti na
Pôdohospodársku platobnú agentúru, vo vzťahu k tomuto nároku je určenie hraníc pozemkov tak, ako

to odôvodňoval prvoinštančný súd, bezvýznamné. Prvoinštančný súd zmätočne vyhodnocoval platnosť
nájomných zmlúv medzi žalobcom a tretími osobami, pokiaľ tento právny vzťah posudzoval obdobne ako
nájomný vzťah medzi žalovaným a tými istými tretími osobami. Žalobca namietal, že medzi žalovaným
a tretími osobami neexistoval nájomný vzťah.
Ďalej žalobca tvrdil, že pôvodná nájomná zmluva uzatvorená medzi žalovaným a Slovenským

pozemkovým fondom na nájom pozemkov do 31.12.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom,
pretože z obsahu tejto zmluvy nie je možné zistiť, ktoré pozemky žalovaný mal prenajaté, pretože chýba
v zmluve presná špecifikácia pozemkov. Potom nájomné zmluvy, ktoré v tom čase uzatvoril žalobca s
S. T., J. V., X. Z., Rímskokatolíckou cirkvou Vrbov sú platné, pretože sa viažu na nehnuteľnosti, ktoré
neboli platne zazmluvnené nájmom v prospech nájomcu.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý vyjadril presvedčenie, že prvoinštančný súd vykonal
dostatočné dokazovanie, na základe čoho zistil skutkový stav a vec objektívne právne posúdil.
Prvoinštančnýsúdsavysporiadalsovšetkýmirozhodnýmiskutočnosťamipreobjektívneposúdenieveci.Prvoinštančný súd vo svojom rozsudku vysvetlil svoj myšlienkový postup pri zamietnutí uplatneného
nároku, keď vyhodnotil, že nájomný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a tretími osobami je neplatný.
Naviac poukázal na to, že žalobný návrh je nevykonateľný. Prvoinštančný súd vychádzal z toho, že

žalovaný mal uzatvorenú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom dňa 13.4.2014 skôr,
ako žalobca mal uzatvorené nájomné zmluvy s W.. J. V., S. T., X. Z. a Rímskokatolíckou farnosťou
Vrbov. Žalovaný pôvodnú zmluvu so SPF má uzatvorenú riadne, tak, ako to vyplýva zo zákona č.
504/2004 Z.z. Pokiaľ S. T., J. V., X. Z., Rímskokatolícka cirkev - farnosť Vrbov získali svoje nehnuteľnosti
v reštitučnom konaní, vstúpili po vydaní týchto pozemkov v rámci reštitučného konania do zmluvného

vzťahu uzavretého medzi žalovaným a SPF. V danom prípade má žalovaný prednostné právo na
uzavretie novej nájomnej zmluvy aj k týmto pozemkom vo vzťahu k tretím osobám. Nakladanie s
pozemkami W.. J. V., S. T., X. Z. a Rímskokatolíckou cirkvou - farnosť Vrbov je obmedzené a tieto osoby
sú povinné uzatvoriť nájomnú zmluvu s doterajším nájomcom. Keďže uzatvorili zmluvu so žalobcom,
porušili svoju zákonnú povinnosť.
Ďalej žalovaný žiadal prvoinštančný rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si trovy konania.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančnéhosúdupodľazásaduvedenýchvust.§379anasl.CSP,ponariadenípojednávaniapodľa
§ 385 CSP držiac sa striktného ust. § 390 CSP a zistil, že výrok prvoinštančného rozsudku je správny.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti
rozhodnutia prvoinštančného súdu, keď v odôvodnení poukazoval na skorší, už zrušený prvoinštančný
rozsudok a s námietkou, že prvoinštančný súd si dostatočným spôsobom neuvedomil, čo je predmetom
tohto konania a akým spôsobom je potrebné k prejednávaniu veci pristupovať. Proces, ktorý trvá od roku
2010 doposiaľ, javí sa byť už aj s poukazom na predchádzajúce zrušené rozhodnutie prvoinštančného

súdu odvolacím súdom (čl. 266 súdneho spisu a čl. 639 súdneho spisu) ako nekoncentrovaný a bez
aplikácie základných procesných pravidiel a hmotnoprávnych dôvodov na zistenie a preukazovanie
okolností dôležitých pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Preto odvolací súd nariadil vo veci
pojednávanie podľa § 385 CSP, pretože bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie v prejednávanej
veci.

Je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal proces prijímania a konania prvoinštančného
súdu a rozhodnutia prvoinštančného súdu v rozsudku 3C 51/2010-602 zo dňa 2.12.2015 okolnosti,
ktoré predchádzali vyhláseniu tohto rozsudku, sú vo vzťahu k preskúmaniu napadnutého rozsudku
bezvýznamné, pretože s týmito všetkými okolnosťami sa veľmi podrobne vysporiadal odvolací súd v
uznesení č.k. 17Co 41/2016-639 zo dňa 27.10.2016, keď prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu zrušil

a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s pokynom, akým spôsobom je potrebné prvoinštančným
súdom pokračovať v konaní ďalej tak, aby konanie bolo efektívne a aby bolo rozhodnuté o uplatnenom
nároku žalobcu a aby ochrana práv strán sporu bola rýchla a účinná.
Naviac je však potrebné uviesť aj to, že v napadnutom rozsudku, ktorý je predmetom skúmania
odvolacieho súdu č.k. 3C 51/2010-647 zo dňa 2.5.2017 prvoinštančný súd sa v bode 14 a nasl. zaoberá

svojim pôvodným zrušeným rozsudkom č.k. 3C 51/2010-602 a v plnom rozsahu zotrváva na tam
uvedených dôvodoch. Tento procesný postup prvoinštančného súdu je potrebné označiť odvolacím
súdom za nesprávny. Platí totiž, že ak odvolací súd zruší prvoinštančný rozsudok tak, ako sa to stalo
v tejto veci, kedy odvolací súd zrušil prvoinštančný rozsudok č.k. 3C 51/2010-602 zo dňa 2.12.2015
uznesením č.k. 17Co 41/2016-639 zo dňa 27.10.2016 a vrátil odvolací súd prvoinštančnému súdu vec

na ďalšie konanie a rozhodnutie, prvoinštančný súd nesmie odôvodnenie svojho nového rozsudku (teda
rozsudku 3C 51/2010-647 zo dňa 2.5.2017) koncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie
zrušeného rozsudku alebo obsahovo poukazuje na zrušený rozsudok a zotrváva na názore, ktorý bol
odvolacím súdom zrušený. Zrušený rozsudok totiž v čase rozhodovania prvoinštančného súdu dňa
2.5.2017 neexistuje po právnej stránke, bol zrušený, a preto niet rozsudku, ktorý by bol právnym

podkladom pre opätovné rozhodnutie v prejednávanej veci. Prvoinštančný súd aj napriek tomu, že touto
vecou sa zaoberal už v minulosti aj Ústavný súd SR (sp. zn. II.ÚS 754/2016) a súdna prax a teória práva
je v danej právnej otázke totožná, nevyvaroval sa tohto triviálneho pochybenia a odôvodnil rozsudok
spôsobom, ktorý nemá oporu v aktuálnom procesnom predpise, ani v základných zásadách procesného
predpisu a takéto odôvodnenie je právne zmätočné.

7. Je potrebné potvrdiť odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k
jeho presvedčivosti, úplnosti, jasnosti, zreteľnosti a vo vzťahu k tomu, ako má prvoinštančný rozsudok
v odôvodnení podľa § 220 ods. 2 CSP vyzerať, nie je správne a odvolacia námietka je dôvodná.Prvoinštančné rozhodnutie je zmätočné, pretože neobsahuje zistený skutkový stav veci, nie je jasne
vysvetlené, ako posúdil prvoinštančný súd podstatné skutkové a právne argumenty strán sporu, nie vo
vzťahu k reivindikačnej žalobe, ale vo vzťahu k negatórnej žalobe, ktorá je predmetom tohto konania

a ktorú bez toho, aby si uvedomil dôsledky a zmeny v hmotnoprávnych nárokoch, prvoinštančný súd
pripustil a konal tak, ako by konal o reivindikačnej žalobe. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu
nie je vôbec zrejmé, ako sa prvoinštančný súd vysporiadal s podstatnými dôkazmi, ktoré sú dôležité pre
rozhodnite o negatórnej žalobe a rozsudok prvoinštančného súdu má vady, ktoré spôsobujú, že svojim
konaním porušil čl. 46 a nasl. Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu skutočne nie je možné zistiť, ako prvoinštančný
súd pre strany sporu zrozumiteľne vec rozhodol.

8. Všetky tieto okolnosti, ktoré by za bežného chodu udalostí boli dôvodom na zrušenie prvoinštančného
rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP sú okolnosti, ktoré napriek tomu, že nesplnil svoje povinnosti
prvoinštančný súd, podľa § 390 CSP bol povinný už odstraňovať odvolací súd, pretože už raz práve

pre tento dôvod predtým v uznesení č.k. 17Co 41/2016-639 zo dňa 27.10.2016 zrušil prvoinštančný
rozsudok a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Na nariadenom pojednávaní odvolacím súdom odvolací súd musel vec opätovne prejednať spôsobom,
ako to mal prejednať prvoinštančný súd po tom, čo pripustil zmenu žaloby zo žaloby reivindikačnej na
žalobu negatórnu uznesením č.k. 3C 51/2010-598 zo dňa 5.5.2015 a opätovne procesným uznesením

za prítomnosti strán sporu na pojednávaní dňa 2.5.2017.

9. Odvolací súd skôr, než sa bude zaoberať predmetom uplatneného nároku, musí uviesť pre
zrozumiteľnosť strán sporu, aký je podstatný, resp. zásadný rozdiel medzi žalobou reivindikačnou a
žalobou negatórnou.

Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

Citované zákonné ustanovenie ustanovuje formy ochrany vlastníctva. Rovnakú ochranu ako vlastník,
má aj osoba, ktorá má legálne vec vo svojej moci, teda osoba, ktorá má vec napríklad v nájme, ako
žalovaný, alebo ako to tvrdí žalobca.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením je zrejmé, že obsahom vlastníckeho práva je právo vec
držať, užívať, brať plody a s vecou nakladať. Každá jedna zložka vlastníckeho práva požíva ochranu.

Táto ochrana v prípade porušenia ust. § 126 Občianskeho zákonníka môže byť realizovaná rôznymi
formami, od svojpomoci, cez ochranu poskytovanú orgánmi obce, až po súdnu ochranu.
Pokiaľ sa týka súdnej ochrany, je možno podať tri druhy žalôb. Jednou z takýchto žalôb je žaloba na
vydanie veci (reivindikačná žaloba), ďalšou je zapieracia žaloba (negatórna žaloba) a potom sú to žaloby
na náhradu škody.

Žaloba na vydanie veci je žalobou, kde sa vlastník veci domáha od toho subjektu, ktorý má povinnosť
vec vydať a ktorý vec neprávom zadržuje, aby mu túto vec vydal. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou
pre podanie tejto žaloby je nielen to, že pasívne legitimovaný subjekt zadržuje túto vec, ale aj že vec
zadržuje bez právneho dôvodu. Žalobu môže podať vlastník veci, spoluvlastník alebo oprávnený držiteľ.
Pokiaľ ide o žalobu negatórnu, táto žaloba ochraňuje vlastníka veci alebo každého, kto je oprávnený

mať vec u seba, pred konaním, ktoré je odlišné od zadržiavania veci. Musí ísť o konanie, ktoré vlastnícke
právo obmedzuje alebo porušuje. Vlastník veci sa môže domáhať uloženia povinnosti tomu, kto do
vlastníckeho práva zasahuje, aby od svojho konania upustil, aby obnovil pôvodný stav a podobne. Táto
povinnosť závisí od formy a povahy zásahu.
Pri oboch týchto žalobách je dôležité, aby zásah do vlastníckeho práva existoval v čase rozhodovania

súdu. Nie je možné túto situáciu riešiť vo vzťahu, ktorý už neexistuje alebo pominul, alebo aj preventívne,
do budúcnosti.

10. Aj keď pôvodne žalobca podal žalobu reivindikačnú, teda žalobu na vydanie nehnuteľností, svojim
podaním, ktoré sa nachádza na čl. 524 - 528 súdneho spisu zmenil túto revindikačnú žalobu na žalobu

negatórnu a v rámci negatórnej žaloby upresnil aj skutkový stav, na rozdiel od pôvodnej žaloby, kde tvrdil,
že žalovaný užíva jeho pozemky, ktoré má v nájme a ktoré má právo obhospodarovať tak, že žiadal
vydať negatórnu žalobu z dôvodu, že žalovaný neoprávnene užíva presne označené pozemky v žalobe,deklaruje v žiadostiach pre Pôdohospodársku platobnú agentúru na podporu a príspevok, že pozemky
užíva a sú mu tieto podpory priznávané. Naviac, žalobca nemôže pôdu užívať a vzniká mu škoda.
Pretožalobcažiadal,anakoniectopripustilajprvoinštančnýsúdvuznesenínačl.598súdnehospisuaaj

na poslednom prvoinštančnom pojednávaní dňa 2.5.2017, aby žalovaný bol povinný zdržať sa užívania
nehnuteľností, ktoré presne žalobca označil, požívania plodov a úžitkov z týchto nehnuteľností. Zároveň
žalobca žiadal, aby žalovaný bol povinný zdržať sa podávania žiadostí Poľnohospodárskej platobnej
agentúre na poskytovanie podpory formou jednotnej platby na plochu a vyrovnávacieho príspevku v
znevýhodnených oblastiach vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Žalobca uviedol, že ide o nehnuteľnosti, a to

nehnuteľnosti, ktoré má v nájme od Rímskokatolíckej cirkvi - farnosť Vrbov, ktoré sú zapísané:
- Na LV č. XXX - T.Á. B., parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX
- LV č. XXXX - T. B., parcela č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX
- LV č. XXXX - T. B., parcela č. XXXX
- LV č. XXX - G. G. B., parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X

- LV č. XXXX - G. G. B., parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.
Okrem toho ide aj o nehnuteľnosti, ktoré patria samotnému žalobcovi, a to nehnuteľnosť zapísaná na
LV č. XXXX - T. B., parcela č. XXXX, XXXX/X.
Ďalej ide o nehnuteľnosti, ktoré má žalobca v nájme na základe nájomnej zmluvy s S. T., ktoré sú
zapísané na LV č. XXX- T. B., parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.

Ďalej nehnuteľnosti v nájme na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s W.. J. V., ktoré sú zapísané na
LV č. XXXX - T. B., parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.
Na záver ide o nehnuteľnosti v nájomnom vzťahu uzatvoreným s X. Z., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na
- LV č. XXX - T. B., B. Č.. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX

- LV č. XXX - T. B., B. Č.. XXXX/X, XXXX/XX
- LV č. XXX - T. B., B. Č.. XXXX
- LV č. XXXX - T. B., B. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
- LV č. XXX - G. G. B., B. Č.. XXXX/X, XXXX/X.

11. Pred prvoinštančným súdom žalobca na podanej žalobe trval. Žiadal žalobe vyhovieť poukazujúc
na to, že má uzatvorené s tretími osobami riadne nájomné zmluvy. Žalobca nevedel presne uviesť, kde
a v akom rozsahu sa tieto parcely nachádzajú a naviac poukázal na to, že pokiaľ uzatvoril nájomné
zmluvy s tretími osobami, mal na to oprávnenie, pretože pôvodná zmluva uzatvorená medzi žalovaným
a Slovenským pozemkovým fondom je pre neurčitosť rozsahu nájmu neplatná.

Pred odvolacím súdom žalobca na podanej žalobe trval. Namietal absolútnu neplatnosť zmluvy medzi
žalovaným a SPF a taktiež aj neplatnosť druhej nájomnej zmluvy medzi žalovaným a SPF, pretože v tom
čase mal uzatvorené nájomné zmluvy na pozemky prenajímané žalovaným aj žalobca s tretími osobami.
Žalovaný pred prvoinštančným súdom so žalobou nesúhlasil, poukázal na existujúci nájomný vzťah so
Slovenským pozemkovým fondom, uviedol, že má uzatvorený nový nájomný vzťah, nehnuteľnosti, ktoré

sú predmetom nájomného vzťahu, užíva riadne. Nevedel uviesť, či skutočne žalované pozemky, na ktoré
si žalobca robí nárok, užíva, resp. či z nich berie plody.
Pred odvolacím súdom žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Namietal, že žalobca nepreukázal
predmet uplatneného nároku. Prvá aj druhá nájomná zmluva so SPF je platná. Žalobca predmet
uplatneného nároku a prenajaté pozemky žalovaným nezidentifikoval. Namietal, že žalobca žiada, aby

sa zdržal určitých činností, ktoré však nevykonáva.
Odvolací súd vykonal dokazovanie nájomnými zmluvami medzi žalobcom a Rímskokatolíckou cirkvou
- farnosťou Vrbov, medzi žalobcom a X. Z., medzi žalobcom a W.. J. V., medzi žalobcom a S. T., na
základe ktorých okolností zistil, že žalobca má uzatvorené ku dňu vyhlásenia rozsudku zmluvy s týmito
osobami na prenájom pôdy s tým, že ide o zmluvy na prenájme poľnohospodárskej pôdy podľa § 663

a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa týchto zmlúv nájomný vzťah medzi žalobcom a tretími osobami
trvá. Žalobca preukázal, že predmetom nájmu sú aj ďalšie parcely, ktorých ochrany vlastníckeho práva
sa nedomáha. Žalobca nepreukázal, že predmetom nájmu je aj pôda, ktorá podľa tvrdenia žalobcu je
jeho „vlastnou“, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre účely činnosti spoločnosti ECO STAR, s.r.o.
Odvolací súd ďalej zistil, že v minulosti mal aj žalovaný uzatvorenú nájomnú zmluvu č. 42/4405

na prenájom poľnohospodárskej pôdy od 1.1.2005 do 31.12.2014, kde nájom bol uzatvorený so
Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, pričom zo zmluvy nevyplýva, ktoré
konkrétne parcely boli predmetom nájmu. Špecifikácia týchto pozemkov bola súčasťou prílohy k
nájomnej zmluve.Ďalšia zmluva č. 01658/2014-PNZ-P40495/14.00, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenským
pozemkovým fondom a žalovaným, sa dotýka presne označených parciel na dobu nájmu od 1.1.2015
do 31.12.2029.

Z listiny, ktorá bola predložená žalobcom vyplýva, že Pôdohospodárska platobná agentúra v Bratislave
potvrdila, že priznáva samostatne hospodáriacemu roľníkovi R.. J.M.M. finančné prostriedky, avšak
za „kultúrne diely“ pri aplikácii ekologického poľnohospodárstva za rok 2009. Žalobca nepreukázal, či
aktuálne k vyhláseniu rozsudku prvoinštančného, resp. odvolacieho súdu takéto dotácie sú žalovanému
poskytované aj v súčasnej dobe.

Po zmene žaloby na negatórnu žalobu žalobca ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal a
považoval za postačujúce preukázanie okolností súvisiacich so stotožnením uplatneného nároku vo
vzťahu k výmerám a hraniciam svojich pozemkov a hraniciam pozemkov žalovaného.

12. V priebehu prvoinštančného konania zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 12.10.2011 navrhla
vykonať dôkaz vytýčiť hranice parciel geodetom, aby bolo jednoznačné, kde sa ich parcely nachádzajú,

na ktoré si uplatňujú svoj nárok vo vzťahu k reivindikačnej žalobe.
V tom čase prvoinštančný súd návrh na doplnenie odkazovania zamietol. Prvoinštančný súd svoje
rozhodnutie o zmietnutí návrhu na doplnenie dokazovania nezdôvodnil. Preto musí pochybenie
prvoinštančného súdu odstrániť odvolací súd. Odvolací súd konštatuje, že za súčasného stavu
dokazovania a za súčasného upraveného žalobného návrhu by bolo vykonávanie dôkazov geodetom

v prejednávanej veci nehospodárne a neprinieslo by to vo vzťahu k uplatnenému nároku žiadne
objasnenie skutkových okolností. Preto za súčasnej procesnej situácie je potrebné považovať
zamietnutie vykonania tohto návrhu na doplnenie dokazovania za dôvodné a vykonanie dôkazu ako
neúčelné.

13. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu odvolací súd zistil skutkový stav, podľa ktorého v čase
rozhodovania odvolacieho súdu existujú na parcely, ktoré sú predmetom konania nájomné zmluvy, ktoré
má uzatvorené žalobca s Rímskokatolíckou cirkvou - farnosť Vrbov, s S. T., M. W.. J.Y. V. F. M. X.
Z.. Nájomný vzťah s fyzickou osobou, ktorá by vlastnila nehnuteľnosti na LV XXXX nebol žalobcom
preukázaný. Nájomnou zmluvou uzatvorená medzi žalovaným a Slovenským pozemkovým fondom

žalovaný má v nájme nehnuteľnosti presne špecifikované v prílohe k nájomnej zmluve na dobu do
31.12.2014 a od 1.1.2015.
Odvolací súd porovnal uplatnený nárok žalobcu vo vzťahu k jednotlivým parcelám a zmluvy uzatvorenej
so Slovenským pozemkovým fondom a žalovaným a zistil, že ani jedna parcela, ktorá je označená v
žalobnom návrhu ako predmet negatórnej ochrany vlastníckeho práva žalobcu nie je súčasťou nájomnej

zmluvy uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalovaným (Ide konkrétne o zmluvu č.
016058/2014-PNZ-P40495/14.00).
Žalobca nepredložil doklad o tom, že žalovaný práve jeho pozemky, ktoré sú predmetom sporu, užíva
a že berie z týchto pozemkov aj plody.
V priebehu prvoinštančného konania žalobca preukázal len skutočnosť, že žalovaný vo vzťahu k

Pôdohospodárskej platobnej agentúre si uplatňuje určité nároky na kultúrne diely, nie na konkrétne
pozemky.TátoskutočnosťvyplývazinformáciePôdohospodárskejplatobnejagentúry,kdetakétonároky
si žalovaný uplatňoval za rok 2009.
Žalobca nepreukázal, aby si takéto nároky uplatňoval žalovaný vo vzťahu k predmetu sporu v neskoršom
období, najneskôr ku dňu rozhodnutia prvoinštančného, resp. odvolacieho súdu.

S poukazom na ust. § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré odvolací súd citoval vyššie,
je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno na preukázanie okolnosti dôvodnosti podania negatórnej
žaloby, je na strane žalobcu. Žalobca musí preukázať, pretože od uplatneného nároku odvodzuje
pre seba priaznivejšie postavenie v tomto spore, že ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaný zasahuje
do jeho vlastníckeho práva tak, že pozemky označené v žalobnom návrhu žalovaný užíva, požíva

plody a úžitky týchto pozemkov. V priebehu konania taktiež nebolo preukázané, že žalovaný práve
na pozemky, ktoré sú predmetom sporu, podáva žiadosti na Pôdohospodársku platobnú agentúru v
súvislosti s uplatňovaním podpory formou jednotnej platby na plochu a pre poskytnutie vyrovnávacieho
príspevku v znevýhodnených oblastiach. Nebolo zistené vôbec či žalovaný takúto možnosť vo vzťahu
k Pôdohospodárskej platobnej agentúre využíva.

14. Žalobca je osobou, ktorá musí svoj nárok na ochranu vlastníckeho práva vyplývajúci z ust. § 126
ods. 2 OZ preukázať, nemôže jeho nárok ostať v pochybnostiach. Preto nebolo možné žalobe žalobcu
vyhovieť. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretoževo výroku je vecne správne. Nahradil konanie pred prvoinštančným súdom a z dôvodov neunesenia
dôkazného bremena, nepreukázanie dôvodnosti negatórnej žaloby žalobu voči žalovanému zamietol.
Posudzovanie existencie platných nájomných zmlúv na strane žalobcu či žalovaného pre nepreukázanie

totožnosti predmetu nájmu žalobcom bolo preto bez právneho významu.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 355 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu. O tejto výške bude rozhodnuté prvoinštančným súdom podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.