Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817206138
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817206138.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Š. H., V..

XX.XX.XXXX, P. V. T., Y.. J.. Š.Á. XXX, zast. Advokátska kancelária Mgr. Ivica Štiglitz, so sídlom
Rožňava, Šafárikova 8, IČO: 42324017 proti žalovanému: Secapital S.á.r.L., reg.č. B 108305, so sídlom
ZA de la Cloche d´Or, 1A rue Jean Piret, Lucemburk, L-2350, Velkovévodství lucemburské, zast. JUDr.
Jiří Šmíd, advokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom
Ul. Svornosti 43, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu zo
dňa 29.03.2013, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu zo dňa 29. 03. 2013 je neplatná.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť
žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal neplatnosti Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu zo dňa
29.03.2013 a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.03.2013 bolo uzavreté medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného Uznanie dlhu a dohody o jeho zaplatení (ďalej len „Dohoda“), ktorá je podľa názoru žalobcu

absolútne neplatná z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka sa prieči dobrým mravom. Žalobca ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti Dohody, nakoľko bez neho by bolo ohrozené jeho právo vlastniť majetok vyjadrený v čl. 20
Ústavy SR. V zmysle Dohody by bol povinný zaplatiť dlh v nezákonnej výške a v prípade jeho nesplnenia
by mohol byť jeho majetok vystavený nútenému výkonu rozhodnutia. Žalobca sa domáha vyslovenia
neplatnosti Dohody z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky jeho dlhu.
3. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v

Kežmarku, bola uzatvorená spotrebiteľská úverová zmluva č. 12106005. Keďže žalobca nedisponuje
a uvedenou zmluvou, nepamätá si na dátum jej uzatvorenia. V zmysle zmluvy o úvere bol žalobcovi
poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi. Pohľadávka z uvedenej zmluvy
bola následne viackrát postúpená, nakoľko boli žalobcovi doručované postupne upomienky, výzvy na
zaplateniedlhuainélistinyspoločnosťouEOSKSISlovensko,s.r.o.Naposledybolažalobcoviuvedenou
spoločnosťou doručovaná predžalobná upomienky zo dňa 10.05.2010 na úhradu zostávajúceho dlhu vo
výške 2.066,60 eur. Neskôr bol žalobca kontaktovaný už žalovaným, súčasným veriteľom, s ponukou

možnosti splniť dlh v splátkach. Podmienkou bolo podpísanie tzv. Uznania dlhu a dohody o zaplatení
dlhu. Súčasťou listiny mal byť nový splátkový kalendár. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ bez širšieho
právneho vedomia, mal o plnenie v splátkach záujem z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Z
toho dôvodu podpísal dňa 29.03.2013 predformulovanú Dohodu. Dohoda obsahovala okrem novéhosplátkového kalendára aj konštatovanie, že žalobca dĺžil žalovanému sumu vo výške 2.340,27 eur, ako
výsledok nesplatenia dlžných splátok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, pričom táto údajne pozostávala
z istiny 1.665,48 eur, úrokov, aj úrokov z omeškania vo výške 674,79 eur. Žalobca uvedenú Dohodu

podpísal v domnení, že ide len o dohodu o plnení pôvodného dlhu v splátkach. Zo strany žalovaného
bolapoužitánekaláobchodnápraktika,ktorávyužilanevedomosťspotrebiteľatým,žemudalanapodpis
Dohodu obsahujúcu podstatné zmeny v ich záväzku, tzn. neoprávnené a bezdôvodné navýšenie dlhu
na sumu 2.340,27 eur. Po reálnom sčítaní všetkých splátok v novom splátkovom kalendári (52 x 50,- eur
a posledná splátka 53 vo výške 55,92 eur), je zrejmé, že žalobca bol v Dohode zaviazaný na úhradu

dlhu vo výške 2.655,92 eur. Uvedená suma nie je nikde v Dohode uvedená a nebola o nej informovaný
ani žalobca pred jej podpisom. Žalovaný si naviac okrem bezdôvodného navýšenia dlhu zabezpečil
podpísaním Dohody aj uznanie premlčaného dlhu žalobcom, a to bez možnosti ovplyvniť jej obsah,
ako aj bez adekvátneho vysvetlenia. Ide o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá
absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Okrem horeuvedených skutočností žalobca poukázal
aj na tú skutočnosť, že Zmluva o postúpení pohľadávky na žalovaného je neplatná, pretože žalovaný

je zahraničným subjektom a postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. b.) Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky
na skrachovaný subjekt je naviac nekalou obchodnou praktikou.

4.Žalovanýsavyjadrilkžalobedňa24.07.2017.PoukázalnaokolnostiuzavretiaDohody.Dohodazodňa

29.03.2013 bola uzavretá na základe žiadosti klienta prostredníctvom telefónu na zákaznícke centrum
spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., ktorá na základe plnej moci zaisťuje pre klienta
- žalovaného všetku agendu. K uzavretiu Dohody došlo na základe predchádzajúceho telefonického
rozhovoru s klientom, ktorý oznamoval, že v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nemá možnosť
uhradil dlh naraz, požiadal o možnosť zaplatenia dlhu v splátkach. Hovor prebiehal 15 minút, žalobca bol

upozornený na možný produkt a bol oboznámený aj s obsahom Dohody a s podmienkami splácania. Na
požiadanie žalobcu, bola Dohoda zaslaná prostredníctvom pošty. Obsah Dohody bol teda výsledkom
dohody žalobcu a žalovaného, pričom žalobca mal možnosť obsah Dohody ovplyvniť a rovnako mal aj
dostatočný čas sa s Dohodou oboznámiť. Žalobca v žalobe uviedol, že v minulosti uzavrel Zmluvu o
úvere č. 12106005, pričom si nepamätá dátum jej uzavretá, kedy a na akú čiastku bol úver uzavretý,

poukázal na predžalobnú upomienku zaslanú spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá uvádzala,
že ku dňu 10.05.2006 činí dlh výšku 2.066,60 eur. Na túto upomienku žalobca uhradil pôvodnému
veriteľovi celkovo sumu 276,87 eur a preto bol dňa 23.10.2012 dlh postúpený na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok na žalovaného, vo výške 1.789,73 eur, teda v čiastke nižšej ako je uvedená
v predžalobnej upomienke. Uvedená suma pozostávala z istiny 1.492,71 eur, poplatkov 172,77 eur,

zákonného úroku z omeškania 111,57 eur a sankčného úroku 12,68 eur. Súčasný veriteľ od tejto čiastky
odpočítal zmluvný a zákonný úrok z omeškania vo výške 124,25 eur dlh tak činil sumu 1.665,48 eur. K
tejto sume bol pripočítaný zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej čiastky, odo dňa
25.04.2009 do podpísania Dohody. Odmenou súčasného veriteľa za poskytnutie možnosti splátkového
kalendára na takmer 5 rokov bol úrok vo výške 7 % ročne z dlžnej čiastky. Žalovaný uviedol, že Dohoda

obsahuje prehľadnú informáciu o dodatočnom úročení, o kompletnom rozpise splátok s konkrétnymi
dátumami, teda jednoduchým súčtom si mohol žalobca ako spotrebiteľ zistiť konečnú čiastku, ktorú mal
uhradiť. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že išlo o záväzok premlčaný a neprimerane
navýšený. Zmyslom inštitútu uznania dlhu je v zmysle ust. §§ 585 a 110 Občianskeho zákonníka
ustanoviťpredpoklad,žedlhvčaseuznaniatrvalazároveňpredĺžiťpremlčaciudobuna10rokovplynúcu

ododňauznaniadlhu.Zuvedenéhoustanoveniajezrejmé,žepráveinštitútuznaniadlhuvediekochrane
veriteľa pred premlčaním záväzkov. Bolo by preto nelogické Dohodu uznať za neplatnú preto, že bola
uzavretá na premlčaný dlh, pretože tým by bol popretý základný význam inštitútu uznania dlhu v zmysle
Občianskeho zákonníka. Bolo slobodnou a dobrovoľnou voľbou spotrebiteľa - žalobcu sa rozhodnúť, či
takúto Dohodu s takýmito následkami podpíše alebo nepodpíše. K argumentácii žalobcu o tom, že „úver

bol viackrát postúpený“, žalovaný uviedol, že zo strany spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. išlo iba
o tzv. správu pohľadávok, ktorá mala za cieľ vymôcť dlh od žalobcu. K postúpeniu pohľadávky došlo
iba v prípade žalovaného.
5. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalovaný uviedol, že medzi žalovaným ako postupníkom
a právnym predchodcom žalovaného ako postupcu došlo dňa 23.10.2013 k uzatvoreniu riadnej Zmluvy

o postúpení pohľadávky.
6. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, nakoľko v žalobe uviedol,
že v prípade neuhradenia dlhu včas v zmysle Dohody, by mohlo dôjsť k súdnemu a následne k
exekučnémukonaniu.Jevšakbežnoupraxou,žepokiaľdlžníkneuhradísvojupohľadávkuriadneavčas,je právom veriteľa si uplatniť svoju pohľadávku súdnou cestou, prípadne prostredníctvom exekúcie, a
to v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
7. Okrem toho dal žalovaný do pozornosti aj to, že žalobca v období od 23.04.2013 do 20.06.2017 riadne

uhrádzal svoju pohľadávku, teda ju nenamietal.
8. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán
sporu, s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že zmluvu o úvere uzatváral so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., ale keďže mal problémy s úhradou, dlh bol zosplatnený. Následne z Českej
republiky bol telefonicky vyzvaný na úhradu dlhu jednorazovo. Po určitom čase mu volali znovu, ale
vzhľadom na jeho nepriaznivú situáciu mu povedali, že mu umožnia zaplatiť dlh v splátkach. Bola mu
zaslaná listina s rozpisom splátok. Myslel si, že uvedenú listinu musí podpísať, pokiaľ má záujem o

splátky. Uviedol, že nevie čo sú to lehoty. Uviedol, že pokiaľ by ho pred podpísaním Dohody informovali,
že dlh je už mimo lehoty, v žiadnom prípade by takúto Dohodu nepodpisoval. Súčasne uviedol, že
nenamieta pasívnu vecnú legitimáciu, len chcel poukázať na postúpenie pohľadávky na zahraničný
subjekt.

11. Žalovaný navrhol uzavretie zmieru. Žalobca nesúhlasil s uzavretím zmieru s poukazom na to, že
v čase uznania dlhu a spísaní dohody o splátkach, žalobca nemal poznatky o tom, čo je podstatou
tejto Dohody a rovnako aj z dôvodu, že v čase jej uzavretia, bol už dlh premlčaný. K zosplatneniu dlhu
došlo dňa 31.07.2009, dlh bol uznaný až dňa 29.03.2013. Dlh bol teda premlčaný uplynutím trojročnej
premlčacej lehoty, ku dňu 29. 03. 2012.

12. Dňa 10.05.2010 spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. vyzvala žalobcu Predžalobnou upomienkou
na úhradu celej pohľadávky vo výške 2.066,60 eur, najneskôr do 20.05.2010.
13. Dňa 29.03.2013 bolo medzi stranami sporu podpísané Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu
na sumu 2.340,27 eur vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 12106005 podpísanej medzi dlžníkom a

Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Súčasťou horeuvedenej zmluvy mali byť aj všeobecné obchodné
podmienky. Dlh pozostával zo základnej istiny vo výške 1.665,48 eur a z úrokov, ako aj úrokov z
omeškania vo výške 674,79 eur. Zmluvné strany sa súčasne dohodli na úročení splátok vo výške 7 %
ročne. Dlžníkovi - žalobcovi, bola ponúknutá možnosť zaplatiť dlh v splátkach. Rozpis 53 splátok bol
súčasťou Dohody. Výška splátok v prípade 1. až 52. predstavovala sumu 50,- eur, posledná 53. splátka

mala byť zaplatená v sume 55,92 eur, ktorej splatnosť bola určená na deň 28.08.2017.

14. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že bola uzavretá dňa 23.10.2012 medzi Všeobecnou
úverovou bankou, a. s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom. Postupníkom bol poverený
správca pohľadávok, spoločnosť KRUK International s.r.o., na všetky právne úkony (podpisovanie,

posielanie a prijímanie platieb), a na ďalšie úkony potrebné na dosiahnutie účely tejto zmluvy. Súčasťou
tejto Zmluvy bola aj pohľadávka žalobcu vo výške 1.789,73 eur. Dátum prvého čerpania úveru vo
výške 1.493,73 eur bol 09.12.2005, výška splátky 49,79 eur, úhrada 1.687,96 eur, dátum zosplatnenia
31.07.2009.

15. Listom zo dňa 29.09.2015 bol žalovanému oznámený spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská
republika, s.r.o. prehľad uhradených splátok a stav splátkového kalendára (počet uhradených splátok
- 30, hodnota uhradených splátok - 1.500 eur, počet zvyšných splátok - 23, hodnota zvyšných splátok
- 1.155,92 eur). Žalovaný bol upozornený na splatnosť nasledujúcej splátky vo výške 50,- eur, ku
dňu 26.10.2015. Uvedená spoločnosť opäť listom zo dňa 26.09.2016 oznámila stav úveru, z ktorého

vyplynulo, že počet uhradených splátok predstavoval 42, hodnota uhradených splátok 2.100,- eur, počet
zvyšných splátok 11, hodnota zvyšných splátok - 555,92 eur. Dňa 19.07.2017 bol žalovaný upozornený
na nedoplatok troch splátok spolu vo výške 135,- eur za obdobie od 26.01.2017 do 27.03.2017.

16. Z predložených poštových peňažných poukazov U, z podacích lístkov, bolo zistené, že na uzavretú

spotrebiteľskú zmluvu č. č. 12106005 zaplatil žalobca, za obdobie od roku 2008 do 2017, sumu 2.864,29
eur.17. Z písomného podania žalovaného obsahujúceho rozpis vykonaných úhrad bolo zistené, že žalobca
od postúpenia pohľadávky vo výške 1.789,73 eur (od 23. 10. 2012), zaplatil žalovanému sumu 2. 300,-
eur. Pokiaľ žalobca neuzavrie navrhovaný zmier, vzniesol žalovaný námietku premlčania uplatneného

nároku, v zmysle ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Právo na plnenie
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v subjektívnej, dvojročnej dobe, ktorá plynie od splatnosti
jednotlivých splátok. Žalobca podal žalobu až dňa 06. 06. 2017, to znamená, že splátky ktoré mali
byť zaplatené pred 06. 06. 2014, boli premlčané. Žalovaný bol v prípade zmierneho vyriešenia sporu
ochotný zaplatiť žalobcovi sumu 204,57 eur.

18.Uznanímdlhubolapredĺženápremlčaciadobana10rokov,počasktorejsimôžežalovanýuplatňovať
nároky voči žalobcovi z vyššie označenej zmluvy. Upozornenie o tejto možnosti bolo v texte Dohody vo
forme odkazu na ust. § 401 Obchodného zákonníka. Trval na tom, že vedomie/nevedomie o premlčaní
nároku v zmysle ust. § 588 OZ (pozn. sudcu: žalovaný chybne označil ustanovenie OZ ) neznamená
neplatnosť uvedeného právneho úkonu, pretože nastávajú účinky ust. § 110 OZ.

19. Podľa ust. § 101 OZ, účinného v čase podpísania Dohody, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa ust. § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník

písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

21. Podľa ust. § 558 OZ ( nie § 588 OZ ako uvádzal žalovaný ), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj
dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má

také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v účinnom znení
ku dňu uzavretia Dohody, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,
uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti

a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len
"orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
23. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
24. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy,
ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom
záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie

porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba,
ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

25. Podľa ust. § 7ods. 1 uvedeného Zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
26. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
27. je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
28. podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa

vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo
priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
29. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

30. Podľa ust. § 8 ods. 3 uvedeného Zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
31. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci

skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

32. Podľa ust. § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

33. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

34. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
36. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

37. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

39. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

40. Vzťah vyplývajúci z pôvodnej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským, preto súd posudzoval platnosť/
neplatnosť uznania dlhu s poukazom na Zákon o ochrane spotrebiteľa. Dohodu súd vyhodnotil ako
úkon vykonaný v rozpore s ustanoveniami zákona č.250/2007 Z.z. Listina bola vyhotovená vo forme
predformulovaného textu, ktorý obsahoval ustanovenia o forme splatenia dlhu formou splátkového
kalendára a zároveň aj uznanie dlhu, čo sa javí ako zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa.

Podpísaním takejto listiny si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody
privodí spotrebiteľovi značnú ujmu, už aj s poukazom na to akú sumu zaplatil od dátumu uznania
dlhu. Text uznania dlhu a údaje v ňom smerovali nepochybne k dosiahnutiu podpísania uznania
dlhu spotrebiteľom. Tento úkon bol spojený so splátkovým kalendárom, ktorý u spotrebiteľa vyvolal
presvedčenie, že podpísuje splátkový kalendár. Z dokazovania vyplynulo, že nerozumel podstate

uznania dlhu a už vôbec nepoznal právne účinky uznania dlhu. Neboli mu vysvetlené. V Uznaní dlhu a v
dohode o zaplatení dlhu sa nevyskytovala žiadna informácia v zmysle ust. § 558 OZ o tom, že dlh bol v
čase podpísania uznania dlhu premlčaný. Premlčaniu nároku žalovaného a jeho právneho predchodcu
nasvedčuje skutočnosť, že podľa Prílohy Zmluvy o postúpení pohľadávok , bolo prvé čerpanie úveru
z uvedenej zmluvy zaznamenané 09. 12. 2005, úver bol zosplatnený dňa 31. 07. 2009. Iný doklad

preukazujúciexistenciuzmluvynevedelistranysporupreúčelykonaniapredložiť.Spornými stranamibol
akceptovaný termín zosplatnenia úveru deň 31. 07. 2009. Pre účely posúdenia, či bol dlh v čase podpisu
Dohody o zaplatení premlčaný, súd vychádzal z termínu zosplatnenia úveru. Trojročná premlčacia doba
uplynula dňom 31. 07. 2012, Uznanie dlhu bolo podpísané dňa 29. 03. 2013. Z toho vyplýva, že v
čase podpisu Uznania dlhu žalobcom bol nepochybne nárok veriteľa premlčaný a bolo povinnosťou

žalovaného o tejto skutočnosti informovať žalobcu.
41. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav
dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.42. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah uvedenej listiny. Tieto praktiky veriteľov sú zrejmé aj z
rozhodovacej činnosti súdom Slovenskej republiky. Uznanie dlhu v tejto forme je prejavom toho, že

neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, odbornej starostlivosti a čestnosti. Žalovaný po postúpení
pohľadávky, využil finančnú tieseň a neskúsenosť žalobcu a svoj zámer dosiahnuť uznanie dlhu
prekryl dohodou o splátke dlhu, pričom sa jednalo o dva rôzne úkony, jednostranný a dvojstranný.
Tieto právne nuansy prirodzene žalobca nebol schopný odhaliť v čase uznania dlhu. Týmto konaním
veriteľa došlo k použitiu nekalej obchodnej praktiky, prejavom ktorej bolo narušenie ekonomického

správania spotrebiteľa- žalobcu. Žalobca sa ocitol v nerovnom postavení vo vzťahu k dodávateľovi
služby - žalovanému, keďže výhodou žalovaného bola nepochybne lepšia znalosť práva a dostupnosť
právnych služieb. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Vzhľadom
k predformulovanému obsahu uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu, možno mať vážne pochybnosti
o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá obsahu uvedeného úkonu. Pokiaľ chcel spotrebiteľ

splátky, musel podpísať celý formulár, bez náležitej informácie o následkoch takéhoto úkonu. Predmetný
úkon je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ a v neposlednom rade aj s kogentnými
ustanoveniami ust. §§ 7, 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu ani
právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi.

43. V danom prípade súd Uznanie dlhu a dohodu o zaplatení vyhodnotil ako absolútne neplatný úkon
v zmysle ust. § 39 OZ, pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona. Pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od počiatku, nastáva priamo zo zákona,
prihliada sa ňu aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju žiadnym spôsobom
napraviť, nemožno od takého právneho úkonu odstúpiť, nie je časovo obmedzená a v prípade určenia

absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na
takomto určení.

44. V konaní žalovaný namietal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej
žalobe.

45. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ust. §
137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je účinným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či je možné
žalobou dosiahnuť odstránenie spornosti práva, či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť nasledovať ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je potrebné skúmať
so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním
určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok
umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho,
že naliehavý právny záujem na určení práva má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie,

ako slabšej strany v spore, osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra
súdov, vnútroštátna právna úprava. V danom prípade sa postavenie žalobcu pri vyslovení neplatnosti
Dohody stane istejšie, pretože žalobca nebude vystavený zo strany žalovaného riziku vymáhania úveru
vo výške, ktorá mu nenáleží, z dôvodu nedodržania zákonných podmienok pre uznanie dlhu. Podľa
názoru súdu je daný naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.

46. Žalovaný tiež namietol premlčanie uplatneného nároku žalobcu, pretože žalobu podával žalobca
po uplynutí lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd zdôrazňuje, že predmetom konania
bola určovacia žaloba, nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny úkon spočívajúci v
uznaní dlhu a v dohode o zaplatení dlhu, bol súdom vyhodnotený ako absolútne neplatný úkon. Určenie

takéhoto úkonu je časovo neobmedzené. Nemožno teda konštatovať, že nárok o určenie neplatnosti
predmetného úkonu je premlčaný.

47.Spoukazomnatvrdeniežalovanéhovovecivedomosti/nevedomostiopremlčanídlhuvčasepodpisu
Uznania dlhu, že uznanie dlhu sa nestane neplatným pre nedodržanie podmienky podľa ust. § 558

OZ , pretože v takom prípade nastávajú účinky ust. § 110 OZ, súd konštatuje, že takéto účinky nemôžu
nastať, pretože podmienkou ich aplikácie je, že dlžník uznal právo veriteľa čo do dôvodu i výšky. Tento
právny úkon bol súdom v tomto konaní vyhlásený za absolútne neplatný, to znamená neplatný od
počiatku. Žalobca teda neuznal dlh a použitie ust. § 110 OZ je právne irelevantné.48. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal
určenia neplatnosti Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu, preto žalobe vyhovel.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v

tomto rozsahu, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný právnej zástupkyni žalobcu, po rozhodnutí o výške
náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v
zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.