Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613204737
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1613204737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky JUDr. Janky Richterovej a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Š. P., A.. XX.XX.XXXX, W.
X. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Martou Vicenovou, advokátkou so sídlom v Malackách, Záhorácka č.
15/B, proti žalovanej: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. X. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Schmidlom,
advokátom so sídlom v Malackách, Záhorácka č. 11/A, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20. novembra 2014
č. k. 5C/173/2013-146, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že
do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal rodinný dom súp. č. XXX a pozemok, na ktorom je rodinný
dom postavený (parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 604 m2), zapísaných na LV č. XXX pre kat.
úz. X.. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal tiež motorové vozidlo zn. X. S. B.: P. XXXCU. Do
výlučného majetku žalobcu prikázal motorové vozidlo zn. Q. F. B.: P. XXXBV. Na vyrovnanie podielu
žalobcu zaviazal žalovanú na zaplatenie 51.500 € žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Obe strany zaviazal na solidárnu úhradu
súdneho poplatku.
2. V odôvodnení uviedol, že vo veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa súd pri vyporiadaní
BSM mal odchýliť od zásady rovnosti podielov. Nestotožnil sa s návrhom žalovanej, aby žalobcovi za
rodinný dom poskytla náhradu len vo výške 20.000 € z dôvodu, že žalobca od roku 2004 spoločnú
nehnuteľnosť neužíval a neprispieval na jej náklady. Neprihliadol tiež na jej obranu, že zo strany
príbuzných jej bol poskytnutý dar na nadobudnutie a zhodnotenie domu. Žalovanou predložené čestné

prehlásenie podľa záverov súdu totiž nešpecifikuje druh daru a ani jeho hodnotu. Pri určení všeobecnej
hodnoty rodinného domu súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Stanislava Lasicu č. XX/XXXX,
predloženého žalovanou. S ohľadom na ustanovenie § 150 OZ neprihliadol na výdavky, vynaložené
žalovanou na dom po zániku BSM, keď i z ohliadky rodinného domu zistil, že v dome došlo iba k drobným
úpravám (výmena niektorých radiátorov, výmena podláh a expanznej nádoby), ktoré zásadnejším
spôsobom nemohli ovplyvniť znalcom ustálenú všeobecnú hodnotu rodinného domu. Hnuteľné veci, s
výnimkou motorových vozidiel, boli vyporiadané dohodou strán a ku dňu rozhodovania súdu neexistoval

žiaden peňažný záväzok v banke.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, požadujúca jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyčítala súdu, že pri ustálení všeobecnej hodnoty rodinného domu
vychádzal z ňou predloženého znaleckého posudku Ing. Stanislava Lasicu, ktorý však posudok vykonalku dňu 15.10.2013, teda 9 rokov po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti, odkedy všetky náklady s
nehnuteľnosťou znášala výlučne sama. Zastávala tiež názor, že nemožno vychádzať zo zásady rovnosti
podielov, pretože žalobca jej odcudzil 150.000,- Sk, do odchodu zo spoločnej domácnosti bol v rokoch

1992 až 2004 nezamestnaný po dobu 1.505 dní a po odchode žalobcu splácala úver výlučne sama.
Požadovala tiež zohľadnenie výdavkov, ktoré s užívaním domu vynaložila v rokoch 2004 až 2014.
Zastávala tiež názor, že pokiaľ súd nemal poskytnutie daru za preukázané, mal doplniť dokazovanie.
4. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že súd vychádzal zo znaleckého
posudku, predloženého žalovanou, ktorá tento objednala bez súhlasu a účasti žalobcu. Námietky

ohľadom zhodnotenia domu boli vyriešené vykonaním obhliadky na mieste samom, kedy bolo
preukázané, že k zhodnoteniu nedošlo. Ani jedna strana nenamietala znalecký posudok, preto súd
prvej inštancie z neho správne vychádzal. Zastával názor, že žalovaná neopodstatnene namieta rovnosť
podielov. Trestné stíhanie ohľadom údajného odcudzenia 150.000,- Sk skončilo zastavením konania,
pretože sa skutok nestal. Poukázal na sezónnosť prác vykonávaných v materskej slovenskej firme na
území Nemecka, z ktorého príjmu žalobca svojpomocne realizoval výstavbu rodinného domu práve v

období, keď bol evidovaný ako nezamestnaný, ako i na podstatne nižší príjem žalovanej ako predavačky,
resp. čašníčky. Zdôraznil, že žalobca i po odchode zo spoločnej domácnosti preddavky na náklady s
užívaním domu uhrádzal formou Sipo.
5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods.
1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie podľa návrhov strán sporu, z ktorého
vyvodil zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne závery, na ktoré odvolací súd poukazuje
( § 387 ods. 2 CSP ).
7. Podstata odvolacích námietok žalovanej spočívala v otázke rovnosti podielov oboch bezpodielových
spoluvlastníkov, v započítaní plnenia, vynaloženého zo strany žalovanej na spoločný majetok v súvislosti

s udržaním a užívaním rodinného domu, ako aj ustálenia hodnoty nehnuteľností.
8. Ako už v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa zásadne vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ak
však niektorí z manželov zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, je oprávnený požadovať,
aby sa mu to uhradilo a naopak, je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na

jeho ostatný majetok. Pri posudzovaní rovnosti podielov sa prihliadne tiež na potreby maloletých detí,
ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí
( § 150 OZ ). Súd prvej inštancie nepochybil, keď dospel k záveru, že podiely oboch manželov sú
rovnaké. Z dokazovanie totiž nevyplynulo, že o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, predovšetkým
nehnuteľností, sa zásadne väčšou mierou pričinila žalovaná.

9. I keď žalobca v istom období pre sezónnosť vykonávaných prác ( stavebné práce ) nebol zamestnaný
po celé obdobie trvania spoločnej domácnosti, predovšetkým v priebehu vykonávania prác v Nemecku
(popri mzde i stravné ) dosahoval podstatne vyšší príjem, než žalovaná ako predavačka alebo čašníčka.
V období, keď bol žalobca nezamestnaný, sa celkom logicky i s ohľadom na jeho pracovné zaradenie
prácou podieľal na svojpomocnej výstavbe rodinného domu. Pokiaľ ide o udržanie spoločných vecí, je

celkom prirodzené, že o bežnú údržbu nehnuteľnosti ( vrátane obnovy zariadenia a pod. ) sa starala
žalovaná, ktorá nehnuteľnosť s ich spoločným dieťaťom užívala. Z dokladov o úhrade tzv. Sipo pritom
vyplýva, že žalobca čiastočne znášal náklady na réžiu rodinného domu i v čase, keď v ňom už nežil. Na
uvedených nákladoch sa podieľala podľa žalobkyne i ich dcéra. Napokon, ak zo svojej mzdy, patriacej
taktiež do BSM, participovala na réžijných nákladoch domu, nič zo svojho nevynakladala na spoločnú

vec. Okrem toho nemožno prihliadnuť na réžijné náklady domu po dni zániku BSM ( 7.7.2010 ), ako to
až do r. 2014 požadovala žalovaná, keďže predmetom vyporiadania môžu byť len veci, práva, záväzky a
pod., ktoré vznikli za trvania manželstva. Z dokazovania nevyplynulo, že za výlučné užívanie spoločnej
nehnuteľnosti žalovaná poskytovala žalobcovi akékoľvek plnenie.
10. Súd prvej inštancie tiež nepochybil, keď pri ustálení hodnoty rodinného domu vychádzal zo

žalovanou predloženého znaleckého posudku. Bolo predovšetkým na žalovanej, aby inštruovala znalca
na vykonanie ocenenia nehnuteľnosti ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. ku dňu
rozvodu manželstva. Súd však uvedený nedostatok posudku odstraňoval ohliadkou rodinného domu, pri
ktorej nebolo zistené, že v čase od rozvodu manželstva ( zániku BSM ) do ocenenia rodinného domu boli
vykonané na nehnuteľnosti práce, ktoré by mohli zásadnejším spôsobom ovplyvniť všeobecnú hodnotu

domu určenú znalcom k neskoršiemu dňu.
11. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru o neunesení dôkazného bremena ohľadom daru
príbuzných, na ktorý by bolo potrebné prihliadnuť pri ustálení podielu na spoločnom majetku ( § 143 OZ ).Dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažovalo žalovanú a bolo na jej procesnej aktivite, aby predkladala
a navrhovala dôkazy, ktoré hodnoverne preukážu jej relevantné tvrdenia.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil ( § 387 ods. 1 BCP ), i keď formulovaný výrok rozsudku celkom nezodpovedá tradičným
náležitostiam výroku súdu pri vyporiadaní BSM. Vo výroku predovšetkým nie je uvedené, čo bolo do
BSM nadobudnuté. Na masu BSM možno ďalej usudzovať len z výrokov, týkajúcich sa určenia, ktoré
konkrétne veci zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho - ktorého manžela.
13.Odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď strany nevyužili

prioritnú možnosť na jeho vyporiadanie dohodou (§ 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).