Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Scud/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200390
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8014200390.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek

senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu T. Łukasza B.ńskeho,
bytom K. XXX, XX-XXX K., X. republika, zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom
Prešov, Masarykova 2, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 10,
Bratislava, za účasti Boguslawa P. B., bytom I. XX, XXXXX J., X. republika o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovanej č. 7798-3/2014-BA zo dňa 27. januára 2014, na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 27. januára 2014 č. 7798-3/2014-BA v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. augusta 2011 č. 705-3440187511-GC09/11-367 a vec v

r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v ažalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou zo dňa 5.3.2014 sa žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovanej 27. januára 2014 č. 7798-3/2014-BA v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho

orgánu zo dňa 17. augusta 2011 č. 705-3440187511-GC09/11-367 (57603-1/2011-KEM), ktoré žiadal
zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie a priznať zároveň náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že bol zamestnancom zamestnávateľa B. P. B., P. trieda XX, A.,
ktorý vykonával na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia o
živnostenskom oprávnení, výkon podnikateľskej činnosti ukončil ku dňu 23.06.2012. Mal registrovaný
status zamestnávateľa, pričom za účelom riadneho výkonu svojej podnikateľskej činnosti zamestnával

viacerých zamestnancov na základe pracovných zmlúv uzatváraných v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky. Vo vzťahu k svojim zamestnancom si riadne plnil všetky povinnosti podľa
osobitných právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť a platenie odvodov na
jednotlivé druhy sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov. Poukázal na to, že žalobou napadnutým rozhodnutím žalobkyne v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalobkyne bolo rozhodnuté tak, že jemu ako zamestnancovi
nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v

nezamestnanosti od 1.4.2010 do 31.8.2010 podľa slovenskej legislatívy z dôvodu, že vykonanou
kontrolou u jeho zamestnávateľa nebol preukázaný reálny výkon práce žalobcu na území Slovenskej
republiky.3. Žalobca argumentoval ustanoveniami Nariadenia ES č. 883/2004 (ďalej len základné nariadenie), bod
8, podľa ktorého všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov,
ktorínemajúbydliskovčlenskomštáteichzamestnania,vrátanecezhraničnýchpracovníkov.Podľabodu

15 tohto nariadenia je potrebné, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému
sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných
ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. Bod 17
nariadenia upravuje, že vzhľadom na čo najefektívnejšie zaručenie rovnosti zaobchádzania so všetkými
osobami pôsobiacimi na území členského štátu je vhodné ako všeobecné pravidlo určiť za uplatniteľné

právne predpisy toho členského štátu, v ktorom daná osoba vykonáva svoju činnosť ako zamestnanec
alebo ako samostatne zárobková činná osoba.

4. Základné nariadenie v čl. I. písm. a/ upravuje, že „činnosť ako zamestnanec“ znamená každú činnosť
alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho
zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje.

5. Podľa čl. 11 bod 3/ písm. a/ základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu a podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných

členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako
zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym
predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

6. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v

pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch,
vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

7. Podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského
poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak,

fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods.
1 písm. a/ a ods. 2 a 3.

8. Podľa § 210 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a § 179 ods. 1 písm. a/ a b/. Organizačné

zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60
dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní,
čo treba oznámiť účastníkom konania.

9. Žalobca s rozhodnutím žalobkyne v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu nesúhlasí a

považuje ich za nezákonné.

10. Vo vzťahu k dôvodom nezákonnosti poukázal predovšetkým na to, že rozhodnutie bolo vydané v
rozpore s § 210 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, keďže nebolo vydané v zákonnej lehote 60 dní,
ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky (registračného listu) zamestnanca. Je zrejmé, že aj

ak by došlo (v rozpore so zákonom) k posunu okamihu začatia konania na deň oznámenia o vykonaní
kontroly Inšpektorátom práce Košice (t.j. dňa 17.6.2011), aj v takom prípade by bolo rozhodnutie vydané
po zákonnej lehote. Zákonnú lehotu je možné predĺžiť iba z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu
o ďalších 60 dní, k čomu však nedošlo. Rovnako nedošlo ani k využitiu inštitútu prerušenia konania
podľa § 193 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaná ako odvolací orgán rozhodla rovnako po

uplynutí lehoty (až po takmer dva a pol roku). Už len vzhľadom na túto skutočnosť sú žalobou napadnuté
rozhodnutia nezákonné.

11. S nezákonnosťou napadnutých rozhodnutí bezprostredne súvisí aj list žalovanej - „Oznámenie
týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové

firmy“ zo dňa 25.7.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia
(ZUS, Department Ubezpieczen i Sladek) o tom, že zamestnanci vybraných zamestnávateľov
nepodliehajú slovenským právnym predpisom a tak v prípade podania odvolania zo strany
zamestnancov resp. zamestnávateľov tieto bude zamietať a prvostupňové rozhodnutia príslušnýchorganizačných zložiek budú potvrdzované. Je tak zrejmé, že zo strany žalovanej došlo takýmto
postupomužvopredkprejudikovaniurozhodnutížalovanejajejorganizačnýchzložiekotom,žedotknutí
zamestnanci nepodliehajú slovenským právnym predpisom, a to bez toho, aby žalovaná vzala do úvahy

riadne zistený skutkový stav v každom osobitnom prípade. Žalovaná zaškatuľkovala zamestnávateľa
žalobcu ako zamestnávateľa spadajúceho do kategórie tzv. schránkovej firmy a nezaoberala sa
individuálnymi okolnosťami a zisteniami, z ktorých vyplýva, že tento zamestnávateľ nie je žiadnou
schránkovou firmou, ale riadne v Slovenskej republike podnikal a žalobca ako zamestnanec riadne
prácu vykonával. Ak na základe tohto oznámenia došlo k uzatvoreniu akejsi spoločnej dohody zo dňa

10.12.2013medzižalovanouaZUSVaršavabezakejkoľvekmožnostidotknutéhozamestnávateľaalebo
zamestnanca do tohto procesu vstúpiť alebo byť na ňom účastný a brániť sa protizákonnému postupu
žalovanej, je odkaz na túto dohodu v rozhodnutí celkom bezpredmetný. Rovnako táto dohoda nebola
uvedená ako dôvod prvostupňových rozhodnutí, preto nie je možné na ne prihliadať.

12. Poukázal tiež na to, že vydaním prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia došlo

k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania, pretože u jeho zamestnávateľa boli zamestnanci, vo
vzťahukuktorýmpriexistenciirovnakýchpodmienokorganizačnázložkažalovanejnerozhodlaotom,že
nepodliehajú slovenskej legislatíve, resp. rozhodla o zániku poistenia až po uplynutí platnosti formulárov
A1. Týmto bol vo vzťahu k porovnateľným zamestnancom jeho zamestnávateľa uplatnený diametrálne
odlišný postup ako vo vzťahu k iným zamestnancom, najmä občanom Poľskej republiky a to napriek

tomu, že podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu bol jednotne zistený skutkový stav vo
vzťahu ku všetkým zamestnancom toho istého zamestnávateľa.

13. Zároveň poukázal žalobca tiež na to, že správny orgán rozhodol o zániku sociálneho poistenia
zamestnanca (zamestnancov) spätne na základe kontroly vykonanej v júni 2011. Pri tejto kontrole

objektívne nebolo možné zistiť okolnosti o reálnom výkone závislej práce zamestnanca a o
registrovanom mieste podnikania spätne, preto výsledky tejto kontroly nemôžu byť relevantným
podkladom pre náležité zistenie skutkového stavu a pre správne rozhodnutie. Rozhodnutie
prvostupňového orgánu je preto z tohto dôvodu nepreskúmateľné.

14. Zamestnávateľ žalobcu v priebehu kontroly vykonanej príslušnou organizačnou zložkou žalovanej
(t.j. ešte pred kontrolou Inšpektorátu práce Košice), riadne a včas predložil pracovné zmluvy, mzdové
listy, výplatné pásky a evidenciu dochádzky svojich zamestnancov, čo bez akýchkoľvek pochybností
preukazuje reálny výkon závislej práce zamestnancov u tohto zamestnávateľa v pracovnom pomere na
území Slovenskej republiky.

15. Žalobca považuje za jednoznačne preukázané, že uplatniteľnou legislatívou vo vzťahu k jeho
sociálnemu zabezpečeniu je legislatíva Slovenskej republiky. Minimálne sú rozhodnutia žalovanej a
prvostupňového správneho orgánu nezákonné v retroaktívnej časti, keď nevydali rozhodnutie odo dňa
zistenia údajného nesplnenia podmienok uplatniteľnosti predpisov Slovenskej republiky, ale spätne

rozhodli o zániku sociálneho poistenia žalobcov za minulú obdobie.

16. Vo vzťahu k samotnému dôvodu vydania rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovanej
(nepreukázanie reálneho výkonu práce žalobcov na území Slovenskej republiky), žalobca poukázal na
to, že jeho zamestnávateľ ako podnikateľský subjekt vykonával reklamné a marketingové služby, čím

je podmienený aj charakter činnosti jeho zamestnancov. Prioritnou pracovnou náplňou zamestnancov
bolo najmä roznášanie letákov do poštových schránok, zakladanie letákov za stierače automobilov
na parkoviskách, osobná ponuka letákov v nákupných centrách a pod.. Túto činnosť aj on vykonával
na takmer celom území Slovenskej republiky a išlo predovšetkým o reklamu pre poľské spoločnosti.
Bolo preto objektívne nemožné zastihnúť jeho alebo iných zamestnancov v určitom čase na adrese

miesta podnikania zamestnávateľa, keďže to nedovoľuje samotná povaha tejto podnikateľskej činnosti
a pracovnej činnosti zamestnancov. Nie je možné výlučne zo skutočnosti, že zamestnanec resp.
zamestnávateľ nie je zastihnuteľný v mieste podnikania v čase výkonu kontroly, vyvodiť záver, že tak
nie je preukázaný reálny výkon práce zamestnancov na území Slovenskej republiky. Takýto hypotetický
záver, o ktorý žalovaná a jej pobočka opreli svoje rozhodnutia, v právnom štáte neobstojí. V tejto

súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie žalovanej č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28.6.2012, ktorým
žalovaná v skutkovo a právne obdobnej veci (hoci u iného zamestnávateľa - kde bola vykonaná kontrola
v jeho sídle, pričom tam nikto nebol) zrušila rozhodnutie svojej organizačnej zložky s poukazom na
to, že „v rámci odvolacieho konania sa na základe zistených a preukázaných skutočností nepodariloobjektívne preukázať, že účastník konania na území Slovenskej republiky reálne činnosti nevykonával“.
Z tohto rozhodnutia, v porovnaní so žalobou napadnutým rozhodnutím žalovanej v tejto veci celkom
jednoznačne vyplýva porušenie princípu právnej istoty, keď žalovaná rozhoduje tendenčne, pričom

nerešpektuje zásadu rovnakého rozhodovania v rovnakých prípadoch. Ak v citovanom rozhodnutí
nezastihnutie zamestnávateľa na adrese miesta podnikania nebolo vyhodnotené tak, že sa ním
nepreukázalo nevykonávanie činnosti, musí tento záver vyplývať aj v tomto prípade.

17. Žalobca zdôraznil, že na území Slovenskej republiky vykonával činnosť zamestnanca riadne a v

súlade so zákonom, za ktorú poberal dohodnutú mzdu, pričom v tejto súvislosti si jeho zamestnávateľ
plnil všetky povinnosti podľa osobitných právnych predpisov.

II.

18. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvala
na skutkových zisteniach s tým, že kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území
Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na
základe podnetov poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych),

Varšava. Vo viacerých obdobných prípadoch ZUS Varšava žiadala Sociálnu poisťovňu o informácie,
či dotknuté osoby vykonávajú reálne činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky, kde má
zamestnávateľ sídlo. ZUS Varšava zdôvodnila svoju žiadosť tým, že v posledných rokoch na území
Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby
zamestnanecký úväzok v iných členských štátoch EÚ. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie

je aj reálny výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa
plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej
republike vykonávajú.

19. Taktiež samotná žalovaná zaznamenala v predchádzajúcich rokoch nárast registrácii tzv. poľských

zamestnávateľov, ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom
vzťahu, ktorých príjem sa pohyboval v rozpätí od 25,- EUR do 50,- EUR a pracovná činnosť
bola v rozsahu štyroch až desiatich hodín mesačne. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia príslušná na
vykonávanie ustanovení základného nariadenia ES a príslušného vykonávacieho nariadenia bola
oprávnená preveriť, či nedochádza zo strany osôb s bydliskom v Poľskej republike k obchádzaniu

právnych predpisov sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky a k zneužívaniu slovenského systému
sociálneho zabezpečenia.

20. Na základe podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu
registrovaných „poľských zamestnávateľov“ vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému

verejného zdravotného poistenia, ktoré avizovala najmä ZP Dôvera a Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, žalovaná vykonala a naďalej vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti
na území Slovenskej republiky tých zamestnancov, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, a ktorých
zamestnávateľ má sídlo na území Slovenskej republiky, pričom o zistených skutočnostiach následne
informuje príslušnú inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike. Len v tých prípadoch, kde sa

nepreukáže reálny výkon činnosti dotknutého zamestnanca na základe špecifických kritérií, rozhoduje
Sociálna poisťovňa o tom, že zamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy.
V prípade, ak sociálna poisťovňa už týmto zamestnancom vystavila formulár E 101 SK/PD A1, títo
zamestnanci podliehajú slovenskej legislatíve do dňa platnosti formulárov. Sociálna poisťovňa tieto

formuláre spätne neruší. Následne, po ukončení platnosti príslušného formulára sociálna poisťovňa
rozhoduje o zániku sociálneho poistenia dňom, ktorým platnosť formulára skončila. Ak sa jedná o
zamestnancov, ktorým doteraz nebol vystavený formulár PD A1 o určení uplatniteľnej legislatívy,
pričom na základe vykonaných kontrol nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnancov na území
Slovenskej republiky a splnenie podmienky registrovaného sídla zamestnávateľa, sociálna poisťovňa

rozhoduje o tom, že dotknutému zamestnancovi povinné sociálne poistenie na území Slovenskej
republiky nevzniklo.21. Žalovaná ďalej argumentovala, že je povinná vykonať kontrolu splnenia podmienok na určenie
uplatniteľnejlegislatívyvždy,akpríslušnáinštitúciavmiestebydliskadotknutejfyzickejosoby,ktorážiada
o určenie uplatniteľnej legislatívy, nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy a

za týmto účelom požiada sociálnu poisťovňu ako príslušný orgán o poskytnutie potrebných údajov.
V každom prípade je tak sociálna poisťovňa povinná preveriť relevantné skutočnosti a informovať
každý členský štát Európskej únie, ktorý požiadal sociálnu poisťovňu o spoluprácu, nielen Poľskú
republiku, o zistených skutočnostiach. Povinnosť príslušných orgánov a inštitúcii členských štátov
navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach a poskytovať svoje

služby a komunikovať medzi sebou priamo, vyplýva z čl. 76 základného nariadenia. Orgány a inštitúcie
členských štátov spolupracujú aj v oblasti boja proti podvodom a omylom v rámci základného nariadenia
a vykonávacieho nariadenia, čo vyplýva z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.3.2010.

22. Pri kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka

Košice dňa 16.5.2011 bolo zistené, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vznikli na základe
pracovných zmlúv, v ktorých boli dojednané pracovné pomery na kratší pracovný čas v rozsahu
štyroch hodín mesačne, pri určení mzdy vo výške 10,- EUR mesačne. Zamestnávateľ týmto
spôsobom zamestnával približne 400 zamestnancov (k 21.3.2011 bolo do poistenia prihlásených 318
zamestnancov, celkovo bolo prihlásených 426 zamestnancov), všetci s trvalým pobytom v X. republike.

XX. Vzhľadom na neštandardný postup viacerých podobných zamestnávateľov a veľké množstvo
zamestnancov požiadala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice o súčinnosť pri posúdení zákonnosti
dôvodov na uplatňovanie spôsobu uzatvárania pracovných pomerov Národný inšpektorát práce,
Košice. S cieľom preveriť reálny výkon aktivít týchto zamestnávateľov prostredníctvom registrovaných

zamestnancov, vykonal Národný inšpektorát práce kontrolu, v rámci ktorej poverení zamestnanci
osobne navštívili sídlo zamestnávateľa uvedené vo výpis zo živnostenského registra. Následne, z
dôvodu, že na adrese sídla nebol nikto zastihnutý, bola zamestnávateľovi zaslaná výzva na predlženie
dokladov.Listovázásielkasavrátilaakonedoručenávodbernejlehote.ZúradnéhozáznamuNárodného
inšpektorátu práce o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce vyplýva, že na adrese

uvedenej vo výpise zo živnostenského registra má fyzická osoba Boguslaw P. B. prenajatý byt, v
ktorom sa nachádza len výnimočne, čo potvrdili nájomníci bytov P. trieda XX, A.. Telefonický kontakt
na zamestnávateľa nebol dostupný. Aj za predpokladu, že jeho zamestnanci vykonávajú činnosť
mimo registrovaného sídla zamestnávateľa (roznášanie letákov na území Slovenskej republiky), je
nevyhnutné, aby sa v mieste, ktoré je považované za sídlo zamestnávateľa, uskutočňovali také

rozhodovacie právomoci, na základe ktorých by dochádzalo k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov
dotknutého zamestnávateľa. V sídle zamestnávateľa by sa mali prijímať zásadné rozhodnutia
spoločnosti, t.j. mali by sa napr. uskutočňovať stretnutia zamestnávateľa so zamestnancami, uzatvárať
zmluvy s klientmi, ukladať účtovné doklady (objednávky, faktúry), viesť mzdová evidencia, prideľovať
práce zamestnancom. Výnimočne zdržiavanie sa v sídle spoločnosti (zamestnávateľa) vzbudzuje

dôvodnú pochybnosť, že nemôže ísť o také sídlo spoločnosti, v ktorom sa reálne vykonáva činnosť
zamestnávateľa.

24. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaná nevyhodnotila výkon činnosti každého zamestnanca
na území Slovenskej republiky individuálne, žalovaná uviedla, že sociálna poisťovňa na základe

skutkových zistení dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobcu nespĺňa kritéria stanovené na určenie
registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom je preto nutné
vychádzať z tejto skutočnosti.

25. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vydala rozhodnutie

oneskorene, po zákonnej lehote 60 dní odo dňa podania prihlášky (registračného listu), žalovaná
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.2.2011,
v ktorom bol vyslovený právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
sociálnejpoisťovne,jezačatéododňa,keďpríslušnáorganizačnázložkasociálnejpoisťovneurobilavoči
účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.). Tento zákon však nekonkretizuje,

o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ sociálna
poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Vzhľadom na to, že
žalovanákonanieoodvolaníprerušila,lehotanarozhodnutieoodvolanívsúlades§193ods.6Zákonaosociálnom poistení neplynula. Po zistení relevantných skutočností potrebných na rozhodnutie žalovaná
pokračovala v konaní o odvolaní žalobcu a vydala rozhodnutie vo veci.

26.Zároveňžalovanápoukázalanalistzodňa10.12.2013,ktorýmsociálnapoisťovňaakceptovalanávrh
poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS zo dňa 10.10.2013 na uzatvorenie spoločnej dohody
medzi sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16
(4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo aj žalobcom určené poľské zákonodarstvo, ktoré má
konečnú platnosť. Keďže k dohode medzi sociálnou poisťovňou a ZUS Varšava došlo až 10.12.2013,

prvostupňové rozhodnutie sa nemohlo opierať o túto dohodu. Skutočnosť, že ZUS Varšava navrhla
sociálnej poisťovni dohodu, na základe ktorej aj žalobca podlieha poľskému zákonodarstvu, potvrdzuje
správnosť postupu sociálnej poisťovne pri rozhodovaní v predmetnej veci. Podľa názoru žalovanej je
potrebnépovažovaťrozhodnutiepobočkysociálnejpoisťovneakoprvostupňovéhoorgánuarozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave ako odvolacieho orgánu, za jeden celok.

27. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne.
Organizačná zložka sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná
vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného
stavu veci. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom
rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne, či určitú
skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať dôkazy ďalšie,
alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.

28. Tvrdenie žalobcu, že sociálna poisťovňa porušuje princípy rovnakého zaobchádzania, je

neopodstatnené. Na základe schválených postupov pobočky sociálnej poisťovne rozhodujú o zániku
sociálneho poistenia po skončení platnosti formulárov E 101/PD A1, resp. o nevzniknutí povinného
sociálneho poistenia, ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, vo vzťahu ku všetkým
zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti.

29. Vo vzťahu k rozhodnutiu sociálnej poisťovne ústredie č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28.06.2012, na ktoré
odkázal žalobca, žalovaná konštatovala, že ide o jediné rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu. Sociálna poisťovňa ústredie prehodnotila svoj
právny názor a následne vo všetkých ostatných obdobných prípadoch postupovala tak, že rozhodnutia
prvostupňových orgánov, na základe ktorých účastníkom konania nevzniklo, resp. zaniklo sociálne

poistenie podľa slovenskej legislatívy, po vyhodnotení skutkového a právneho stavu potvrdzovala.
Predmetom tohto konania však nie je posudzovanie povinného sociálneho poistenia zamestnanca
zamestnávateľa T. B. - X. X., ale zamestnanca zamestnávateľa B. P. B..

III.

30. Krajský súd najskôr rozsudkom č.k.: 14Scud/14/2014-27 zo dňa 5.2.2015 zrušil rozhodnutie
žalovanej zo dňa 27. januára 2014 č. 7798-3/2014-BA v spojení s rozhodnutím prvostupňového

správneho orgánu zo dňa 17. augusta 2011 č. 705-3440187511-GC09/11-367 a vec vrátil žalovanej na
ďalšiekonaniearozhodol,žežalovanájepovinnánahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške284,08EUR
na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Remetu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalovanej zrušil tento rozsudok uznesením

č.k.: 9Sžso/118/2015 zo dňa 28.2.2017 a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom mu uložil
pribrať do konania zamestnávateľa žalobcu.

32. Krajský súd uznesením č.k. 14Scud/14/2014-52 zo dňa 10.7.2017 pribral do konania Boguslawa
Jakuba Bulata.

IV.33. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej
ako odvolacieho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa druhej hlavy piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov.

34. Z uvedeného je teda zrejmé, že konanie v predmetnej veci bolo realizované za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

35. Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť dňom 01.júla 2016 a v
prechodnom ustanovení § 491 ods. 1 upravil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

36. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že správny súd v tomto konaní pokračuje podľa ustanovení
Správneho súdneho poriadku.

37. Správny súdny poriadok v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo

dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

38. Vzhľadom na predmet konania je zrejmé, že podľa Správneho súdneho poriadku ide o správnu

žalobcu v sociálnych veciach, lebo podľa § 199 ods. 1 písm. a/ sociálnymi vecami sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

39. Podľa § 199 ods. 3 SSP - ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

V.

40. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi Sociálna poisťovňa,
pobočkaKošicerozhodnutímzodňa17.augusta2011č.705-3440187511-GC09/11-367(57603-1/2011-
KEM) podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý Zákona o sociálnom poistení, ako orgán príslušný
rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch podľa § 210 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie,

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1.4.2010 do 31.8.2010 podľa
slovenskej legislatívy.

41. Po podanom odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná dňa 27. januára 2014 č. 7798-3/2014-BA tak, že

odvolanie žalobcu a jeho zamestnávateľa zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
potvrdila.

42. Rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že prvostupňový správny orgán v spolupráci s Inšpektorátom
práceA.vykonalfyzickúkontroluuzamestnávateľaB.P.B.,bytomI.XX,J.,X.republika,D.:XXXXXXXX,

s adresou miesta výkonu činnosti Južná trieda č. XX, Košice, na základe požiadavky poľskej inštitúcie
sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava z dôvodu podozrenia na obchádzanie poľských právnych
predpisov sociálneho zabezpečenia. Slovenský zamestnávateľ (fyzická osoba s bydliskom v Poľsku)
prijal na Slovensku do pracovného pomeru fyzickú osobu, ktorá má bydlisko v Poľsku, a ktorá je súčasnev Poľsku samostatne zárobkovo činnou osobou. Zamestnanci majú uzatvorené pracovné zmluvy so
štvor- alebo osem- hodinovým mesačným pracovným časom so mzdou 10,- až 30,- EUR mesačne, s
náplňou práce roznášanie letákov a pod.

43. Podľa článku 13 (3) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, na osobu
zamestnanú a súčasne samostatne zárobkovo činnú v odlišných členských štátoch sa vzťahuje
legislatíva štátu zamestnaneckého pomeru. Žalovaná uviedla, že v prípade zamestnávateľa B. P. B., I..
XX, J., X. J., adresa miesta činnosti P. K.. XX, A., IČO: XXXXXXXX, nebolo možné preukázať reálny

výkon činnosti žalobcu ako zamestnanca na Slovensku, keďže u tohto zamestnávateľa ide o fiktívne
založenú spoločnosť. Žalobcovi preto nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1.4.2010 do 31.8.2010 ako zamestnancovi u
zamestnávateľa B. P. B., I. XX, J., X. republika, adresa miesta činnosti P. trieda č. XX, A., D.: XXXXXXXX.

44. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná o.i. konštatovala obsah prvostupňového

rozhodnutia, obsah odvolania, pričom poukázala na to, že za zamestnanca sa podľa § 4 ods. 1 písm. a/
Zákona o sociálnom poistení považuje fyzická osoba v pracovnom pomere.

45. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je zamestnanec na účely nemocenského poistenia,
dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická

osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v
období odbornej (výrobnej) praxe.

46. Zamestnávateľ pre fyzickú osobu v pracovnom pomere je právnická osoba alebo fyzická osoba, ku
ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere.

47. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne
nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo

územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva,
ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky neustanovuje inak.

48. Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne
dôchodkovo poistený je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený.

49.Podľa§19ods.1Zákona osociálnompoistenípovinnépoistenývnezamestnanostijezamestnanec,
ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Zamestnávateľ žalobcu vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu č.

OŽP-C/2009/10826-5 zo dňa 25.9.2009, s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia 1.11.2009.
V živnostenskom registri bol účastník konania zapísaný pod číslom 820-66829. Do registra
zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou, pobočkou Košice bol účastník konania prihlásený
od 1.3.2010. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že podnikateľský subjekt (účastník konania)
ukončil svoju podnikateľskú činnosť, ktorú vykonával na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení

dňa 23.6.2012. Žalobca bol vedený v registri poistencov sociálnej poisťovne ako zamestnanec od
1.4.2010 do 31.8.2010.

51. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej
únie, od 1.5.2004 sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie

Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na
zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci
spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č.
574/1972 z 21. marca 1972. Od 1.5.2010 sa uplatňuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia

(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.septembra 2009 a vykonávacie Nariadenie
EurópskehoparlamentuaRady(ES)č.987/2009zo16.septembra2009,ktorýmsavykonávanariadenie
č. 883/2004.52. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovala legislatíva súčasne dvoch alebo viacerých členských
štátov, v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať

legislatíva žiadneho členského štátu.

53. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

54. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.6.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:

a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti

v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo
b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich

činností v členskom štáte svojho bydliska.

55. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva

takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1).

56. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca,
resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je pri aplikácii osobitného

pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu dôležité
skúmať nielen status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácie s
uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívanie v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálny
výkon činnosti nie je explicitne definovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú
legislatívu ustanovených v hlave II. základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti jedným

z rozhodujúcich faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia určitej krajiny.

57. Keďže sociálna poisťovňa nie je oprávnená vstupovať do pracovno-právnych vzťahov, požiadala
Inšpektorát práce Košice o súčinnosť pri posúdení zákonnosti okolností pri uzatváraní pracovných

pomeroch (pracovnoprávne vzťahy zamestnancov na dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný
čas v rozsahu štyroch hodín mesačne, pri určení mzdových podmienok 10,- EUR mesačne; pracovné
zmluvy uzavreté na neurčitý čas so skúšobnou dobou troch mesiacov).

58. Inšpektorát práce Košice zaslal Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 17.6.2011 odpoveď na

žiadosť o poskytnutie súčinnosti, z ktorej vyplýva, že Inšpektorát práce Košice v rámci výkonu inšpekcie
s cieľom preveriť reálnosť vykonávaných aktivít zamestnancov zamestnávateľa, navštívil osobne
sídlo zamestnávateľa (miesto činnosti podniku zahraničnej osoby uvedenej v živnostenskom liste pre
zahraničnú osobu), t.j. Južná trieda č. 53, Košice - Juh. Na uvedenej adrese nebol zamestnávateľ
zastihnutý. Z tohto dôvodu mu Inšpektorát práce Košice zaslal výzvu na predloženie dokladov, ktorá

sa vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Inšpekcia bola ukončená úradným záznamom
vypracovaným dňa 27.5.2011. Z úradného záznamu o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie
práce vyplýva, že inšpekcia práce, zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, mzdových
predpisov a kontrolu nelegálneho zamestnávania u zamestnávateľa B. P. B. sa začala dňa XX.XX.XXXX.
Nájomníci bytov na adrese Južná trieda XX, A., oznámili inšpektorom práce, že účastník konania má

na uvedenej adrese prenajatý byt. V byte sa nachádza len výnimočne. Žiaden telefonický kontakt nie
je dostupný.59. Vzhľadom na to, že na základe vykonanej inšpekcie sa nepodarilo preukázať reálny výkon
činnosti žalobcu u jeho zamestnávateľa, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodla, že mu ako
zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné

poistenie v nezamestnanosti v rozhodnom období podľa slovenskej legislatívy.

60. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS
Varšava, že v posledných rokoch vznikali na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkúvajú pre
poľské samostatne zárobkovo činné osoby pracovný pomer. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosť

nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu
odvodovnasociálnezabezpečenieZUSzpodnikateľskejčinnosti,ktorútietoosobyvykonávajúvPoľskej
republike.

61. Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia
správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.3.2010 o spolupráci

v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a
inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie
riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na
základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o

relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto bola inštitúcia
sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností
na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na
určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti
preskúmať.

62. Kontrola vykonaná Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice dňa 16.5.2011, na ktorú účastník konania
sa odvoláva, nebola zameraná na preukázanie reálneho výkonu činnosti účastníka konania, ale na
odvod poistného na sociálne poistenie v súlade s § 242 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. Kontrolné
zistenia nemajú vplyv na posúdenie uplatniteľnej legislatívy v súlade so základným nariadením a

vykonávacím nariadením. Výkon činnosti je oprávnený kontrolovať len inšpektorát práce, ktorého
kontrolné zistenia sú pre sociálnu poisťovňu záväzné. Kontrola odvodu poistného na sociálne poistenie
bola vykonaná ešte pred oznámením Inšpektorátu práce Košice o zistených skutočnostiach.

63. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca vykonával činnosť ako zamestnanec

na území Slovenskej republiky, a preto nemôže byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa
jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku
13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.

64. Na základe listu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z 10.10.2013 sociálna poisťovňa

dňa 10.12.2013 akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS na uzatvorenie
spoločnej dohody medzi sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v
súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v
zmysle ktorej bolo žalobcovi určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť.

65. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky žalobcovi v období od 1.4.2010
do 31.8.2010 nevzniklo.

66. Z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov, ale predovšetkým žalovanej, ktorá argumentuje ňou

citovanými článkami základného nariadenia a príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení
je nesporné, že pravidlá, ktoré majú určiť uplatniteľnú legislatívu, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa
na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovala legislatíva dvoch alebo viacerých
členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho
členského štátu. Základné nariadenie v článku 13 upravuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba

vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch.

67. Článok 13 (3) základného nariadenia upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch právnym predpisom určeným v
súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia.

68. Z predloženého administratívneho spisu možno konštatovať, že konanie vo veci bolo začaté
na podnet príslušnej poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (ZUS Varšava) o preskúmanie
rozhodujúcich skutočností za účelom určenia uplatniteľnej legislatívy, t.j. či zamestnanci v predmetných
veciach skutočne vykonávajú zamestnanie na území Slovenskej republiky, keďže výkon zamestnania v

nimi údajne vykonávanom rozsahu vzbudzuje pochybnosti o reálnom výkone práce v zamestnaneckom
pomere, a to z dôvodu, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľských
podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch a v niektorých prípadoch cieľom tejto
činnosti nie je skutočne aj výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale
vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú tieto
osoby vykonávajú v Poľskej republike.

69.Správneorgányzáveryobsiahnutévodôvodneniachrozhodnutízaložilinadokazovanírealizovanom
Inšpektorátom práce Košice na základe žiadosti Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 21.3.2011.
Národný inšpektorát práce v liste zo dňa 17.6.2011 uviedol, že za účelom posúdenia zákonnosti dôvodov
na uplatňovanie spôsobu uzatvárania pracovných pomerov zamestnávateľským subjektom, B. P. B., P.

K. XX, A., ktorý zamestnával poľských štátnych občanov na území Slovenskej republiky, v rámci výkonu
inšpekcie, príslušný orgán inšpekcie práce najprv navštívil sídlo subjektu v Košiciach osobne, následne z
dôvodu nezastihnutia na uvedenej adrese zaslal výzvu na predloženie dokladov, pričom listová zásielka
sa na inšpektorát práce vrátila ako nedoručená v odbernej lehote. Z tohto dôvodu Inšpektorát práce
vypracoval úradný záznam o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie. Z úradného záznamu zo

dňa 27.5.2011 č. IKO-26-42-2.4/UZ-E 24,25-11 221/1346/2011 vyplýva, že dňa 29.4.2011 inšpektori
práce začali kontrolu zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a
kontrolu nelegálneho zamestnávania u zamestnávateľa B. P. B., P. trieda XX, A., D.: XX XXX 651,
ktorý bol zamestnávateľom žalobcu. Ďalej je uvedené, že „inšpektori práce začali previerku na adrese
Južná trieda 53, Košice uvedenej v informatívnom výpise zo živnostenského registra, kde nám bolo

nájomníkmi bytov oznámené, že vyššie uvedená fyzická osoba má na uvedenej adrese prenajatý byt,
avšak nachádza sa tam iba výnimočne. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na adrese Južná trieda 53,
Košice nikto nenachádzal, inšpektorát práce zaslal oznámenie o výkone inšpekcie práce a výzvu na
predloženie dokladov, ktorá sa vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote a na uvedenú fyzickú
osobu nie je ani žiaden dostupný telefonický kontakt. Na základe vyššie uvedeného je inšpekcia práce

ukončená úradným záznamom.“

70. Z dokazovania vykonaného správnymi orgánmi je podľa názoru súdu zrejmé, že tieto závery o
tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti na základe vykonanej kontroly Inšpektorátom práce Košice, sú predčasné.

Vzhľadomnaveľkýpočetzamestnávateľovzamestnávajúcichpoľskýchobčanovidevýlučneodedukciu,
že aj u tohto zamestnávateľa žalobcu ide o fiktívnu spoločnosť. Na základe výsledkov kontroly
nebolo nespochybniteľne preukázané, že žalobca na území Slovenskej republiky reálne nevykonával
činnosť ako zamestnanec, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 13 (3)
základného nariadenia. Takýto záver žalovanej je predčasný, prijatý na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu. Z predloženého administratívneho spisu nie je zrejmé, akým spôsobom malo byť
nespochybniteľne preukázané, že žalobca reálne činnosť zamestnanca nevykonával.

71. Je treba poukázať tiež na tú skutočnosť, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
je odôvodnené veľmi stručne. Tento nedostatok v druhostupňovom rozhodnutí žalovaná doplnila

argumentáciou, že zamestnávateľ žalobcu nereagoval na výzvu Inšpektorátu práce Košice na
predloženie dokladov a zásielka sa vrátila ako nedoručená. Doplnila tak, že na základe výsledkov
šetrenia vykonaného inšpekciou práce sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti ako žalobcu, tak
ani zamestnávateľa.

72. Závery správnych orgánov sú však iba dedukciou, že vzhľadom na zistené skutočnosti vznikajú
vážne pochybnosti o reálnom výkone činnosti žalobcu ako zamestnanca. V tomto štádiu konania je
však takto zistený skutkový stav nedostatočný pre takýto záver.73. Z ustanovení Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že sociálna poisťovňa má vykonať dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, keďže podľa § 195 tohto zákona organizačná zložka sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel

obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka sociálnej poisťovne
pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to,
či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona

dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede
účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny a vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne.

74. Aplikovanie vyššie citovaných ustanovení neneguje ani ustanovenie § 196 ods. 6 Zákona o

sociálnom poistení, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení.

75. Podľa § 196 ods. 7 tohto zákona organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

76. Na podklade vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že bolo povinnosťou príslušných správnych
orgánov vo veci vykonať rozsiahle dokazovanie a v konaní tak malo byť jednoznačne preukázané, že
žalobca v pozícii zamestnanca reálne nevykonával činnosť na území Slovenskej republiky, a preto tak
nepodlieha legislatíve Slovenskej republiky.

77. Súd po preskúmaní postupu a rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že doteraz
vykonané dokazovanie žalovanou je nedostatočné na vykonanie objektívneho záveru, že žalobca
na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával. Zistenie skutkového stavu
je nedostatočné na jednoznačný záver prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a

rozhodnutie nie je odôvodnené v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, ktoré
ukladá organizačnej zložke sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri aplikácii príslušných
právnych predpisov.

78. Podľa názoru súdu počet zamestnávateľov - podnikateľov Poľskej republiky a zamestnancov, tiež
občanov Poľskej republiky, vyvoláva vážne a dôvodné podozrenie, že môže ísť o postup, ktorým by sa
poľskí občania ako samostatne zárobkovo činné osoby v Poľskej republike mohli vyhýbať povinnosti
platiť poistné v Poľskej republike. Netreba však pritom zabúdať na to, že Slovenská republika je v zmysle
Ústavy Slovenskej republiky zvrchovaným demokratickým a právnym štátom, pričom štátne orgány

môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

79. Zákon o sociálnom poistení ukladá organizačnej zložke, teda pobočke a rovnako tiež ústrediu
povinnosť zistiť dostatočne skutkový stav, aby mohla vo veci rozhodnúť objektívne a na základe
dostatočne zisteného stavu veci v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.

80. Predovšetkým je potrebné poukázať tiež na to, že pobočke sociálnej poisťovne bolo známe, kto platí
jednotlivé druhy poistného, počet zamestnávateľov a zamestnancov občanov Poľskej republiky a už v
predchádzajúcom období tak bolo potrebné vykonať nielen kontrolu platenia poistného, ale aj reálny
výkon činnosti zamestnancov občanov Poľskej republiky. Ani veľký počet rozhodovaných vecí nemôže

byť dôvodom na taký postup, ktorý sa javí ako paušalizovanie a nedostatočné zistenie stavu veci, a to
dokonca retroaktívne.

81. Súd tak po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia sociálnej poisťovne, pobočky Košice a žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd
pretopodľa§191ods.1písm.d/,e/SSPnapadnutérozhodnutievspojenísprvostupňovýmrozhodnutím
zrušil a vec vracia na ďalšie konanie, v ktorom je nevyhnutné vykonať dokazovanie v takom rozsahu,aby nevznikali žiadne pochybnosti, či žalobca na území Slovenskej republiky vykonával reálne činnosť
zamestnanca, alebo túto činnosť nevykonával.
VI.

82. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal proti
žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

VII.

83. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.