Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200733
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: S. J., bytom H.. XXXX/
XX, K., zastúpený JUDr. Ervinom Erdélyim, advokátom, so sídlom P. Blahu 7/A, Nové Zámky, proti
žalovanému: Slovenský poľovnícky zväz - Poľovnícke združenie Obid, so sídlom Obid, zastúpený Mgr.
Petrom Nyúlom, advokátom, so sídlom Kpt. Jaroša 4, Levice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného - oznámenie o zániku členstva zo dňa 16. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - oznámenie o zániku členstva zo dňa 16. mája
2014 podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 279,73 eur na účet právneho
zástupcu žalobcovi, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia - oznámenie o
zániku členstva zo dňa 16. mája 2014, v zmysle ktorého mal žalobca porušiť stanovy SPZ, a to ust.
§ 29 ods. 1, ods. 3 písm. c/, v zmysle ktorého členom PZ môže byť len člen SPZ, a preto došlo k
automatickému zániku jeho členstva v PZ Obid. Žalovaný v oznámení poukázal na čl. 7 bod 1 Stanov PZ
Obid,podľaktorého„členomPZmôžebyťlenčlenSPZsplatnýmpoľovnýmlístkomktorýjeoboznámený

so Stanovami PZ a internými predpismi PZ“. Žalobca proti uvedenému listu žalovaného dňa 30. 05. 2014
podal odvolanie, ktoré malo byť postúpené členskej schôdzi PZ Obid, a to v súlade s čl. 10 bod 4 písm. h/
StanovPZObid.Ktakémutopostupu,ktorýbybolvsúladesovšeobecnýmizásadamiprávnehoporiadku
Slovenskej republiky a v súlade s internými predpismi, tak SPZ, ako aj PZ Obid, však nedošlo, nakoľko
žalobcanebolnikdy,svýnimkoulistuzodňa16.05.2014,písomnevyrozumenýdostatočnýmspôsobom,
z akého dôvodu jeho členstvo v PZ Obid zaniklo. Je toho názoru, že žalovaný nepostupoval v súlade so
zákonom, nakoľko došlo k evidentnému porušeniu zásad zákonnosti, ako aj interných predpisov SPZ

a PZ Obid. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného k náprave, k odstráneniu nedostatkov, ako i
k zrušeniu rozhodnutia o zániku členstva žalobcu v PZ Obid výzvou zo dňa 17. 07. 2014. Žalovaný
odpovedal na túto výzvu listom zo dňa 31. 07. 2014, v ktorom vyjadril svoje stanovisko k veci tak, že
jeho členstvo v PZ Obid zaniklo dňom zániku jeho členstva v SPZ. Takýmto postupom žalovaný porušil
ust. § 29 ods. 1 Stanov SPZ, ako i naň nadväzujúce ust. čl. 7 bod 1 Stanov PZ Obid, keďže obmedzuje
základné ústavné právo na slobodu združovania, zakotvené v článku 29 Ústavy SR. V tomto smere
poukázal na § 3 zák. č. 83/1990 Zb. z. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, v zmysle

ktorého „nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach, ani k účasti na ich činnosti
a zo združenia môže každý slobodne vystúpiť“.Ďalej poukázal na nezákonný postup žalovaného v tom, že stanovy SPZ, ako aj stanovy PZ
Obid ukladajú osobám povinnosť byť členom SPZ na to, aby mohli byť členom akéhokoľvek iného
poľovníckeho združenia, čo považuje za obsolútne obmedzujúce a v rozpore s Ústavou SR, ako i

zákonmi a zásadami právneho poriadku. V zmysle § 1 ods. 1 Stanov SPZ združenie SPZ bolo založené
ako združenie občanov podľa zák. č. 83/1990 Z. z., a preto členstvo v ňom je zásadne dobrovoľného
rázu. V žiadnom prípade sa totiž podľa zákona nejedná o žiadnu stavovskú organizáciu združujúcu
poľovníkov, a preto nie je možné vynucovať členstvo v ňom za účelom zachovania statusu poľovníka.
Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov v žiadnom svojom ustanovení

neukladá povinnosť združovať sa v SPZ. Táto podmienka by mohla byť dedukovaná iba v § 51
citovaného zákona, ktorý v odseku 4 písm. d/ hovorí, že držiteľ poľovného lístka musí byť členom
komory. Je toho názoru, že pre osobu vykonávajúcu činnosť poľovníka musí byť postačujúce, aby sa
organizovalavjednomzdruženíavnijakomohľadeniejepotrebné,abybolačlenomdvoch.Začlenstvov
komorejepretomožnépovažovaťajčlenstvovpríslušnompoľovníckomzdružení,nevyžadujekonkrétne
členstvo v SPZ. Ďalej uviedol, že stanovisko žalovaného v danej veci je nejednoznačné a chaotické

jednak z dôvodu, že odvolanie žalobcu zo dňa 30. 05. 2014 žalobca nikdy nebol písomným spôsobom
zo strany žalovaného upozornený, že na zasadnutí členov PZ Obid, konanom dňa 11. 05. 2014, sa bude
prejednávať jeho vylúčenie. Takýmto spôsobom mu nebola poskytnutá primeraná lehota na prípravu.
Ďalej z reakcie žalobcu (zasadnutie žalobcovi zaslané dňa 13. 05. 2014) vyplýva, že na zasadnutí bol
žalobca vyzvaný, aby opustil miestnosť, v ktorej sa zasadnutie konalo, nakoľko je členom Slovenského

loveckého a Ochranného spolku Pribina v Nitre, hoci žiaden predpis, dokonca ani stanovy SPZ a PZ
Obid nezakazujú členstvo v inom občianskom združení. Poukázal na § 6 ods. 4 Stanov SPZ, z ktorého
vyplýva, že „člen SPZ môže byť evidovaný len v jednej okresnej/regionálnej organizácii Slovenského
poľovného zväzu, avšak Slovenský lovecký a ochranný spolok Pribina v Nitre (ďalej len SLOP), nie je
organizáciou SPZ, lebo sa jedná iba o občianske združenie a preto členstvo v SLOP nemôže v nijakom

prípade zakladať podmienku na zánik členstva v SPZ, ako ani v PZ Obid.

Z listu, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi dňa 16. 05. 2014, vyplýva, že dôvodom na vylúčenie žalobcu z
PZ Obid bola skutočnosť, že sa nevedel preukázať platným preukazom člena SPZ. Dodal, že platným
preukazom člena SPZ je ale poľovný lístok, ktorý má žalobca stále platný a k dispozícii. Je toho názoru,

že neexistuje zákonný dôvod na to, aby bol žalobca vylúčený z poľovného združenia, v ktorom celý život
pôsobil a bol jeho zakladajúcim členom. Žalobca do podania žaloby nedisponuje nijakým relevantným
písomným vyrozumením zo strany SPZ o zániku jeho členstva, a preto mu nie je ani známe, na
základe akej skutočnosti by jeho členstvo v SPZ bolo zaniklo. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že
rozhodnutím žalovaného došlo k ukráteniu práv žalobcu, keďže nemôže vykonávať činnosť poľovníka.

Žalovaný na výzvu súdu podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol,
že neuznáva uplatnený nárok žalobcu. K samotnej žalobe uviedol, že žalobný petit je nesprávny, ak
vymedzenie práv a im zodpovedajúce povinnosti v ňom obsiahnuté sú nepreskúmateľné, neurčité alebo
nezrozumiteľné a prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by podľa jeho názoru malo

za následok, že rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Poukázal na časť žaloby o uloženie povinnosť
vykonať zmenu Stanov PZ Obid v článku 7 bod l a bod 8 písm. c/ tak, aby boli tieto ustanovenia v
súlade s Ústavou SR a jej právnym poriadkom, je neurčitý a nevykonateľný (§ 43 ods. 1 OSP). Žalovaný
Poľovnícke združenie Obid je v zmysle § 3 ods. 3 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu zo dňa
01. 07. 2012 organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej len SPZ). Podľa listu SPZ,

Okresná organizácia v Nových Zámkoch zo dňa 08. 09. 2014, Rada SPZ stanovila členské príspevky
za rok 2011, 2012, 2013 dňa 09. 12. 2010 tak, že splatnosť bola určená do 31. 11. bežného roka. Podľa
tohto potvrdenia žalobca platil členské príspevky od roku 2008 do 2012 vo výške 30,- eur/rok, za ďalšie
roky, t. j. za rok 2013 a 2014 žalobca členský príspevok nezaplatil. Členstvo žalobcu v SPZ nezaniklo
na základe rozhodnutia žalovaného, vydaného podľa § 9 písm. b/ Stanov SPZ, ale na základe právnej

skutočnosti (opomenutím žalobcu včas zaplatiť členský príspevok) podľa § 9 písm. c/ Stanov SPZ dňa
02. 11. 2013 (zrejme žalovaný mienil uviesť dátum 02. 12. 2013) - nasledujúci pracovný deň po 30. 11.
2013, kedy žalobca nezaplatil členský príspevok za rok 2013 v určenej lehote. V danej veci neexistuje
žiadne rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 05. 2014 o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia, a
preto nie je možné predložiť administratívny spis. Žalobca dňa 16. 05. 2014 už nebol členom SPZ a

členom žalovaného. Je toho názoru, že žalobca by sa skôr mohol domáhať určovacou žalobou, či je
alebo nie je členom SPZ a žalovaného a v tomto prípade by Krajský súd v Nitre nebol vecne príslušný
na prejednanie veci.Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného - oznámenie o zániku členstva zo dňa 16. mája 2014, ako
i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby

a dospel k záveru, že oznámenie je potrebné zrušiť podľa 250j ods. 3 OSP a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie, lebo je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu. Súd takto rozhodol
bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak

zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd.

Podľa § 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon
upravuje: e) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, f) organizáciu, postavenie a pôsobnosť

Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len "komora").

Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie
právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá
a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej

republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania
oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
b) má sídlo na území Slovenskej republiky,
c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne

záväznými právnymi predpismi.
Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu
určenom v stanovách poľovníckej organizácie (ods. 2).

Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V poznámke je odkaz na zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní.

Podľa § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve Občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva
podľa osobitného predpisu (rozumej zákon o združovaní občanov) je poľovníckou organizáciou podľa

tohto zákona.Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutie žalovaného - oznámenie zo dňa 16. mája 2014
o zániku členstva žalobcu, že jeho členstvo v PZ Obid zaniklo dňom zániku jeho členstva v SPZ pre
porušenie ust. § 29 ods. 1 Stanov SPZ, ako i naň nadväzujúce ust. čl. 7 bod 1 Stanov PZ Obid.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný je poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona
č. 274/2009 Z. z., ktorá vznikla v súlade s ustanovením § 33 a 34 citovaného zákona o poľovníctve,
resp. spĺňa podmienky § 80 ods. 9 tohto zákona. Tiež nebolo sporné, že jeho činnosť sa riadi Stanovami.
Žalovaný ako Poľovnícke združenie Obid je v zmysle § 3 ods. 3 Stanov SPZ organizačnou zložkou

Slovenského poľovníckeho zväzu (od 01. 07. 2012), avšak Stanovy PZ Obid súdu na základe výzvy
nepredložil.

Podľa § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení účinnom od 01. 09. 2009
sa tento zákon nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva.

V súvislosti s prijatím zákona o poľovníctve došlo k úprave postavenia poľovníckych združení. Kým pred
účinnosťou tohto zákona bolo poľovnícke združenie občianskym združením, registrovaným na výkon
práva poľovníctva, na ktoré sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v
znení neskorších predpisov. Podľa § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov bola stanovená možnosť
súdnej ochrany člena združenia tým spôsobom, že člen združenia je oprávnený požiadať okresný

súd v určenej lehote o preskúmanie nezákonného alebo stanovám odporujúceho rozhodnutia orgánu
združenia. V uvedenom ustanovení bola teda upravená možnosť súdnej preskúmateľnosti rozhodnutia
okresným súdom. Od 1. septembra 2009 bola takáto pôsobnosť vylúčená. V zmysle ustanovenia § 80
ods. 9 sa poľovnícke združenia považujú za poľovnícke organizácie podľa zákona o poľovníctve, ktorý
je v tejto súvislosti potrebné považovať za lex specialis.

Z citovaných právnych noriem, najmä z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že vo veci
žalobcu, ak by sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného, by bola daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o rozhodnutiach žalovaného najmä so zreteľom
na to, že podľa tvrdení žalobcu tieto rozhodnutia porušujú jeho základné práva.

Jednouzpodmienok,abymoholsúdvsprávnomsúdnictvepreskúmaťrozhodnutiesprávnehoorgánu,je
to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie súdom je vylúčené v zmysle § 248 OSP. V nadväznosti
na citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ústavne súladný výklad vyžaduje, aby súd v
konaní správneho súdnictva zisťoval, či rozhodnutie, resp. oznámenie správneho orgánu, ktoré mu bolo

predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv
alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo Medzinárodná
zmluvaoľudskýchprávachazákladnýchslobodách.Podľaustálenejjudikatúry,akoinálezovÚstavného
súdu SR, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, môžu byť predmetom preskúmania súdom i
rozhodnutia (oznámenia) správneho orgánu, ktoré nemajú formálne náležitosti, avšak sa dotýkajú alebo

sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Jednoznačne
možno ustáliť, že predmetom súdneho prieskumu môže byť každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú,
menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb i právnických
osôb.

Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu a
ustálenej súdnej praxe považujú aj oznámenie (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia, vydané príslušným orgánom
verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6
Správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktom výslovne nevzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 6 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej
základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce
zákonnéustanoveniavzmyslemnohýchodporúčaníprijatýchVýboromministrovnapôdeRadyEurópy),
platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane
použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

Nie je sporné, že rozhodnutie žalovaného (oznámenie o zániku členstva žalobcu) bolo vydané v čase
účinnosti zákona č. 274/2009 Z. z., že príslušnými na rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutí správneho
orgánu - poľovníckeho združenia sú príslušné krajské súdy, a to i v otázke zániku členstva v poľovníckomzdružení. Uvedené oznámenie (rozhodnutie) je možné preskúmať súdom, keďže sa ním rušia alebo
môžu byť priamo dotknuté práva fyzickej osoby (žalobcu) a žalovaný nepostupoval v súlade so zákon
a stanovami, dôvod zániku členstva žalobcu v PZ, vzhľadom na obsah oznámenia zo dňa 16. 05. 2014

a podané vyjadrenie žalovaného, nie je jasný a zrozumiteľný, lebo ide o dva rozdielne dôvody zániku
členstva s rozdielnym procesným postupom, ktorý nevylučuje konanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní ( § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve), t. j. vydanie rozhodnutia s uvedením jasného
dôvodu o zániku členstva v PZ pri dodržaní procesného postupu, ktorý je súdom preskúmateľný, či
rozhodnutie má oporu v dôkazoch.

V danej veci súd zistil z predložených listín žalobcom, že oznámenie žalovaného zo dňa 16. 05. 2014
sa týka zániku členstva žalobcu u žalovaného poľovníckeho združenia, vystavené Výborom PZ Obid,
za porušenie § 29 ods. 1 Stanov SPZ, ako i Stanov PZ Obid. Z predložených listín žalovaného, a to
Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava, ústredie, vyplýva, že členom PZ môže byť len člen
SPZ (ods. 1) a že členstvo v PZ zaniká zánikom členstva v SPZ (ods. 3 písm. c/). Z odôvodnenia

uvedeného oznámenia zo dňa 16. 05. 2014 vyplýva, že žalobca bol upozornený zo strany výboru PZ
Obid na nerešpektovanie uznesenia z VČS PZ Obid zo dňa 28. 02. 2014, na ktorej bol žalobca prítomný
a bol upozornený, aby si „doriešil členstvo v SPZ“ do termínu konania ČS PZ Obid, ktorá sa konala dňa
11. 05. 2014, a preto jeho členstvo dňom 11. 05. 2014 v zmysle Stanov SPZ a PZ Obid zaniká. Z § 32
bod 3 písm. c/ predložených Stanov SPZ súd zistil, že o vylúčení člena PZ má rozhodovať nadpolovičná

väčšina všetkých členov PZ. Žalovaný sa odvoláva na Stanovy PZ Obid, avšak tieto nepredložil, ani
žiadnelistinnédôkazy,naktorésaodvolávalvpodanomvyjadreníkžalobe,hocižalobcapodalipísomné
odvolanie proti uzneseniu výboru PZ Obid, datované dňa 30. 05. 2014 a v podanom vyjadrení k žalobe,
ako i na pojednávaní súdu, uvádza iný dôvod s odvolaním sa na ust. § 9 písm. b/ a písm. c/ Stanov
SPZ, že členstvo žalobcu SPZ nezaniklo na základe rozhodnutia žalovaného, ale na základe právnej

skutočnosti, a to nezaplatením členského príspevku žalobcom na rok 2013 v určenej lehote, teda zjavne
ináskutočnosť,akábolaoznámenážalobcovivýboromPZObidapodľadostupnýchlistínaargumentácii
účastníkov konania na ústnom pojednávaní žalobca zotrval na svojich prednesoch a argumentácií v
žalobe a poprel tvrdenie žalovaného o nezaplatení členského príspevku.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že nemá zaplatené príspevky v
organizácii, nie sú pravdivé, lebo každý rok riadne zaplatil. Knižka o platení príspevkov je u pokladníka
žalovaného a nezaplatenie príspevku nie je dôvod na zánik členstva v organizácii. Ak by to aj bolo
pravdou, toto tvrdenie sa dá ľahko zistiť a overiť. Žalobca uviedol tiež, že pokiaľ by nemal zaplatený
príspevok na príslušný rok, nedostal by povolenie na poľovačku a povolenku na poľovačku dostal ešte

aj minulý rok. Tiež uviedol, že v deň, keď ho vylúčili zo združenia, teda keď bol na schôdzi, chcel zaplatiť
príspevok na združenie, toto mu neumožnil pokladník.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že Stanovy SPZ pripúšťajú, aby SPZ mal nižšie
organizačné zložky, ale podľa jeho právneho názoru žalobca nepreukázal, že zaplatil príspevok do

30. 11. 2013. Založil do spisu výpis z registra organizácii Štatistického úradu SR o identifikačných
údajoch žalovaného v zmysle žaloby. K tvrdeniu žalobcu, že mu nebolo umožnené zaplatiť príspevok
na spomínanej schôdzi uviedol, že toto mu nebolo umožnené z dôvodu, že žalobca už v tej dobe nebol
členom žalovaného. Žalobca mohol zaplatiť príspevok, ale do inej poľovníckej organizácie, zrejme do
tej, ako uvádza v žalobe.

Žalobca na pojednávaní k prednesu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že schôdza, na ktorej ho
vylúčili, bola dňa 11. mája 2014, kedy mu žalovaný dal termín do 15. mája 2014, aby prestúpil do SPZ, čo
aj urobil a stal sa členom Slovenského poľovníckeho zväzu, o čom predložil súdu i preukaz člena SPZ č.
A025537 s fotografiou žalobcu, vystavený na meno Ladislav Morvai, člen SPZ od roku 2013 a rok 2014

bol vyznačený s pečiatkou Poľovnícke združenie Slovenský poľovnícky zväz OR Nové Zámky rok 2014.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že žaloba nie je dôvodná
a že žalobca by sa skôr mohol domáhať určovacou žalobou, či je alebo nie je členom SPZ, lebo
žalobca dňa 16. 05. 2014 už nebol členom SPZ a členom žalovaného PZ, preto nie je možné predložiť

administratívny spis. V danej veci súd dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy
postavenia poľovníckych združení, s účinnosťou od 01. 09. 2009, žaloba bola podaná dôvodne, keďže
zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve vylučuje postup upravený podľa § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o
združovaní občanov do 01. 09. 2009.Súdu je toho názoru, a z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako subjekt práva má samosprávny
a združovací charakter. Právo na súdnu ochranu súvisí so zásadou zákazu denegatio iustitiae,

spočívajúcej v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. Súd nemôže odmietnuť výkon súdnictva
s odôvodnením, že predmetný spoločenský vzťah nie je podrobne, do detailov, upravený právnym
predpisom.

Súd považuje za potrebné uviesť, že ak by určité ustanovenie zákona umožňovalo dvojaký výklad (jeden

v súlade s Ústavou SR a iný ústavne nesúladný), má prioritu výklad ktorý je v súlade s ústavou. Pre
súdy povinnosť takéhoto výkladu vyplýva z čl. 144 ods. 1 vo vzťahu k čl. 152 ods. 4 Ústavy SR; táto
povinnosťsúdovpritomzodpovedáústavnegarantovanémuprávunasúdnuochranupodľačl.46Ústavy
SR. Súdy nie sú len zárukou zákonnosti, ale aj ústavnosti. Zákonnosť sa pritom odvodzuje z ústavnosti
(ktorá tvorí jej jadro) a jej princípov a musí byť s týmito v súlade. Súdnictvo zabezpečuje fyzickým a
právnickým osobám ochranu ich práv, zaväzuje sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými

zásahmi: pritom má prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Treba
preto ústavne súladným spôsobom vykladať aj ustanovenia procesných predpisov bližšie upravujúce
podmienky a podrobnosti súdnej ochrany, ktoré sú zárukou účinnosti tejto právnej ochrany aj zárukou
ochrany zákonného prístupu k uplatňovaniu základných práv a slobôd.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžr/159/2011, zaoberajúce sa obdobnou otázkou: zániku členstva v poľovníckom združení : „...V
súvislosti s uvedeným je nutné poukázať na teóriu správneho práva, podľa ktorej medzi subjekty
verejnej správy sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré teória člení na územné, osobné a reálne
korporácie. Najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných

povolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec
korporácie odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo
iba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napríklad
jednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi... Navyše uvedený
verejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje text zák. č. 274/2009 Z. z., ktorý prostredníctvom

svojho § 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém, tzn. systém záujmovej samosprávy s
podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 cit. zákona) a ďalej aj systém prísnej kontroly
etického správania jednotlivých členov s tým že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor štátnej správy
(§ 71 v spojení s § 75 zák. č. 274/2009 Z. z.)...“

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a
žalobou napadnuté oznámenie (rozhodnutie) žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 3 OSP a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.
Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný (§ 250j ods. 7 OSP).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 OSP a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 279,93 eur, ktoré pozostávajú zo zaplatenia súdneho
poplatku za žalobu v sume 70,- eur podľa Sadzobníka súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia
v sume 209,73 eur. Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy za poskytnuté právne služby žalobcovi v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky za dva úkony právnej služby po 61,87
eur (prevzatie veci, spísanie žaloby na súd) a za jeden úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c/
cit. vyhlášky po 61,87 eur (spísanie výzvy na nápravu vo veci zaniknutého členstva v PZ Obid), plus 3x
RP po 8,04 eur, ktoré trovy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu,
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, protiproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).