Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203108
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214203108.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobkyne I. T., B..

XX.XX.XXXX, X. U. XX, XXX XX W., zast. JUDr. Vierou Mulikovou, advokátkou so sídlom Stöcklova 21,
08501Bardejov,protižalovanémuPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,82496Bratislava,IČO:
35792752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že rozhodcovská zmluva č. 8300 050281 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobkyňou ako dlžníkom zo dňa 03.09.2012 je n e p l a t n á .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania prvostupňového odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa23.4.2014sažalobkyňadomáhalaneplatnostirozhodcovskej
zmluvy č. 8300050281 z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka bola už
vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne

stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie
vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je
pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského
procesu. Tiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt
práva. Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne
neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Nekalosť rozhodcovskej

doložky vyplýva najmä z veľkej vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr
začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky aj stalo Zároveň žiadala i odklad vykonateľnosti tohto
rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa preto žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a priznal jej
náhradu trov konania.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 24.6.2014, doručenom súdu dňa 27.6.2014 uviedol, že poukazuje
na skutočnosť, že podaná žaloba nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu vyplývajúcemu z

rozhodcovského konania. Z rozhodcovskej zmluvy č. 8300050281 uzavretej dňa 3.9.2012 vyplýva, že
dohoda o možnosti prejednania sporu zo zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania nie je súčasťou
žiadnej štandardnej zmluvy. Medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna rozhodcovská doložka zahrnutá
do nejakej štandardnej zmluvy, ako tvrdí žalobca. Pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie alebonie je v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ je rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp.
samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Z rozhodcovskej zmluvy nielen výslovne
vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale

výslovne aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia. Žalobca uzavrel
rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, a súčasne ani nevyužil právo na odstúpenie od nej a to bez vplyvu na
uzavretie resp. existenciu hlavnej zmluvy. Žalovaný tiež namieta argumentáciu o tom, že rozhodcovská
zmluva núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu v prípade, ak konanie začne dodávateľ. Platná
právna úprava upravuje, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ust., ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za nedôvodný tiež považujú argument o
neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Žalobca mohol žiadať o vypočutie dožiadaným súdom,
pritom v rozhodcovskom konaní nepodal žiadne písomné vyjadrenie k veci, napriek tomu, že bol k
tomu vyzvaný. Rozhodcovský rozsudok ukladá žalovanému plnenie, ku ktorému sa zaviazal pri uzavretí
zmluvy a povinnosť uhradiť sankcie, ktorých výška je v súlade s § 53b ods. 1 OZ a § 3a nariadenia

vlády č. 87/1995. Zmluvné sankcie boli dohodnuté v zmluvných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu
o právnom úkone boli samostatne podpísané. Keďže listina je podpísaná, potom je zachovaná písomná
forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Žalovaný preto žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietol.

3. Pojednávania dňa 5.6.2015 sa zúčastnila žalobkyňa a jej právny zástupca. Nedostavil sa žalovaný,
ani právny zástupca žalovaného ktorí svoju neúčasť ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali.

4. Rozsudkom č. k. 6C/59/2014-83 zo dňa 5.6.2015 súd rozhodol, že rozhodcovská zmluva č. 8300
050281 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom zo dňa 03.09.2012 je
neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 375,98 €, v lehote do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove, č.
k. 4Co/284/2015-122 zo dňa 11.10.2016 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a jej právnej zástupkyne, a oboznámením v spise
pripojených listinných dôkazov (tak ako boli oboznamované na pojednávaniach) a zistil tento skutkový
stav:

6. Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300050281 zo dňa 3.9.2012 vyplýva, že žalovaný
poskytol žalobcovi revolvingový úver vo výške 1.500 €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných
42 mesačných splátkach vo výške 80,37 €, pričom predpokladaná RPMN za úver bola určená na
63,32 %. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako

spotrebiteľský, keďže žalovaný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom
(žalobca je označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom). V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah
vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Spolu s

uvedenou zmluvou bola podpísaná aj samostatná rozhodcovská zmluva. Podľa rozhodcovskej zmluvy
akékoľvek spory medzi účastníkmi mal vyriešiť stály rozhodcovský súd. Výber rozhodcovského súdu
spočíval na zmluvnej strane podávajúcej strany, na výber boli dva rozhodcovské súdy. V zmluve je
konštatované, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom svojim

podpisom potvrdzoval, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
Podľa znenia zmluvy bol dlžník oprávnený od tejto odstúpiť do 14-tich kalendárnych dní od uzavretia
zmluvy.

7. V rozhodcovskej zmluve sa účastníci dohodli, že „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi

zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku.8. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri

rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

9. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
vlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovskéhokonania,ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku

podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

10. Podľa § 53 ods. 1 - 3, ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa čl. 3 ods. 1, ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu vprávach apovinnostiach stránvzniknutých nazákladezmluvy, kuškodespotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne

dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať
dôkaz.

14. Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

15. Účastníkmi uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300050281 zo dňa 3.9.2012, ktorej súčasťou
sú aj Zmluvné dojednania a Rozhodcovská zmluva č. 8300050281 zo dňa 3.9.2012, je zmluvou
spotrebiteľskouvzmyslevyššiecitovaných§52ods.1OZi§3ods.3zákonač.250/2007 Z.z. vzhľadom
na to, že žalobkyňa pri jej uzatváraní preukázateľne, vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, v tomto prípade vystupovala
ako fyzická osoba, teda ako spotrebiteľ a žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci svojej
podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je potrebné
posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ.

16. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľje osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská
zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do

nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 účinnou od
01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to

pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol
režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne

nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazomna ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v
zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010

zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v
Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Žalovaný poskytuje za odplatu službu, žalobca túto službu
využívala na základe žalovaným pripravenej zmluve. Žalobkyňa nemala možnosť individuálne zmluvu
pripomienkovať. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na
spotrebiteľskú zmluvu. Tým sa zároveň otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či

nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť
pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti
alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej)
zmluvy.

17. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých

zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z
27. 6. 2000, Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako

aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho
dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).

18.SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenskýmštátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva

obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

19. Podľa č. l. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka ktorá nie je individuálne dojednaná

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

20. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa
má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality

života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).

21. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby

koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá
poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho
zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta
druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám
zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná

absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.

22. Ustanovenie § 53a citovaného zákona sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( § 53 ods. l, 4). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto
ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ

v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z
povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „ právo je umením

dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá
právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa
sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná,
adhézna zmluva). Ide o zmluvy, uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára,ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

23. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom
dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.
Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv.

civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny
dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej
povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje
na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru

je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Ak by sa preukázal najmenej

nepriamy úmysel veriteľa, išlo by pre zmenu o neplatnosť úverovej zmluvy pre rozpor so zákonom,
Trestným zákonom § 235 TZ.

24. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrhu
vyhovel a určil, že rozhodcovská zmluva č. 8300050281 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a

žalobkyňou ako dlžníkom zo dňa 03.09.2012 je neplatná. Žalobca namietal aj postup rozhodcovského
súdu v rozpore s normami na ochranu spotrebiteľa. Súd sa so žalobcom v tomto smere stotožnil.
Pri skúmaní zmluvných dojednaní sa súd nezaoberá len výškou RMPN, ale aj výškou dojednaných
úrokov. Ak je jedna položka v súlade so zákonom, neznamená to automaticky, že je aj druhá menovaná
položka v súlade so zákonom. Zmluvne boli medzi účastníkmi dohodnuté úroky ročne vo výške 70,01 %.

Poukazujúc na rozsudok KS v Prešove 3Co/151/2013 zo dňa 25.09.2013 vo veciach tzv. nebankových
subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne
nie však viac ako 100% oproti priemeru bank a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. Súd považuje za
rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho

neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Poskytovanie úverov je citlivá
agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti
úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie). Súd vo svetle komparatistiky poukazuje na viaceré právne úpravy a spravidla cena
úverov neprevyšuje 20% (porov. príspevok „Dobré mravy, pôžička“ v časopise Bulletin SAK, č. 7/8/2009).

Priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch v júni 2012, v čase uzavretia zmluvy, bola pre
úvery od 1 do 5 rokov vo výške 12,89%. Rozhodcovský súd sa výškou zmluvného úroku v kontexte
platných Slovenských a európskych noriem na ochranu spotrebiteľa riadne nezaoberal. Dojednaný úrok
bol podľa súdu v neprijateľnej výške v rozpore s citovanými právnymi normami. Pri danej výške úroku
možno hovoriť o úžere, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní Rozhodcovského súdu tak

boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

25. Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe
vyhovel a určil, že rozhodcovská zmluva č. 8300050281 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobkyňou ako dlžníkom zo dňa 03.09.2012 je neplatná.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. V predmetnom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Bardejov.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.