Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200833
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816200833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: V. Y., K..

XX.XX.XXXX, O. V. XX zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK ul. Sov. Hrdinov, Svidník
proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769 o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,- EUR z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 03.02.2016 podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

žalovaného zaplatiť sumu 300 eur titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Svoju žalobu okrem
iného odôvodnil tým, že v konaní na Okresnom súde Vranov nad Topľou č. k. 3C/186/2014 ako žalobca
úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv, keď súd rozsudkom zo 17.12.2014 určil
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Prešove,
rozsudkom č. k. 3Co/97/2015 zo 14.10.2015. Rozsudok OS Vranov č. k. 3C/186/2014 zo dňa 17.12.2014
nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2015.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to, pripojeným spisom
tun. súdu sp.zn. 3C/186/2014, výsluchom žalobcu a jeho vyjadreniami.

4. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Z rozsudku tun. súdu zo dňa 17.12.2014, č.k. 3C/186/2014-76 vyplýva, že súd určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.12.2013 uzavretá na základe zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.12.2013 je neplatná a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi
trovy konania. Z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo
dňa 22.12.2013 neplatnosti ktorej sa domáha žalobca, dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na
poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax, čo je v rozpore jednak s dobrými mravmi, ale aj priamo
so zákonom. A preto súd žalobe žalobcu vyhovel. Súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania

súd zistil, že žalobca sa domáha proti žalovanému určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve
uzavretej dňa 22.12.2013 je neplatná z toho dôvodu, že je súčasťou typovej formulárovej zmluvy o
úvere zo dňa 22.12.2013, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného ako veriteľa.
Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu A. V. W..Y..R.., P. K. X, V. o vykonávanie zrážok zo mzdy,hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi povinnosť plniť. V žiadosti o
vykonávaniezrážokzomzdyžalobcuzodňa20.6.2014načl.9,žalovanýžiadazamestnávateľažalobcu,
aby vykonal zrážky zo mzdy žalobcu až do výšky úplného zaplatenia dlhu 794,75 eur. Predbežným

opatrením zo dňa 17.10.2014 súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 22.12.2013, ako aj uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť, zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobcu, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde vo
Vranove n.T. sp.zn. 3C/186/2014. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný žiada zamestnávateľa žalobcu
vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, hoci skutočne neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by

žalobcovi ukladalo povinnosť plniť pre žalovaného. Žalobca skutočne nemá možnosť nijakým spôsobom
priamo zastaviť, aby jeho zamestnávateľ vykonával zrážky z jeho mzdy, pričom žalovaný ako veriteľ,
výšku dlhu jednostranne diktuje. Sporná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému siahnuť
na majetok žalobcu, ako dlžníka, pričom, ako to vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
22.12.2013 na čl. 42, tak žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 500 eur za celkový úrok vo výške
20 % istiny. Za poskytnutie tohto úveru si veriteľ - žalobca účtuje servisný poplatok vo výške 18% z

istiny, ďalej RPMN pritom činí 67,70 % s tým, že takto už v deň podpísania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 22.12.2013 žalovaný mal zaplatiť len istinu - celkovú dlžnú čiastku na úhradu - 690 eur
k tomu úroky z tejto sumy presahujúce 70%. Následne na to, mala byť uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným dohoda o zrážkach zo mzdy dňa 22.12.2013 na čl. 41 v ktorej je už uvedená pohľadávka
žalobcu proti žalovanému vo výške 894,75 eur. To znamená, že z vykonaného dokazovania vyplýva,

že žalobca dňa 22.12.2013 reálne dostal 500 eur a v ten istý deň 22.12.2013 mal uzavrieť dohodu o
zrážkach zo mzdy na istinu v celkovej výške 894,75 eur, čo niekoľko násobne prevyšuje úrok poskytnutý
bankami a takéto konanie zo strany žalovaného považoval súd za úžeru a jednoznačne mal za to,
že v danom prípade ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade súd mal za to, že
neobstojí námietka žalovaného, že v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo

dňa 22.12.2013 je bod 9 podľa ktorého si veriteľ vyhradzuje právo požadovať zaistením záväzku, okrem
iného aj dohodou o zrážkach zo mzdy, pretože s poukazom na vykonané dokazovanie a ust. § 53
ods. 5 OZ, v danom prípade ide o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná.
Neplatná je z toho dôvodu, že obchodné podmienky / čl. 54/ sú zakomponované do spoločných
ustanovení takým spôsobom, že aj písmo je podstatne menšie, než ostatné ustanovenia zmluvy o úvere

a tým aj znemožňujú dôslednejšie preštudovanie zmluvných dojednaní. Žalobca ako spotrebiteľ má
právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované, trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej
podmienky vo vzťahu k dodávateľovi - žalovanému v tom slova zmysle je nerozhodné, či dochádza k
uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obrátil priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie
stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie dohody o zrážkach zo

mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že neobstojí ani ďalšia
námietka žalovaného, že nemá právny záujem na podanie žaloby o neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy, pretože podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca má naliehavý právny záujem, ktorý okrem iného vyplýva,

aj zo zákonného ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v tom smere, že pokiaľ
sa týka napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.12.2013, tak žalobca ako spotrebiteľ sa
domáha určenia neplatnosti tejto dohody, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobca ako osoba
neznalá zákona, podľa názoru súdu, ani nebol schopný posúdiť následky a zrozumiteľnosť výkladu
dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.12.2013. Smernica Rady Súdneho dvora EÚ č. 93/13 práve

poukazuje na tú skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom ako dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich
obsah. Toto nastalo aj v danom prípade, keď žalobca popodpisoval - uzavrel so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere dňa 22.12.2013 a zároveň aj dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 22.12.2013

tak, ako je uvedené vyššie. Aj samotný zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení na čl. 19 uvádza,
že smernicu č. 93/13 EHS, ktorú však podľa názoru súdu nesprávne vykladá. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať na „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu

nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.
decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členskýchštátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho

právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu
súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice č. 93/13 EHS, teda na zabránenie tomu, aby
žalobca ako spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, súd aj bez návrhu preskúmal, či v prípade
dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.12.2013, ktorú uzavreli účastníci, nejde o nekalú podmienku

a dospel k záveru, že áno. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá účastníkmi zo dňa 22.12.2013
prakticky žalovanému umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to najmä v tom smere,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa s tým, že
spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že na základe
tejto dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok,
bez súdnej kontroly. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.12.2013 bezprostredne nadväzuje a

prakticky tvorí súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 52013 zo dňa 22.12.2013, ktorý úver poskytol
žalovaný žalobcovi vo výške 500 eur s takým vysokým úrokom a s takými vysokými poplatkami, čo
niekoľkonásobne prevyšuje úrok poskytnutý bankami. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

6. Žalobca uviedol, že čo sa týka realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vyhlásená za
neplatnú, táto dohoda bola jeho zamestnávateľovi predložená na plnenie. Bližšie sa vyjadriť k tejto
skutočnosti nevie.

7. Právny zástupca žalobcu predložil súdu krátkou cestou na nahliadnutie rozsudok Okresného súdu

Prešovvydanývobdobnejveci,kdebolaurčenáneprijateľnázmluvnápodmienka.Poukazujenakonanie
a prax žalovaného, ktorý napriek neplatnosti pokračoval v konaní ohľadom plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok. Poukazuje ďalej na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená
zamestnávateľovi. K jej neplneniu nedošlo, no bolo to len z titulu podaného návrhu ako aj návrhu
následného na vydanie predbežného opatrenia o zákaz - zdržanie sa použitia tejto dohody. Poukázal

na dôvody priznania primeraného finančného zadosťučinenia uvedené v žalobe.

8. Uvedenú vec takto právne posúdil:

9.Podľaust.§5ods.5zákonač.250/2007Z.z.protiporušeniuprávapovinnostíustanovenýchzákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom

(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Podĺa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi;
ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú
dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré
je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.11. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, že má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Priznané finančné zadosťučinenie má byť vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a

je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

14. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v
nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany

svojich práv.

15. V konaní, tak ako je to vyššie uvedené, bolo preukázané, že žalobca sa v konaní sp. zn. 3C/186/2014
úspešne domáhal ochrany svojich práv, boli naplnené ustanovenia § 4,5 cit. zákona pre priznanie
primeranéhofinančnéhozadosťučinenia.Pretosúdžalobežalobcuakoplnedôvodnejvyhovel.Žalovaný

nárok žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil a ani sa k nemu nevyjadril.

16. Podľa ust. § 256 ods. 1,2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

17.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení

rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.