Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/353/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244817
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244817.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: C. Č., D..
X.X.XXXX, N. G. X, N., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského
2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so
sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody vo výške 8.234,99 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.
decembra 2014 č.k. 12C 206/2011-531, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo veci

samej potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 8.234,99 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody
spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,
zároveň zamietol jej návrh na prerušenie konania a rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie

o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalovanému
nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a s odôvodnením, že si ich náhradu nežiadal.
Svoje rozhodnutie v časti výroku, ktorým žalobu v merite veci zamietol, odôvodnil právne podľa ust. § 3
ods. 1, 2, § 9 ods. 1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a
vecne tým, že žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody, ani namietaný nesprávny úradný postup

žalovaného, teda ani príčinnú súvislosť medzi ňou tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom
žalovaného.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil
PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKO INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“) Prospekt investície, pri
ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie
jeho dodatku, a to zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9.1.2003, podľa ktorej mal

Úrad pre finančný trh schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev s tým, že Úrad pre
finančný trh Družstvo oboznámil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich Prospekt, z dôvodu vykonávania dohľadunad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č.
566/2001 Z.z., ale nie dohľadu nad celkovou činnosťou Družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo
s obchodníkom s cennými papiermi (spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii) Zmluvu

o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal
riadiť portfólio Družstva v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne. Poukázal na skutočnosť, že NBS rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007,
uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z., pričom po jeho zrušení rozhodnutím zo dňa 7.5.2008
dňa20.8.2008rozhodnutímč.OPK-9750/2007uložilaobchodníkoviopätovnepokutuvovýške300.000,-
Sk.Rozhodnutímzodňa22.4.2008,č.OPK-2744-5/2007-PLPzmenilaobchodníkoviscennýmipapiermi

povolenie na poskytovanie investičných služieb a povolila mu poskytovanie investičnej služby podľa §
6 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods. 1 písm. a/, b/ a zák. č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa §
59 ods. 3 tohto zákona, a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb
podľa § 6 ods. 1, 2 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní
výpovede obchodníka s cennými papiermi zo Zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010 požiadalo

Družstvo listom zo dňa 15.4.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s
cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo
do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov
a iné, a listom zo dňa 23.4.2010 požiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy
v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil voči nemu základné povinnosti,

spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. Poukázal
na skutočnosť, že Národná banka Slovenska rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.7.2010,
č. ODT-8305/2010, podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 747/2004 Z.z. uložila obchodníkovi s cennými
papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený, bez písomného
súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva vzniklo dôvodné podozrenie z

možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305/-5/2010, potvrdeným Bankovou radou NBS rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011,
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov
podľa § 156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s ust. § 84 ods. 1 písm. b/, § 76 ods. 2 a
§ 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z., pričom rozhodnutím zo dňa 26.8.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila

konanie o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že žiadosť neobsahovala náležitosti
stanovenézákonom,čopotvrdilaBankováradaNBSrozhodnutímzodňa7.12.2010,č.GUV-1744/2010.
Rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010 právoplatným dňa 18.7.2011, zakázala Národná
bankaSlovenskaDružstvuakovyhlasovateľoviverejnejponukymajetkovýchhodnôtpredajmajetkových
hodnôt s tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento Prospekt

nedodržiavaloaneurobiložiadnekrokyktomu,abystavDružstvauviedlodosúladusúdajmivProspekte
investícií. Národná banka Slovenska podala dňa 27.7.2010 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa
po tom, čo pri výkone dohľadu na diaľku zistila skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu skutku, ktorý by
mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu. Mal tiež za preukázané, že majetok vložený
do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85

% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a.s., a nakoľko v zmysle prijatej investičnej stratégie
v prospekte investície by angažovanosť voči jednému klientovi nemala prekročiť 30 % podielu na
celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a.s. na celkových
aktívach predstavovala 91,45 %, Prospekt investície nebol zo strany Družstva dodržaný. Národná
banka Slovenska preto považovala za vhodné v aktívach družstva umiestniť finančné nástroje aj

iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia
investičného rizika.

3. Z konkurzného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K 95/2010 zistil, že uznesením zo dňa
11.4.2011, č.k. 3K/95/2010-21, právoplatným dňa 5.5.2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako

úpadcu, a do funkcie správcu ustanovil O.. O. U., pričom veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie
pohľadávok.4. Konštatoval, že žalobkyňa vo svojich ústnych prednesoch uviedla, že sa stala členom Družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a po zániku jej členstva dňa 10.12.2010 jej vznikol
nárok na vyrovnávací podiel vo výške 8.234,99 Eur, ktoré jej družstvo nevyplatilo. Svoju pohľadávku

prihlásila do konkurzu, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. Žalobkyňa
podala incidenčnú žalobu vedenú pod sp. zn. 1Cbi 280/2011, ktoré konanie nie je právoplatne skončené.

5. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné

kumulatívnesplnenievšetkýchzákonomstanovenýchpodmienok,ktorýmisúexistenciamajetkovejujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
keď nepreukázanie čo i len jedného z týchto predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu.

6. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa sa stala členom družstva PODIELOVÉ

DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, vystupovala pod č. XXXXX. Podľa rozhodnutia predstavenstva
Družstva bol vlastníkom členského podielu v hodnote 4.250,81 Eur. V dôsledku jej žiadosti o zániku jej
členstva v družstve po jej žiadosti došlo u nej k nároku na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške
8.234,99 Eur, ktorá pohľadávka bola splatná dňa 10.6.2011. Uvedenú sumu si prihlásila ako pohľadávku
v rámci konkurzu, ktorá bola popretá a žalobkyňa iniciovala incidenčnú žalobu, pričom konanie o nej

vedené pod sp. zn. 1Cbi 280/2011 na Okresnom súde Bratislava I nie je právoplatne skončené. Poukázal
na ustálenú judikatúru NS SR i NS ČR, podľa ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zák. č.
58/1969 Zb., ako aj podľa zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť úspešne uplatnený len vtedy, ak nemožno
dosiahnuť uspokojenie veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Mal za to, že Družstvo je subjektom povinným
vydať jej bezdôvodné obohatenie titulom jej nároku na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Žalobkyňa v

čase rozhodovania (poukaz na ust. § 154 OSP) nepreukázala podľa súdu prvej inštancie bezúspešnosť
uplatňovania svojich práv voči Družstvu, keď oprávnenosť jej nároku je predmetom konania o ňou
iniciovanej incidenčnej žalobe, konkurzné konanie nie je právoplatne skončené. Nie je teda aktuálne
ustálený majetok úpadcu - Družstva, z ktorého by mala byť jej pohľadávka uspokojená. Preto nemohol
ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobkyni škoda, s tým, že uvedené okolnosti sú rozhodné aj pre

plynutie premlčacej doby na uplatnenie daného nároku. Vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie
teda nemožno podľa súdu prvej inštancie vylúčiť uspokojenie žalobkyne v rámci neho.

7. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení

zakázania činnosti Družstva, súd prvej inštancie uviedol, že dohľad Národnej banky Slovenska nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, bol regulovaný zák.
č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností
uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom, keď k takým povinnostiam
patrili od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investícií podľa ust. § 125c ods. 1 v spojení s

ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investícií
podľa ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z.. Dospel k záveru, že v relevantnom čase v roku 2007
nebolo možné vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržanie
prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť vtedy nebola vyhlasovateľovi
uložená zákonom. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,

ktoré malo v lakom prípade vypracovať dodatok Prospektu investícií a predložiť ho na schválenie
Národnej banke Slovenska. Keďže tak neurobilo, mohla Národná banka Slovenska nové významné
skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej
informačnej povinnosti Družstva s tým, že nie je možné opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas
celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investícií, pričom

schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia. V tejto
súvislosti uviedol, že Národná banka Slovenska nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva s tým, že Družstvo až do 15.04.2010 nesignalizovalo Národnej banke Slovenska
zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi, a až
pri výkone dohľadu na mieste samom, od 20.04. do 06.05.2010. Národná banku Slovenska zistila

zmeny v údajoch v Prospekte investícií, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s
následkom neaktuálnosti Prospektu investícií, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení
zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. Poukázal
na skutočnosť, že Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schváleniedodatku Prospektu investícií, ktorú síce predložilo, táto však (ako vyplýva z rozhodnutia banky č.
OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010) neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z.,
pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investícií v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a keďže

tieto nedostatky neboli odstránené, bolo konanie zastavené. Národná banka Slovenska ukončila aj ňou
iniciované konanie o uložení sankcie podľa ust. § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. vydaním rozhodnutia,
č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Dospel
potom k záveru, že Národná banka Slovenska konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a
súd prvého stupňa v jej postupe namietaný nesprávny úradný postup nezistil. Vo vzťahu k nesprávnemu

úradnému postupu, spočívajúcom v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu
uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovaného a nie obchodníka s cennými
papiermi, a preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu u nie žalobkyni,
ktorá nebola v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi, keďže
zmluvnou stranou Zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo. Poukázal na skutočnosť, že dohľad
Národnej banky Slovenska bol limitovaný zák. č. 566/2001 Z.z., a informácie a podklady zistené v

rámci predmetu dohľadu podľa ust. § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa
vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu, ktorému
zákon neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika, a Národná
banka Slovenska podľa platnej úpravy v danom období (rok 2007) nemohla uložiť Družstvu sankciu,
pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investícií sa na Družstvo v tom čase nevzťahovala, a preto

nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom. Súd prvej inštancie sa nestotožnil
ani s argumentáciou žalobkyne pokiaľ išlo o tvrdený nesprávny úradný postup žalovaného, spočívajúci
v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, a to z dôvodu absencie priamej príčinnej
súvislosti s prípadnou škodou na strane žalobkyne, keď z listinných dôkazov, najmä z rozhodnutí

Národnej banky Slovenska o uložení pokút vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk) a vo výške 9.958,18
eur (300.000,- Sk) mal za zrejmé, že Národná banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi
sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach, nakoľko dohľad
nad dohliadanými subjektmi je neverejný, ako aj konanie vo veciach dohľadu, a účastníkom konania
v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie, alebo opatrenia napravuje len dohliadaný subjekt alebo

iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia, uložiť. Uviedol, že bolo primárne povinnosťou
Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s cennými papiermi, zabezpečiť
priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu, pričom nemožno
zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako členka Družstva mala aktívne a včas zaujímať
o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom, a zamedziť tak znehodnocovaniu, príp.

nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Poukázal na podstatnú
skutočnosť, že vo veci je podstatný len prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla dopustiť
NBS zanedbaním dohľadu vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo, nakoľko len v
priamej príčinnej súvislosti s takýmto nesprávny úradným postupom by mohla žalobkyni vzniknúť škoda.
Zanedbanie dohľadu nad Obchodníkom s cennými papiermi by mohlo spôsobiť škodu len družstvu,

čo je subjekt odlišný od nej. Konštatoval, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom
nezanedbala a nedopustila sa preto nesprávneho úradného postupu. Medzi žalobkyňou uvádzanou
škoduavytýkaným(nepreukázaným)nesprávnymúradnýmpostupomnavyšepodľanehoneexistujeani
príčinná súvislosť. Vzhľadom na nepreukázanie splnenia všetkých zákonom požadovaných podmienok
na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nebol

preukázaný nesprávny úradný postup, nebol preukázaný vznik škody a ani príčinná súvislosť medzi
uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom, žalobu vyhodnotil za nedôvodnú.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery nepripustil navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov a listinným
dôkazom - účtovnej dokumentácie družstva za roky 2002 až 2010 na preukázanie výšky uplatnenej
škody.

8. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobkyňa, a to v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej žalobu na zaplatenie náhrady
škody s príslušenstvom, a žiadala rozsudok v tejto časti zmeniť, a jej žalobe vo veci samej vyhovieť, resp.
rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadala

priznať náhradu trov konania. Uviedla, že Národná banka Slovenska zanedbávala svoje povinnosti
pri výkone dohľadu nad Družstvom aj obchodníkom s cennými papiermi minimálne od roku 2007. Jej
povinnosťou podľa ust. § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností podľaust. § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007. Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne
dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska napriek tomu, že žalovaný v priebehu

celéhokonaniatvrdilopak,apretomalaNárodnábankaSlovenskazisťovaťvšetkyinformácieapodklady
o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných Národnou bankou Slovenska Družstvu
(Prospekt investícii, vydaný vtedajším Hradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný
Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi s tým, že povinný zákonný dohľad
zo strany Národnej banky Slovenska bol dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie

a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú
vystavenédohliadanésubjektyavrámcinichajDružstvočinnosťouobchodníka,akoivrátanerizík,ktoré
mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj jej. Poukázala na skutočnosť,
že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 206/2011 bolo výpoveďou svedka
L.. R. M., Y.. preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z
hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného

emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými
papiermi, z čoho vyplýva, že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky od nej získané, investované v
subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom a Národná banka Slovenska
sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio
bolo po tomto vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek

vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, L.. U. Č., vtedajší
predseda predstavenstva obchodníka. Uviedla, že Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav,
že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a

obchodníkom, a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom
konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich
aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, ani
po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie
v zmysle zákona o cenných papieroch, a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie

opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie
na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka).
Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi,
vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľkou do Družstva vložených prostriedkov, pričom
banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už

nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej banka svojim zanedbaným
dohľadom, ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala na skutočnosť, že Národná banka
Slovenska tým, že dňa 04.03.2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a
Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch,
z čoho vyplýva jej tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011.

Národná banka Slovenska rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa
18.07.2011, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií
s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, keď ich
neaktuálnosťsiahalaspätnek31.12.2006,kedydošlovsídleNárodnejbankySlovenskadňa27.08.2007

k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a
problémov v jeho činnosti a údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli
neaktuálne minimálne od 01.10.2009, a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z
peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva, boli neaktuálne už k 31.12.2006, z čoho vyplýva,

že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a
§ 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 Zákona o cenných papieroch od 31.12.2006, avšak Národná
banka Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy činnosť Družstva zakázala.
Uviedla, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu, a
to ani vtedy, ak doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru

žalovaného a prvoinštančného súdu povinný, jej dané plnenie vrátiť, s tým, že ani zák. č. 514/2003
Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak pripúšťa
regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej
žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii podľa nej fakticky suspendovalObčiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do
doby právoplatného skončenia konkurzného konania, a súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna
zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti

úpadcu podľa zákona o konkurze. Namietala tiež, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej
inštancie vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvej inštancie, resp. predložené účastníkmi
konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa ust. § 129 ods. 1 OSP (s poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 zo dňa 31.01.2012).

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti potvrdiť, keď mal za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za
účelom spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, riadne zabezpečil dôkazné listiny, a z
iných súdnych konaní v skutkovo a právne identických veciach mal k dispozícii všetky pre vec podstatné
a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, a tiež 11 právoplatných rozhodnutí vydaných žalovaným,
z ktorých je jeho úradný postup preukázaný. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že je povinnosťou

všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (aktuálne stranou
sporu), keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR všeobecný súd musí dať odpoveď na
tie otázky, nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania, a odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované jeho základné právo na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 241/07).
Uviedol, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, a teda právo
na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám žalobkyne. Mal za to, že žalobkyňa nevyužila
všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodala žiadnu žalobu proti členom

predstavenstva a ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za riadenie Družstva a
za hospodárenie s jej majetkom.

10. Ohľadom žalobkyňou v odvolaní tvrdeného zanedbania jeho povinností pri dohľade nad Družstvom
a obchodníkom s cennými papiermi uviedol, že kompetencie Národnej banky Slovenska pri vykonávaní

dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú
aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnej moci môžu
konať iba m základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom
Národná banka Slovenska môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a
neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom, a ktoré zároveň patria do

pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu. Poukázal na to, že až od účinnosti novelizovaného ust.
§ 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investícií, a
teda až odvtedy mohla Národná banka Slovenska dohliadať, či Družstvo schválený Prospekt investícií

dodržiava. Uviedol, že povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola stanovená vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009, na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4
zákona o cenných papieroch v znení zák. č. 558/2008 Z.z., a počas celej doby od vyhlásenia verejnej
ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investícií,

a informácie a podklady, ktoré má Národná banka Slovenska zisťovať v rámci predmetu dohľadu, sa
vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom
uložených povinností. Poukázal na skutočnosť, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej
ponukymajetkovýchhodnôt,tedaaniDružstvu,žiadnepovinnostivoblastiobmedzeniaarozloženiarizík
ani krytia, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, a preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva

nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. Nakoľko vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa ust. § 129 ods. 1 písm.
b) zákona o cenných papieroch, ktorá spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne používané
oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého
vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou

budúcich výnosov, a preto za dodržiavanie Prospektu investície Družstva bolo aj voči členom družstva
vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne zákonom uložená. Za
nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce považoval tvrdenia žalobkyne v odvolaní s tým, že Národná bankaSlovenka nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ale mohla kontrolovať len to, či
si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, a to, či informácie
zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ

verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ust. § 130 zákona
o cenných papieroch, pričom tieto informácie Národná banka Slovenska nepotvrdzovala a ani nemohla
potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s bývalými ustanoveniami § 129 a § 130 Zákona o
cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Nesúhlasil s
tvrdením žalobkyne, že vo vzťahu k Družstvu bola Národná banka Slovenska nečinná, nakoľko vydala

relevantné rozhodnutia, pričom sa nedopustila žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v rámci jej
oprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Ústavou SR.
Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nepreukázala, že sa
bezúspešne domáhala vydania svojej pohľadávky od dlžníka, teda Družstva, keďže stále je účastníčkou
prebiehajúceho konkurzného konania. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS ČR, podľa ktorej, kým

má žalobkyňa pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým
nepreukázala bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody. Aktuálne podľa
neho nemožno ani odhadnúť výšku škody žalobkyne, keďže vznik škody a jej výška závisia od výsledku
konkurzného konania, teda škoda môže žalobkyni vzniknúť až po jeho ukončení. Škoda totiž podľa neho

nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky a ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť
okamihom, keď sa právo veriteľa stalo fakticky nevymáhateľným (III. ÚS 361/09 z 26.11.2009, II. ÚS
165/2012 z 13.2.2013). Zároveň uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené,
že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, ale z nej jasne
vyplýva, že súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy, nachádzajúce sa doteraz v súdnom spise, oboznámil

a presne špecifikoval, o aké doklady išlo, s tým, že v súlade s ust. § 121 OSP. netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti s tým, že z odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. lObo 283/2006 vyplýva, že dôkazy, na ktoré
účastník dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol desiatky sporov
na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere

nebolo potrebné vykonať, pričom žalovanému je známe, že na Okresnom súde Bratislava I sú proti nemu
vedené stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch majú
žalobcovia rovnakého právneho zástupcu.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po prejednaní odvolania žalobkyne dospel k záveru, že

toto odvolanie nie je dôvodné, majúc za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 OSP)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobkyne na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§
132 OSP), a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí aj náležité a veľmi podrobne odôvodnil (§ 157 ods. 2 OSP). Vo veci rozhodol rozsudkom zo
dňa 23.09.2015 sp. zn. 4Co 73/2015 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa zamietnutia žaloby vo veci samej vrátane trov konania potvrdil.

12. V dôsledku dovolania podaného žalobkyňou Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa

12.07.2017 uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave v potvrdzujúcej časti výroku týkajúceho
sa zamietnutia žaloby vo veci samej zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie,
a to s poukazom na svoje rozhodnutie sp. zn. 3Cdo 156/2014 publikovanom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 8/2016, v ktorom uviedol, že
„nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti odvolateľa vyjadriť sa k úkonu protistrany

svojou replikou je, že mu súd na toto vyjadrenie poskytne primeranú lehotu, ktorá nemôže byť
kratšia ako päť dní“. V danom prípade z obsahu spisu zistil, že žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu
žalobkyne v procesnom úkone zo 06.02.2015, v ktorom podrobne skutkovo a právne argumentovala
a polemizovala s uplatnenými odvolacími dôvodmi žalobkyne. Predmetný procesný úkon žalovanej
bol žalobkyni doručený bezprostredne po nariadení termínu verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím

súdom. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne bolo odvolacím súdom právnemu zástupcovi
žalobkyne doručené 21.09.2015 a 23.09.2015 odvolací súd vyhlásil svoj potvrdzujúci rozsudok, teda
nie v primeranej lehote, aby žalobkyňa mala vytvorenú možnosť vyjadriť s k úkonu protistrany svojoureplikou. Najvyšší súd mal za to, že odvolací súd týmto postupom založil procesnú vadu konania
považovanú v čase jeho rozhodovania za znemožňujúcu realizáciu procesných práv.

13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3
v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu
potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil

a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne
závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil, náležite sa vysporiadal s podstatnými
tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si
nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných

a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre vznik
uplatneného. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobkyne,
s tým, že dáva do pozornosti, že vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu proti
preskúmavanému rozsudku nebolo doposiaľ, t.j. ani po poskytnutí primeranej lehoty, podané.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa mala voči PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej „Družstvo"), toho času v konkurze
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21,
právoplatným dňa 05.05.2011, pohľadávku vo výške 8.234,99 Eur, ktorá jej Družstvom nebola vyplatená,

a uplatnila si ju voči Družstvu v konkurze, následne po popretí časti tejto pohľadávky bola žalobkyňou
iniciovaná žaloba o určenie jej oprávnenosti, konanie o ktorej nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom
ako klientom a obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, (ďalej „obchodník
s cennými papiermi“), ako obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43

zák. č. 566/2001 Z.z., o cenných papieroch a investičných službách, predmetom ktorej bol podľa
článku 1. bod 2 záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáril s portfóliom Družstva, pravidelne
sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z port fóliu, nákup
cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva, v súlade
so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v

portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva a poskytovať
mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k predmetnej zmluve sa obchodník s
cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne. Medzi stranami
sporu nebolo sporným, že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30.03.2010 zo strany obchodníka s cennými
papiermi, Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, potvrdeným

rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011, odobrala
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, a rozhodnutím
č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011 Národná banka Slovenska zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt podľa ust. § 144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ust. §
129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zák. č. 566/2001 Z.z. a ust. § 125c ods. 1 v spojení s §

127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. V posudzovanej veci sa
žalobkyňa žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej škodu, ktorá jej mala vzniknúť
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, špecifikovanom
v žalobe a jej doplnení, ktorý mal spočívať v tom, že Národná banka Slovenska oneskorene zistila
neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď Družstvo porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust.

§ 128 ods. 1 písm. b), c), h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, zakázala
Družstvu činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola už od 31.12.2006, v prijatí nedostatočných
opatrení zo strany Národnej banky Slovenska po 24.08.2006, kedy pri kontrole Družstva zistila, že zhľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t.j., že Družstvo malo všetky získané
peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s
cennými papiermi, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré

Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať, a že Národná banka Slovenska
prijala od 20.08.2008 do 04.03.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia
obchodníkovi, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že žalobkyňa nemohla rozpoznať riziko svojej
investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s cennými papiermi poskytol Družstvu investičnú
službu, ktorú mu poskytovať nemohol.

17. V posudzovanej veci sa žalobkyňa voči štátu domáha náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená
nesprávnymúradnýmpostupomNárodnejbankySlovenskapodľazák.č.514/2003Z.z.ozodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Hmotnoprávnym základom
pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého stál
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

18. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

19. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,

funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu

alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

20. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
zákon č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba

javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O
vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a
následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom
otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len
v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a

ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.

Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.21. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a

vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),

bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný
pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo. príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,
že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so

zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

24. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho práva
sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadri teľná v
peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda

poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma. ktorá musí spočívať v zmenšení
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia odseku 1 sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva
v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody preukázať,

v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

25. Odvolací súd sa najskôr stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou
Družstva. V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad

nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol
sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods.
3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda
až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,
že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť

dodržiavať schválený prospekt investícií. Teda až od 01.06.2010 mohla Národná banka Slovenska
dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt
investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ust.
§ 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008

Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia,
zák. č. 566/2001 Z.z., neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani
Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr.

správcovských spoločností pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstvu
nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľka. Podľa platnej právnej úpravy
mohla totiž kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák.č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho,
že s jej investíciou je spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich
výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až §

130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným
dňa 22.07.2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky
Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide
o jej argumentáciu, že o rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemala
vedomosť.

26. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto
ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny stál,

musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiali do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti m, postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv

žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí
vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

27. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že

jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo
samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup,
či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. e/ Zmluvy v spojení s § 5 zák.

č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient
obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
nie je zaručená, a žalobkyňa si ako členka Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť,
čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým,

že až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným
rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011, vykonával
obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť
Družstva, ktorého bola žalobkyňa v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými

prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného
finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka
s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni.

28. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobkyne o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovensku na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s
cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky
Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č.
OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur

(500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky
Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-97 5 0-5/2 007, uložila obchodníkovi
s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), a následne rozhodnutím zo dňa
21.12.2010, č. ODT-8305-5/20KK, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanieinvestičnýchslužieb,odvolacísúdpovažujezadôležitézdôrazniť,žežalobkyňasanemôže

v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom
pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci,
keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky
Slovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právneposúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých,
aké očakáva ten účastník (strana sporu), koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie
dotýkať.

29. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej
inštancie, že Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone
verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom
rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných

právaľudskýchslobôd,apretojejpostupniejemožnékvalifikovaťakonesprávnypodľazák.č.514/2003
Z.z.

30. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s
článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe
Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka

Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto
účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne
posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky Slovenska žalobkyňa očakávala a namietala ich
nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu žalovanému. V daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu
k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní

sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho
zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom žalobkyňa v priebehu celého konania pred súdom
prvej inštancie vytýkala len nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a pochybenia, či
nedostatky spočívajúce v tom, že Národná banka Slovenska pred svojím rozhodnutím nesprávne
(nedostatočne)vyhodnotilapodmienkyprejehovydanie,jemožnéposudzovaťvrámcitzv.nezákonného

rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú
povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že žalobkyňa tvrdený nesprávny úradný postup žalovaného
v konaní nepreukázala.

31. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle ust. § 9 zák. č.
514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

32. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že Družstvo, ktoré je v súčasnosti v konkurze, vyhlásenom uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21, právoplatným dňa 05.05.2011, malo

voči žalobkyni dlh v žalovanej výške, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa v
konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala vznik škody, pretože nepreukázala bezúspešne
domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, teda Družstvu, s ktorým bola v právnom vzťahu, a
ktoré je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka povinného jej vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho
podielu. Kým teda nepreukázala bezúspešne domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je

daný predpoklad existencie škody, a tým ani základný predpoklad zodpovednosti štátu podľa zákona č.
514/2003 Z.z. (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo 199/2005 zo dňa 31.05.2006,
z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz
110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, je stále použiteľné). Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil námietky žalobkyne,

rozporujúce záver súdu prvej inštancie o predčasnosti podanej žaloby, ako nedôvodné.

33. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne v podanom odvolaní, týkajúcou sa
údajného procesného pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý podľa nej na pojednávaní nevykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisníc o pojednávaní

pred prvoinštančným súdom vyplýva, že súd prvej inštancie právneho zástupcu žalobkyne vyzval na
vyjadrenie sa k nutnosti vykonania dôkazu listinami založenými v spise a k dokazovaniu listinných
dôkazovnaCD(spoločnélistinnédôkazyprevšetkyidentickésúdnekonania),stým,žeprávnyzástupca
žalobkyne výslovne netrval na vykonaní týchto dôkazov dôvodiac, že ich obsah je mu známy z iných
súdnych konaní s totožným predmetom konania. Nemožno teda u žalobkyne konštatovať, že by jej

procesným postupom súdu prvej inštancie bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie.34. Žalobcom vytýkané procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré malo spočívať v riadnom
nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, spôsobom uvedeným
v ust. § 129 ods. l OSP, teda nebolo odvolacím súdom zistené.

35. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v
potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných dôkazov,
a keď žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne

zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval
zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd tento rozsudok v dovolacím súdom zrušenom
rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453
ods. 3 a § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci,

ktorému však nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, keďže mu v rámci
odvolacieho a dovolacieho konania žiadne trovy nevznikli.

37.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).