Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 61Cbi/108/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001899906
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1001899906.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Eleny Ondrišovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Jozef Chúťka, PO BOX
46, 952 01 Vráble, správca konkurznej podstaty úpadcu SPX TRADING a.s., v likvidácii, Kopčianska 92,
852 03 Bratislava, IČO: 31 396 721, proti žalovanému: JUDr. Martina Mrázová, Šoltésovej 20, 811 08
Bratislava, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, 917 48 Trnava,

IČO: 36 227 803, o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 6.8.2001 sa žalobca domáhal, aby súd z konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného
vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 3K 105/99, vylúčil nehnuteľnosť zapísanú na LV

XXXX pre k. ú. B., a to stavba: S. T.. Č.. XXXX na p. č. XXXX/X, ubytovňa s. č. XXXX na p. č. XXXX/
X a spojovacia chodba s. č. XXXX na p. č. XXXX/XX. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.
61Cbi/108/2001-49 zo dňa 31.5.2005 bolo konanie prerušené až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13C 279/99. Toto konanie však do dnešného dňa
nebolo právoplatne skončené.

2. Uznesením č. k. 61Cbi/108/2001-123 zo dňa 19.12.2006 súd pripustil, aby do konania na stranu
žalovaného ako vedľajší účastník vstúpila spoločnosť MYKA spol. s r.o., v súčasnosti so sídlom M. R.
Štefánika 73, Žilina, IČO: 31 586 091. Podaním doručeným súdu dňa 4.8.2014 táto spoločnosť doručila
súdu oznámenie o vystúpení z konania s tým, že si neuplatňuje trovy konania.

3.Dňa4.10.2017bolosúdudoručenépodaniežalovaného,ktorýmJUDr.MartinaMrázová,SKPuplatnila

námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní vedenom na tunajšom súde z
dôvodu, že ku dňu 3.10.2017 neeviduje žiadny hnuteľný, nehnuteľný majetok a ani iný majetok, ktorý je
predmetom tohto konania a požiadala súd aby konanie voči žalovanému zastavil.

4. Podaním doručeným súdu dňa 9.4.2018 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13C/279/99 súd opakovane mení petit a

opakovane dopĺňa povinných na strane žalovaných. Uznesením zo dňa 16.4.2008 súd zmenil na strane
žalobcu JUDr. Ľuboša Nováka, SKP úpadcu za Pavla Korytára, SKP úpadcu. Na návrh likvidátora
a následne správcu súd rozhoduje, či Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností zapísaných
v žalobe. Ďalej žalobca poukázal na to, že Trnavské automobilové závody, š. p. boli rozhodnutím
Okresného súdu Trnava č. k. 1Exre/23/2011 ku dňu 2.3.2013 ex offo vymazané z dôvodu zrušenia
konkurzu vedenom na Krajskom súde v Bratislave č. k. 9K/63/2001, a to po splnení rozvrhu. Správa

katastra v Trnave rozhodla navyše o zmene vlastníka sporných nehnuteľností, ktorých vylúčenie je
predmetomtohtokonania,atedanenachádzajúsaužnaLVžalovanéhoč.XXXX.Nakoľkotedažalovanýuž nie je vlastníkom sporných nehnuteľností a nie je tak ani pasívne vecne legitimovaný a vzhľadom na
ostatné skutočnosti uvádzané v predmetnom podaní, žalobca vzal žalobu späť. Žiadosť žalovaného o
zastavenie konania voči nemu považuje súd zároveň za súhlas so späťvzatím žaloby.

5. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva,
že na prejednaní svojej žaloby celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že

o žalobe nebude súdom meritórne rozhodnuté. V zmysle vyššie uvedeného podania žalovaného a s
poukazom na cit. § 146 ods. 1 C.s.p. sa osobitný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa názoru
súdu nevyžadoval.

9. Súd preto na základe uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a v súlade s

dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil.

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Pri rozhodovaní o trovách konania v danom prípade súd skúma otázku zavinenia z procesného
hľadiska. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale svoje tvrdenia aj preukazovať. V danom prípade mal súd

preukázané, že konanie sa začalo doručením žaloby súdu dňa 22.8.2001 a žalobca podaním doručeným
súdu dňa 9.4.2018 vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný stratil pasívnu vecnú
legitimáciu v konaní, nakoľko už nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Je preto zrejmé, že žalobca
z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, nakoľko z okolností daného prípadu možno vyvodiť,
že to bol z jeho strany akýsi preventívny krok, nakoľko inak by pravdepodobne došlo k zamietnutiu

jeho žaloby. Z toho dôvodu by v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. mal byť žalovanému priznaný nárok na
náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. V tejto súvislosti však súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR (ďalej len ,,NS SR“) sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.2.2018, v ktorom NS SR
vyjadril názor, že C.s.p. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má
nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa

obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia C.s.p. alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Preto je podľa názoru
NS SR, s ktorým sa tunajší súd v celom rozsahu stotožňuje, na mieste aplikácia základných princípov
čl. 4 ods. 2 C.s.p. a na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je potrebné aplikovať princíp
racionálneho zákonodarcu a v prípade nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodnúť podľa

akejsi fiktívnej normy, ktorej podstata spočíva v tom, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p.,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.Rozhodnúťopriznanínárokustranenanáhradutrovkonaniaanáslednerozhodovaťovýške
náhrady trov konania za situácie, keď je zrejmé, že oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli,

by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

13. Nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd v súlade s vyššie uvedeným
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom
súde v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania podľa § 127 ods. 1 a 2 C.s.p. uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.
3 C.s.p.).