Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205495
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816205495.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu
N. Š., Y.J. XX.XX.XXXX, E. K. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Erikou Simanovou,
s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: v 1.
rade N. X., Y. XX.XX.XXXX, E. K. XXXX/X, XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom,
advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda č. 4, 048 01 Rožňava, v 2. rade G. R., Y. XX.XX.XXXX, E.

R. XXXX/X, XXX XX B. v 3. rade Ľ. Y., Y. XX.XX.XXXX, E. C. XXX, XXX XX K., v 4. rade I. Y., Y.
XX.XX.XXXX, E. R. XXXX/X, XXX XX B., o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným ad1 - ad4 náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci
vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia vecného bremena evidovaného na LV č. XXXX

R..Ú.. K. v časti C Ťarchy pod poradovým číslom 1, spočívajúceho v práve prechodu pešo i dopravnými
prostriedkami cez pozemok parc. č. F. XXX/X v prospech žalovaných bez náhrady a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. Jovice zapísaných na LV č. XXXX,
I. F. XXX/X, XXX, XXX v celosti. Na pozemku CKN XXX vlastní rodinný dom súp. č. XXX s garážou, ktorý
nadobudol kúpou v roku 2016. Žalovaná ad) 1 vlastní rodinný dom súp. č. XXX s garážou a priľahlé
pozemky CKN XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX zapísané na LV č. XXXX R.. Ú.. K.. Žalovaný ad) 2

vlastní rodinný dom súp. č. XXX na pozemku CKN XXX, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Jovice. Žalovaný
ad) 3 vlastní rodinný dom súp. č. XXX Y.a pozemku CKN XXX/X, pozemok CKN XXX/X, X zapísaný
na LV č. XXXX, LV č. XXX k. ú. K., k iným nehnuteľnostiam v obci Jovice nemá zapísané vlastnícke
právo, žalovaný ad) 4 nemá zapísané vlastnícke právo k žiadnej nehnuteľnosti v obci Jovice. Obec
Jovice vlastní pozemok CKN 507/3. K jeho pozemku CKN XXX/X s výmerou 269 m2 zastavané plochy
a nádvoria je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo i dopravnými prostriedkami
v prospech žalovaných ad) 1-4. Oprávnenie z vecného bremena nadobudli žalovaní dedením po svojich

právnych predchodcoch N. E. A. A. Y., ktoré nadobudli právo prechodu titulom vydržania ich právnych
predchodcov ešte počas platnosti Obyčajového práva na Slovensku, ktorí mali rodinné domy postavené
v roku 1826 - 1852 na susediacich pozemkoch CKN XXX/X, X, XXX, XXX, XXX A. XXX v obci Jovice.
S poukazom na výsledky dokazovania v konaní tunajšieho súdu 5C 36/2013 je nepochybné, že vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok CKN XXX/X nadobudli právni predchodcovia
žalovaných na prelome 19. a 20. storočia okolo roku 1884. V tom čase sa ich rodinné domy nachádzali

na okraji zastavanej časti obce, za domami sa nachádzal potok „Mlynský jarok" (mpč. XXX, XXX) a za
potokom boli už len role v extraviláne. K ich rodinným domom bolo možné dostať sa suchou cestou
od obce prakticky len cez pozemky mpč. 67,66, ktoré tvoria terajšiu CKN XXX/X, čo malo za následokvznik práva prechodu cez uvedenú parcelu v prospech vlastníkov susedných nehnuteľností - právnych
predchodcov žalovaných. Od vzniku vecného bremena uplynulo 130 rokov a v priebehu vývoja obce
došlo na jej území k objektívnym zmenám. Na mieste pôvodných parciel mpč. XXX, XXX potoka a lúky

pri potoku sú pozemky CKN XXX, XXX zastavané plochy a nádvoria, na ktorých sa nachádza miestna
komunikácia. Z tejto miestnej komunikácie je umožnený cez most plnohodnotný vstup peši a dopravnými
prostriedkami k pozemkom CKN XXX/X, X, XXX, XXX, XXX, pričom most vedie priamo k bráne domu
žalovanej ad) 1 a napojený je na obecný pozemok CKN XXX/X vedúci k domu žalovaného ad) 2. Vyššie
uvedené objektívne zmeny na území obce spočívajúce v rozšírení i obce, vybudovaním infraštruktúry,

novej miestnej komunikácie - Mlynskej ulice, zúžením koryta potoka a postavením železobetónového
mostu k domom žalovaných s nosnosťou aj pre nákladné vozidlá došlo k zmene pomerov, ktorá má za
následok medzi výhodou žalovaných ako oprávnených a vecným bremenom vznikol hrubý nepomer.
Táto zmena pomerov je objektívna, t. z. došlo k vybudovaniu novej miestnej Mlynskej ulice, z ktorej majú
žalovaní ad) 1, 2 plnohodnotný vstup k ich nehnuteľnostiam a tiež subjektívna v osobných pomeroch
oprávnených, keďže žalovaní ad) 3, 4 nevlastnia susedné nehnuteľnosti k CKN XXX/X, pričom žalovaný

ad) 4 nie je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník žiadnej nehnuteľnosti v Joviciach. Žalobca
vlastní rodinný dom s dvorom a záhradou, ktorý pre vecné bremeno nemožno zabezpečiť plotom a
uzamknutím a takto nevie chrániť svoj majetok pred krádežou, poškodením a nedokáže dostatočne
zabezpečiť ochranu svojho obydlia a súkromia. Rodinný dom kúpil začiatkom roka 2016 a začal na
ňom vykonávať stavebné úpravy. Okolie domu zabezpečil ako stavenisko z jednej strany páskou, z

ďalšej strany uzamkol bránu, všetko na prechodnú dobu počas výkonu stavebných prác. Žalovaná
ad) 1 napriek možnému prístupu z Mlynskej ulice trvala neobmedzenom prechode cez pozemok CKN
XXX/X s argumentáciou, že ide o spoločný pozemok. Následne podala na žalobcu oznámenie na
polícii. Tento je zamestnaný v štátnej službe ako policajt, v odbore kriminálnej polície v Rožňave. Na
základe jej oznámenia bolo voči nemu začaté disciplinárne konanie, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že

neporušil povinnosti policajta. Opakovane žalovaná ad) 1 sa dostavila na dotknutý pozemok 23.7.2016,
keď pokračoval v stavebných prácach a arogantne ho žiadala o vypratanie „spoločného pozemku". Z
vyššieuvedenýchskutočnostívyplýva,žemedzivýhodoužalovanýchavecnýmbremenomvznikolhrubý
nepomer. Žalovaní ad) 1, 2 majú zabezpečený plnohodnotný prístup k svojim nehnuteľnostiam priamo
z miestnej komunikácie a navyše využívajú aj právo prechodu skratkou cez parcelu žalobcu. Žalovaná

ad) 1 nie je ochotná strpieť na prechodný čas zabezpečenie staveniska, hoci žalobca evidentne nemá
inú možnosť uskladnenia stavebného materiálu, ak ho nechce prenášať z verejného priestranstva, kde
bude uložený s povolením obce a za poplatok alebo si zničiť záhradu v záujme výkonu práva prechodu.
Žalovaní ad) 3, 4 nemajú dôvod na výkon oprávnenia, keďže susedné nehnuteľnosti nevlastnia. Žalobca
zastáva stanovisko, že žalovaní ad) 1, 2 výstavbou novej miestnej komunikácie Mlynskej ulice dosiahli

primeranú náhradu za výhodu získanú ich právnymi predchodcami za iného skutkového stavu a dôvod
vecného bremena odpadol. U žalovaných ad) 3, 4 nie je daný reálny dôvod na právo prechodu vo forme
vecného bremena, preto poskytnutie náhrady ani v prípade žiadneho zo žalovaných neprichádza do
úvahy. Zrušením vecného bremena neutrpia žalovaní vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žiadnu ujmu,
pričom žalobca ako vlastník si zabezpečením oplotenia a uzamknutím dvora môže chrániť svoj majetok

a obydlie. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 24.04.2017 zdôraznil, že zmeral dĺžku prístupovej cesty k
domu k nehnuteľnosti žalovanej v 1. rade s nasledovným výsledkom:

a) využitím prístupovej cesty cez Ul. Okružnú je vzdialenosť od pôvodného vstupu na pozemok pare.
č. CKN XXX/X k nehnuteľnostiam žalovanej 301,30 m

b)využitím prístupovej cesty cez CKN XXX/X A. XXX/X je vzdialenosť k nehnuteľnostiam žalovanej
158,30 m.
Žalobca zastáva stanovisko, že využívanie prechodu skratkou za situácie, ak majú žalovaní súčasne
prístup k svojim nehnuteľnostiam z obecných pozemkov tvoriacich verejné priestranstvo a naviac z
dvoch strán po vyasfaltovanej ceste znamená v porovnaní s nevýhodou žalobcu (otvorený dvor a strata

súkromia) neprimeranú výhodu žalovaných. Súčasne predložil fotokópie prístupovej cesty vyhotovené
v období 22.1.2017 až 3.2.2017 na dôkaz, že ide o miestnu komunikáciu aj v zime udržiavanú. V
uvedenejprávnejvecinadôkazzmenypomerovtýkajúcichsanehnuteľnostíodvznikuvecnéhobremena
pripojene predkladám listinné dôkazy, a to: kópiu výpisu z PK 21 k. ú. Jovice podľa ktorého pôvodná
mpč. XXX, XXX nebola miestnou komunikáciou ale tvoril ju potok a štrkovisko okolo potoka, kópiu

katastrálnej mapy platnej ku dňu vzniku vecného bremena s vyobrazením osobitne intravilánu obce
Jovice a extravilánu obce, z ktorej vyplýva, že namiesto terajšej Mlynskej ulice a Okružnej ulice sa
za pôvodnými pozemkami mpč. XX, XX nachádzal potok, štrkovisko pri potoku mpč. XXX, XXX a
polia, kópiu pozemkovej mapy s vyobrazením súčasného stavu z ktorej vyplýva, že došlo k rozšíreniuintravilánu obce smerom za pôvodné mpč. XX, XX a z pôvodnej mpč. XXX, XXX je vytvorená miestna
komunikácia. Týmito listinnými dôkazmi doplnil žalobca aj grafickú identifikáciu parciel predloženú so
žalobou. Na dôkaz dĺžky prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalovaných v 1., 2. rade predložil technickú

správu Geodézie Rožňava s.r.o. z 8.8.2017, podľa ktorej by bola dĺžka prístupovej cesty po zrušení
vecného bremena len o 133,36 m dlhšia ako cez CKN XXX/X, pričom po zrušení vecného bremena
by bola využívaná cesta vyššej kvality. Uvedené meranie je vykonané exaktnejšie ako meranie osobne
vyhotovené žalobcom. Na dôkaz, že žalovaní v 3., 4. rade nevlastnia susediace nehnuteľnosti, ku ktorým
existuje právo prechodu predložil potvrdenie Okresného úradu, katastrálneho odboru v Rožňave č. OU-

RV-KO1-K1-987/2017 zo dňa 4.8.2017.
2. Podaním zo dňa 02.09.2016 sa žalovaný ad) 4 vyjadril k podanej žalobe a uviedol, že žalobu považuje
v celom rozsahu za nedôvodnú. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/93/2005
a Osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľke A. Y..

3. Podaním zo dňa 14.09.2016 sa k veci vyjadrila žalovaná ad)1, ktorá uviedla, že so žalobou nesúhlasí

a považuje ju v celom rozsahu za nedôvodnú. Z LV č. XXXX, k.ú. Jovice vyplýva, že žalovaná ad)1
nadobudla vecné bremeno dedením po svojich právnych predchodcoch, ktorí nadobudli vecné bremeno
a to právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami, resp. inými vozidlami cez pozemok parc.č. XXX/
X a parc.č. XXX/X, k.ú. Jovice. Žalobca náležitým spôsobom nepreukázal zmenu pomerov a najmä
hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Okrem toho žalobca sa domáha

zrušenia vecného bremena bez náhrady, pričom z ustanovenia § 15lp ods.3 OZ vyplýva to, že súd môže
rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Žalovaná v 1/ rade
sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že má možnosť prechádzať k svojej nehnuteľnosti dopravnými
prostriedkami alebo inými vozidlami cez železobetónový most tak, ako to uvádza žalobca v bode III.
žaloby. Žalovaná v 1/ rade navrhuje za tým účelom vykonať ohliadku na mieste samom. Zároveň

poukázala na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5C/36/2003, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/93/2005, z ktorých vyplýva, že už v tomto konaní žalobcovia namietali, že
žalovaní majú prístup k svojim pozemkom cez potok po komunikácii, ktorá nie je vyasfaltovaná, ale je to
trávnatá cesta. Túto námietku v konaní opäť žalobcovia uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vzniku
zmeny pomerov a považujú túto skutočnosť za hrubý nepomer medzi výhodou žalovaných a vecným

bremenom.

4. Súd vo veci nariadil vykonanie obhliadky na mieste samom na deň 17.02.2017. Z vykonanej obhliadky
vyplynulo, že pohľadom čelom k parcelám č. XXX, XXX, XXX, XXX kde stojí rodinný dom žalovanej
ad) 1. Stojí na križovatke cesty, na ktorej je zriadené vecné bremeno na parcele č. XXX/X, ktorá je vo

vlastníctve obce. Bolo viditeľné, že k rodinnému domu bol prístup po vyasfaltovanej ceste Mlynskej, z
pravej strany. Z ľavej strany z Ulice okružnej bola rovnako vyasfaltovaná cesta. Pri zabočení priamo k
domu z Ulice okružnej sa jedná len o neasfaltovanú cestu. Čelom k bráne domu je úzky mostík, ktorý
umožňuje prechod len pešo a to z Ulice mlynskej. Ďalej na parcele č. XXX/X je z bočnej strany ulice
veľká brána k domu žalovanej ad) 1, ku ktorej sa dá dostať dopravnými prostriedkami z Ulice mlynskej

resp. z Ulice okružnej. Rodinný dom na parcele XXX/X súpisné číslo XXX, zriadený na parcele č.
XXX, sa nachádza stále na prístupovej ceste, na ceste ktorá patrí obci, kde je zriadené vecné bremeno,
t.j. na parcele č. XXX/X, ktorý zároveň aj končí na parcele XXX/X, jedná sa o parcelu obce. Parcely
na ktorých je zriadené vecné bremeno XXX/X A. XXX/X tvoria neasfaltovanú cestu, ktorá umožňuje
prístup k parcelám XXX, XXX, XXX, XXX A. XXX, tak z Ulice mlynskej ako aj z Ulice okružnej. Pokiaľ

by sa použila len parcela XXX/X - jedná sa povahou a kvalitou o rovnaký prístup ako cez neasfaltovanú
cestu. Jediný rozdiel je v tom, že umožňuje prístup len z ulice Okružnej, pričom sa jedná o menšiu
vzdialenosť z centra obce, zatiaľ čo prechod parcelou XXX/X znamená istú obchádzku. Vecné bremeno
bolo zriadené z dôvodu, že v minulosti tu nebola žiadna iná prístupová cesta k rodinným domom. Strany
sporu uvádzajú, že pešo k ich domom je obchádzka asi 1-1,5 kilometer. Dopravnými prostriedkami

sa je možnosť k domom dostať aj z jednej strany, aj z druhej strany. Zaznamenala sa fotograficky
hranica medzi parcelami č. XXX/X A. XXX/X kde začína pozemok žalobcu. Pozemok žalobcu sa ťahá na
parcele č. XXX/X kde je cesta zaťažená vecným bremenom, naľavo na parcele č. XXX/XXX stojí dom a
pozemok, na pravej strane pokračuje na parcele č. 504 pozemok žalovaného ad) 2, parcela č. XXX/
X sa považuje za súkromný pozemok a je to prechod na ktorom je zriadené vecné bremeno. Medzi

parcelami bolo pôvodne oplotenie, ktoré umožňovalo prechod k rodinným domom cez parcelu č. XXX/X.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie.6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Navrhol aby súd zrušil
vecné bremeno evidované na LV XXXX k.ú. Jovice v časti C ťarchy, pod por. č. 1 spočívajúce v práve
prechodu pešo a dopravnými prostriedkami cez pozemok CKN XXX/X v prospech žalovaných bez

náhrady a v prípade úspechu priznal žalobcovi náhradu trov tohto konania. Z podanej žaloby a listinných
dôkazov je zrejmé, že sa jedná o vecné bremeno, ktoré vzniklo vydržaním, v prospech právnych
predchodcov žalovaných. OS Rožňava v konaní sp. zn. 5C/36/2006 určil, že žalovaní nadobudli právo
prechodu pešo i dopravnými prostriedkami cez pozemky parc. číslo XXX/X A. XXX/X, so započítaním
vydržacej doby ich právnych predchodcov. Právni predchodcovia žalovaných vydržali vecné bremeno

ešte počas platnosti obyčajového práva v SR, nakoľko ich rodinné domy boli postavené v rokoch
1826/1852. V konaní sp. zn. 5C/36/2003 súd nezriaďoval vecné bremeno. Súd určoval, či tu právo
je alebo nie je. Podľa toho aj vykonával dokazovanie, teda prioritne sa zaoberal tým, či boli splnené
podmienky vydržania. Preto nebol skúmaný stav a nebol podstatný stav aktuálneho prístupu pomerov
v čase rozhodnutia, ale jednalo sa o určenie, že išlo o vydržanie v čase obyčajového práva. Keď
žalovaná namieta, že v konaní nebolo preukázané, že by od roku 2003 došlo k zmene pomerov, tak

mám za to, že k zmene pomerov došlo, nakoľko CKN 507/3 boli vlastníkmi právni predchodcovia
žalobcu, pričom žalobca po roku 2003 odpredal tento pozemok obci Jovice, čím zabezpečil ďalší prístup
žalovaných k ich nehnuteľnostiam. V čase vzniku vecného bremena právni predchodcovia žalovaných
Y. Q. I. R. C. Y.Y. A. F. I. N. XX-XX R. L. F. XXX/X A. XXX/X, avšak v čase súdneho konania je
prístup pre žalovaných z dvoch strán a to cez vyasfaltovanú cestu cez Ulicu okružnú a Ulicu mlynskú

a zároveň cez CKN XXX/X - obecný pozemok, pričom sa jedná o prístup pešo ako aj dopravnými
prostriedkami a aj v čase obhliadky bol na parcele XXX/X odparkované motorové vozidlo. Preto mal
za to, že došlo k významnej zmene pomerov, nakoľko v súčasnosti je možný komfortný, pohodlný
prístup k nehnuteľnostiam pešo a dopravnými prostriedkami. Žalovaný ad) 3 a ad) 4 ani nevlastnia
nehnuteľnosti, ktoré by boli susediace s nehnuteľnosťou zaťaženou vecným bremenom, a preto ani

nemajú dôvod využívať toto právo prechodu. Zároveň poukázal, že sa k žalobe nevyjadrili a takisto
ani žalovaný ad) 2 nepodal kvalifikované vyjadrenie. Čo sa týka výhod pre žalovaných, tak sa jedná
o prechod skratkou, pričom nevýhoda žalobcu je vo väčšom nepomere, nakoľko pre právo prechodu
stráca súkromie a nemôže si účinne zabezpečiť pozemok a obydlie. Poukázal na všetky svoje doterajšie
vyjadrenia a listiny založené v spise. V zmysle ust. § 151 p) ods. 3 OZ z ktorého vyplýva, že vecné

bremeno možno obmedziť, alebo zrušiť za primeranú náhradu, mal za to, že náhrada je žalovaným
poskytnutá v rámci iného prístupu k ich nehnuteľnostiam a to z troch smerov z verejného priestranstva.
Navrhol, preto náhradu žalovaným nepriznať. Na obdobné súdne konania nie je rozsiahla judikatúra,
ani ohľadom náhrady. Skôr sa dá poukázať na judikatúru zriadenia vecného bremena. Poukázal na
rozsudok KS Košice, sp. zn. 4Co/70/2014, ktorý rozhodoval o zriadení vecného bremena a konštatoval,

že vecné bremeno nie je možné zriadiť, ak si vlastník nehnuteľnosti môže prístup zabezpečiť inak,
napríklad zriadením nového vchodu smerom k priľahlej verejnej komunikácii. Teda vecné bremeno je
možné zriadiť len v prípade, ak nie je možný iný prístup k predmetnej nehnuteľnosti, pričom mal za to,
že dané rozhodnutie je opačným výkladom aplikovateľné aj na toto súdne konanie. Čo sa týka skratky v
rámci vecného bremena z predmetného rozsudku vyplýva, že dostatočným dôvodom na jeho zriadenie

nemôžebyťaniskutočnosťabybolprístupknehnuteľnostipohodlnejší,resp.výhodnejší.Žalobcadoplnil
grafickú identifikáciu parciel, ktorá bola priložená už k žalobe ako dôkaz zmeny pomerov týkajúcich
sa nehnuteľnosti, a to priložil kópiu pozemkovej knihy 21, k. ú. Jovice, podľa ktorého pôvodná MPČ
XXX A. XXX nebola miestnou komunikáciou, ale tvorili ju potok a štrkovisko okolo potoka, predložil
kópiu katastrálnej mapy platnej minimálne do roku 1950 s vyobrazením osobitne intravilánu obce

Jovice a extravilánu obce Jovice, z ktorej vyplýva, že namiesto terajšej Mlynskej ulice a Okružnej
ulice sa za pôvodnými pozemkami MPČ 66, 68 nachádzal potok, štrkovisko pri potoku MPČ XXX,
XXX a polia. Predložil tiež kópiu pozemkovej mapy s vyobrazením súčasného stavu, z ktorej vyplýva,
že došlo k rozšíreniu intravilánu obce smerom za pôvodné MPČ 66, 68 a z pôvodnej MPČ XXX,
XXX je vytvorená miestna komunikácia, čím vznikol žalovaným nový prístup k ich nehnuteľnostiam.

Ďalším dôkazom čo sa týka dĺžky prístupovej cesty a to z dôvodu námietok žalovaných, čo sa týka
vypočítania dĺžky tejto cesty predložil technickú správu geodézie Rožňava, s.r.o. z 08.08.2017, podľa
ktorej by bola dĺžka prístupovej cesty po zrušení vecného bremena len o 133,36 metrov dlhšia ako
cez CKM 507/4 a teda sa nejedná o kilometer, resp. kilometer a pol. Zároveň posledným priloženým
dôkazom bolo len preukázanie potvrdením Okresného úradu, katastrálneho odboru v Rožňava zo dňa

04.08.2017, že žalovaní ad) 3 a 4 nevlastnia susediace nehnuteľnosti, ku ktorým existuje právo k
prechodu. Čo sa týka fotografií preukazujúcich pomery ohľadom prístupovej cesty v roku 2003, boli
žalovanou ad) 1 predložené fotografie vyhotovené priamo žalobcom, ktoré sú doplnené jeho písmom
a ktoré boli predložené aj ku žalobe a sú to fotografie z obdobia roku 2016 teda pred podaním žalobyna účely a pre potreby podanej žaloby. Čo sa týka judikátu NS SR 22Cdo/4944/2014 mal za to, že
jedná sa o konanie, ktoré je úplne odlišné od prebiehajúce sporu, spoločné je len to, že sa jedná o
prístupovú cestu a železný mostík. V tomto konaní bolo konštatované, že nebol preukázaný hrubý

nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ani zmena pomerov, pričom mám za to,
že výsledky tohto rozhodnutia nie je možné aplikovať na toto konanie. Zároveň sa vyjadril k podanej
žalobe, kde pôvodne žiadal zrušenie vecného bremena bez náhrady, pričom s poukazom na znenie
príslušného zákonníka, z ktorého vyplýva, že vecné bremeno sa ruší za náhradu, žalobca uvádza,
že je ochotný poskytnúť žalovaným náhradu, pričom vychádza z osvedčenia o dedičstve, na základe

ktorého univerzálnou sukcesiou žalovaní dedením nadobudli aj vecné bremeno, ktoré bolo v rámci
tohto osvedčenia žalovanými ohodnotené výškou 100,- Eur, preto žalobca je ochotný každému zo
žalovaných vyplatiť takúto náhradu, resp. v prípade ak by žalovaní s výškou nesúhlasili, je ochotný sa
dohodnúť so žalovanými, resp. nech súd určí výšku takejto náhrady. Navrhol preto zmenu žaloby a to
v časti zrušenia vecného bremena v prospech žalovaných za náhradu, zároveň ponechal na zvážení
súdu, či by príslušná náhrada patrila aj žalovaným ad) 3 a 4, nakoľko títo nadobudli právo k vecnému

bremenuuniverzálnousukcesiou-dedením,kedysavšaksamivzdalitohtodedičstva.Nazáver,uviedol,
že v konaní bolo preukázané, že vecné bremeno nadobudli žalovaní dedením po svojich právnych
predchodcoch, ktorí nadobudli právo prechodu titulom vydržania ešte počas platnosti obyčajového práva
na Slovensku, ktorí mali postavené v rokoch 1926 - 1852. Vecné bremeno viazne na nehnuteľnostiach,
ktoré sú evidované na LV č. XXXX a XXXX, kde vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam svedčí v

prospech žalovaného ad) 1 a 2, pričom pomery vzniku vecného bremena boli posudzované v konaní
5C/36/2003, ale k dobe kedy došlo k uplynutiu 32 rokov ako vydržacej doby teda sa jedná o pomery
od roku 1900. V rámci podanej žaloby je potrebné tieto pomery posudzovať ku dňu rozhodovania,
teda v súčasnosti. Nakoľko v konaní 5C/36/2003 boli pre rozhodovanie posudzované v prvom rade
podmienky splnenia vydržania práva prechodu a súd nebral do úvahy zmeny v teréne, teda zmeny v

prístupe k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca v konaní preukázal, že od roku 1900 došlo k zmene
infraštruktúry obce, čo preukázal katastrálnymi mapami, grafickou identifikáciou, výpisom z pozemkovej
knihy č. 21 a súd v konaní 5C/36/2003 vychádzal zo stavu, kedy k nehnuteľnostiam žalovaných neviedla
iná prístupová cesta ako z terajších parciel č. XXX/X a XXX/X. V súčasnosti však bola vybudovaná
na miestach, kde v tomto čase bolo len štrkovisko a potok ulica Okružná a ulica Mlynská, ktoré sú

obe vyasfaltované cesty a z ktorých je zabezpečený priamy prístup k nehnuteľnostiam žalovaných aj
po parcele XXX, ktorá je evidovaná ako miestna komunikácia, čo predložil potvrdením obce Jovice,
preto poukázal na to, že žalovaní majú k dispozícii hneď niekoľko priamych prístupových ciest k ich
nehnuteľnostiam, dokonca niektoré sú vyššej kvality ako parcela XXX/X, pričom jedinou nevýhodou
je obchádzka, ale len vo vzdialenosti 133,36 metra, pričom jediným argumentom žalovaných je, že

sa jedná o prístup kratšou cestou, teda skratkou, pričom mal za to, že zrušením vecného bremena
v prípade žalovaných fakticky nedôjde k žiadnej ujme na ich strane, navyše budú mať prístup k
svojim nehnuteľnostiam po kvalitnej ceste. Zároveň poukázal, že žalovaní ad) 3 a 4 nie sú vlastníkmi
nehnuteľností, ktorých sa vecné bremeno týka, čo vyplýva zo správy od Okresného úradu Rožňava,
katastrálneho odboru. Preto prípadné zrušenie vecného bremena im nemôže byť na ujmu, naopak

výhoda pre žalobcu zrušením vecného bremena by bola veľká, nakoľko by mohol plne realizovať svoje
vlastnícke právo bez obmedzení a mohol by svoj pozemok aj zabezpečiť. Ako vyplynulo v priebehu
konania vzťahy medzi stranami sporu sú vážne narušené. Žalovaná ad.) 1 doposiaľ považuje parcelu
XXX/X za svoj majetok, teda spoločný dvor a všetky ostatné prevody vlastníckeho práva považuje
za protiprávne. Vzájomná nevraživosť vyvrcholila až do trestného oznámenia, ktoré žalovaná podala

proti žalobcovi a ktoré je súčasťou žaloby. Mal za to, že preukázal, že došlo ku kvalifikovanej zmene
pomerov, a preto navrhol, aby súd čiastočným rozsudkom rozhodol o zrušení vecného bremena a
následne po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodol aj o náhrade za jeho zrušenie. Čo sa týka náhrady
žalobca navrhol náhradu vo výške 100,- Eur každému zo žalovaných, pričom vychádzal z Osvedčenia
o dedičstve, ktoré je súčasťou spisu. Žalovaní výšku náhrady odmietli nakoľko odmietajú celú žalobu. V

prípade, ak by sa súd s takouto výškou náhrady nestotožnil navrhol, aby nariadil znalecké dokazovanie
na určenie hodnoty náhrady za zrušenie vecného bremena, práva prechodu po parcele č. XXX/X.

7. Žalovaná ad) 1 na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou žalobcu v plnom rozsahu.
Žalobca žiada zrušiť vecné bremeno zriadené súdom, pričom mala za to, že v celom konaní neposkytol

žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by už pred tým nebol preskúmaný Okresným a tiež Krajským súdom
Košice v konaní sp. zn. 5C/36/2003- ktorý spis je pripojený. Čo sa týka námietky, ktorú uvádza žalobca
a to, že žalovaní majú prístup k svojej nehnuteľnosti, tak tu je potrebné vyhodnotiť o aké právo prechodu
tu ide. Ide o vecné bremeno zriadené „in rem“ s čím sa vysporiadali, tak okresný súd ako aj Krajskýsúd Košice vo svojich rozhodnutiach. Žalobca síce priložil nákres ale ten nezodpovedá skutočnosti,
pričom pomery od čias rozhodovania okresného a krajského súdu sa ohľadom vecného bremena
nezmenili a nestotožňuje sa ani s pomenovaním skratka, pretože sa nejedná o skratku, ale o vecné

bremeno zriadené vo forme práva prechodu pešo i dopravnými prostriedkami. Dôvody na ktoré sa
žalobca odvolával spočívajú v zmene pomerov ktorými mal vzniknúť hrubý nepomer. Zaoberala by sa
právnou kvalifikáciou problematiky. Zmenu pomerov Občiansky zákonník ani nešpecifikuje bližšie a
kvalifikovanú zmenu pomerov musí žalobca v konaní preukázať. Z výkladu vyplýva, že sa nejedná len o
zmenu v objektívnych okolnostiach ale aj o zmeny v osobných pomeroch, avšak takouto zmenou nie je

zmena v osobe vlastníka nehnuteľnosti, pretože takýto vlastník v čase prevodu vlastníckeho práva si má
byť vedomý že nadobúda nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom in rem, ktorú je povinný strpieť.
Povinnosťou súdu je v takomto prípade vyhodnocovať výhody osôb oprávnených z vecného bremena
vo vzťahu k povinnosti ktorú musí strpieť vlastník zaťaženej nehnuteľnosti. Žalovaná ad) 1 je staršia a
chorá osoba, ktorá by v prípade zrušenia vecného bremena mala problém dostať sa do centra obce,
pričom by musela ísť obchádzkou nie 300 m, ale 1 km. Rovnako vidí problém ohľadom prístupnosti

dopravnými prostriedkami. Cez úzky mostík sa nie je možné autom dostať k nehnuteľnosti. Poukázala
na to, že nedošlo k zmene pomerov, takéto pomery boli aj v roku 2003 o čom vie doložiť súdu aj príslušnú
fotodokumentáciu. Za hrubý nepomer k povinnosti žalobcu nie je možné považovať skutočnosť, že si
musí chrániť pozemok proti krádežiam, iné skutočnosti ani neuvádza. Citovala rozhodnutie Najvyššieho
súduČR,sp.zn.22Cdo/4494/2014,ktorýsapriamozaoberáobdobnýmprípadom.„Súddospelkzáveru,

že v konaní nebolo preukázané, že došlo k zmene pomerov ktorým by vznikol hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného. Žalobcovi bolo známe, že nadobudol pozemok zaťažený
vecným bremenom. K pozemku je prístup k parcele fx a jedná sa o prístup po inej ceste, cez úzky
mostík, ale ten existoval už v dobe keď bolo vecné bremeno zriaďované a neznamená zmenu pomerov.
Bez významu je aj tvrdenie, že žalovaný už viac ako jeden rok vecné bremeno nevykonáva. Je tomu

tak preto, že mu vo výkone práva zabránil žalobca, ktorý si pozemok oplotil a zabezpečil bránou od
ktorej žalovanému aj napriek jeho žiadosti nevydal kľúče.“ Je potrebné skúmať zmenu pomerov v
čase rozhodovania súdu a v čase zriadenia vecného bremena. Sp. zn. 3Cdo/269/96 - pri rozhodovaní
o zrušení vecného bremena v dôsledkov zmeny pomerov je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti
veci. Predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko

táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Okolnosť, že
oprávnený z vecného bremena má možnosť prístupu na svoju nehnuteľnosť z iného pozemku, ešte
neznamená, že sú tu podmienky pre zrušenie vecného bremena pre zmenu pomerov. Judikát citovaný
právnou zástupkyňou žalobcu nie je možné presne aplikovať na konkrétnu situáciu, pretože sa nejedná
o zriadenie vecného bremena. Právne významný je len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku

zmeny, čiže zmenou pomerov a medzi vznikom nepomeru musí existovať príčinná súvislosť. Nie je
pravdou, že rozsudok v konaní 5C/36/2003 neriešil pomery ohľadom prístupu nehnuteľnosti v čase
rozhodovania a poukázala na str. 3 rozsudku, kde je obšírne vysvetľovaný stav pomerov v tomto
čase. Rovnako zmena vlastníckeho práva k roku 2003 nemá vplyv na toto konanie, pretože rozsudok
nadobudol právoplatnosť v roku 2005 a to rozhodnutím KS Košice a prípadné zmeny v roku 2003

boli v rámci neho vyhodnocované. Zdôraznila, že žalobca uzavrel bránu, postavil do nej prekážku vo
forme kotúča. Zničila si kabát a šaty, nakoľko chodí len úzkym prechodom, pričom má právo prechodu,
tak ako aj iní žalovaní. Nie je možné tvrdiť, že títo by nemohli chodiť cez tento pozemok. Majú tam
záhradu aj rodičovský dom. Budeme tam bývať teraz tri rodiny aj s deťmi. Čo sa týka obchádzky tak sa
jedná o 1 km z jednej strany a o 1,5 km z druhej strany a nie ako tvrdí žalobca, že je to 300m. Mala

za to, že vo veci už bolo rozhodnuté. Od roku 2003 nedošlo ku žiadnej zmene pomerov, za zmenu
pomerov nemožno považovať zmenu v osobe vlastníka nehnuteľnosti, ktorého osobné pomery sú iné
ako predchádzajúce vlastníka, ani existencia inej prístupovej cesty sama osebe nie je dôvodom na
zrušenie vecného bremena. Čo sa týka fotodokumentácie predložila fotky, ktoré dokumentujú súčasný
stav, pričom nie je podstatné kto tieto fotky vyhotovoval, nakoľko z nich jednoznačne vyplýva, že k

zmene pomerov od roku 2003 nedošlo. Mala za to, že žalobca mal produkovať dôkazy, že došlo k
zmene pomerov. Čo sa týka námietky súdu, že sa nevenovalo dostatočne preukazovaniu pomerov čo
sa týka prístupu k nehnuteľnosti citovala zo samotného rozsudku 5C/36/2003, pričom je to uvedené
aj v odvolaní „ žalobcovia majú možnosť využívať aj cestu pri potoku, ktorá je dosť široká ale nie je
vyasfaltovaná a je to trávnatá cesta.......“ takže mám za to, že touto argumentáciou sa zaoberal okresný

súd, ako aj krajský súd, táto skutočnosť tvorila aj predmet k odvolaniam. Na záver uviedla, že žaloba by
mala byť formulovaná tak, aby bola vyčerpávajúca, aby obsahovala všetky dôležité argumenty a listinné
dôkazy, pričom ako vyplýva aj z prebiehajúceho konania v tomto prípade tak nebolo a právna zástupkyňa
ju neustále obmieňa a dopĺňa. Čo sa týka tvrdení, že pomery je potrebné posudzovať od roku 1900kedy malo dôjsť k zmene infraštruktúry obce, mala za to, že rozhodujúcim nie je rok 1900 s čím sa
vysporiadal aj rozsudok v konaní 5C/36/2003, čo správne vyhodnotí určite aj súd. Zároveň poukazovala
na to, , že v žalobe chýba náhrada za zrušenie vecného bremena, ktorú skutočnosť začala riešiť právna

zástupkyňa až pred vyhlásením rozsudku. K zrušeniu vecného bremena môže dôjsť rozhodnutím súdu
kedy musia byť splnené podmienky, a to musí byť preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov a zároveň
aj hrubý nepomer medzi výhodou oprávnených a zriadeným vecným bremenom, pričom tieto podmienky
musia byť vo vzájomnej príčinnej súvislosti. Mala za to, že k zmene od roku 2003 nedošlo. Niekoľkokrát
poukazovala na to, že pomery je potrebné skúmať od tohto roku nakoľko v tomto roku prebiehalo

konanie, ktoré sa zaoberalo aj aktuálnymi pomermi ohľadom nehnuteľnosti. Žalobca vo svojej žalobe
ani v priebehu konania nepoukázal na žiadny hrubý nepomer. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že nehnuteľnosť kupoval s vedomím, že je zaťažená vecným bremenom, a keďže musí byť
daná príčinná súvislosť medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom výhody oprávnených, nakoľko
nedošlo k zmene pomerov nemohol tak vzniknúť ani hrubý nepomer ich výhody. Jediné skutočnosti,
ktorými argumentuje žalobca je, že došlo k zmene vlastníckeho práva pričom vzhľadom na výklad a

judikatúru,zktorejvyplýva,žezmenavosobevlastníckehoprávanemávplyvnazmenupomerovajkeby
jeho osobný stav bol horší ako predchádzajúceho vlastníka. Žalobca argumentuje len skutočnosťou,
že by si chcel zabezpečiť svoje vlastníctvo a ochrániť svoje vlastníctvo, čím nepoukazuje na žiadny
nepomer. Čo sa týka argumentu, že sú vzťahy medzi stranami sporu vážne narušené, to je skutočne
pravda, ale, toto nie je dôvodom pre zrušenie vecného bremena, nakoľko k zhoršeniu vzťahov došlo z

toho dôvodu, že žalobca nerešpektoval právo prechodu zriadené v prospech žalovaných. S poukazom
na uvedené navrhla, aby súd žalobu zamietol.

8. Žalovaný ad) 2 na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou žalobcu v plnom rozsahu
a prikláňa sa k vyjadreniu žalovanej ad) 1.

9. Žalovaný ad) 3 na pojednávaní uviedol, že je rozčarovaný z toho, že žalobca tvrdí, že nemá právo
prechoduceztietopozemky,nakoľkoniejevlastníkomžiadnejnehnuteľnosti.Jednásaojehorodičovský
dom, ktorý so žalovaným ad) 4 prenechali do užívania sestrinho syna. V prípade, že by tento nemal
užívať tento dom, tak sú jeho vlastníkmi oni. Pokiaľ si pamätá už 55 rokov viedla popri domoch cesta,
ktorá bola využívaná na prechod nielen žalovaných, ale aj kráv, turistov a teraz tam žalobca postavil

bránu s čím znemožnil prístup pre nich. Keby aj žalovaná ad) 1 postavila takúto bránu, tak žalovaný ad)
2-4 sa nevedia dostať na svoje pozemky zo žiadnej prístupovej cesty. Čo sa týka prístupu k pozemkom
spôsobom, ktorý navrhuje žalobca, mal zato, že sa jedná o obchádzku minimálne 800-900 m.

10. Žalovaný ad) 4 na pojednávaní uviedol, že čo sa týka tvrdenia žalobcov, že on a žalovaný ad) 3

nemajú a nie sú vlastníkmi žiadnych nehnuteľností, tak poukázal na konanie sp. zn. XD/XXX/XXXX z
ktorého vyplýva, že sú dedičmi po A. Y., B.. C. a zdedili tak nehnuteľnosť ako aj vecné bremeno, pričom
nechali na užívanie predmetnú nehnuteľnosť svojmu synovcovi, ktorý tam býval s matkou, čo však
neznamená, že nemajú právo prechodu. Zároveň chcel poukázať, že o existencii vecného bremena bolo
rozhodnuté aj v konaní sp. zn. 5C/36/2003, čo potvrdil aj Krajský súd v Košiciach. Žalobcu asi oklamali

keď kupoval nehnuteľnosť a nevedel o vecnom bremene. Čo sa týka brány k prechodu tak tá tam bola,
ale nezamykala sa. Začal ju zamykať žalobca. Odstrihol ju asi trikrát a bol aj trestne stíhaný ale stíhanie
bolo zastavené, pretože s mal na to právo. Žalobca chce asi postaviť aj bránu na spodnom pozemku,
aby si ochránil a ohradil svoju nehnuteľnosť. Rovnako chcel poukázať na to, že v rámci cesty nešlo
len o prístupovú cestu pre žalovaných ale v prípade požiaru by bol znemožnený prístup pre hasičov,

záchranku a takisto aj zabezpečenie dreva pre žalovaných je problém. Prístupová cesta cez pozemok
XXX/X nie je v žiadnom prípade vyasfaltovaná, len okolitá cesta je vyasfaltovaná a je to len blatistá
cesta, ktorá v prípade dažďa je ťažko prechodná. Uviedol, že ohľadom zmeny pomerov, je potrebné
dodať, že je to tam rovnaké asi 200 rokov, nič sa tam nezmenilo. Sám tam dával štrk aby sa lepšie
chodilo a parcelu XXX/X nikto nespravuje.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

12. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Rožňava, obec Jovice, k.ú. Jovice vyplýva,

že je tam zapísaná parcela registra „C“ č. XXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
269 m2, parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2,
parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere 328 m2 a Stavba súpisné číslo XXX,
na parcele XXX - dom, garáž, kde svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, vpodiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva V566/16- 20/16. V časti C: Ťarchy, pod poradovým
číslom 1 zapísané právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami cez pozemky parc. č. XXX/X v
prospech X. N., Y. XX.XX.XXXX, Osvedčenie o dedičstve 1D/186/2015, Z 1212/16-31/16, Rozsudok

Okresného súdu v Rožňave 5C/36/03-115, Osvedčenie o dedičstve 1D/128/2016, Z 1605/16-41/16, Y.
Ľ., Y. XX.XX.XXXX, Y. I., Y. XX.XX.XXXX, R. G., Y. XX.XX.XXXX, Osvedčenie o dedičstve 1D/105/2015,
Z 1215/16-32/16-39/16.

13. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX, okres Rožňava, obec Jovice, k.ú. Jovice vyplýva, že

je tam zapísaná parcela registra „C“ č. XXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
276 m2, kde svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech obce Jovice, v podiele 1/1. V časti
C: Ťarchy, pod poradovým číslom 1 zapísané právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami cez
pozemky parc. č. XXX/X v prospech X. N., Y. XX.XX.XXXX, Osvedčenie o dedičstve 1D/186/2015,
Z 1212/16-31/16, Rozsudok Okresného súdu v Rožňave 5C/36/03-115, Osvedčenie o dedičstve
1D/128/2016, Z 1605/16-41/16, Y. Ľ., Y. XX.XX.XXXX, Y. I., Y. XX.XX.XXXX, R. G., Y. XX.XX.XXXX,

Osvedčenie o dedičstve 1D/105/2015, Z 1215/16-32/16-39/16.

14. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Rožňava, obec Jovice, k.ú. Jovice vyplýva,
že sú tam zapísané parcely registra „C“ č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria a Stavby súpisné číslo XXX, na parcele XXX,XXX,XXX, XXX/X - rodinný dom, garáž,

hospodárska budova kde svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej ad) 1 v
podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve 3D/28/2015 - Z 1517/15 -53/15. V časti
C: Iné údaje: pod poradovým číslom 1 zapísané právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami
cez pozemky parc. č. XXX/X A. XXX/X v prospech X. N., Y. XX.XX.XXXX, Osvedčenie o dedičstve
1D/186/2015, Z 1212/16-31/16, Rozsudok Okresného súdu v Rožňave 5C/36/03-115, Osvedčenie o

dedičstve 1D/128/2016, Z 1605/16-41/16, Y. Ľ., Y. XX.XX.XXXX, Y. I., Y. XX.XX.XXXX, R.R. G., Y.
XX.XX.XXXX, Osvedčenie o dedičstve 1D/105/2015, Z 1215/16-32/16-39/16.

15. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Rožňava, obec Jovice, k.ú. Jovice vyplýva,
že je tam zapísaná parcela registra „C“ č. XXXX druh pozemku orná pôda o výmere 645 m2, a Stavba

súpisné číslo XXX, na parcele XXX - dom, kde svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného ad) 2, v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve 8D/168/2010- Z
1073/11-35/11.

16. Z Oznámenia Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru zo dňa 04.08.2017 vyplýva, že

žalovaný ad) 4 nevlastná v katastrálnom území obce Jovice nehnuteľný majetok a žalovaný ad) 3 je
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v podiele 1/1 a na LV č. XXXX v BSM v 1/1 v
katastrálnom území obce Jovice.

17. Z Osvedčenia o dedičstve 7D/105/2015 zo dňa 12.10.2015 vydaného notárkou Juditou Nagyovou

vyplýva, že žalovaní ad) 2,3,4 ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine nadobúdajú po poručiteľke
A. Y., B. C. Y. XX.XX.XXXX A. P. Z. XX.XX.XXXX vecné bremeno v časti C: LV č. XXXX k.ú. Jovice -
právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami cez pozemky parc. č. XXX/X A. XXX/X v prospech
N. E., Š. W. A. A. Y. - Z 408/06 na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava 5C/36/03-115, pričom
všeobecná hodnota vecného práva podľa vyhlásenia účastníkov činí 100,00 Eur, každý v 1/3 tretine.

18. Z Osvedčenia o dedičstve 1D/186/2015 zo dňa 19.08.2015 vydaného notárkou Juditou Nagyovou
vyplýva, že žalovaní ad) 1 ako jediná dedička zo zákona v III. dedičskej skupine nadobúda po poručiteľke
N.B. E., B. W. Y. XX.XX.XXXX A. P. Z. XX.XX.XXXX vecné bremeno v časti C: LV č. XXXX k.ú. Jovice
- právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami cez pozemky parc. č. XXX/X A. XXX/X v prospech

N. E., Š. W. A. A. Y. - Z 408/06 na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava 5C/36/03-115, pričom
všeobecná hodnota vecného práva podľa vyhlásenia účastníčky činí 100,00 Eur, v celosti.

19. Z priloženej fotodokumentácie vyplývajú zistenia totožné s výsledkami vykonanej obhliadky na
mieste samom zo dňa 17.02.2017, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 4 rozsudku.

20. Z predloženej kópie pozemkovej knihy 21, k. ú. Jovice, vyplýva , že pôvodná MPČ XXX A. XXX
nebola miestnou komunikáciou, ale tvorili ju potok a štrkovisko okolo potoka. Z kópie katastrálnej mapy
platnej minimálne do roku 1950 s vyobrazením osobitne intravilánu obce Jovice a extravilánu obceJovice, vyplýva, že namiesto terajšej Mlynskej ulice a Okružnej ulice sa za pôvodnými pozemkami MPČ
XX, XX nachádzal potok, štrkovisko pri potoku MPČ XXX, XXX a polia. Z kópie pozemkovej mapy s
vyobrazením súčasného stavu, vyplýva, že došlo k rozšíreniu intravilánu obce smerom za pôvodné MPČ

XX, XX a z pôvodnej MPČ XXX, XXX je vytvorená miestna komunikácia.

21. Z technickej správy vystavenej GEODÉZIA ROŽŇAVA, s.r.o. vyplýva, že v zmysle platnej vektorovej
katastrálnej mapy, k.ú. Jovice, po vložení bodov č. 1 až 6, ktorí zobrazujú priesečníky osí miestnych
komunikácií, by dĺžka prístupovej cesty po zrušení vecného bremena bola len o 133,36 metrov dlhšia

ako cez CKM XXX/X.

22. Z pripojeného spisu 5C/36/2003 v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z
rozsudku č.k. 5C/36/2003-115 zo dňa 13.01.2005 právoplatného dňa 12.01.2006 vyplýva, že žalobcami
v predmetnom konaní boli právny predchodcovia žalovaných ad) 1 až 4) a týmto rozsudkom súd určil,
že žalobcovia nadobudli právo prechodu peši i dopravnými prostriedkami resp. inými vozidlami cez

pozemok žalovaných parc.č. XXX/X A. XXX/X v k.ú. Jovice zapísaných na LV XXXX na susediace
pozemky zodpovedajúce vecnému bremenu. Vyššie uvedený rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/93/2015 zo dňa 04.10.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.01.2006. Jedným z argumentov žalovaných v tomto konaní bolo, že oproti dávnej minulosti došlo
k podstatnej zmene pomerov. Zriadenie vecného bremena má slúžiť k účelnému využívaniu, pričom

v tomto prípade zriadenie práva prechodu by neslúžilo k takémuto účelu, pretože žalobcovia majú
možnosť vychádzať na miestnu komunikáciu aj mimo tohto pozemku a je to aj bližšia cesta. Podrobným
opisom pomerov v období roku 2005 sa venuje prvostupňový rozsudok tunajšieho súdu na stranách č.
3 a 4, kedy vypočutí svedkovia podrobne opisujú, že žalobcovia majú možnosť okrem tejto cesty užívať
aj ďalšiu cestu, ktorá je z druhej strany rodinných domov žalobcov, ovšem táto nie je vyasfaltovaná,

ale dá sa cez ňu prejsť autom a tiež sa táto cesta bežne využíva. Do obce sa dá prejsť popri potoku
bez toho, aby sa muselo prejsť cez potok. Túto cestu však žalobcovia využívali len keď išli k susedom
alebo do lesa. Na tejto ceste mal mať žalobca postavenú aj garáž a žalobkyňa tam mala orientovanú
predsieň rodinného domu.

23. Podľa § 151n ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len Občiansky
zákonník), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s
vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

24. Podľa § 151o ods.1, Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

25. Podľa § 151p ods.3, Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,

môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

26. Súd na návrh môže podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia za primeranú náhradu
vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť, ak v dôsledku zmeny pomerov (mutatis mutandis) nastane
hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmenu pomerov môžu vyvolať

objektívne i subjektívne skutočnosti. Zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností, a to tak zaťažených
ako aj zvýhodnených, môže sa týkať tiež osôb, či už povinných alebo oprávnených z vecného
bremena, prípadne sa môže týkať vzťahu k vecnému bremenu a k právu vyplývajúcemu z vecného
bremena. Samotná zmena pomerov je právne významná, len ak privodila hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného. Kedy pôjde o „hrubý nepomer” bude záležať od konkrétnych

okolností daného prípadu. Súd obmedzí alebo zruší vecné bremeno za primeranú náhradu, ak v
dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
kedy musí ísť o trvalú zmenu pomerov (a), hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného (b) a príčinnou súvislosťou medzi hore uvedenými podmienkami (c). Primeraná náhradasa poskytne predovšetkým v peňažnej forme, i keď nemožno vylúčiť ani formu inej primeranej náhrady,
napr. naturálnej. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov; za

určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov.

27. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je
potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti veci. Právne významným je len hrubý nepomer, ktorý vznikol
v dôsledku zmeny pomerov. I keď k zmene pomerov došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným

bremenomavýhodouoprávneného,niesúdanépodmienkyprezrušenievecnéhobremena,pokiaľtento
hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22
Cdo 1665/99 z 25.01.2001).

28. V danom konkrétnom prípade sa domáha žalobca zrušenia práva vecného bremena s odôvodnením,
že od rozhodnutia súdu v konaní 5C/36/2003, kedy boli posudzované pomery vzniku vecného bremena

v súvislosti s uplynutím vydržacej doby 32 rokov, teda jednalo sa približne o rok 1900, došlo k
výraznej zmene pomerov a to vytvorením novej prístupovej cesty a to z ulice Okružnej a Mlynskej,
čím vznikol žalovaným nový prístup k ich nehnuteľnostiam. Jedná sa len o miernu obchádzku, pričom
ide o kvalitnejší prístup k ich nehnuteľnostiam. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní ad) 3 a 4 ani
nevlastnia susediace nehnuteľnosti. Hrubý nepomer vznikol zmenou pomerov pre žalobcu, ktorý si tak

nemôže chrániť súkromie a zabezpečiť tiež patričnú ochranu majetku. Súd zastáva názor, že žalobca
v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal zmenu pomerov a to vznik novej prístupovej cesty
pre žalovaných, ktorá by vznikla v čase od vydania rozsudku č.k. 5C/36/2003-115 zo dňa 13.01.2005
a následne tak ani hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaných. Z pripojeného
spisu jednoznačne vyplýva, že spomínaný rozsudok skúmal a zohľadňoval stav prístupovej cesty v

čase rozhodovania, teda v roku 2005, čo sa podrobne opisuje aj v odôvodnení tohto rozsudku. Od
tejto doby nedošlo k zmene infraštruktúry obce, ani k zmenám v pôvodných prístupových cestách,
ani v ich stave, čo vyplynulo aj z vykonanej obhliadky na mieste samom a navyše aj žalovaní v
spomínanom konaní využili túto argumentáciu vo svoj prospech. Teda je možné konštatovať, že nedošlo
k žiadnej významnej zmene pomerov od obdobia, kedy súd právoplatne rozhodol o určení práva

zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Rovnako nie je možné prihliadať, ani na argumentáciu žalobcu,
že súd v spomínanom konaní neprihliadal na aktuálne pomery, ale skúmal len či boli splnené podmienky
pre vydržanie, keďže aktuálne pomery obsiahlo opisoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Čo sa týka,
skutočnosti, že žalovaní ad) 3 a 4) nie sú podľa aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vlastníkmi
susediacich pozemkov, je nepochybné že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to

dedením - univerzálnou sukcesiou a aj keď sa vzdali nehnuteľnosti v prospech svojho synovca, naďalej
sa jedná o ich rodičovský dom, ktorý navštevujú a ide o užšiu rodinu s pevnými rodinnými väzbami.
Predpokladmi zrušenia vecného bremena je splnenie súčasne podmienok a to, že sa jedná o trvalú
zmenu pomerov, že ide o hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a príčinná
súvislosť medzi nimi. Zákon má na mysli takú zmenu pomerov, ktorá nastala v rámci existujúceho

právnehovzťahu,beztoho,abydošlokjehoporušeniuniektorouzozmluvnýchstrán.Súdzastávanázor,
že argumenty uvádzané žalobcom nie je možné kvalifikovať ako zmenu pomerov a následne nemôže ani
dôjsť k vzniku hrubého nepomeru medzi zaťažením žalobcu a výhodou žalovaných, ktorý navyše v čase
kúpy predmetných nehnuteľností si musel byť vedomý, že tieto sú zaťažené právom zodpovedajúcim
vecnému bremenu v prospech žalovaných a tak nebude celkom možné zabezpečiť si dostatok súkromia

a úplnú bezpečnosť uzamknutím týchto nehnuteľností, a teda je možné konštatovať, že aj keby súd
pripustil, že došlo k trvalej zmene pomerov, táto skutočnosť uvádzaná žalobcom ako jediná - ako hrubý
nepomer medzi jeho zaťažením a výhodou žalovaných, by jednoznačne existovala už pred zmenou
pomerov. Ďalším predpokladom zrušenia vecného bremena súdom je poskytnutie primeranej náhrady
žalovaným. Žalobca žiadnu náhradu v žalobe nenavrhol, učinil tak, až na poslednom pojednávaní pred

vyhlásením rozhodnutia. Súd s poukazom na uvedené žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keďže
žalobcaneuniesolvkonanídôkaznébremenoanepreukázal vznikzmenypomerovodrozhodnutiasúdu
o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v roku 2005 a tým ani vznik hrubého nepomeru
medzi vecným bremenom a výhodou žalovaných, ktorý by bol spôsobilým pre rozhodnutie súdu o
zrušenie vecného bremena.

29. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Náhradatrovkonaniabolažalovanýmad)1ažad)4priznanávovýške100%podľapomeruúspechu
vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).