Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205643
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216205643.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej J. I.,
nar. XX.X.XXXX, A.É. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 203,97 Eur s príslušenstvom, dňa 18.4.2017 bez
nariadenia pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 108,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 8.5.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 6 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiada žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 203,97 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.5.2015 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňuje tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. Q., ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy žalobca zapožičal žalovanej 1 kus SIM karty, ktorá

umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené
účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.

3. Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá žalobcovi vznikla za
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei Ascend Y530 a to vo výške 95,- Eur.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len výsledná suma), to znamená predstavuje škodu

žalobcu, ktorú žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

4. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je
jej predávaný za cenu uvedenú v čl. I bodu 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi

spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala
užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že
žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia).5. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Škoda na

strane žalobcu je tak vo výške 95,- Eur.

6. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 108,97 Eur. Žalobca pokusom
o pokonávku zo dňa 26.6.2014 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval žalovanú na ich úhradu v dodatočnej

lehote.

7. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky . Dlh žalovanej za
neuhradené služby je tak vo výške 108,97 Eur.

8. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami

článok 11 bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku, t. j. od 8.5.2015.

9. Žalobca žiada priznať sumu za neuhradené služby vo výške 108,97 Eur, ako aj nárok na zaplatenie
sumy 95,- Eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody.

10. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude
považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, žalobca ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu
akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

11. Žalovanej sa žalobu žalobcu nepodarilo doručiť na adresu podľa Registra obyvateľov Slovenskej
republiky a adresu jej terajšieho pobytu sa nepodarilo zistiť napriek rozsiahlemu šetreniu.

12. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 114 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z.z. súd na svojej úradnej tabuli dňa 13.3.2017 vyvesil oznámenie o podaní žaloby

žalobcomprotižalovanej.Zároveňžalovanúupovedomil,žerovnopisžalobysprílohamisimôžeprevziať
osobne v kancelárii informačného centra súdu s tým, že žaloba sa bude považovať za doručenú po 15-
ich dňoch od zverejnenia oznámenia aj vtedy, ak sa žalovaná o tom nedozvie.

13. Žalovaná si v lehote 15 dní od zverejnenia oznámenia žalobu neprevzala, preto žaloba sa uplynutím

tejto lehoty, t.j. dňom 29.3.2017 považuje žalovanej za doručenú. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p. bude súd
žalovanej ďalšie písomnosti v konaní doručovať na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej
republiky.

14. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur

15. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú
sporné, keď žalovaná napriek výzve súdu ich nespochybnila a spornými sa nejavia ani súdu. Vzhľadom
na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd
o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania.

16. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa
7.4.2017 rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.4.2017.

17. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe a obsahu ním predložených listín,
ktoré považoval za nesporné.

18. Žalobca dňa 21.8.2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo
XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX
XXX.19. Žalobca tvrdí, že aj keď on na základe zmluvy vyplývajúce plnenie žalovanej poskytol riadne a
včas, žalovaná svoj záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, lebo riadne a včas nezaplatila cenu

poskytnutých služieb vo výške 108,97 Eur. Sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace žalobca
oznámil žalovanej pokusom o pokonávku zo dňa 23.4.2015, na ktorú žalovaná nereagovala.

20. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou žalobcom so žalovanou dňa 21.8.2014 pod číslom Q.
je právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z., na ktorý sa v zmluve zmluvné strany aj odvolávajú.

21. Podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
(2) Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

(3) Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,

b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,

d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej
služby prenosu obsahovej služby uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ

obsahovej služby.
(5) Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť
uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov.
Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný

zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny
poskytovateľa služieb.
(6) Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať
na písomnú formu.
(7) Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak

a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od

zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o

poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie

výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
(8) Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné
zmeny v neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za
poskytovanú službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní

verejných služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny
zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na
ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny
podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.
(9)Aksanazákladezmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebposkytujeviacverejnýchslužieb,jeúčastník

oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
(10) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
(11) Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.(12) Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať
verejnúslužbuvdohodnutomrozsahualebovpotrebnejkvalitezdôvodovtechnickejneuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní

verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania
verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť
účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením.
(13) Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.

(14) Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v
odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo
meniť bez súhlasu druhej strany.

22. Podľa § 43 citovaného zákona podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
(2) Podnik je povinný

a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,

c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

(3) Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup
k informačnej službe o telefónnych číslach.
(4) Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný
poskytovať

a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,

d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným

postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.
(5) Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.
(6) Podnik počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a

poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného
predpisu.
(7) Počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom
rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do
systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným

volaním sa na účely tohto zákona rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a
poskytovania verejných služieb s cieľom umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné
využívanie verejných služieb v období krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie.
(8) Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie
krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového

riadenia.
(9) Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo
viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(10) Účastník má právo na

a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
(11) Účastník verejnej telefónnej služby má právo

a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom
informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania

„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
(12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
(13) Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.23. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, z ktorej žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci
ktorého na strane žalovanej mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha,
na jednej strane uzavrela právnická osoba Orange Slovensko, a.s. a na strane druhej fyzická osoba -

nepodnikateľ. Napriek tomu, že právny vzťah založený zmluvou je upravený osobitným zákonom (v čase
uzavretia zmluvy citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o vzťah
občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne neupravený ako typ zmluvy (podľa § 51
Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu, než len
výslovne upravenú v tomto zákone).

24. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvárala spoločnosť Orange Slovensko,
a.s. (zapísaná v registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1142/B), ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako o tom svedčí jej
zápis v obchodnom registri. Na strane druhej zmluvu uzatvárala fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Niet sporu o tom, že žalobca zmluvu so žalovanou uzatváral ako dodávateľ, lebo pri uzatváraní
zmluvy a jej plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná pri ich uzatváraní
zmluvy mala postavenie spotrebiteľky, lebo nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

27. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy, ale tiež podmienok, za ktorých zmluva bola
uzatváraná, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy

spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Nemožno ale
opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z.
i Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov,
ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a

ktoré je treba využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv.

28. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú

právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho

prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
(8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ
povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi.
Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy
uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniťprávopodľa§565 najskôrpo uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(10) Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci

výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo
predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
(11) Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať,
uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej
predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s

povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
(12) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
(13) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ
finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu

jednostranneabezposkytnutiavýpovednejlehotyvypovedaťtútozmluvu,sanepovažujúzaneprijateľnú
podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil,
nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa
v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu
písomne informuje spotrebiteľa.

(14) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,

b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
(15) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa

osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne

podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
(16) Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,

c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

29. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a
cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a

označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných
obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou
zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví
vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

30. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.31. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka, boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

32. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

33. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

34. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

35. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

36. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,

b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

37. Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať

zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.
Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie
viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku
alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných

predpisov.
Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

38. Podľa § 4 ods. 6 toho istého zákona ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára
písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať
zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok

so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

39. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovanou
právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie žalobcom
žalovanej, oproti záväzku žalovanej žalobcovi zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného

cenníka a na základe žalobcom vykonanej fakturácie, je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej
obsah bol žalobcom dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky zmluvy neboli tak
individuálnezmluvnýmistranamidojednané,aleideopodmienkyurčenéžalobcomakododávateľompre
široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok ovplyvniť. Súd zmluvupreto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole či neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

40. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila, keď súdu, pre jej neznámy pobyt, sa žalovanej žalobu
žalobcu nepodarilo doručiť. Súd sám pritom nezistil také skutočnosti, ktoré by skutkové tvrdenia žalobcu,
produkované v žalobe, spochybňovali.

41. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal zo zistenia, že žalobca na základe stranami uzavretej zmluvy o

poskytovaní verených služieb poskytoval žalovanej služby elektronickej komunikácie, za ktoré žalovaná
nezaplatila ich cenu.

42. Kontrolou samotnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb (mimo dodatku k nej) tak, ako
bola žalobcom predložená, súd nezistil, aby obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu
citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry včítane judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Súd preto ustálil, že žalovanej vznikla povinnosť cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške podľa
cenníka žalobcu zaplatiť. Povinnosť žalovanej zaplatiť cenu poskytovaných služieb totiž vyplýva nielen
zo zmluvy uzavretej so žalobcom a všeobecných podmienok, ale tiež z citovaného ustanovenia § 43
zák. č. 351/2011 Z.z., ktorým je právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou upravený.

43. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb verejnej služby (služby elektronickej komunikácie)
a ich ceny žalobca súdu predložil faktúry číslo 2268831343 a 2272889905,

44. Súd nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalobcom vykonanú fakturáciu a ani jeho
tvrdenie, že faktúry v súlade so zmluvnými podmienkami doručil žalovanej. Ustálil preto povinnosť

žalovanej zaplatiť žalobcovi cenu služieb vo výške podľa žalobcom predložených faktúr. Žalovaná je tak
povinná zaplatiť žalobcovi cenu ním poskytnutých služieb vo výške 108,97 Eur.

45. Žalobca okrem zaplatenia ceny za poskytované služby v sume 108,97 Eur žiadal priznať aj úroky
z omeškania vo výške 5,05 % od 8.5.2015 do zaplatenia. Počiatok omeškania žalobca určil dňom

nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

46. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

48. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení k tvrdenému dňu omeškania žalovaného, t. j. ku
dňu 8.5.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Žalovaná doručenie pokusu o pokonávku zo dňa 23.4.2015 nepoprela, v dôsledku čoho súd musel

predpokladať jej doručenie v súlade s tvrdením žalobcu. Žalovaná preto v zhode s ustanovením §
563 Občianskeho zákonníka bola povinná cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške, podľa
jednotlivých skôr citovaných faktúr, zaplatiť najneskôr v lehote podľa pokonávky, teda v lehote do
7.5.2015.

50. Žalovaná cenu služieb ale nezaplatila doposiaľ, preto najneskôr dňom 8.5.2015 sa žalovaná so
zaplatením sumy 108,97 Eur dostala do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške podľa už citovaného § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (5 % + základná úroková
sadzba ECB, vtedy vo výške 0,05 % p.a.). V omeškaní so zaplatením sumy 108,97 Eur žalovaná je až
doposiaľ. Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 108,97 Eur od 8.5.2015 do zaplatenia.51. Žalobca podanou žalobou sa okrem zaplatenia ceny služieb vo výške 108,97 Eur domáhal tou istou
žalobou aj náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
Huawei Ascend Y530 vo výške 95,- Eur.

52. Podľa žalobcu škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná
žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu

viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

53. Žalovaná si podľa žalobcu bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať

služby po dobu dohodnutú v dodatku a nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikne
škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia. Na dôkaz
svojho tvrdenia žalobca súdu predložil kópiu dodatku zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

54. Rovnako ako v prípade zmluvy o poskytovaní verejných služieb, aj vo vzťahu k jej dodatku, žalovaná
sa k ich obsahu nevyjadrila a tvrdenia žalobcu i obsah dodatkov nespochybnila. Súd sám nezistil také
skutočnosti, ktoré by obsah dodatku spochybňovali, preto nemohol mať pochybnosti, že žalobca v zhode
so svojimi tvrdeniami odpredal žalovanej na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
mobilný telefón, typu a v cene podľa jeho tvrdenia.

55. Aj keď základom právneho vzťahu, v rámci ktorého žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón, je
zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá v zmysle zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, zmluva na základe ktorej žalobca predal žalovanej mobilný telefón a ktorá tvorí obsah
dodatku, je samostatným typom zmluvy, ktorá je priamo upravená ako zmluvný typ v Občianskom

zákonníku (§ 588 a násl. - kúpna zmluva)

56. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

57. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a .

58. Niet sporu o tom, že kúpna zmluva tvoriaca právny základ vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
v časti týkajúcej sa predaja mobilného telefónu je zároveň zmluvou spotrebiteľskou uzavretou medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Súd preto aj túto časť zmluvného vzťahu
podrobil súdnej kontrole v zmysle už skôr citovaných zákonných ustanovení, najmä ustanovení § 52 a
násl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

59. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

60. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nie sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vypočítané taxatívne a tak ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj
iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej

republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského
záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú ajtakézmluvnépodmienky,ktorésúbezprostrednýmdôsledkomnekalejpraktikydodávateľapriuzatváraní
zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

61. Skutkový základ svojho nároku žalobca vidí v obsahu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb. Z jej obsahu tak, ako bola súdu predložená, vyplýva, že žalobca so žalovanou dňa 21.8.2014
uzavreli písomný dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb číslo Q. uzavretej dňa 21.8.2014,
predmetom ktorého je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Partner 35,- Eur (čl. 1 bod 1.1),
dohoda strán o predaji zariadenia (ďalej len MT) typu Huawei Ascend Y530 za kúpnu cenu 1,- Euro (čl.

1 bod 1.2 dodatku) a ďalšie. Podľa ďalšieho textu tejto časti dodatku účastník si je vedomý, že bežná
maloobchodná(spotrebiteľská)cenaMTbezzľavyzjehospotrebiteľskejcenysDPH,zaktorúpodnikMT
zo svojho majetku predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu MT nedohodne na podmienkach uvedených
v tomto dodatku, je 115,- Eur. Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú
vyššie v tomto bode, len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom
SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3 tohto dodatku“.

62. Účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti, ako je táto stanovená v bode 2.3 tohto článku, bude
mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), u
ktorého je výška mesačného poplatku (s DPH) stanovená prinajmenšom na sumu 35,- Eur (v prípade, že
je v kolónke okrem sumy uvedený aj konkrétny účastnícky program alebo typ účastníckeho programu),

účastník neporuší svoje povinnosti, ak bude mať predmetný účastnícky program, resp. účastnícky
program daného typu aktivovaný na SIM karte počas doby uvedenej v bode 2.3 tohto článku ani v
prípade, že výška mesačného poplatku uvedeného účastníckeho programu bude nižšia ako suma
uvedená v kolónke; pokiaľ je v kolónke uvedený len konkrétny účastnícky program alebo viacero
účastníckych programov alebo typ alebo viac typov účastníckych programov bez sumy.

63. Podľa čl. 2 bod 2.3 dodatku účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto
dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti“)
a/ zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb
poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia

tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za
porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
351/2011 Z.z. v platnom znení;

b/ nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto
povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať
v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu);
c/ sa nedopustí takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu

z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto
dodatku a/alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený mu v dobe viazanosti
dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb;
d/ bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho
programu) alebo takú kombináciu v bode 2.2 písmeno b/ uvedených služieb (resp. iných produktov), že

nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku;
e/budevčasariadneuhrádzaťcenuzaslužbyainésvojepeňažnézáväzkyvočipodnikuasúčasnebude
včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná
o peňažné záväzky voči podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť podniku alebo prostredníctvom
podniku tretej osobe.

64. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a
v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po

dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených
v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na
prípadnýobsahPrílohyč.1dodatku(pokiaľjesúčasťoudodatkutakátopríloha),byspôsobilo,žepodniku
vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanoveniapredchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode
uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:
a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas

a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj
v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku),
alebo

b/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na tok, či
skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy),

je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 114,- Eur, pričom pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených
pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby

viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovali číslo šesť, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta

(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej číslom 9) a kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi,

(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Zmluvné strany sa dohodli, že v
prípade, ak zmluvná pokuta, vypočítaná podľa predchádzajúcej vety a uvedená v tomto bode v kolónke
označenej číslom 23, je nižšia, ako šesťnásobok sumy, uvedenej v článku 2 v bode 2.2 písm. a/
alebo b/ tohto dodatku, tak podnik je oprávnený od účastníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške
šesťnásobku sumy, uvedenej v článku 2 v bode 2.2 písm. a/ alebo b/ a účastník je takúto zmluvnú

pokutu povinný zaplatiť, pričom v takom prípade sa neaplikuje suma zmluvnej pokuty, uvedená v tomto
bode v kolónke označenej číslom 23. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku
samotnýmporušenímpovinnostiúčastníka,atovokamihuporušeniapovinnostiúčastníkom,pričomtoto
právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy
alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3

písmena c/ tohto článku).

65. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok bola žalobcom ako dodávateľom dopredu
pripravená a nebol vytvorený priestor na dojednávanie ich obsahu alebo jeho zmenu. Ich súčasťou
boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných

podmienok, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, lebo boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov.

66.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská

zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

67. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).68. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dojednať aj zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím

prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť.

69. Z obsahu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktoré žalobca uzavrel so žalovanou
vyplýva, že na zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti žalovanou, najmä na zabezpečenie záväzku

žalovanej zotrvať po dohodnutú dobu v zmluvnom vzťahu so žalobcom (doba viazanosti) a po celú dobu
využívaťzvolenýprogramkomunikácie,zvolilinštitútzmluvnejpokuty,upravenejvcitovanomustanovení
§ 544 a násl. Občianskeho zákonníka. Nemožno mať pritom pochybnosti, že zmluvná pokuta mala pre
žalobcu plniť aj prípadnú formu náhrady za poskytnuté zľavy, o čom svedčí jej výška rovnajúca sa vždy
poskytnutej zľave.

70. Napriek uvedenému a nespornému nedodržaniu doby viazanosti žalovanou, žalobca sa v konaní
podanou žalobou nedomáha voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty, aj keď v obdobných prípadoch,
v sporoch predchádzajúcich tomuto sporu, sa tohto nároku domáhal. Súd nemá pochybnosti o tom,
že žalobca upustil od uplatňovania si tohto nároku, vzhľadom na výsledky už právoplatne skončených
súdnych sporov, v ktorých žalobca so svojimi nárokmi na zaplatenie zmluvných pokút dojednaných za

obdobných podmienok a obdobným spôsobom, ako v súdenom prípade, bol neúspešný. Súdy totiž
dospeli k záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatnou. V tomto smere možno poukázať na celý rad súdnych rozhodnutí. Len na
demonštráciu súd poukazuje napríklad na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 20.11.2014 č.

k. 5C 262/2014-39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 25.4.2016 spisová značka
1Co 51/2015, rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.2.2015 č.k. 6C 157/2014-54 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.2016 sp. zn. 21Co 99/2015 a ďalšie.

71. Z uvedených rozhodnutí možno vyvodiť záver, že jedným z dôvodov spôsobujúcich neprijateľnosť

tejto zmluvnej podmienky je, že zmluvná pokuta mala plniť viac náhradový (reparačný) účel, než
sankčný, čoho dôkazom bola skutočnosť, že vždy bola určená vo výške rozdielu medzi tzv. akciovou
cenou mobilného telefónu a bežne predajnou cenou i spôsob jej výpočtu a výška. Reparačný účel má
plniť aj v tomto konaní žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, ktorý žalobca vyčíslil rovnakým
spôsobom ako zmluvnú pokutu, teda ako rozdiel medzi tzv. akciovou cenou mobilného telefónu a jeho

cenou predajnou (spotrebiteľskou).

72. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

73. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

74. Povinnosť nahradiť škodu vyplýva z porušenia povinnosti danej zákonom alebo vyplývajúcej zo
zmluvy a je jedným z druhov záväzkových vzťahov (tzv. sankčný záväzkový vzťah). Základ nároku na

náhradu škody nie je síce daný iba v prípade, ak osoba povinná škodu nahradiť, takýto záväzok prijala na
základe zmluvy s poškodeným, lebo takáto povinnosť môže vzísť aj priamo zo zákona, ale v konkrétnom
prípade základom prípadného nároku žalobcu na náhradu škody môže byť iba porušenie zmluvného
záväzku žalovanou.

75. Rovnako ako v prípade iných obdobných vecí, keď žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty,
aj pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v súdenom prípade, žalobca svoj nárok vidí v porušení
záväzku žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti a využívať po celú
túto dobu zvolený komunikačný program. Základom žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody
je tak rovnaká zmluvná podmienka, ktorá v iných konaniach konkrétne napríklad v konaní Okresného

súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 6C 157/2014 alebo v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C
262/2014, bola vyhlásená podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a tým aj podľa § 53
ods. 5 O.s.p. za neplatnú. Rovnaké závery preto platia aj v tomto konaní, aj keď žalobca v snahe vyhnúť
saneúspechuvkonanízmenilprávnydôvodsvojhonároku,ktoréhoskutkovýmzákladomsúalerovnakéskutočnosti ako v už uvedených konaniach začatých na základe žaloby toho istého žalobcu. Súd preto
ani v tomto konaní nemohol dôjsť k inému záveru než, že zmluvná podmienka, ktorá podľa žalobcu tvorí
skutkový základ ním uplatňovaného nároku na náhradu škody je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

(zmluvnápodmienkavyjadrenávčl.2dodatkuupravujúcapodmienkypredajamobilnéhotelefónu)podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a to
z rovnakých dôvodov, aké súdy videli v skôr označených konaniach. Ak neplatná zmluvná podmienka
nemôže byť základom úspešnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, rovnako tak nemožno, na
základe tej istej zmluvnej podmienky a jej nesplnenia (porušenia) žalovanou sa úspešne domáhať

náhrady škody.

76.Vzhľadomnazmenudruhunároku,ktoréhouspokojeniasažalobcavkonanídomáhavtomtokonaní,
súd považuje za potrebné k dôvodom, súdmi uvedenými v už uvedených konaniach, na ktoré sa súd
odvoláva, predsa len dodať.

77. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), preto ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu priamo zo
zákona, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, pričom absolútne neplatnou nie je iba tá
časť dodatku, ktorou bol dojednaný záväzok žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu, ale aj ostatné zmluvné
podmienky dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej žalobcom so žalovanou.

78. Naviac podľa názoru súdu neprijateľnými a tým aj absolútne neplatnými sú všetky zmluvné
podmienky vyjadrené v dodatku, aj z iného, než len toho dôvodu, pre ktorý za neprijateľné ich vyhlásili
súdy v konaniach, na ktoré súd poukázal.

79. Podľa už citovaného čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienky ponúkané v
písomnej forme, musia byť vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.

80. Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na ktoré sa žalobca odvoláva, je
niekoľkostranový, neprehľadný, dopredu pripravený text je vytlačený drobnými písmenami, v dôsledku

čoho priemerný spotrebiteľ sa v ňom môže ťažko orientovať, ak už, pre veľkosť písmen textu, je schopný
ho vôbec prečítať. Podľa názoru súdu aj tieto skutočnosti je nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

81. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmlúv so žalovaným

ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej
zmluvy a jej príloh, keď k tomu došlo až zákonom číslo 186/2014 Z.z., ktorým došlo k novelizácii
niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I bod 6
zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa

ktoréhoustanoveniaspotrebiteľskejzmluvy,akoajustanoveniaobsiahnutévovšeobecnýchobchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

82. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach, aj keď

týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov, napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci
sp. zn. 8C 48/2012 (rozsudok zo dňa 8.10.2012 č. k. 8C 48/2012-45 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 6Co 139/2013), Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 13C 69/2011
(rozsudok zo dňa 10.1.2012 č. k. 13C 69/2011-13, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo
dňa 26.6.2013 sp. zn. 6Co 176/2013), ale tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní

proti uvedeným rozhodnutiam pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013).

83. Pre absolútnu neplatnosť zmluvných podmienok dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb,
na ktorých žalobca postavil svoj nárok na náhradu škody, súd nemohol vecne posudzovať danosť

podmienok pre náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 a násl. Občianskeho zákonníka a to čo do jej
vzniku, výšky, zodpovednosti žalovanej a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vznikom škody
a žalobu žalobcu v časti o náhradu škody zamietol.84. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa voči žalovanej
domáhal peňažného plnenia, po započítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, v celkovej výške
224,01 Eur (203,97 Eur na istine a 20,04 Eur na úrokoch z omeškania) a súdom mu bolo priznané

peňažnéplnenievcelkovejvýške,opäťpozarátaníúrokovzomeškaniadorozhodnutiasúdu,119,67Eur
(108,97 Eur na istine a 10,70 Eur na úrokoch z omeškania). Úspech žalobcu v konaní bol 53 % a úspech
žalovanej 47 %. Vzhľadom na pomer úspechu strán sporu je žalovaná povinná žalobcovi nahradiť trovy
konania v rozsahu 6 % jeho skutočných trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatnýmskutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.