Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212570
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415212570.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: Y.
K., L.. XX.XX.XXXX, bytom Y. Ž. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 2.735,- € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,10 % ročne zo sumy 2.283,- € od 20.11.2015
do zaplatenia súd konanie z a s t a v u j e.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 2.705,- € s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 116,- € od 20.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 2.111,- € od 20.11.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 478,- € od 30.04.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 396,79 €
ich zaplatením právnemu zástupcovi navrhovateľky advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu vo výške 162,- € na
účet tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2015 žiadala navrhovateľka uložiť odporcovi povinnosť
zaplatiťjejsumu2.283,-€súrokomzomeškaniavovýške8,15%ročnezosumy2.283,-€od20.11.2015
do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela celkovo
šesť zmlúv o úvere, konkrétne dňa 25.11.2011 zmluvu, na základe ktorej jej odporca poskytol sumu 350,-

€, ktorú mala vrátiť spolu s odplatou vo výške 346,- € v dvanástich mesačných splátkach (zmluva 1). Na
základe zmluvy zo dňa 27.06.2012 jej odporca poskytol sumu 1.000,- € za odplatu 968,- €, ktorú mala
vrátiť v dvanástich mesačných splátkach počnúc dňom 24.07.2012 (zmluva 2). Na základe zmluvy zo
dňa 23.11.2012 jej odporca poskytol sumu 350,- €, ktorú mala vrátiť spolu s odplatou vo výške 346,-
€ v dvanástich mesačných splátkach počnúc dňom 20.12.2012 (zmluva 3). Na základe zmluvy zo dňa
27.02.2013 jej odporca poskytol sumu 1.400,- € za odplatu 1.348,- € (zmluva 4), potom zmluvou zo

dňa 22.08.2013 jej odporca poskytol sumu 350,- € za odplatu 322,- € (zmluva 5) a napokon na základe
zmluvy zo dňa 27.05.2014 jej odporca poskytol sumu 350,- € za odplatu 322,- € (zmluva 6). Všetky
poskytnuté prostriedky na základe uvedených zmlúv použila na svoje osobné potreby.Poukazovala na to, že v prípade všetkých zmlúv ročný úrok predstavuje viac než 90
%, čo je v rozpore s dobrými mravmi a preto sú zmluvy neplatné. V prípade zmlúv číslo 4 až 6

odplata dosiahla úroveň 92, resp. 96 %, čím niekoľkonásobne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v rozpore s § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka. Išlo pritom o zmluvy spotrebiteľské, keďže nekonala v rámci svojej obchodnej,
či inej podnikateľskej činnosti. Tiež poukazovala na to, že pokiaľ boli v nich uvedené administratívne
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, tieto boli neprimerane vysoké a odporca tým obchádzal

zákon, nakoľko sa v skutočnosti jednalo o klasické úroky ako odplatu za poskytnutie úveru, čomu
nasvedčuje to, že boli určené v závislosti od výšky požičanej sumy. V prípade prvých troch zmlúv
poukazovala tiež na to, že tieto ako spotrebiteľské zmluvy neobsahovali zákonom stanovené náležitosti,
a to najmä RPMN, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy a údaje o sume, počte
a termíne splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho sú bezúročnými a bez poplatkov.
V dôsledku uvedeného sa potom odporca zo zmluvy 1 na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 116,- €

(dve platby po 58,- € z 23.11.2012), zo zmluvy 2 o sumu 968,- €, zo zmluvy 3 o sumu 404,- €, zo
zmluvy 4 o sumu 305,- €, zo zmluvy 5
o sumu 322,- € a zo zmluvy 6 o sumu 168,- €. Celkovo sa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil
o sumu 2.283,- €, ktorú jej nevydal ani po písomnej výzve cestou jej právneho zástupcu, kde žiadala
vydať túto sumu do 19.11.2015.

Následne podaním zo dňa 05.03.2016 navrhovateľka rozšírila žalobný návrh o zaplatenie sumy 452,-
€ s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 06.03.2016 do zaplatenia, nakoľko ešte poukázala
odporcovi na zmluvu 4 ďalšiu sumu 240,- € a na zmluvu 6 sumu 212,- €.

Súd vzhľadom na splnenie podmienok v zmysle § 95 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku túto
zmenu žalobného návrhu spočívajúcu v jeho rozšírení o zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom
pripustil uznesením zo dňa 25.04.2016 č. k. 20C/302/2015 - 49.

Súčasne v uvedenom podaní zo dňa 05.03.2016 navrhovateľka zobrala návrh späť v časti úrokov z

omeškania uplatňovaných z pôvodne žalovanej sumy 2.283,- €, nakoľko v tomto podaní žiadala úroky
z omeškania už len vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.283,- € od 20.11.2015 do zaplatenia.

Súd preto s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zastavil tak ako je uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto

rozsudku. Z obsahového hľadiska sa totiž jednalo o čiastočné späťvzatie žalobného návrhu a nie o jeho
zmenu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2016 odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Namietal,
že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere.

Vo vzťahu k jednotlivým zmluvám uviedol nasledovné:

Zmluva 1 nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože navrhovateľka nepreukázala, že si nebrala úver na
účely podnikania, zamestnania a povolania a preto táto zmluva má charakter úverovej zmluvy podľa

Obchodného zákonníka. Navrhovateľka v zmluve prehlásila, že si peňažné prostriedky berie na výkon
povolania, nie na svoju súkromnú potrebu. Poukazoval na to, že navrhovateľka pripojila k zmluve
dodatok, v ktorom vypísala za akým účelom si vzala peňažné prostriedky, t.j. na nákup technických
zariadení a bola informovaná, že ak ich nepoužije na tento účel, dopúšťa sa hrubého porušenia zmluvy.

Zmluva 2 nie je spotrebiteľskou zmluvou, lebo bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka s poukazom
na dojednanie všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých sa všetky právne vzťahy z tejto
zmluvy spravujú Obchodným zákonníkom.

Ohľadne zmluvy 3 sa odporca nevyjadril.

Takisto zmluva 4 je zmluvou podľa Obchodného zákonníka a nie spotrebiteľskou zmluvou.Zmluva 5 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no úrokový strop sa na túto zmluvu nevzťahoval, keďže
bola uzavretá dňa 22.08.2013 s tým, že navrhovateľka nepreukázala nesprávny výpočet RPMN.

V podstate to isté namietal odporca aj ohľadne zmluvy 6, že teda síce je spotrebiteľskou zmluvou, no ani
tu nebol platný v čase uzavretia zmluvy úrokový strop, pričom navrhovateľka nepreukázala nesprávny
výpočet RPMN.

Ďalej odporca vo vzťahu k administratívnemu poplatku v posledných troch zmluvách uvádzal, že právna

úprava účtovaniu poplatku nebráni, naopak vyslovene poplatok za spracovanie zmluvy pripúšťa a tento
vyslovene uvádza, pričom vzhľadom na povahu jeho podnikania ako nebankovej spoločnosti nemožno
výšku úrokov porovnávať s bankami. Navrhovateľka ani nepreukázala, že by výška odplaty výrazne
a podstatne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi
financovanie z vlastných zdrojov.

Napokon popieral, že by sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil, pričom namietal premlčanie
žalovaných nárokov s konkrétnym uvedením kedy mala, či už subjektívna alebo objektívna lehota
uplynúť poukazujúc na to, že navrhovateľka už v čase uzavretia zmlúv vedela o bezdôvodnom
obohatení.

Svoju účasť na pojednávaniach odporca ospravedlňoval, žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Súd
preto s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol
bez jeho účasti.

Na základe navrhovateľkou predložených listinných dôkazov (keďže odporca žiadne listinné dôkazy

nepredložil) mal súd za preukázané nasledovné:

V konaní nebolo sporným uzavretie uvedených šiestich úverových zmlúv. Sporným bolo, či ide o zmluvy
spotrebiteľské a či v takom prípade obsahujú všetky náležitosti, ktoré v čase uzavretia platná právna
úprava vyžadovala.

Na základe zmluvy 1 zo dňa 25.11.2011 odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 350,- €, ktorú
sumu sa navrhovateľka zaviazala odporcovi vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- €, t.j.
celkovo sumu 696,- € v dvanástich mesačných splátkach po 58,- € počnúc dňom 20.12.2011. V zmluve
je uvedené prehlásenie navrhovateľky, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.

Na základe zmluvy 2 zo dňa 27.06.2012 odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 1.000,- €, ktorý
sa zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 968,- €, t.j. 1.968,- € v dvanástich
mesačných splátkach po 164,- € počnúc dňom 24.07.2012. V zmluve je vyslovene uvedené, že peňažné
prostriedky sú poskytnuté na iný účel než na účel zamestnania, povolania alebo podnikania.

Na základe zmluvy 3 zo dňa 23.11.2012 odporca poskytol navrhovateľke úver v sume 350,- €, ktorý
sa navrhovateľka zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok 346,- €, teda celkovo sumu 696,- € v dvanástich
mesačných splátkach po 58,- € počnúc dňom 20.12.2012. Aj v tejto
zmluve je uvedené, že prostriedky sú poskytnuté na iný účel než na účel zamestnania, podnikania alebo

povolania.

Ani v jednej z týchto zmlúv nie je uvedená hodnota RPMN, nie je tu uvedená úroková sadzba úveru,
doba trvania zmluvy, ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Ďalej odporca na základe zmluvy 4 zo dňa 27.02.2013 poskytol navrhovateľke úver vo výške 1.400,-
€, ktorý sa zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok 1.348,- €, to je celkovo 2.748,- € v jednej splátke vo
výške 2.748,- €. V zmluve je uvedené, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom
úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 548,10,- € a administratívne
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou

vo výške 799,90,- € s tým, že navrhovateľka sa celkovú čiastku 2.748,- € zaviazala uhradiť ako je v
zmluve uvedené, ak nie je dohodnuté inak, do 23.02.2014. V tejto zmluve je uvedená RPMN 96,29 %
a tiež priemerná hodnota RPMN 36,73 %. Obdobný charakter má aj zmluva o spotrebiteľskom úvere
datovaná dňom 22.08.2013 (zmluva 5), na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver 350,- € zapoplatok 322,- € s tým, že sumu 672,- € sa zaviazala navrhovateľka splatiť do 22.08.2014 a celkové
náklady tu predstavujú úrok 39,10 % ročne, čo je suma 137,03,- € a administratívne náklady definované
ako v predchádzajúcej zmluve vo výške 184,97,- €. Deň 22.08.2014 je uvedený aj ako doba trvania

zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, RPMN je uvedená na úrovni 92 % a
priemerná hodnota RPMN na úrovni 49,13 %.

Napokon na základe zmluvy 6 z 27.05.2014 odporca poskytol navrhovateľke úver 350,- € a
tento sa navrhovateľka zaviazala vrátiť s poplatkom 322,- €, to je celkovo sumu 672,- € do 26.05.2015

ak nie je dohodnuté inak s tým, že celkové náklady sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, to
je sumou 137,03,- € a administratívnymi nákladmi ako už boli vyššie definované aj v predchádzajúcich
zmluvách vo výške 184,97,- €. RPMN je v zmluve uvedená na úrovni 92 % a priemerná hodnota RPMN
na úrovni 45,02 %.

Posledné dve zmluvy, teda zmluva 5 a zmluva 6 sú vyslovene označené ako zmluvy o spotrebiteľskou

úvere už v zmluvnej predtlači, ktorá charakterizuje všetky účastníkmi uzavreté zmluvy, teda aj zmluvy 1
až 4. Z formálnej stránky ide o formulárové zmluvy, o vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny
jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru a poplatkov
za jeho poskytnutie. V prípade prvých troch zmlúv tlačivo umožňovalo zvoliť účel poskytnutia úveru
(povolanie, podnikanie, zamestnanie alebo iný účel) a v prípade zmlúv 5 a 6 boli tieto už v záhlaví

označené ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Z hľadiska právneho posúdenia je podľa názoru súdu nepochybné, že sa jednalo o zmluvy
spotrebiteľského charakteru, v rámci ktorej mala navrhovateľka postavenie spotrebiteľa podľa § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka a odporca mal postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Ako vyplynulo aj z účastníckej výpovede navrhovateľky, v čase uzatvárania všetkých zmlúv
bola starobnou dôchodkyňou ako aj v súčasnosti, žiadne podnikanie, či povolanie, resp. zamestnanie
nevykonávala a peňažné prostriedky potrebovala pre svoje osobné potreby. To je v konečnom dôsledku
potvrdené aj označením políčka v zmluvách 2 a 3 o poskytnutí úveru na iný účel než na podnikanie,
zamestnanie, či povolanie, pričom z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že odporca poskytuje

spotrebiteľské úvery v rámci svojho podnikania, čomu bolo tak aj v prípade
všetkých týchto zmlúv. To, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy dokazuje aj samotný názov posledných
dvoch zmlúv. Odporca okrem svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz o nespotrebiteľskom charaktere
sporných zmlúv a súdu tu absentuje logický dôvod na to, aby si navrhovateľka ako starobná dôchodkyňa
brala úver na účely „povolania“. Jednoducho navrhovateľka vstupovala do úverových vzťahov s

odporcom ako „neobchodník“, ako fyzická osoba spotrebiteľ.

Na druhej strane, i keď sa jednalo o úverové zmluvy, ktorých právna úprava je obsiahnutá v § 497
Obchodného zákonníka (a úver je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, resp. podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v

znení účinnom od 01.02.2013) neznamená to, že za splnenia ďalších podmienok nemožno na úverovú
zmluvu aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej aj

len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v

rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, pričom ust. § 2 písm. a) tohto zákona definovalo do
30.11.2011 spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Pokiaľpotomodporcapoukazovalnato,ževprípadeniektorýchzmlúvboldohodnutýrežimObchodného
zákonníka (takéto znenie skutočne obsahujú všeobecné obchodné podmienky pri zmluvách 1 až 4), súd
poukazuje na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.07.2011 do 31.03.2015, podľa
ktorého majú ustanovenia Občianskeho zákonníka, či iné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy
prednosť pred inou úpravou a odlišné zmluvné dojednania a dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Preto podľa názoru súdu dojednanie režimu Obchodného
zákonníka vo všeobecných obchodných podmienkach je absolútne neplatné ako odporujúce § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so
zákonom, nakoľko účelom ust. 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, aby sa svojou povahou výsostne
spotrebiteľské vzťahy medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na druhej strane
nekorigovali v neprospech spotrebiteľa úpravou cez iné kódexy a to aj cez Obchodný zákonník.

Vzhľadom na doteraz uvedené mali všetky zmluvy charakter zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a museli tak obsahovať zákonom stanovené
náležitosti.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V prípade absencie týchto náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úver sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
31.12.2012, resp. podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od
01.01.2013.

Ako už bolo uvedené, zmluvy 1 až 3 vyššie uvedené náležitosti neobsahujú a preto sú úvery poskytnuté
navrhovateľke na ich základe bezúročné a bez poplatkov. Pokiaľ zmluvy nemajú ani tieto základné
zákonom určené náležitosti, je už bezpredmetné zaoberať sa tým, či (ne)obsahujú aj ďalšie zákonom
stanovené náležitosti, resp. či výška odplaty je v súlade s dobrými mravmi a úrokovým stropom, lebo

právnynásledokztohoplynúcibybolstálerovnaký-vznikbezdôvodnéhoobohatenianastraneodporcu.

Pokiaľ ide o zmluvy 4 až 6, v týchto sa síce uvádza doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru
i RPMN, no úroková sadzba v nich uvedená nezodpovedá realite. Tieto zmluvy totiž evokujú, že úvery
boli poskytované pri úroku 39,15 % ročne. V skutočnosti je však úrok oveľa vyšší, pretože podľa názoru

súdu „administratívnym“ poplatkom za poskytnutie úveru odporca v skutočnosti prekrýva reálnu úrokovú
sadzbu úverov, ktorá tak prevyšuje 90 % ročne. Ako je zo zmlúv zrejmé, poplatok je tým vyšší, čím vyššia
je poskytovaná suma, pričom poplatok dokonca v každej zmluve podstatne prevyšuje samotný úrok v
jeho peňažnom vyjadrení. Súd samozrejme uznáva i možnosť účtovania určitých poplatkov v súvislosti
s administráciou úveru, no niet logického dôvodu pre to, aby poplatok za administratívu (otázne je tiež

čo vlastne táto zahŕňa) prevyšoval odmenu veriteľa v podobe úrokov. Vysvetlením toho môže byť jedine
fakt, že veriteľ do rôznych poplatkov pri uzavretí zmluvy ukrýva skutočnú odplatu, ktorú spotrebiteľ ako
dlžník zaplatí za poskytnutý úver, pričom z pohľadu spotrebiteľa nie je rozhodujúce, či za poskytnutie
úveru zaplatí veriteľovi odplatu nazvanú ako úrok alebo „poplatok“.

Z uvedeného súd vyvodil ten právny následok, že uvedenie úrokovej miery nezodpovedajúcej skutočnej
úrokovej sadzbe úveru sa svojim významom rovná absencii tohtoúdaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto aj zmluvy 4 až 6 súd považoval za bezúročné a
bezpoplatkové ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 01.01.2013.

Navrhovateľka podľa predložených prehľadov platieb zaplatila odporcovi na podklade uzavretých
úverových zmlúv nasledovné čiastky:

Zmluva 1: navrhovateľkou uhradená suma 696,- €, odporcom poskytnutá suma 350,- €, preplatok 346,-

€, z ktorého navrhovateľka požadovala len dve platby po 58,- € uhradené dňa 23.11.2012 (prehľad
platieb č.l. 16 spisu).

Zmluva 2: navrhovateľkou uhradená suma 1.968,- €, odporcom poskytnutá suma 1.000,- €, preplatok
968,- € (prehľad platieb č.l. 16 spisu).

Zmluva 3: navrhovateľkou uhradená suma 754,- €, odporcom poskytnutá suma 350,- €, preplatok 404,-
€ (prehľad platieb č.l. 8 spisu).

Zmluva 4: navrhovateľkou uhradená suma 1.915,- €, odporcom poskytnutá suma 1.400,- €, preplatok
515,- € (prehľad platieb č.l. 10 spisu a doklad o splatení č.l. 60 spisu).

Zmluva 5: navrhovateľkou uhradená suma 672,- €, odporcom poskytnutá suma 350,- €, preplatok 322,-
€ (prehľad platieb č.l. 12 spisu).

Zmluva 6: navrhovateľkou uhradená suma 730,- €, odporcom poskytnutá suma 350,- €, preplatok 380,-

€ (prehľad platieb č.l. 14 spisu a doklad o splatení č.l. 65 spisu).

Pokiaľ navrhovateľka podľa uvedených dôkazov uhradila na podklade tej-ktorej uzavretej zmluvy viac
než jej bolo na základe zmluvy poskytnuté, čiastka uhradená ňou nad obdržanú sumu predstavuje
bezdôvodné obohatenie sa odporcu na úkor navrhovateľky podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu. Odporca sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverových vzťahov na úkor
navrhovateľky bezdôvodne obohatil o sumu 2.935,- € (346,- € + 968,- € + 404,- € + 515,- € + 322,- €
+ 380,- €). Z tejto sumy žiadala navrhovateľka prisúdiť len sumu 2.705,- € (nakoľko z preplatku z prvej
zmluvy vo výške 346,- € požadovala iba sumu 116,- €), ktorú je odporca povinný navrhovateľke zaplatiť

podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musíobohatenievydaťapodľa§456Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ)“,podľaktoréhosapredmet
bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Navrhovateľka síce zo zmluvy 4
požadovala bezdôvodné obohatenie v sume 545,- € (305,- € + 240,- €), no predložila len dôkazy o tom,
že uhradila na túto zmluvu o 515,- € viac než poskytnutá suma 1.400,- € (doklad č.l. 60 spisu uvádza

uhradenú sumu len 1.915,- €). Preto čo do sumy 30,- € s príslušenstvom súd návrh zamietol.

Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej odporcom súd poukazuje na nasledovné:

Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až §

110 OZ), pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné rozlišovať subjektívnu
a objektívnu premlčaciu dobu. Kým dvojročná subjektívna premlčacia doba plynie od okamihu, keď sa

oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa
bezdôvodne na jeho úkor obohatil (nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa tieto
skutočnosti už skôr), pri objektívnej premlčacej dobe plynie premlčacia doba práva na vydanie plnenia zbezdôvodnéhoobohateniaododňakeďkbezdôvodnémuobohateniudošlo.Tátojetrojročnáavprípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia je premlčacia doba desaťročná.

Podľa vyššie uvedených prehľadov o platbách navrhovateľka zo zmluvy 1 (č.l. 16 spisu) uhradila čiastku
prevyšujúcu poskytnutú sumu dňa 23.07.2012, kedy uhradila sumu 58,- €, túto však ako ani ďalšie platby
nepožadovala a z tejto zmluvy žiadala vrátiť (prisúdiť) platbu uhradenú dňa 23.11.2012 vo výške 116,-
€ (2 x 58,- €).

Zo zmluvy 2 žiadala sumu 968,- €, ktorú uhradila v rámci sumy 328,- € uhradenej dňa 26.02.2013 a
sumy 656,- € uhradenej dňa 27.02.013 (č.l. 18 spisu).

Zo zmluvy 3 žiadala sumu 404,- €, ktorú uhradila v rámci úhrad vykonaných dňa 23.07.2013 a neskôr
(č.l. 8 spisu).

Zo zmluvy 4 žiadala sumu 545,- €, ktorú uhradila v rámci úhrad vykonaných dňa 27.05.2014 a neskôr
(č.l. 10 spisu a doklad č.l. 60 spisu).

Zo zmluvy 5 žiadala sumu 322,- €, ktorú uhradila v rámci úhrad vykonaných dňa 25.02.2014 a neskôr
(č.l. 12 spisu).

Zo zmluvy 6 žiadala sumu 380,- €, ktorú uhradila v rámci úhrad vykonaných dňa 22.07.2015 a neskôr
(č.l. 14 spisu a doklad č.l. 65 spisu).

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že uvedené sumy boli uhradené navrhovateľkou v rámci trojročnej

objektívnej premlčacej doby, pretože všetky boli zaplatené tri roky spätne pred podaním žalobného
návrhu na súd. Pri prvej žalovanej úhrade začala plynúť premlčacia doba dňa 23.11.2012 a uplynula dňa
23.11.2015 (žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 20.11.2015), pričom ohľadne ostatných úhrad je
zrejmé, že odo dňa konkrétnej úhrady do dňa podania žalobného návrhu neuplynula doba troch rokov.
Preto objektívna premlčacia doba ohľadne nich neuplynula.

Subjektívna premlčacia doba plynie nie odo dňa, kedy sa mohol oprávnený dozvedieť o tom, že sa na
jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil, ale počíta sa odo dňa, kedy sa skutočne dozvedel o tom, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá. Judikatúra ohľadne plynutia subjektívnej premlčacej
doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

(viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, publikované v Zbierke rozhodnutí
pod č. 22/2013) uvádza, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na
jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach

mohol dozvedieť aj skôr.

V tomto smere nebolo preukázané ani výpoveďou navrhovateľky, že by vedela o bezdôvodnom
obohatení sa odporcu na jej úkor skôr než udelila plnomocenstvo na svoje zastupovanie v tomto konaní
právnemu zástupcovi, k čomu došlo dňa 16.11.2015. Navrhovateľka sa síce vyjadrila, že určité osoby sa

v jej obci chodili vypytovať na pôžičky od pohotovosti, no nič konkrétnejšie z jej výpovede nebolo možné
zistiť a už vôbec nie, kedy konkrétne k niečomu takému malo dôjsť. Iný dôkaz ohľadne subjektívnej
vedomosti navrhovateľky označený ani predložený súdu nebol. Preto dvojročná subjektívna premlčacia
doba navrhovateľke do podania žalobného návrhu neuplynula, pričom treba zvýrazniť, že navrhovateľka
v podstate ani po podaní žaloby zrejme nepochopila, že došlo a dochádza k bezdôvodnému obohateniu,

keď ešte aj po podaní žalobného návrhu uhradila odporcovi ďalšie sumy, čo potvrdzuje rozdiel medzi
dokladmioplatbáchpriloženýmikžalobnémunávrhuanáslednepredloženýmidokladmiohľadneplatieb
navrhovateľky na zmluvy 4 a 6.

Zuvedenýchdôvodovnámietkapremlčaniavznesenáodporcomneboladôvodná,pričompokiaľodporca

poukazoval na rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 18.12.2015 č.k. 7C/49/2011-170, tunajší súd už
vyššie uviedol, že pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby nepostačuje to, kedy sa oprávnená
osoba mohla dozvedieť o bezdôvodnom obohatení a zodpovednej osobe, ale to, kedy preukázateľnetáto osoba mohla zistiť také konkrétne skutočnosti, že jej muselo byť jasné, že nemusí plniť a teda, že
dochádza k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor a kým.

Súd preto návrhu čo do sumy 2.705,- € vyhovel a v časti o sumu 30,- € návrh zamietol.

Pri rozhodovaní o uplatnených úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c

uvedeného nariadenia, resp. § 3 nariadenia pokiaľ išlo o plnenie poskytnuté navrhovateľkou odporcovi
po 01.02.2013. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa vyššie uvedených prehľadov navrhovateľka z priznaného plnenia do 31.01.2013 uhradila

odporcovi sumu 116,- € (dňa 23.11.2012). Výška úrokov z omeškania sa preto spravuje úpravou platnou
do 31.01.2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 bola výška
úrokovzomeškaniao8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Potom v období po 01.02.2013 do
podania žalobného návrhu uhradila 2.111,- € (zo zmlúv 2 až 6 to boli sumy 968,- € + 404,- € + 305,- €

+ 322,- € + 112,- €) a napokon po podaní žalobného návrhu (ako to vyplýva z porovnania dokladov o
úhradách priložených k žalobnému návrhu a dokladov predložených počas konania (č.l. 60 a nasl.
spisu)) uhradila sumu 478,- €. Výška úroku z omeškania je preto podľa § 10c a § 3 nariadenia v znení
účinnom od 01.02.2013 o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Do omeškania so zaplatením sumy 116,- € a sumy 2.111,- € sa odporca dostal podľa § 563 OZ dňom
nasledujúcim po uplynutí dňa 19.11.2015 ako dňa určeného vo výzve na ich dobrovoľné vrátenie, ktorá
mu bola zaslaná právnym zástupcom navrhovateľky e-mailom dňa 19.11.2015 (výzva č.l. 19 spisu). Čas
plnenia totiž nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto od

nasledujúceho dňa 20.11.2015 má navrhovateľka nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške
8,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 20.11.2015 + 8 percentuálnych
bodov) zo sumy 116,- €. Takisto odo dňa 20.11.2015 má navrhovateľka právo na úrok z omeškania až do
zaplatenia vo výške 5,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 20.11.2015
+ 5 percentuálnych bodov) zo sumy 2.111,- €.

Do omeškania so zaplatením sumy 478,- € sa odporca dostal podľa § 563 OZ v spojení s § 41 ods. 3
O.s.p. dňom nasledujúcim po dni doručenia rozšírenia žalobného návrhu (podanie navrhovateľky zo dňa
05.03.2016 na č.l. 29 spisu), ktorý prevzal dňa 29.04.2016. Čas plnenia ani tu nebol určený právnym
predpisom, rozhodnutím súdu alebo dohodou účastníkov. Preto od nasledujúceho dňa 30.04.2016 má

navrhovateľka nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 5 % ročne (0,00 % ako základná
úroková sadzba ECB platná ku dňu 30.04.2016 + 5 percentuálnych bodov) zo sumy 478,- €.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Len záverom súd dodáva, že nakoľko predmetom konania nebola určovacia žaloba, ale žaloba na
plnenie, nebolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko

navrhovateľka bola neúspešná len v pomerne nepatrnej časti istiny a úrokov z omeškania. Súd jej
preto priznal plnú náhradu trov konania voči odporcovi za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej
pomoci (v hodnote, ktorú uplatnila vo výške 91,29 € za jeden úkon):
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 16.11.2015 v čiastke 91,29 € (pri základe určenom podľa § 9 ods.
1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“))

+ 8,39 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky),
- spísanie žaloby 19.11.2015 v čiastke 91,29 € + 8,39 € režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 17.05.2016 v čiastke 91,29 € + 8,58 € režijný paušál,- zastupovanie na pojednávaní dňa 07.06.2016, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozsudku v uplatnenej
čiastke 22,85 € (i keď podľa § 13a ods. 4 vyhlášky patrí jedna polovica základnej odmeny) + 8,58 €
režijný paušál,

čo je na trovách právneho zastúpenia celkovo 330,66 €, plus 20 % DPH, spolu 396,79 €. Súd nepriznal
navrhovateľke uplatnené náhrady za cesty právneho zástupcu na pojednávania a s tým súvisiacu
náhradu za stratu času, nakoľko prostriedky vynaložené na presun advokáta (či jeho koncipienta) z
Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (čo je spolu viac než 450 km) v situácii kedy v mieste prebiehajúceho
súdneho konania a blízkom okolí pôsobí množstvo

advokátov, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak ako to má na mysli ust. §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka ako osoba bývajúca v obvode tunajšieho
súdu si zvolila na svoje právne zastúpenie advokáta v podstate z takmer opačného konca republiky a
preto si musí trovy s tým spojené znášať zo svojho. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
je odporca povinný zaplatiť prisúdenú náhradu trov právnemu zástupcovi navrhovateľky.

Keďže navrhovateľka bola ako spotrebiteľka v konaní od súdnych poplatkov oslobodená podľa § 4 ods.
2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súd jej žalobnému návrhu vyhovel, je odporca
vzhľadom na tento výsledok povinný s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 cit. zákona zaplatiť súdny

poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 162,- € (6 % z prisúdenej sumy 2.705,- € po zaokrúhlení
súdneho poplatku v súlade s § 7 ods. 11 citovaného zákona).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.