Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210097
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215210097.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci navrhovateľa: S.. N. I., R.. X.X.XXXX, D. Za J. XX, D., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom
Klementisom, Mudrochova 2, Bratislava, proti odporcovi: Diligentia R.C., s.r.o., Ivánska cesta 12,
Bratislava, IČO: 46 008 616, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
určenie, že pracovný pomer trvá a o vzájomnom návrhu odporcu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 je neplatné.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Vzájomný návrh odporcu súd vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súde dňa 20.4.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 je neplatné, a že pracovný pomer navrhovateľa u
odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.3.2013 naďalej trvá.

Uviedol, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné z dôvodu, že odporca neuvádza
akékoľvek skutkové vymedzenie údajného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa,
nešpecifikuje akékoľvek údaje o čase/období, v ktorom malo dôjsť zo strany navrhovateľa k
údajnému porušeniu pracovnej disciplíny a nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré majú zakladať
porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek skutkového
vymedzenia konania navrhovateľa v okamžitom skončení pracovného pomeru, úkon odporcu nespĺňa

ani len formálne predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru požadované Zákonníkom
práce. Navrhovateľ si nie je vedomý, že by svojím konaním naplnil ktorýkoľvek z dôvodov porušenia
pracovnej disciplíny, ktoré odporca uvádza. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nevie, aké konkrétne konanie
malnamysliodporca,ktoréuviedolvokamžitomskončenípracovnéhopomeru,pričomniejepravdou,že
bysnímodporcavopredprejednalskutočnostiuvedenévokamžitomskončenípracovnéhopomeruadal
mu možnosť vysvetliť daný stav. Ďalej navrhovateľ uviedol, že pracovná zmluva medzi účastníkmi bola
uzatvorená dňa 29.3.2013. Obsahovala podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a nebolo preukázané, že

by bola neplatná. Obchodný zákonník ani judikatúra súdov nevylučujú, aby bol konateľ spoločnosti aj v
pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou. Pôsobnosť obchodného vedenia uvedená v zakladateľskej
listine odporcu sa v celom rozsahu nezhoduje s náplňou práce navrhovateľa u odporcu podľa pracovnej
zmluvy, pričom obchodné vedenie vykonávajú dvaja konatelia.Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom uviedol, že zo znenia textu okamžitého
skončenia pracovného pomeru ako i odkazu na konkrétne ustanovenie Zákonníka práce je nepochybné,

z akého dôvodu zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom. Vzhľadom k
okolnostiam,ktoréokamžitémuskončeniupracovnéhopomerupredchádzali,muselobyťzamestnancovi
zrejmé,čojedôvodomokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,vakomkonkrétnomkonaníspočívalo
porušenie pracovnej disciplíny. Odporca mal dlhšie podozrenie, že navrhovateľ vykonáva v pracovnom
čase aj prácu pre seba a pre iné subjekty, ako len pre odporcu. Porušovanie pracovnej disciplíny

navrhovateľa sa začalo prejavovať po odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa. Odporca vykonal po
výmene členov štatutárneho orgánu v spoločnosti odporcu rozsiahly vnútorný audit a zistil zanedbanie
povinností obchodného riaditeľa (navrhovateľa), nevybavovanie dôležitých zákaziek, presmerovanie
objednávok a neposkytnutie súčinnosti orgánom štátnej správy, čím navrhovateľ zámerne porušil
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú a odporcu vystavil vysokej pokute. Navrhovateľ
tiež realizoval neoprávnené prevody tovaru do hotela Kormorán na úkor odporcu. Odporca nadobudol

dôvodné podozrenie, že navrhovateľ prijíma dary alebo iné výhody v súvislosti s výkonom zamestnania.
Navrhovateľ poškodzoval majetok odporcu a hlavne sa dopustil konania, pri ktorom použil úmyselne
relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre odporcu. Informácie o citlivých údajoch o
riadeníspoločnostisaobjavilimedzinemenovanýmikonkurentmiodporcu,ktorízačalipoužívaťpodobný
model fungovania. Pokračovaním v pracovnom pomere s navrhovateľom by sa odporca vystavil riziku

únikuinformácií,ďalšíchstrátdokumentov,vznikuškôdnamajetkuainejčinnostizamestnancavrozpore
so záujmami zamestnávateľa. Odporca osobne prejednal vyššie uvedené skutočnosti s navrhovateľom
a bola mu daná možnosť vysvetliť daný stav. Odporca ďalej uviedol, že pracovný pomer medzi
navrhovateľom a odporcom s predmetom pracovnej náplne tak, ako je vymedzený v pracovnej zmluve,
nemohol platne vzniknúť a činnosti reálne vykonávané navrhovateľom pre odporcu boli ním vykonávané

v rámci výkonu funkcie konateľa v rámci obchodného vedenia spoločnosti odporcu. Odporca poukázal
na nemožnosť odlíšenia pracovnej náplne navrhovateľa ako zamestnanca od obchodného vedenia
spoločnosti a činností vyplývajúcich a spojených s výkonom funkcie konateľa, nemožnosť odlíšenia
práce, ktorú navrhovateľ skutočne vykonával ako obchodný riaditeľ od činností vykonávaných ním ako
konateľomodporcu,neexistenciužiadnehoprávneho,čifaktickéhovzťahunadriadenostiapodriadenosti

medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom a na to, že navrhovateľ
de facto ako zamestnanec a súčasne člen štatutárneho orgánu plnil pokyny dané sám sebe. Ďalej
odporca uviedol, že keďže v konaní nebol preložený žiaden dôkaz, že náležitosti pracovnej zmluvy
s navrhovateľom dohodol orgán, ktorý ho do funkcie konateľa ustanovil v zmysle § 7 ods. 3 ZP,
pracovnú zmluvu navrhovateľ za odporcu ako štatutárny orgán nemohol podpísať v takom znení ako

bola predložená. Pracovná zmluva je z dôvodu konfliktu záujmov a konania navrhovateľa v rozpore so
záujmami odporcu, v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a preto je neplatná podľa § 39 OZ.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa výpisu z obchodného registra odporcu bol navrhovateľ konateľom odporcu od 25.1.2011 do
25.11.2014.

Dňa 29.3.2013 podpísali navrhovateľ a odporca pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal byť navrhovateľ

zamestnaný na pozícii obchodného riaditeľa. V rámci tejto pozície mal byť navrhovateľ zodpovedný
za nasledovné oblasti: nákup/riadenie kategórií, odbyt, nehnuteľnosti a technika, marketing, expanzia,
sklad a logistika. Nástup do práce bol dohodnutý na deň 1.4.2013. Pracovný pomer bol dojednaný na
dobu neurčitú. Pracovnú zmluvu za odporcu podpísali ako konatelia navrhovateľ a X.. E. C..

Listom zo dňa 27.2.2015 oznámil odporca navrhovateľovi pretrvávanie prekážok v práci na strane
zamestnávateľa s tým, že sa od 28.2.2015 nemusí navrhovateľ dostavovať na miesto svojho
dojednaného výkonu práce, a to až do oznámenia zmeny tohto stavu.

Listom zo dňa 27.2.2015 adresovaným navrhovateľovi, odporca skončil s navrhovateľom pracovný

pomer okamžitým skončením s poukazom na ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Okamžité skončenie
pracovného pomeru odôvodnil s poukazom na existenciu týchto prípadov závažného porušenia
pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca:
a) výkon práce pre seba, prípadne iné osoby v rámci pracovného času,b) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania,
c) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov,
d) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa, ako aj

e) konanie zamestnanca, pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa.

Listom zo dňa 5.3.2015, doručeným odporcovi dňa 5.3.2015, navrhovateľ oznámil odporcovi, že
považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ho odporca naďalej

zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy.

Podľa čl. 8 bod 2 a 3. Zakladateľskej listiny odporcu zo dňa 12.8.2014 konateľov vymenúva
valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb vždy na dobu určitú. Do
pôsobnosti konateľa patrí najmä: a) obchodné vedenie spoločnosti a riadenie bežných záležitostí
spoločnosti, b) konanie menom spoločnosti, c) vedenie evidencie a účtovníctva, zostavenie ročnej

účtovnej závierky (príp. jej overenie audítorom) a výročnej správy, d) pracovnoprávne záležitosti,
e) uzatváranie štandartných obchodných zmlúv v rámci schváleného rozpočtu, f) vypracovanie a
schvaľovanie vnútorných organizačných predpisov, g) vedenie zoznamu spoločníkov, h) disponovanie
rezervným fondom a prostriedkami na účte, i) vypracovanie ročnej účtovnej závierky, j) informovanie
spoločníkov a členov dozornej rady o záležitostiach spoločnosti, k) vykonávanie rozhodnutí valného

zhromaždenia.

Podľa § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa
odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka .

Podľa § 7 ods. 3 ZP so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako
štatutárny orgán ustanovila.

Podľa § 17 ods. 2 ZP právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný
zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý
nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou
predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný

predpis.

Podľa § 17 ods. 3 ZP neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 43 ods. 1 ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do

jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5 .Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak

súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú

pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.

Podľa § 82 ZP vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä
a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,

kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za
rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a ,
d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich
sociálnych potrieb,

e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že návrhu navrhovateľa je potrebné v časti o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
vyhovieť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených vzákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia
pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť
dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie

pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z
nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za
porušenie pracovnej disciplíny.

Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy,
pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho
zamestnanca. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a
ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, pri ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a

pod.

Zákon pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru predpisuje formálne a obsahové
náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené druhej strane,
zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo

vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného
pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a

aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej
podmienkyplatnéhookamžitéhoskončeniapracovnéhopomerujetedapotrebné,abydôvodokamžitého
skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých
účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa
pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného

pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani
výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.

Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 uviedol viaceré dôvody,

ktorými mal navrhovateľ závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu, pričom sú uvedené ako:
a) výkon práce pre seba, prípadne iné osoby v rámci pracovného času, b) dôvodné podozrenie z
prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, c) zavinené porušovanie
bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, d) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa,
e) konanie zamestnanca, pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa.

Ako už súd uviedol, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť určitým spôsobom
konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník, v danom prípade odporca ako zamestnávateľ,
vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný

pomer okamžite končí. Pracovný pomer odporca skončil v zmysle § 68 odsek 1 písm. b) ZP pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom bolo povinnosťou zamestnávateľa, t.j. odporcu tento
dôvod konkretizovať tak, aby ho jednak nebolo možné zameniť s iným dôvodom a zároveň, aby bolo
navrhovateľovi, ako zamestnancovi zrejmé bez všetkých pochybností, akého skutku sa mal dopustiť, a
pre ktorý bol s ním pracovný pomer rozviazaný. Odporca v konaní tvrdil, že s navrhovateľom vopred

prerokoval dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a dal mu možnosť sa k nim vyjadriť,
toto svoje tvrdenie však ničím nepreukázal (v tomto smere jeho zaťažovalo dôkazné bremeno), pričom
navrhovateľ to popieral. Nie je teda možné ustáliť, že by navrhovateľovi bolo zrejmé, ktoré porušenie
pracovnej disciplíny sa mu vytýka a je teda dôvodom skončenia pracovného pomeru.

Odporca síce uviedol zákonné ustanovenie § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce ako i viaceré
skutky, ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak ani jeden skutok nebol
konkretizovaný tak, aby bolo zrejmé, ktorým konaním navrhovateľ naplnil uvedený skutok. Dôvody
uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru sú uvedené tak všeobecne a neurčito, že vytvárajúmožnosť tieto dôvody dodatočne meniť. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že odporca v konaní v rámci
konkretizácie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzal v podstate všetko, čo bolo
možné z jeho pohľadu vytknúť navrhovateľovi, pričom v mnohých prípadoch to ani nebolo možné

podradiťpodniektorýzovšeobecneformulovanýchdôvodovvokamžitomskončenípracovnéhopomeru.
Súd zastáva názor, že nie je možné nedostatok opísania skutku uvedeného v okamžitom skončení
pracovného pomeru ako závažného porušenia pracovnej disciplíny konvalidovať v priebehu konania
tým spôsobom, ako to urobil odporca v danom prípade. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu nebol
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzený, čo spôsobuje jeho

neplatnosť, nezaoberal sa bližšie dôkazmi, ktoré odporca predložil na preukázanie existencie dôvodov
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru tiež nie je
zrejmé, kedy mal navrhovateľ závažne porušiť pracovnú disciplínu, a kedy sa odporca o dôvode na
okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, čo je dôležité pre zistenie, či odporca pri okamžitom

skončení pracovného pomeru dodržal subjektívnu lehotu 2 mesiacov, ktorá sa počíta podľa ustanovenia
§ 68 ods. 2 Zákonníka práce odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru
zamestnávateľ dozvedel. Jedná sa o lehotu, ktorá má hmotnoprávny a prekluzívny charakter. Je síce
pravdou, že údaj o tom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, nie je podstatnou náležitosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak odporca v

konaní ničím nepreukázal, kedy sa skutočne dozvedel o dôvodoch pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, a teda ani to, či bola táto forma skončenia pracovného pomeru uplatnená v lehote, pričom v
tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno odporcu.

Pokiaľ odporca namietal, že medzi účastníkmi konania nevznikol platný pracovný pomer, k tomu súd

uvádza nasledovné. Činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva
fyzická osoba v pracovnom pomere, keďže funkcia štatutárneho orgánu spoločnosti nie je druhom
práce v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) ZP. Právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením
obmedzeným však nebránia tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické
osoby na základe pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ náplňou pracovného pomeru nie je výkon činnosti

štatutárneho orgánu. Skutočnosť, že fyzická osoba bola ustanovená do funkcie štatutárneho orgánu
spoločnosti, sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou pracovný pomer alebo
iný pracovnoprávny vzťah, pokiaľ jeho náplňou nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu. Zatiaľ čo
zmyslom pracovného pomeru je výkon závislej práce v podriadenom postavení a na základe pokynov
zamestnávateľa, zmyslom vzťahu spoločnosti a štatutárneho orgánu je úprava obchodného vedenia

a konania osoby v mene spoločnosti. Nie je až tak podstatné, ako pracovná zmluva špecifikuje
pracovnú pozíciu (napr. „obchodný riaditeľ“). Omnoho dôležitejším, než označenie druhu práce, je
však stanovenie obsahu pracovného pomeru a rozsahu kompetencií danej osoby. Je totiž zrejmé,
že obsah pracovného pomeru sa s obsahom funkcie štatutárneho orgánu nesmie prekrývať. Na
pozíciu, ktorá sa svojím obsahom neprekrýva s oprávneniami a povinnosťami členov štatutárneho

orgánu, je možné uzatvoriť klasickú pracovnú zmluvu. Pokiaľ by sa obsah pracovného pomeru
s obsahom funkcie konateľa prekrýval, považovala by sa pracovná zmluva za neplatnú. Okrem
toho v prípade uzatvárania pracovných zmlúv s členmi štatutárnych orgánov môže vyvstať otázka
konfliktu záujmov, nakoľko na oboch stranách stojí tá istá osoba (konateľ podpisuje tú istú pracovnú
zmluvu za spoločnosť i za seba). Osoba v postavení štatutárneho orgánu je povinná hájiť záujmy

spoločnosti, čo je v situácii, kedy vystupuje súčasne ako jej zamestnanec, možné považovať za ťažko
dosiahnuteľné. Zrejme práve aj z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, aby štatutárny orgán nedojednával
podmienky pracovnej zmluvy tzv. „sám so sebou“, zákonodarca zakotvil do Zákonníka práce ust.
§ 7 ods. 3, podľa ktorého so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako
štatutárny orgán ustanovila. Vyvstáva potom otázka, aký následok má, pokiaľ nebolo toto ustanovenie
dodržané a napriek tomu štatutárny orgán spoločnosti uzatvoril pracovnú zmluvu sám so sebou ako
zamestnancom. Súd mal za to, že na takýto prípad sa nevzťahuje ust. § 17 ods. 2 ZP, nakoľko tu nejde
o nedodržanie formy ani absenciu predchádzajúceho súhlasu alebo prerokovania. Z toho vplýva, že

nie je potrebné, aby bolo v tomto ustanovení výslovne uvedené, že právny úkon, ktorý je v rozpore
s týmto ustanovením, je neplatný, ale treba platnosť takéhoto právneho úkonu posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. V danom prípade ustanovilo navrhovateľa do funkcie konateľa
valné zhromaždenie odporcu. V konaní nebolo ničím preukázané, že by podmienky pracovnej zmluvypodľa § 43 ods. 1 s navrhovateľom dohodlo valné zhromaždenie odporcu (pričom v tomto smere
zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa), a to či už písomne alebo ústne. Podľa § 39 OZ neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrýmmravom.Vzhľadomkabsenciidohodyopodmienkachpracovnejzmluvyvsúlades§7ods.3OZ
nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu podmienok pracovnej zmluvy, a teda ani k platnému uzatvoreniu
pracovnej zmluvy a platnému vzniku pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom. Pritom
tu nie je možné aplikovať ust. § 17 ods. 3 veta prvá ZP, nakoľko neplatnosť právneho úkonu spôsobil
samotný navrhovateľ, ktorý takúto pracovnú zmluvu podpísal za odporcu (ako jeden z dvoch konateľov).

Pokiaľ medzi účastníkmi konania nevznikol platne pracovný pomer, ak odporca tento neexistujúci
pracovný pomer okamžite skončil, je toto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

Ako však už bolo uvedené vyššie, pokiaľ by aj platne vznikol pracovný pomer medzi navrhovateľom
a odporcom, okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neplatné pre nedostatočné skutkové
vymedzenie jeho dôvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd určil, že okamžité skončenie pracovného

pomeru je neplatné.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej
trvá, v tejto časti súd návrh zamietol. Ak by totiž pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.3.2013 platne nevznikol, nemôže ďalej trvať. Avšak aj v prípade, že

by medzi navrhovateľom a odporcom vznikol platne pracovný pomer, súd mal za to, že aj tak je potrebné
návrh v tejto časti zamietnuť, a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Zatiaľ čo pri
žalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem, toto neplatí pokiaľ ide o iné určovacie žaloby, teda napr. aj pri žalobe o určenie, že
pracovnýpomertrvá.Podľa§79ods.1ZPakzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveďalebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Z
uvedeného vyplýva, že tento následok vyplýva priamo zo zákona a nie je potrebné osobitne sa domáhať
určenia, že pracovný pomer trvá, pokiaľ je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné (čo v tomto
prípade je pre nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru)

a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával (čo sa v tomto
prípade stalo listom navrhovateľa zo dňa 5.3.2015).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko obe procesné strany mali v konaní
čiastočný úspech i neúspech.

Podaním doručeným súdu dňa 4.11.2015 a upresneným na pojednávaní dňa 18.1.2016 podal odporca
vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd v prípade, že návrhu navrhovateľa vyhovie, rozhodol, že
pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil. V súlade s § 112 ods. 2 O.s.p. súd vzájomný návrh
odporcu vylúčil na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti prvým trom výrokom rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom
súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Proti výroku, ktorým bol vzájomný návrh odporcu vylúčený na samostatné konanie, odvolanie nie je
prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p.).