Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/151/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105225006
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8105225006.9

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľov : X. T. U., G.. L., B.. XX.X.XXXX, X. C. XXX, Z.. Y.. X.
W., H. U. U. P. L., P. XX X. Y. J., B.. X.XX.XXXX, C. XX, L. C. : X./. U. T., X. C. XX, X./. X. T., X. C. XX,
X./. Y. J., B.. X.XX.XXXX, C. Č.. XX, X./. T. R., G.. W., B.. X.X.XXXX, X. C. XX, X./. Y. X., B.. XX.X.XXXX,
X. T. Š. Č.. XXX, X./. Y. W., L. B. P. W. Z. U. L. K., Z.. Y.. G. X. H. U. U. P. L., V. XX, L., X./. H. U., G..
W., B. L., P. W. Z. U. L. K., Z.. Y.. G. X. H. U. U. P. L., V. XX, L., X./. T. Š. G.. W., B.. XX.X.XXXX, X. C.

XX, X./. X. W., B.. X.X.XXXX, X. U. Č.. XXX, P. Š., XX./. H. I., B.. X.X.XXXX, X. Č. X, L., XX./. T. L., B..
XX.X.XXXX, C. č. 94 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol

r o z h o d o l :

konanie žalobcu v 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. /, 2./ a 4./ až 11./ rade zastavujez a s t a v u j e,

konanie žalobkyne v 1. rade vo vzťahu k žalovanej v 9./ rade z a s t a v u j e,

návrh na zastavenie konania žalobkyne v 1. rade v znení zo dňa 25.4.2012 v zostávajúcej časti z a
m i e t a,

návrh na pripustenie ďalších účastníkov konania v znení zo dňa 25.4.2012 z a m i e t a,

návrh na zastavenie konania doručený súdu dňa 18.7.2012 z a m i e t a,

žalovaným náhradu trov konania, v zastavujúcej časti n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.11.2005 pôvodní žalobcovia žiadali zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

Na pojednávaní konanom dňa 27.4.2010 žalobca v 2. rade Y. J. na základe výzvy súdu, či trvá
na podanom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko podaním zo
dňa predchádzajúci právny zástupca žalobkyne v 1. rade ho navrhol pripustiť do konania na strane
žalovaného. Uviedol, že si nie je vedomý podania žiadnej žaloby, a následne zobral žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

Súd o tomto návrhu rozhodol v tomto uznesení napriek nesúhlasu niektorých žalovaných z dôvodov
ako je uvedené nižšie.

Žalobkyňa v 1. rade podaním zo dňa 25.4.2.5.5212 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala
návrh avšak len v časti tiež späť tak, že žiadala konanie zastaviť vo vzťahu k neznámym dedičom po H.
U., neznámym dedičom po H. J.C., neznámym dedičom po Y. W., B. J. C. Š. W.N., B. J. L. V. W., H. W., Y.

W., H. C., T. W. B.. XX.X.XXXX, H. W. B.. XX.X.XXXX, K. W. B.. XX.X.XXXX, I. W. B.. XX.X.XXXX, P. W.
B.. X.X.XXXX, K. X. B.. XX.X.XXXX, Y. W. B.. XX.X.XXXX, H. X. B.. XX.XX.XXXX, Y. W.C. XX.X.XXXX,T. J. B.. XX.X.XXXX, Ľ. T. B.. XX.X.XXXX (D. Z. C. X E. ), T. W. B.. XX.XX.XXXX (O. D. Xx Z. C.), J.
S. B.. X.XX.XXXX, X. W.W. B.. X.X.XXXX.

Súčasne týmto návrhom žiadala v zmysle ust. § 92 O.s.p., aby súd rozhodol o pripustení do konania
ďalších účastníkov konania na strane žalovaných a o Y. W., H. U., H. I., T. L. H. H. C..

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 92 ods. 1 O.s.p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto

prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vo veci je v prvom rade nutné uviesť, že ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v

dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.). Dedičia ako
univerzálniprávninástupcoviavstupujúdopostaveniaporučiteľa(pôvodnéhoúčastníkakonania)priamo
zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje. V prípade univerzálnej sukcesie neprichádza do
úvahy postup podľa § 92 O.s.p.(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
V danej právnej veci súd tak aj postupoval a konal s právnymi nástupcami uvedenými ako neznámi

dedičia napr. L. H. U., H. Ď., Š. W. atď. Pričom v priebehu konania súd dal podnet aj na dodatočné
dedičské konania, nakoľko ako vplynulo z pripojených dedičských spisov že nehnuteľnosť, ktorej sa
v danom konaní domáhali tak pôvodní žalobcovia ako aj súčasní, že nebola predmetom pôvodných
dedičských konaní, hoci iné nehnuteľnosti po tom ktorom poručiteľovi boli riadne prejednané.
Následne v jednotlivých dodatočných dedičských konaniach bol aj ustálený okruh jednotlivých právnych

nástupcov dedičov, pričom súd mal zistené, že po Y. W. B. W. L. B. P. L. T. R., H. I. L. Š. W., Y. X. L.
V. W.C., T. Š. L. Y. W., T. L. H. Y. J. L. H. J., X. W. L. H. C..
Ďalej súd dáva do pozornosti, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V sporovom konaní zákon za účastníkov
konania označuje žalobcu a žalovaného (§ 90 O.s.p.); žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným

ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či takto označený žalovaný
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná pasívna legitimácia resp.
či s tým súhlasí alebo nesúhlasí).
Ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní
s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.). Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú

do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona a súd o ich vstupe do
konania nerozhoduje. V prípade univerzálnej sukcesie neprichádza do úvahy postup podľa § 92 O.s.p.
(viď R 33/ 1994, obdobne tiež W. spol.: Občiansky súdny poriadok, komentár, I diel, EUROUNION
Bratislava, 2010, str. 439). Spôsobilosti byť účastníkom zodpovedá spôsobilosť mať práva a povinnosti v
zmysle§7OZa§8OZ(t.j.právnasubjektivitaaspôsobilosťnaprávneúkony).Okamihomnarodeniamá

každá fyzická osoba spôsobilosť na práva a povinnosti (právnu subjektivitu), smrťou právna subjektivita
fyzickej osoby zaniká.

Preto čo sa týka návrhu žalobkyne v 1. rade na zastavenie konania vo vzťahu k vyššie uvedeným
účastníkom súd tento zamietol (okrem návrhu na zastavenie konania k X. W., ktorému vyhovel a

konanie voči nej zastavil) a to z toho dôvodu, že uvedené osoby už účastníkmi konania ani už neboli, z
pripojených dedičských spisov a najmä z právoplatných rozhodnutí konania (ktoré sú súčasťou spisu)
vyplynulo, ktoré konkrétne osoby z účastníkov sú dedičmi a teda nositeľmi hmotnoprávnych povinností.

Čo sa týka úpravy návrhu zo dňa 25.4.2012 podaním doručeným súdu dňa 18.7.2012 aj tento musel

súd zamietnuť s poukazom na to, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka
konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V
prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný
úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje,pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje
procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.(uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 20. 8. 2010, sp. z n. 6Sžo/372/2009). Je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade návrhom doručeným

súdu dňa 18.7.2012 zotrvala na späťvzatí návrhu avšak návrh upravila len vo vzťahu k X. W. (ku ktorej
už nežiadala konanie zastaviť), ako vyplýva z vyššie uvedeného, nie je možné späťvzatie žaloby ďalším
úkonom vziať späť, preto v tejto časti súdu nezostávalo iné len tento procesný úkon zo dňa 25.4.2012
zobrať na vedomie a rozhodnúť o ňom a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Čo sa týka návrhu na pripustenie ďalších účastníkov konania na strane žalovaných a to Y. W. tento už

bol označený ako účastník konania, opätovné pripustenie do konania tej istej osoby sa prieči zásade
zrozumiteľnosti návrhu účastníka konania a preto súd v tejto časti návrh zamietol. Uvedené sa týka aj
označenej účastníčky H. U. G.. W.. Č. U. O. H. I. H. T. L. tieto nastúpili ako dedičky po svojich právnych
predchodcoch, ktorí boli označení ako účastníci v pôvodnom návrhu a to po Š. W. H. H. J..
Návrh na pripustenie do konania vo vzťahu k H. C. súd zamietol jednak preto, že smrťou právna
subjektivita fyzickej osoby zaniká a ako mal zistené zo spisu (čl. 222), zo zápisnice zo dňa 17.9.2009

spísanej na Notárskom úrade Y.. N. H. H. C. Z. pričom jej právnou nástupkyňou vo vzťahu k predmetnej
nehnuteľnosti sa stala X. keďže predmetná nehnuteľnosť už prededená aj bola pričom s touto súd bez
ďalšieho ako právnou nástupkyňou aj konal (podaním zo dňa 25.4.2012, však vo vzťahu k nej zobrala
žalobkyňa v 1. rade návrh späť).
Čo sa týka súhlasu so zastavením konania žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5., 8. rade vyslovili nesúhlas so

zastavením konania, tak k návrhu žalobcu v 2. rade, ktorý žiadal zastaviť konanie v celom rozsahu
(naviac vystupuje aj ako žalovaný v 3.rade), ako aj čiastočnému späťvzatiu zo stany žalobkyne v 1.
rade, bez bližšieho zdôvodnenia, a zároveň žiadali aby žalobkyňa im nahradila trovy konania.
Za žalovaných v 6. a 7. rade bol vyslovený súhlas so zastavením konania ak aj zo strany žalovanej v
10. rade. Žalovaná v 9. rade sa k návrhu nevyjadrila.

Súd napriek uvedenému nesúhlasu žalovaných konanie v časti zastavil a poukazom na to, že späťvzatie
žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako
účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi,
ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania
(tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania

prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom
druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie
zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie
žalovaný.
Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho,

že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však
nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové
okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia
konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie
účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených

záujmov.
Vyššie uvedení žalovaní však neuviedli žiadne dôvody nesúhlasu so zastavením konania, tým neuniesli
dôkazne bremeno na posúdenie vážnosti dôvodov ich nesúhlasu. Z týchto dôvodov súd zastavil konanie
vo vzťahu žalobcu v 2. rade voči všetkým žalovaným v celom rozsahu a žalobkyne v 1. rade vo vzťahu k
žalovanej v 9./rade, a v ostatnom návrh na zastavenie konania zamietol. Konanie však bude pokračovať

riadne medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanými v 1. 2. rade žalovaným v 3. rade a ostatnými právnymi
nástupcami ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, okrem žalovanej v 9. rade.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zastavenie konania
zavinila žalobkyňa. Žalovaným však nevznikli, preto im ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do-
ručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.