Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200238
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200238.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza

a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: INGWE
ANWARUNYA, s.r.o., so sídlom Priemyselná 786 Michalovce ( predtým CARAT Distillery, spol. s r.o.,
Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín), IČO: 36 272 612, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100902/42304/2014/CI zo dňa 27. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2014 sa žalobca postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p.
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní
potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 1095838/1/549354/2013 zo dňa 15.11.2013, ktorým bolo
žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu postupom v zmysle § 50 ods. 1 zák. č.
563/2008 Z.z. uložené, aby v prípade, že by súčet

-spotrebnej danie z liehu (ďalej len „daň“) ktorá vznikla uvedením alkoholického nápoja, ktorým je lieh
(ďalejlen„lieh“)dodaňovéhovoľnéhoobehudaňovýmsubjektomvzdaňovacomobdobínovember2013
a ktorá nebola zaplatená a
-dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu, uvedené do daňového voľného obehu daňovým
subjektom za zdaňovacie obdobie december roku 2013 (ďalej len „súčet nezaplatenej dane“)

bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z. z. o

spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.
z.“)asumyzábezpekynadaňpripadajúcejnaliehprepravovanývpozastavenídanesa zdržal uvedenia
liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2013 bez predchádzajúceho
zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu
tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky
na daň podľa § 16 zák. č. 530/2011 Z. z. (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh
prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná

alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe
vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
2.Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.14S/49/2014-34 zo dňa 2.10.2014 zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania.

3.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dňa 3.11.2014 odvolanie.
4.
Najvyšší súd SR uznesením č.k.6Sžf/133/2014 zo dňa 27.01.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom mu uložil povinnosť skúmať splnenie podmienok

súdneho prieskumu, vychádzajúc z konkrétnych skutkových a právnych okolností každého prípadu. Z
tohto pohľadu nariadil súdu prvého stupňa skúmať, či rozhodnutie Colného úradu Trnava a následne
rozhodnutie žalovaného, uplynutím časovej pôsobnosti, započítaním dane za sledované zdaňovacie
obdobie, nestratilo svoju účinnosť a až na základe zistených skutkových okolností posúdiť, či predmetné
predbežné opatrenie bolo spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd žalobcu.
5.

Na základe pokynu Najvyššieho súdu SR, už v predchádzajúcich prípadoch, Krajský súd v Trnave
písomne žiadal v inom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14S/88/2013 o zaslanie
informácie, kedy a akým spôsobom zaniklo predbežné opatrenie Colného úradu Trnava, t.j. rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.
6.

Žalovaný listom zo dňa 24.9.2015, doručeným súdu 29.9.2015 (nachádzajúcim sa v spise
14S/88/2013-91) oznámil súdu, že rozhodnutie colného úradu - predbežné opatrenie bolo časovo
obmedzené. So zánikom účinnosti rozhodnutia colného úradu (uplynutím posledného dňa kalendárneho
mesiaca týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia na ktoré bolo viazané vydané predbežné opatrenie) bol
žalobca uzrozumený, v nadväznosti na čo žalobca podal žiadosť colnému úradu, aby peňažná suma

zložená na základe účinkov predbežného opatrenia bola po strate jeho účinnosti použitá na úhradu
priznanej spotrebnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac).
7.
V danom prípade došlo k strate účinnosti rozhodnutia colného úradu č. 1095838/1/549354/2013 zo dňa
15.11.2013uplynutímposlednéhodňamesiacadecember2012,pretožepredbežnéopatreniesaviazalo

práve na zdaňovacie obdobie december 2013.
8.
Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn.14S/49/2014-64 zo dňa 9.3.2016 konanie zastavil a žalobcovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania.
9. Proti uvedenému uzneseniu podal právny zástupca žalobcu dňa 4.4.2016 odvolanie.

10.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.2Sžf/73/2016 zo dňa 15. novembra 2017 zrušil
napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn.14S/49/2014-64 zo dňa 9. marca 2016 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uložil prvostupňovému súdu, aby preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného, či pri ukladaní predbežného opatrenia správca dane postupoval v súlade s

platnou právnou úpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či
pri rozhodovacom procese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu
vyplývajúce z príslušnej právnej úpravy.
11.
Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 10.5.2018, pričom zistil,

že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.
12.
Žalobca sa na konanie nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa 9.5.2018 a
zároveň súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
13.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v danom prípade sa pridržiava všetkých
doposiaľ predložených vyjadrení a chcel by zdôrazniť tri dôležité momenty a to či bola dôvodná obava,
že bude žalobcovi uložená pokuta 20.miliónov Eur, pričom podľa názoru žalovaného táto obava bola
opodstatnená, čo bolo potvrdené aj ďalšími rozhodnutiami súdov. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu,
že namiesto uloženia predbežného opatrenia mal byť využitý inštitút zábezpeky, poverený zástupca

žalovaného uviedol, že zábezpeka už v čase vydania predbežného opatrenia existovala. Poverený
zástupca žalovaného ďalej uviedol, že v tomto konkrétnom prípade t. j. za mesiac december 2013
nedošlo zo strany žalobcu k úhrade žiadnej finančnej čiastky v zmysle nariadeného predbežného
opatrenia, a to z dôvodu, že žalobca v danom období nedosiahol taký obchodný obrat, aby bol povinnýuloženú povinnosť predbežným opatrením splniť. Podľa jeho názoru teda nedošlo k žiadnemu zásahu
do práv žalobcu uloženým rozhodnutím Colného úradu.
14.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý kto tvrdí že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15.

Z uvedeného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že zákon zveruje ochranu takému subjektu, u
ktorého boli porušené práva alebo právom chránené záujmy, alebo boli dotknuté tieto práva a právom
chránené záujmy rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, alebo jeho nečinnosťou. Zákon
vyžaduje od toho kto sa ochrany svojich práv domáha preukázať, že rozhodnutím resp. opatrením
orgánu verejnej správy došlo u neho k zásahu do práv. V danom prípade pri uložení predbežného
opatrenia bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že týmto opatrením došlo u neho k takémuto zásahu.

16.
Žalobca v priebehu konania nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, že splnil svoju povinnosť
ktorá mu bola uložená predbežným opatrením, a práve naopak, žalovaný na pojednávaní uviedol, že
v danom období na ktoré sa viaže predbežné opatrenie, t. j. december 2013, žalobca nezložil na účet
správcu dane žiadnu peňažnú čiastku v súvislosti s uvedením alkoholických nápojov do voľného obehu.

17.
Znamená to, že pokiaľ žalobcovi takáto povinnosť v danom období nevznikla, nemohlo vydané
napadnuté rozhodnutie Colného úradu Trnava č.1100902/42304/2014/CI zo dňa 27.1.2014 zasiahnuť
akýmkoľvek spôsobom do jeho práv resp. oprávnených záujmov.
18.

Z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) SSP vyplýva, že pokiaľ má byť opatrenie orgánu verejnej správy ako
správnyaktvydanýorgánomverejnejsprávyvadministratívnomkonanípredmetomsúdnehoprieskumu,
musí týmto opatrením dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej
alebo právnickej osoby. V uvedenom prípade žalobca v priebehu konania neosvedčil, že povinnosti ktoré
mu boli uložené predbežným opatrením zo strany Colného úradu Trnava skutočne aj splnil, t. j. že v

danom období t. j. december 2013 neuviedol do voľného obehu alkoholické nápoje z dôvodu, že nebol
schopný zložiť peňažnú zábezpeku vo výške určenej mu predbežným opatrením, resp. nepreukázal, že
bytakútofinančnúčiastkunaúčetColnéhoúraduTrnavaskutočneajzložil,abymoholtovar -alkoholické
nápoje uviesť na trh.
19.

Pokiaľ sa týka dôvodnosti vydania predbežného opatrenia, v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva,
že správca dane v priebehu konania dospel k podozreniu, že žalobca ako prevádzkovateľ daňového
skladu v zmysle § 14 zák.č.530/2011 Z. z. sa dopustil porušenia právnych predpisov v zmysle § 47 ods.
1 písm. e) zák.č.105/2004 Z. z. v súvislosti so spochybneným vyvezením 7,580.000 kusov kontrolných
známok z územia Slovenskej republiky a ich odovzdanie zahraničnému výrobcovi liehu, ako aj z ich

nevrátením na územie Slovenskej republiky. Správca dane túto skutočnosť vyhodnotil tak, že existuje
dôvodná obava, že pri preukázaní uvedenej skutočnosti, že žalobca porušil vyššie uvedené ustanovenia
zákona č.105/2004 Z. z., žalobcovi môže byť uložená pokuta, existuje teda dôvodná obava, či žalobca
v prípade uvedenia liehu bude mať dostatok finančných prostriedkov, aby za jednotlivé zdaňovacie
obdobia bol schopný zaplatiť spotrebnú daň, čím boli splnené podmienky podľa § 16 zák.č.530/2011

Z. z..
20.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd považuje postup správcu dane pri vydaní
predbežného opatrenia za správny, v súlade so zákonom.
21.

O trovách konania rozhodol súd tak, že procesne úspešnému žalovanému nepriznal trovy konania a to
v zmysle ustanovenia § 168 SSP, keďže žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať trovy
konania len výnimočne, pričom takéto dôvody súd v danom prípade nezistil.
22.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

je žalovaným Centrum právnej pomoci.