Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, July 4, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/71/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206283
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1206206283.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľov v 1 rade: B. Z., bytom D. X, N., v 2. rade:

O. Z., bytom D. X, N., obaja zastúpení JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom, so sídlom Koceľova
9, Bratislava, proti odporcom I. rade: V. Z., bytom V. X, N., v II. rade: O. Z., bytom V. X, N., obaja
zastúpení JUDr. Petrom Kovácsom, advokátom, so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, o určenie hranice
pozemkov a odstránenie stavby takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v I. a II. rade sú p o vi n n í vypratať pozemok navrhovateľov v 1. a 2. rade s parcelným číslom
XXXX/X - záhrady o výmere 638 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území A. N. a zapísanom na
liste vlastníctva číslo XXXX, Správy katastra pre C.É. O. Z. N., pracovisko N. L. a to jeho časť o výmere

33 m2, vyznačenú v prílohe číslo 5, v mierke 1:250, bodmi A, B, C, B, A, ktorá príloha tvorí nedielnu
súčasť znaleckého posudku zo dňa 06. 08. 2011, číslo posudku 19/2011 L.. Š. Š., súdneho znalca z
odboru geodézie a kartografie, ktorý tvorí nedeliteľnú časť rozsudku a odstrániť z tejto časti tohto ich
pozemku zámkovú dlažbu a stavbu plota (múr), všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v I. a II. rade sú p o v i n n í oplotiť ich pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrady
o výmere 351 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území A. N. a zapísanom na liste vlastníctva číslo

XXXX Správny katastra pre C. O. Z. N., pracovisko N. L., ktoré oplotenie pôjde v línii bodov označených
písmenami A, B, C v prílohe číslo 5, v mierke 1:250, ktorá príloha tvorí nedielnu súčasť znaleckého
posudku zo dňa 06. 08. 2011, číslo posudku 19/2011 L.. Š. Š., súdneho znalca z odboru geodézie
a kartografie, ktorý tvorí nedeliteľnú časť rozsudku, v lehote šesť mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 21. 03. 2006 po jeho doplnení a zmene
domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil vypratanie ich pozemku, určil hranice medzi
pozemkami, určil povinnosť odporcov oplotiť svoj pozemok a určil odporcom povinnosť upraviť svoj
pozemok tak, aby dažďová voda a voda z vodovodného potrubia netiekla na pozemok navrhovateľov.

Svoj návrh odôvodnili tým, že odporcovia v roku XXXX postavili na ich pozemku čiernu stavbu - plot,

ktorý je posunutý zhruba o 1,5 m voči skutočnej hranici a túto časť pozemku zabrali. Na zabratý pozemok
položili zámkovú dlažbu, pričom pozemok je vyspádovaný tak, že dažďová voda steká k zadnej stene
rodinného domu navrhovateľov, ktorý podmáča. V zime tento priestor využívajú ako skládku pre sneh,
čím dlhodobo ohrozujú dom navrhovateľov, kde sa už objavili trhliny v nosných stenách.Odporcovia sa k návrhu vyjadrili podaním zo dňa 14. 11. 2006 tak, že do vlastníckeho práva
navrhovateľov nezasahujú. Plot postavili pozdĺž pôvodného plota, ktorý postavili navrhovatelia už v roku

XXXX. Urobili tak, aby zabránili vstupu cudzích ľudí a psov na svoj pozemok, nakoľko navrhovatelia
v záhrade bez súhlasu príslušných orgánov a okolitých susedov postavili krčmu. Plot, ktorý postavili
nie je čiernou stavbou, nakoľko ho riadne ohlásili. Návrh považujú za výmysel navrhovateľa v 1. rade.
Navrhovateľ v 1. rade zrejme zabudol na to, že mu odporca v I. rade odčlenil zo svojho pozemku 4 m
po celej dĺžke, za čo mu navrhovateľ v 1. rade dodnes nezaplatil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov
konania, nariadením znaleckého dokazovania, výsluchom znalcov a oboznámením sa obsahom
listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. N. vyplýva, že vlastníkmi parc. č XXXX/

X o výmere XXX O.2, parc. č. XXXX/X o výmere XXX O.2 a parc.č. XXXX/X o výmere XX O.2 sú
navrhovatelia.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. N. vyplýva, že vlastníkmi parc. č. XXXX/
X o výmere XXX O.2 a parc. č. XXXX/X o výmere XXX O.2 sú odporcovia.

Z Výkazu plôch ku Geometrickému plánu č. N.-XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 20. 06. 1963 vyplýva, že boli
vytvorené pozemky o výmere XXX O.2.

Zo Súhlasu k rozdeleniu nehnuteľnosti zo dňa 11. 06. 1979 vyplýva, že P. D. S. N. L. odporcovi v I.

rade oznámil, že nemá námietky, aby boli nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX (pozemok odporcov) a parc.
č. XXX/XX (pozemok navrhovateľov) a parc. č. XXX/XX rozdelené tak, že budú vytvorené dva stavebné
pozemky o šírke XX,X m s tým, že zbytok nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX ostane ako rezerva pre cestu.

Z Geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XXX-XX vypracovaného dňa 14. 06. 1979 L.. M. F. vyplýva, že

boli vytvorené dva pozemky (XXX/XX/ a XXX/XX) o výmere XXX O.2. Šírka pozemkov bola z uličnej
strany XX O., v zadnej strane pozemkov bola ich šírka XX O..

Z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 03. 12. 1979 registrovanej štátnym
notárstvom dňa 03. 01. 1980 vyplýva, že v prospech navrhovateľov bola zriadené právo osobného

užívania parc. č. XXX/XX o výmere XXX O.2.

Z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 03. 12. 1979 registrovanej štátnym
notárstvom dňa 03. 01. 1980 vyplýva, že v prospech odporcov bolo zriadené právo osobného užívania
parc. č. XXX/XX o výmere XXX O..

ZlistuP.D.S.N.L.zodňa20.05.1980adresovanéhonavrhovateľovivyplýva,žehranicajehorodinného
domu je 1,0 m od nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX katastrálne územie A. N..

Zo Súhlasu k vypracovaniu geometrickému plánu zo dňa 10. 08. 1982 vyplýva, že P. D. S. N. L. dal

odporcovi v I. rade súhlas k vypracovaniu geometrického plánu a to tak, že nehnuteľnosť parc. č. XXX/
XX bude voči nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX v „a“, t. j. vzdialenosť od ulice po koniec rodinného domu
na parc. č. XXX/XX vzdialená o rozmer „b“ t. j. X,XX O. od rodinného domu na parc. č. XXX/XX.

ZObjednávkyzodňa23.08.1982vyplýva,žeodporkyňavII.radeobjednalavyhotoveniegeometrického

plánu.

Zo žiadosti o doplnenie podkladov zo dňa 05. 12. 1984 vyplýva, že Geodézia, národný podnik požiadala
odporkyňu v II. rade, aby dodala rozhodnutie o vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu z parcely
č. XXXX k. ú. A. N. o výmere XX O. alebo súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

s vypracovaním geometrického plánu.Z listu Geodézie, národný podnik k Vyhotoveniu zákazky č. XXX-XXXX-XXX-XX vyplýva, že odporkyňa v
II. rade sa má ohlásiť na vyhotovenie geometrického plánu telefonicky p. N.. V prípade, že sa do jedného
mesiaca neozve, budú mať za to, že na objednávke netrvajú a zákazka sa zruší.

Z trestného oznámenia zo dňa 06. 11. 1997 vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade podal na odporcu v II.
rade trestné oznámenie z trestného činu neoprávneného používania cudzej veci.

Z listu Okresného Ú. N. L., odbor životného prostredia zo dňa 14. 06. 2002 vyplýva, že štátnym

stavebným dohľadom bolo zistené, že odporcovia zrealizovali stavbu oplotenia v prednej časti, a to na
pozemku vo vlastníctve navrhovateľov, a to bez povolenia stavebného úradu (obce). V zadnej časti
pozemku zrealizovali stavbu oplotenia bez povolenia stavebného úradu na hranici pozemkov. Sťažnosť
navrhovateľa bola opodstatnená.

Z Rozhodnutia O. Č. N. - A. N. zo dňa 31. 05. 2006 vyplýva, že konanie o prešetrenie realizácie

a vydanie rozhodnutia o odstránení stavieb oplotenia a spevnenej plochy zo zámkovej dlažby
zrealizovaných odporcom v I. rade na pozemkoch s nevyjasnenými majetkovoprávnymi vzťahmi
prerušujeanavrhovateľovodkazujenasúd,ktorýrozhodnevspornejveci.Konaniejeprerušenéaždoby
právoplatnéhoukončeniakonanianasúdevoveciurčeniavlastníckychvzťahovkdotknutýmpozemkom.

Zo Stanoviska stavebného úradu poskytnutého súdu v zmysle § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo
dňa 04. 01. 2012 vyplýva, že má za to, že výstavba oplotenia na spoločnej hranici pozemkov XXXX/
X, XXXX/X a 2633/1 nebude brániť účelnému využívaniu vzájomne susediacich pozemkov a na nich
postavených stavieb.

Zo Znaleckého posudku č. 02/2007 L.. M. S., Y.. vyplýva, že podľa znalca (vyčiarknutý dňa 11. 12.
2009) hranicu pozemkov tvorí spojnica bodov XX-XX-XX, tak ako to tvrdí odporca. Túto hranicu viac
ako 20 rokov sporné strany uznávali a jej priebeh potvrdzujú aj dostupné podklady. Navrhuje aby
bol vypracovaný geometrický plán. Geometrický plán geodeta M. F. je chybný, nedodržal stanovenú
šírku parciel XX O., podľa rozhodnutia národného výboru o rozdelení nehnuteľností. Tento omyl

dnes predstavuje spornú plochu. Odporca so súhlasom navrhovateľa objednal vypracovanie nového
geometrického plánu na stanovenie priebehu hranice, ktorú teraz spochybňuje navrhovateľ.

Z výpovede L.. M. S., Y.. vyplýva, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Na základe
rozsiahleho zisťovania dospel k záveru, že pôvodný reparcelačný geometrický plán nebol dodržaný a to

znalcom L.. F.. Preto došlo k závažným zásahom do vlastníckych práv viacerých subjektov.

Zo znaleckého posudku č. 19/2011 vypracovaného znalcom L.. Š. Š. vyplýva, že na základe pôvodného
rozdeľovacieho plánu číslo N.-XXX-XXX-XXX-XX vznikol pôvodný návrh na vytvorenie pozemkov (parc.
č. XXX/XX a XXX/XX). Oba pozemky mali podľa toho plánu výmeru 600m2. Na tieto nové pozemky

neboli zriadené práva osobného užívania, pretože vlastníčka pozemku A. parc. č. XXX nechcela
pripustiť zásah do jej pozemku. Pôvodná hranica tak ostala nezmenená a na požiadanie účastníkov
bol vyhotovený geometrický plán č. XXX-X-XXXX-XXX-XX (vypracovaný L.. F.). Tento geometrický plán
bol vyhotovený správne a na jeho základe boli založené aj vlastnícke vzťahy, resp. právo osobného
užívania k pozemkom. Pri zisťovaní skutočnej polohy oplotenia zistil, že odporca zasiahol do pozemku

navrhovateľa a celková zabratá plocha je XX O.. Zistenia znalca nie sú totožné so zisteniami L.. S..
Zásah do vlastníctva navrhovateľa je evidentný, podklady na založenie vlastníckych vzťahov korektné
a geometrický plán (L.. F.) správny.

Z výpovede znalca L.. Š. Š. vyplýva, že geometrický plán nevyhotovil z dôvodu, že dospel k záveru, že

právnystavuvedenývkatastrálnomoperátejesprávny.Správnystavhranicepozemkomjetedasprávne
zanesený v katastri nehnuteľností. Tento stav však nezodpovedá tomu ako sa pozemky užívajú. Pokiaľ
ide o skutočnosť, že došiel k šírke pozemkov XX O., nie XX O. ako sa uvádza v rozhodnutí Obvodného
národného výboru zo dňa 11. 06. 1979, vychádzal zo sporného geometrického plánu L.. F., v ktorom je
miera XX O.. Nesúlad medzi rozhodnutím národného výboru a geometrickým plánom nie je záležitosť

pre jeho vyjadrenie, avšak geometrický plán a postup v ňom použitý je v súlade s katastrálnym stavom.
Pokiaľ ide o rozpor, resp. rozdiel medzi ním zistenou výmerou a výmerou zistenou L.. S., podstata je v
tom, že L.. S. vychádzal zo skutočnosti, že geometrický plán je chybný a on zo skutočnosti, že je správny.Navrhovatelia v priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania.
K veci ďalej uviedli, že podstata sporu začala už v roku XXXX, kedy účastníci konania kúpili susedné
pozemky.Nakoľkopozemokodporcovnemaldostatočnúšírku,dohodlisa,žepočastrvaniastavby,môžu

používať časť ich pozemku v šírke asi X,X O.. Po ukončení stavby v roku XXXX odporca oplotil svoj
pozemok tak, že posunul plot o X,X O. čím zabral časť ich pozemku. Pôvodné pozemky boli orientované
šikmo, preto národný výbor rozdelil pozemky kolmo smerom na ulicu. Nesúhlasia so závermi znaleckého
posudku p. S., nakoľko je absolútne nedostatočný, nejednoznačný a nedáva odpoveď na otázku aká je
správna hranica pozemkov. Pokiaľ ide o vydržanie pozemku, absentuje základná podmienka vydržania,

a to dobromyseľnosť, nakoľko účastníci sa o hranicu sporia dlhodobo a to prinajmenšom od roku XXXX-
XX. Nie je pravdou, že odporca požiadal o vypracovanie nového geometrického plánu s ich súhlasom.
Čo sa týka pôvodného oplotenia toto postavil navrhovateľ so svojím nebohým otcom na správnej hranici
pozemkov. Ďalšie staré oplotenie bolo postavené posunuté do pozemku navrhovateľov len počas stavby
po vzájomnej dohode, ktoré však bolo len provizórne a neurčovalo hranicu pozemkov (č. l. 311 až 328).
Pokiaľ ide o potrebu nového oplotenia pozemku, dôvody vidia v tom, že situácia je medzi účastníkmi

tohto konania neúnosná a je potrebné aby sa do budúcnosti zabránilo tomuto stavu.

Odporcovia v priebehu konania trvali na svojich vyjadreniach uvedených v písomnom vyjadrení k návrhu
na začatie konania. K veci ďalej uviedli, že nie ich pozemok, ale pozemok navrhovateľov bol úzky, preto
požiadali národný výbor o vytvorenie dvoch stavebných pozemkov o šírke XX O., s čím národný výbor

súhlasil. V roku XXXX začali s výstavbou ich rodinného domu, keď neskoršie zistili, že v situačnom
pláne vedie čiara medzi pozemkami účastníkov konania šikmo. Preto opätovne požiadali o vymeranie
ich parciel. Dňa 10. 08. 1982 dostali aj súhlas národného výboru k vypracovaniu nového geometrického
plánu tak, že z uličnej čiary až do konca domu navrhovateľov bude 60 cm vzdialenosť od ich rodinného
domu. Navrhovatelia si podľa toho postavili oplotenie s betónovým základom. Preto dňa 27.

08. 1982 požiadali geodéziu v Bratislave o vypracovanie nového geometrického plánu. Vymeranie bolo
vykonané a bolo im oznámené, že sa jedná o XX O.. L.. Š. pritom nameral výmeru XX O., čo považujú za
nesprávne. Tento stav trvá už od roku 1982 až dodnes. Poukazujú na to, že vlastnícke právo odporcov
k pozemku je dané aj vydržaním. Navrhovateľ sám oplotil pozemok už v roku 1980 a účastníci tak
pozemky užívali nerušene až do roku 2006, kedy bola podaná žaloba na súd. Odporcovia so závermi

znaleckého posudku L.. Š. nesúhlasili, nakoľko je v príkrom rozpore so závermi znaleckého posudku
vypracovanéhoL..S..ZnalecL..Š.sanevysporiadalsdôvodmi,prektorépovažujeznaleckýposudokL..
S. za nesprávny. Nevysporiadal ani s tým, prečo je geometrický plán L.. F. správny a prečo nedodržiava
stanovenú šírku parciel XX O., ďalej s tým, že došlo k objednávke nového geometrického plánu a že
došlo k povolenej úprave priebehu hranice. Znalec tiež nameral výmeru spornej časti pozemku XX O.2.,

hoci L.. S. a geodézia namerali XX O.2.. Znalecký posudok L.. Š. je podľa nich nedostatočný a nepresný.
Majú za to, že oplotením pozemku tak ako to žiadajú navrhovateľa by došlo k zásahu do vlastníckeho
právaodporcov,atoznemožneniuprístupuodporcuautom,ktorébyneprešlobránouavprípadepožiaru
by tadiaľ neprešli ani požiarnici.

Súd odporcami navrhnutý dôkaz vykonaním obhliadky na mieste samom nevykonal, nakoľko má za
to, že obhliadka by neprispela k náležitému zisteniu skutkového stavu, ktorý má súd za dostatočne
preukázaný z už vykonaných dôkazov. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že obhliadka bola
vykonaná tak znalcom L.. Š. ako aj pracovníkmi stavebného úradu, čo súd považuje z hľadiska potreby
obhliadky miesta samého za dostatočné.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Podľa § 70 ods. 1 a 2. zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú

hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa

nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra E.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu

stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 127 ods. 2 OZ ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a
stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku
je povinný pozemok oplotiť.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Súd má s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia za to, že návrh
navrhovateľov je len čiastočne dôvodný.
Predmetomtohtokonaniabolourčeniepovinnostiodporcovvyprataťpozemoknavrhovateľovaodstrániť

z ich pozemku zámkovú dlažbu a stavbu plota, určenie hranice pozemkov, určenie povinnosti odporcov
oplotiť svoj pozemok murovaným plotom a určenie povinnosť odporcov upraviť svoj pozemok tak, aby
dažďová voda a voda z vodovodného potrubia netiekla na pozemok navrhovateľov.
Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovatelia sú vlastníkmi parc. č.
XXXX/X (predtým č. XXX/XX), k. ú. A. N. susediacej s parc. č. XXXX/X (predtým č. XXX/XX) k. ú.

A. N., ktorej vlastníkmi sú odporcovia. Účastníci konania svoje pozemky (toho času o výmere XXX
O.2.) nadobudli v roku XXXX, kedy bolo štátnym notárstvom zaregistrované ich užívacie právo k
pozemkom, tak ako boli zakreslené v Geometrickom pláne L.. M. F. zo dňa 14. 06. 1979. Je zrejmé,
že už v čase, kedy účastníci konania začali stavať svoje rodinné domy, dochádzalo k posunom v
reálnych užívacích vzťahoch i k snahám o ich zanesenie do katastra nehnuteľností, k čomu však právne

relevantným spôsobom nedošlo a hranica pozemkov zostala do dnešných dní nezmenená. Uvedené
malo za následok vznik sporov účastníkov tohto konania, ktoré sa vyostrili cca v roku XXXX, kedy zo
strany navrhovateľov bolo podaných niekoľko trestných oznámení, sťažností a podnetov, ktorými sa
navrhovatelia domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva.

V úvode súd považuje za potrebné uviesť, že hoci boli v konaní vykonané dva znalecké posudky a to
Znalecký posudok č. 2/2007 L.. M. S. a znalecký posudok č. 19/2011 vypracovaný znalcom L.. Š. Š.,
súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z odborných zistení znalca L.. Š. Š.. Nakoľko znalecký posudok
je len jedným z dôkazov vykonaným v konaní, pričom súd tento dôkaz posudzuje a vyhodnocuje vo
vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi, je na zvážení súd či a ako ten ktorý dôkaz vyhodnotí a

aké závery z neho prijme. Pokiaľ ide o dôkaz vykonaný v tomto konaní, t. j. Znalecký posudok L.. S. súd
tento súd považuje za nedostatočný, ktorý v celom rozsahu spochybnil znalecký posudok L.. Š. Š.. L..
S. vo svojom znaleckom posudku prezentoval skôr svoje úvahy a právne závery týkajúce sa skutočných
užívacích vzťahov než závery odborné, v dôsledku čoho bol tento znalecký posudok pre potrebný súdu
nepresvedčivý. Pokiaľ ide o námietky odporcov, ktoré vzniesli voči Znaleckému posudku L.. Š., súd má

za to, že znalec dostatočným spôsobom svoje závery objasnil a obhájil, a teda súd nemá pochybnosti o
jeho odborných záveroch, ktoré považuje za dostatočné, odôvodnené a jednoznačné. Opodstatnenosti
záverov L.. Š. pritom svedčia aj ďalšie listinné dôkazy vykonané v tomto konaní, najmä dohody o zriadení
práva osobného užívania, list P. D. S. N. L. zo dňa 20. 05. 1980 a ďalšie. Pokiaľ ide o rozdiel v určení
výmery spornej časti pozemku (XX O.2 a XX O.2), tu súd poukazuje aj na skutočnosť, že znalec L.. Š.

vychádzal pri určení výmery spornej časti pozemku zo skutočnej polohy oplotenia a správnej hranice
pozemkov. Z toho vyplýva, že predchádzajúce určenie výmery spornej časti pozemku (XX O.2.) nie je
relevantné, nakoľko skutočné užívacie vzťahy nemusia byť totožné s pôvodným vymedzením z rokuXXXX, ktoré bez ďalšieho prevzal do svojho znaleckého posudku aj L.. S.. Súd preto považuje námietku
odporcu o nepresnom určení rozlohy spornej časti pozemku L.. Š. za neopodstatnenú.

Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania sporné pozemky mali byť pôvodne rozdelené na základe
rozdeľovacieho plánu z roku XXXX tak, že mali vzniknúť pozemky o výmere XXX O.2. tak, že hranice
pozemkov mali viesť kolmo smerom na ulicu. K realizácii tohto rozdeľovacieho plánu však nedošlo a
teda k takto vytvoreným pozemkom užívacie práva nevznikli. Následne odporca požiadal o rozdelenie
pozemkov tak, že vzniknú dva stavebné pozemky o šírke XX O., k čomu mu P. D. S. N. L. udelil dňa

11. 06. 1979 súhlas. Následne bol dňa 14. 06. 1979 vyhotovený a dňa 19. a 20. 06. 1979 overený
geometrický plán č. XXX-X-XXXX-XXX-XX L.. F., ktorým vznikli dva pozemky o výmere XXX O.2. (zo
šírkouzuličnejstranyXXO.azozadnejstranyXXO.),kuktorýmbolizriadenéprávaosobnéhoužívania,
pričom hranica pozemkov viedla tak, ako bola a je zanesená a zapísaná v katastri nehnuteľností.
Uvedený záver bez pochybností vyplýva zo znaleckého posudku L.. Š. a najmä jeho príloh, v ktorých
je hranica pozemkov a jej vývoj podrobne zakreslený a hranica pozemkov jednoznačne určená a táto

skutočnosť vyplýva aj z ostatných dôkazov vykonaných v tomto konaní. Hoci sa odporcovia snažili získať
spornú časť pozemku a „vyrovnať“ šikmú hranicu pozemkov, k vyhotoveniu ďalšieho geometrického
plánu nedošlo a teda ani k posunu hranice tak, ako to žiadali odporcovia. Skutočnosť, že geometrický
plán na žiadosť odporcov nebol vyhotovený pritom vo svojom znaleckom posudku nespochybnil ani L..
S.. S poukazom na uvedené má súd za to, že hranica sporných pozemkov, tak ako je zapísaná v katastri

nehnuteľností je správna a v tomto konaní nebola relevantným spôsobom spochybnená. Práve naopak
jej správnosť a hodnovernosť bola v tomto konaní preukázaná.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporcovia napriek skutočnosti, že hranica
pozemkov vedie tak ako je zanesená v katastri nehnuteľností (v línii bodov A, B, C, D prílohy číslo

5 Znaleckého posudku č. XX/XXXX), postavili na pozemku navrhovateľov plot, ktorým zamedzujú
navrhovateľom v realizácii ich vlastníckeho práva k spornej časti pozemku.

Odporcovia výstavbu oplotenia (tak ako je zakreslené v prílohe č. 5 znaleckého posudku L.. Š.)
odôvodňovali skutočnosťou, že plot postavili v línii pôvodného oplotenia, pri užívaní spornej časti

pozemku boli dobromyseľní a teda vlastnícke právo k spornej časti pozemku (vyznačenej v prílohe
číslo 5, v mierke 1:250, bodmi A, B, C, B, A, znaleckého posudku zo dňa 06. 08. 2011, číslo posudku
19/2011 L.. Š.H. Š.) nadobudli prinajmenšom vydržaním. Súd považuje tvrdenie odporcov o nadobudnutí
spornej časti pozemku vydržaním za neopodstatnené a v konaní nepreukázané. Súd má za to, že v
prípade odporcov absentovala dobromyseľnosť (dobromyseľná držba), a teda základná podmienka pre

vydržanie pozemku nebola splnená.

Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu
dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec
alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky

musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú
drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona
vyplýva,ženestačíprostásubjektívnadobráviera;oprávnenýdržiteľmusíbyťvdobrejviere„sozreteľom
ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam
alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)

samotného účastníka, a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporcovia neboli dobromyseľní prinajmenšom

od roku XXXX, kedy sami požiadali národný výbor o súhlas k vypracovaniu geometrického plánu,
nakoľko v situačnom pláne viedla čiara medzi pozemkami šikmo. Dňa 10. 08. 1982 súhlas národného
výboru dostali tak, že nehnuteľnosť parc. č. XXX/XX bude voči nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX vzdialená
o rozmer X,XX m od rodinného domu na parc. č. XXX/XX. Preto dňa 27. 08. XXXX požiadali geodéziu
v Bratislave o vypracovanie nového geometrického plánu. K realizácii tohto geometrického plánu však

nedošlo a teda ani k posunu spornej hranice pozemkov, čoho si odporcovia pri bežnej (normálnej)
opatrnosti museli byť vedomí, pričom skutočnosť, že tento geometrický plán nebol vyhotovený v konaní
ani nesporovali. S poukazom na uvedené má súd za preukázané, že odporcovia dobromyseľní, pokiaľ
ide o užívanie spornej časti pozemkov neboli a vedeli, že v katastri je hranica pozemkov vedená rôzneod tej hranice, na ktorej neskôr postavili ohradný múr (plot). Odporcovia preto so zreteľom ku všetkým
okolnostiam nemohli byť a neboli dobromyseľní v tom, že im sporná časť pozemku patrí a to bez
ohľadu na to, kadiaľ viedol pôvodný plot a kto ho postavil. Pokiaľ by sa odporcovia aj napriek zápisu

v katastri nehnuteľností, ktorý bol odporcom známy, domnievali, že im sporná časť nehnuteľnosti patrí,
nemohli byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam a počas uplynulých rokov museli mať
pochybnosť o tom, že im táto časť pozemku patrí, a to prinajmenšom od roku XXXX, kedy požiadali o
vyhotovenie geometrického plánu. Pokiaľ by ju nemali, nikdy by neboli bývali požiadali o vyhotovenie
nového geometrického plánu, ktorým malo dôjsť k posunu spornej hranice, k čomu však ako to vyplynulo

z vykonaného dokazovania nedošlo a hranica zostala nezmenená.

Pokiaľ ide o v poradí prvý nárok, ktorého sa navrhovatelia domáhali v tomto konaní, t. j. vypratania
nehnuteľnosti a odstránenia zámkovej dlažby a stavby plota z ich pozemku, a to jeho časti o výmere
XX O.2, vyznačenej v prílohe číslo 5, v mierke 1:250, bodmi A, B, C, B, A, znaleckého posudku zo dňa
06. 08. 2011, číslo posudku 19/2011 L.. Š. Š. (ďalej len „sporná časť pozemku“), súd považuje ich nárok

za opodstatnený a preto mu vyhovel.

Súd má s poukazom na svoje vyššie uvedené skutkové a právne závery za to, že navrhovatelia ako
vlastnícinehnuteľnostimajúprávopredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,disponovaťsnímadomáhať
sa súdnej ochrany pred tými, ktorí do ich vlastníctva neoprávnene zasahujú. Nakoľko hranica pozemkov

vedie tak, ako je zapísaná v katastri nehnuteľností, čo bolo bez pochybností preukázané v tomto
konaní, zásah odporcov do vlastníckeho práva navrhovateľov je zrejmý. Tým, že odporcovia postavili na
pozemkunavrhovateľomohradnýmúr,obmedzujúnavrhovateľovvrealizáciiichvlastníckeho,atonajmä
užívacieho práva, k predmetu ich vlastníctva. Navrhovatelia preto majú právo žiadať, aby odporcovia
ohradný múr odstránili, a tým navrhovateľom sprístupnili vstup na ich pozemok. Rovnako tak majú právo

požadovať od odporcov, aby z pozemku navrhovateľov odstránili zámkovú dlažbu a tento pozemok
vypratali. Nakoľko je sporná časť pozemku vlastníctvom navrhovateľov, títo sami a na základe vlastného
uváženia rozhodujú o tom, čo na svoj pozemok umiestnenia, akým spôsobom spevnia jeho povrch a
pokiaľ im odporca v realizácii týchto práv bráni, je potrebné, aby súd prial opatrenia na ochranu ich
práv. Súd preto odporcom uložil povinnosť pozemok navrhovateľov vypratať a to vrátane odstránenia

zámkovej dlažby a stavby plota (ohradného múru).

Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ ide Rozhodnutie O. Č. N. - A. N. zo dňa 31. 05. 2006, ktorým bolo
konanie o prešetrenie realizácie a vydanie rozhodnutia o odstránení stavieb oplotenia a spevnenej
plochy zo zámkovej dlažby zrealizovaných odporcom v I. rade na pozemkoch s nevyjasnenými

majetkovoprávnymi vzťahmi prerušené a navrhovatelia odkázaní na súd, toto rozhodnutie tunajšiemu
súdu nebráni rozhodnúť v konaní, ktorým sa navrhovatelia domáhajú ochrany svojho vlastníctva súdnou
cestou.

Pokiaľ ide o druhý v konaní uplatnený nárok navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia hranice

pozemkov navrhovateľov v 1. a 2. rade s parcelným číslom XXXX/X - záhrady, o výmere XXX O.2
nachádzajúcom sa v katastrálnom území A. N. a zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX a pozemkov
odporcov v I. a II. rade, s parcelným číslom XXXX - záhrady o výmere XXX O.2, číslo XXXX, tak, že ide
v línii bodov označeným A, B, C, D v prílohe číslo 5, v mierke 1:250 Znaleckého posudku L.. Š. Š. č.
19/2011 zo dňa 06. 08. 2011, súd má s poukazom na svoje vyššie uvedené právne závery za to, že na

takomto určení neexistuje naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez určenia bolo právo
navrhovateľa/ľov ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z
uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav

objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Nedostatok naliehavého
právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

Súd má s poukazom na zistenia znalca L.. Š., s poukazom na skutočnosť, že sporná hranica pozemkov

vedie tak, ako je zanesená v katastri nehnuteľností a skutočnosť, že predmetom tohto konania je aj
vypratanie pozemku za preukázané, že naliehavý právny záujem na takomto určení nie je daný. Určením
hranice pozemkov tak ako je zapísaná v katastri nehnuteľností, t. j. v línii bodov označeným A, B, C,
D v prílohe číslo 5, v mierke 1:250 Znaleckého posudku L.. Š. Š. č. 19/2011 zo dňa 06. 08. 2011,sa právne postavenie navrhovateľov nijako nezmení a týmto právnym prostriedkom sa stav právnej
neistoty účastníkov neodstráni. K uvedenému záveru súd dospel aj s poukazom na skutočnosť, že
predmetomtohtokonaniajeajvyprataniepozemkunavrhovateľovaodstránenieplotaazámkovejdlažby

z ich pozemku. Súd má za to, že práve týmto právnym prostriedkom bude dosiahnutý účel odstránenia
stavu právnej neistoty medzi účastníkmi konania. Súd riešil otázku priebehu spornej hranice, pričom z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že hranica pozemkov je totožná s hranicou tak ako je vyznačená v
katastrálnom operáte. Aj bez takého určenia je potom rozhodnutím súdu o povinnosti odporcov vypratať
spornú časť pozemku navrhovateľov zabezpečená nevyhnutná ochrana práv navrhovateľov, ktoré boli

neoprávneným zásahom odporcov porušené a to bez potreby určenia hranice totožne so stavom ako
je zanesená v katastri nehnuteľností. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha určenia
hranice tak ako je zapísaná v katastri nehnuteľností, čo je z právneho hľadiska neopodstatnené a
naliehavý právny záujem
na takomto určení by mohol byť daný jedine v prípade, že by domáhal určenia hranice rôzne od stavu
zapísaného v katastri nehnuteľností. Nakoľko navrhovatelia mali v tomto konaní za to, že hranica

pozemkov vedie tak, ako je zapísaná v katastri nehnuteľností, účinným právnym prostriedkom na
zamedzenie zásahov do ich vlastníckeho práva je práve a výlučne žaloba o vypratanie nehnuteľnosti.

Súd preto návrh navrhovateľov na určenie hranice pozemkov z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na takomto určení zamietol.

Pokiaľ ide ďalší nárok navrhovateľov uplatnený v tomto konaní, a to o určenie povinnosti odporcov oplotiť
murovaným plotom z tehál o výške XXX Y., s betónovým základom do hĺbky zeme XX Y. ich pozemok
s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere XXX O.2 nachádzajúci sa v katastrálnom území A. N.
a zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, ktoré oplotenie pôjde v línii bodov označených písmenami
A, B, C v prílohe číslo 5, v mierke 1:250, ktorá príloha tvorí nedielnu súčasť znaleckého posudku zo

dňa 06. 08. 2011, číslo posudku 19/2011 L.. Š. Š., súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie, súd
návrhu navrhovateľov vyhovel aj v tejto časti ale len čiastočne.
Súd má s poukazom na problematické susedské vzťahy účastníkov tomto konania a zrejmé zásahy do
vlastníckeho práva navrhovateľov za preukázané, že je potrebné, aby súd odporcom určil povinnosť
oplotiť ich pozemok pričom oplotenie nebude brániť účelnému využívaniu susediacich pozemkov.

Potrebaoploteniabolavkonanípreukázanánajmäskutočnosťou,žeodporcoviazasiahlidovlastníckeho
práva navrhovateľov tým, že na ich pozemku postavili plot, vystavali zámkovú dlažbu a pod. Otvorené
spory medzi susedmi vyplývajúce zo sporných majetkových vzťahov pritom siahajú prinajmenšom do
roku 1997, kedy navrhovateľ v 1. rade podal na odporcu v I. rade trestné oznámenie za neoprávnené
užívanie cudzej veci a nasledovalo niekoľko ďalších podnetov a sťažností, ktoré priviedli účastníkov

sporu až pred súd. Zo všetkých okolností prejednávanej veci je navyše zrejmé, že intenzita rušenia
susedských vzťahov je natoľko závažná, že odôvodňuje priatie záveru o tom, že pozemky je potrebné
oddeliť výstavbou oplotenia. Potrebu oplotenia pozemku potvrdili v tomto konaní aj samotní odporcovia,
keď stavbu plota odôvodňovali potrebou ochrany svojho majetku a zamedzeniu vstupu cudzích ľudí
a psov zo susedného pozemku, kde navrhovatelia prevádzkujú pohostinstvo. Na podklade vyššie

uvedených v konaní preukázaných skutočností súd požiadal o stanovisko stavebný úrad (O. Č. N. -
A. N.), ktorý uviedol, že výstavba oplotenia nebude brániť účelnému využívaniu pozemkov a na nich
postavených stavieb. Z uvedeného má súd za preukázané, že boli splnené obe kumulatívne podmienky
pre rozhodnutie súdu o uložení povinnosti oplotiť pozemok, t. j. že rozdelenie pozemkov plotom je
potrebné a výstavba oplotenia nebude brániť účelnému využívaniu pozemkov. Nakoľko v konaní bolo

preukázané, že pôvodcami zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľov sú odporcovia, súd považuje
za spravodlivé a právne opodstatnené uložiť túto povinnosť odporcom, ktorý susedské vzťahy narušili
a zapríčinili súčasný stav t. j. takú intenzitu rušenia vzájomných susedských vzťahov, ktorá odôvodňuje
rozhodnutie súdu o povinnosti oplotiť pozemok. Pokiaľ ide o námietky odporcu, že postavenie plota tak
ako žiada navrhovateľ bude odporcovi brániť vo vstupe autom do brány, tu súd poukazuje na skutočnosť,

že nakoľko odporcovia zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľov, táto skutočnosť nebráni súdu
rozhodnúť o povinnosti oplotiť pozemok na správnej hranici pozemkov. Odporcovia tým, že postavili
plot na pozemku navrhovateľov samy zapríčinili vzniknutý stav, a teda sú povinní znášať dôsledky
tohto zásahu a upraviť prístup do svojho domu tak, aby v prvom rade rešpektovali vlastnícke právo
navrhovateľov.Odporcomničnebránivposuneichbránytak,abysanasvojpozemokautomdostali.Súd

považuje tieto tvrdenia odporcov za účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti oplotiť pozemok. Na
tomto mieste súd opätovne poukazuje na vyjadrenie stavebného úradu, ktorý na základe radu miestnych
šetrení uviedol, že oplotenie nebude brániť účelnému využívaniu pozemkov.Hoci sa navrhovatelia domáhali, aby súd odporcom uložil povinnosť oplotiť ich pozemok murovaným
plotom z tehál o výške XXX Y. s betónovým základom do hĺbky zeme XX Y., súd ich návrhu v tejto
časti nevyhovel. Súd potrebu oplotenia pozemku posudzuje výlučne z občianskoprávneho hľadiska,

nie podľa stavebného zákona. Súd preto v tomto konaní vyslovil iba povinnosť odporcu oplotiť
pozemok. Rozhodnutie o druhu oplotenia závisí od osoby, ktorej bola povinnosť oplotiť pozemok uložená
(odporcovia) a môže závisieť aj od rozhodnutia stavebného úradu, tak aby bolo oplotenie v súlade
so stavebným zákonom, príslušnými technickými normami a pod. Súd uložením povinnosti oplotenia
pozemku sleduje cieľ jednoznačného určenia priebehu hranice pozemkov, z ktorej bude zrejmé, kde

končí pozemok navrhovateľov a začína pozemok odporcov, nakoľko iná potreba oplotenia v konaní
preukázanánebola(príkladomprebiehaniezvieratapod.).Súdmápretozato,želensamotnýmurčením
povinnosti oplotiť pozemok odporcov bude dosiahnutý sledovaný cieľ, a to bez ohľadu na to, akú formu
plotu odporca zvolí.
Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a odporcom uložil povinnosť
oplotiť ich pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere XXX O. nachádzajúci sa v

katastrálnom území A. N. a zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX Správny katastra pre C. O. Z.
N., pracovisko N. L., ktoré oplotenie pôjde v línii bodov označených písmenami A, B, C v prílohe číslo
5, v mierke 1:250, ktorá príloha tvorí nedielnu súčasť znaleckého posudku zo dňa 06. 08. 2011, číslo
posudku 19/2011 L.. Š. Š.I., súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý tvorí nedeliteľnú časť
rozsudku, a to v lehote šesť mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o lehotu, v ktorej

súd uložil odporcom povinnosť oplotiť ich pozemok, súd určil lehotu v trvaní šesť mesiacov, nakoľko
oplotenie pozemku môže byť závislé od rozhodnutia stavebného úradu, ktorá skutočnosť predĺženie
paričnej lehoty vyžaduje.

Navrhovatelia sa v konaní v neposlednom rade domáhali, aby súd odporcom uložil povinnosť upraviť

svoj pozemok tak, aby dažďová voda a voda z vodovodného potrubia netiekla z týchto pozemkov
na pozemok navrhovateľov. Pokiaľ ide o tento nárok navrhovateľov, súd má za to, že navrhovatelia
skutočnosť, že dochádza k podmáčaniu ich domu a stekaniu dažďovej vody a vody z vodovodného
potrubia na ich pozemok nepreukázali. Navrhovatelia v konaní na preukázanie tejto skutočnosti preložili
len niekoľko fotografií, ktoré však nie sú dôkazom nimi tvrdených skutočností. Navrhovatelia súdu

nepredložili žiadne odborné vyjadrenie či posudok, ktorý by nimi tvrdené skutočnosti preukázal a na
ich preukázanie nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Pokiaľ súd nemal v konaní za preukázané,
že v dôsledku stavebných úprav vykonaných odporcami k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov
formou stekania vody z pozemku odporcov dochádza, nemohol ani rozhodnúť o povinnosti odporcov
upraviť ich pozemok. Súdu preto nezostalo iné, ako návrh navrhovateľov na uloženie povinnosti

odporcom upraviť ich pozemok zamietnuť, nakoľko nebolo preukázané, že je potrebné priať opatrenia na
ochranu vlastníckeho práva navrhovateľov pred stekaním vody z pozemku odporcov. Na tomto mieste
súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že nakoľko súd odporcom v konaní uložil povinnosť vypratať
pozemok navrhovateľov, bude na uvážení samotných navrhovateľov ako spornú časť pozemku po jeho
vyprataní upravia tak, aby chránili základy svojho rodinného domu pred pôsobením vonkajších vplyvov.

Na podklade všetkých vyššie uvedených skutočností, skutkových a právnych záverov a citovaných
zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Nakoľko navrhovatelia boli v konaní len čiastočne úspešní, súd o trovách konania rozhodol v zmysle §
142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.