Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 23, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/171/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5706208532
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5706208532.30

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: D. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E.. S. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom
so sídlom kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce; proti odporcovi: Milan Michalík AUTO ALLES, IČO: 14 186
209, Trusalová 1002/22, 038 53 Turany, právne zastúpený JUDr. Jiřím Zátopkom, advokátom so sídlom
Škultétyho 4, 036 01 Martin; v konaní o zaplatenie 7 966,54 € (240 000 Sk), takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 7 966,54 € istiny s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od
07.09.2004 do zaplatenia - všetko spolu do 3-och dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom sa voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej istiny na tom skutkovom
a právnom základe, že s odporcom ako predávajúcim uzatvorili dňa 06.09.2004 kúpnopredajnú zmluvu č.
4903/4/V, na základe ktorej zakúpil ojazdené a opotrebované motorové vozidlo AUDI A3 1,8 quatro, rok
výroby 1997, pôvodná ŠPZ T. XXXAL za kúpnu cenu 7 966,54 €. I napriek tomu, že na motorové vozidlo
bol medzinárodnou overovacou sieťou vydaný odborný posudok o overení pôvodnosti predmetného
motorového vozidla, bolo toto vozidlo dňa 28.09.2005 zadržané policajnými orgánmi Spolkovej republiky
Nemecko pre podozrenie z falšovania identifikačného čísla karosérie vozidla. Policajné orgány v
Michalovciach predbežne vozidlo dňa 24.04.2006 zaistili a zároveň oznámili, že vozidlo vykazuje znaky
pozmeňovania VIN čísla karosérie a čísla motora s tým, že po identifikácií bude vrátené pôvodnému
majiteľovi. Vychádzalo sa z toho, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy malo motorové vozidlo predmetné
vady, a preto kúpna zmluva, ktorú uzatvoril s odporcom, je neplatná. Z neplatného právneho úkonu
sa odporca obohatil tým, že získal od navrhovateľa vyplatenú kúpnu cenu. Túto požadoval, aby mu
bola vrátená. Na podporu svojich tvrdení poukázal na listinné dôkazy, ktoré doložil a tieto preukazujú
pravdivosť jeho tvrdení.

Odporca navrhoval návrh ako právne neopodstatnený zamietnuť, pričom vychádzal zo skutočností,
že navrhovateľ nepreukázal, že predmetné vozidlo, ktoré zakúpil, by patrilo do vlastníctva leasingovej
spoločnosti BPT Bratislava. Poukázal na rozpory v listinných dôkazoch v tom smere, že nebolo
hodnoverným spôsobom preukázané, či vozidlo, ktoré navrhovateľ kúpil, je totožné s vozidlom, ktoré
predchádzajúca držiteľka vozidla p. C. nadobudla a toto nebolo majetkom BPT. Ďalej namietal tiež,
že vozidlo zadržané policajnými orgánmi, či už na území SRN, alebo na Slovensku nie je totožné
s vozidlom, ktoré bolo odpredané navrhovateľovi kúpnou zmluvou zo dňa 06.09.2004. Poukázal na
skutočnosť vyplývajúcu z listinných dôkazov (rozhodnutie Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou
- odboru dopravy o schválení technickej spôsobilosti jednotlivo dovezeného vozidla, ako i potvrdenie
Colného úradu Štúrovo o prepustení vozidla do colného režimu), že osobné motorové vozidlo, ktoré bolo

predmetom predaja a kúpy prešlo viacerými kontrolami štátnych orgánov a má posudok o pôvodnosti
vozidla a tiež aj pri prepise motorového vozidla vykonaného navrhovateľom v Michalovciach bolo
policajným orgánom po prekontrolovaní čísla VIN a motora zaevidované v evidencii motorových vozidiel
a bolo mu pridelené evidenčné číslo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise
sa nachádzajúcimi, a to najmä kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 06.09.2004, fotokópiou odborného
posudku o overovaní pôvodnosti vozidla, fotokópiou správy polície SRN o zaistení vozidla z 28.09.2005,
potvrdením o odovzdaní vozidla, úradným záznam o predbežnom zaistení veci, listom OR PZ UJaKP
Michalovce zo dňa 06.06.2006, zapožičaným spisom OR PZ Banská Bystrica ČVS: OUJP 537/20-
BB-2003 a doplnil dokazovanie opakovaným výsluchom účastníkov konania v intenciách zrušujúceho
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co 126/2011 zo dňa 23.09.2011, a po ďalšom doplnení
dokazovania, a to najmä výsluchom svedka O.. R. P., doplnením listinných dôkazov, a to evidenčnou
kartou a výpisom z histórie vlastníkov a držiteľov motorového vozidla E. z OR PZ Michalovce (č. l. 339
- 342) a zistil nasledovaný skutkový a právny stav:

Nesporne bolo preukázané, že odporca s navrhovateľom uzatvoril kúpnopredajnú zmluvu dňa
06.09.2004, na základe ktorej odpredal navrhovateľovi ojazdené a opotrebované vozidlo AUDI A3 1,8
quatro, rok výroby 1997, evidenčné číslo T. XXXAL za kúpnu cenu 7 966,54 €.

Policajné orgány SRN dňa 28.09.2005 predmetné vozidlo pre podozrenie z falšovania identifikačného
čísla karosérie vozidla VIN toto zadržali, pričom ako vyplýva z potvrdenia zadržaného vozidla,
existujúce identifikačné číslo bolo znehodnotené a pre ďalšie užívanie vozidla je potrebné úradné
zadanie skúšobného prípadne náhradného čísla. Podľa úradného záznamu vykonaného na OR PZ v
Michalovciach dňa 24.04.2006 z dôvodu dôvodného podozrenia, že vec súvisí so spáchaním trestného
činu alebo priestupkom, bolo predmetné vozidlo zaistené.

Z listu, ktorý bol do spisu doložený v súvislosti so zadržaním osobného auta na území SRN, ktorý je
s dátumom 01.02.2006, vyplynulo, že predmetné vozidlo bolo navrhovateľovi políciou vo Waidhause
odobraté už pri prekročení hraničného prechodu a následne bol vyzvaný na jeho prevzatie. Pri
odovzdávaní motorového vozidla navrhovateľovi bolo uvedené, že motorové vozidlo je na území SRN
odhlásené z dôvodu totálnej škody, preto mu udelili nové VIN čísla z dôvodu jeho odhlásenia s tým, že
po dôjdení na územie SR má požiadať Ministerstvo dopravy SR o pridelenie náhradného identifikačného
čísla VIN.

Navrhovateľ uviedol, že s predmetným vozidlom vykonával cestu do Anglicka. Keď sa vracal späť na
územie SR bol nemeckou políciou zastavený a bola vykonaná kontrola na motorovom vozidle v súvislosti
s overovaním si údajov ohľadne vozidla. Vozidlo po zadržaní nemeckou stranou bolo dané na expertízne
skúmanie, či došlo k pozmeňovaniu, alebo nejakým iným zásahom na VIN čísle vozidla. Záver z tejto
expertízy bol taký, že VIN číslo bolo na území SRN znehodnotené s tým, že vozidlo bolo vyradené
u nich z evidencie ako totálna škoda a neskôr bolo predané do zahraničia. Bol poučený o tom, že
má požiadať príslušné orgány o pridelenie náhradného VIN čísla na predmetné vozidlo. Takýto postup
dodržal, medzitým však na základe a podľa listu OR PZ - odbor všeobecnej kriminality v Michalovciach
zo dňa 06.06.2006 bolo zistené, že predmetné vozidlo vykazuje znaky pozmeňovania VIN čísla a čísla
motora a po identifikácií bude vrátené pôvodnému majiteľovi. Zároveň bolo z evidencie ODI OR PZ
Michalovce vyradené.

Okresným úradom v Bánovciach nad Bebravou, ktorý vydal rozhodnutie 05.11.2003 - odborom dopravy,
pozemných komunikácií a iných odvetvových vzťahov vyhovel žiadosti a schválil technickú spôsobilosť
jednotlivo dovezeného nového, alebo ojazdeného vozidla továrenskej značky AUDI A3 1,8 quatro s
výrobným číslom karosérie V., rok výroby 1997, s dátumom vykonania technickej prehliadky 05.11.2003,
STK 4031, ojazdené.

Podľa listu OR PZ - odbor všeobecnej kriminality v Michalovciach zo dňa 06.06.2006, z ktorého vyplýva,
že na základe expertízy kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ bolo zistené, že predmetné vozidlo
vykazuje znaky pozmeňovania VIN čísla a čísla motora a po identifikácií bude vrátené pôvodnému
majiteľovi. Zároveň z evidencie ODI OR PZ Michalovce bolo vyradené.

Na základe listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľ od odporcu kúpil zmluvou č. 4903/04/
V zo dňa 06.09.2004 predmetné vozidlo, ktoré malo evidenčné číslo T. XXXAL, číslo motora I., rok
výroby 1997, číslo kar. V.. Predmetné vozidlo odporca získal ako sprostredkovateľ predaja osobného
motorového vozidla od p. C. tak, ako to vyplýva z technického záznamu zo dňa 16.07.2004.

Toto vozidlo po kúpe navrhovateľ zaevidoval na dopravnom inšpektoráte, kde dostal evidenčné číslo
E. XXXBD.

Pokiaľ súd rozhodoval o samotnom návrhu navrhovateľa, ktorý považoval za právne opodstatnený,
bolo nesporne preukázané v konaní, že kúpno-predajnou zmluvou dňa 06.09.2004, na základe ktorej
odporca ako predávajúci odpredal navrhovateľovi osobné motorové vozidlo AUDI A3 1,8 quatro, VIN
V., číslo motora I.. Ako vyplynulo z listu Grenzpolizei Inspekcion Waudhaus zo dňa 01.02.2006, ktorý
bol adresovaný Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR bolo zistené, že u čísla karosérie
bolo posledných 5 čísiel prerazených. Pri prehliadke nebolo možné zistiť originál číslo karosérie tohto
vozidla. Z toho dôvodu vozidlo nemohlo byť identifikované a podľa nariadenia štátneho zastupiteľstva
bolo vozidlo vrátené navrhovateľovi s tým, že na základe prevedených vyšetrovaní čísla karosérie
V. do AUDI A3 navrhovateľa bezpochyby nepatrí. Pričom vo vzťahu k osobe navrhovateľa nenastalo
žiadne dôvodné podozrenie v súvislosti s manipuláciou (prerážaním) čísla karosérie. Z uvedeného súd
vyvodil právny záver, že bolo nepochybne preukázané, že motorové vozidlo, ktoré bolo navrhovateľovi
odpredané odporcom, je totožné a identické s motorovým vozidlom, ktoré bolo zadržané a odobraté
nemeckou políciou a podrobené expertíze v súvislosti so spomínaným podozrením do zásahu a
manipulácie s číslom karosérie. Až na základe výsledkov šetrenia nemeckých orgánov bol poučený,
že do 30 dní po prevzatí motorového vozidla má požiadať príslušné Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR o pridelenie náhradného nového VIN čísla. Toto aj učinil. Medzitým však OR PZ
UJ a KP bolo toto odobraté 24.04.2006, a preto už nebol dôvod, aby ďalej o pridelenie náhradného
nového VIN čísla pokračoval. Ďalej mal súd preukázané, že v čase prepustenia motorového vozidla
do voľného obehu Colným úradom Štúrovo dňa 20.10.2003 sa motorové vozidlo k žiadnej prehliadke
nepristavovalo. Colný úrad prepustil do voľného obehu motorové vozidlo bez technickej prehliadky len
na základe dokladov, nakoľko tento zisťuje a vyrubuje colný dlh a neskúma fyzicky, ani vizuálne, ani
iným spôsobom privezené motorové vozidlo. Takisto ani Okresný úrad v Bánovciach nad Bebravou,
ktorý vydal právoplatné rozhodnutie 11.11.2003, neskúmal žiadnym spôsobom motorové vozidlo,
pretože podľa vtedy platných predpisov Zákona č. 315/1996 Z. z. túto povinnosť neukladal okresným
úradom podrobovať schvaľovanie jednotlivo dovezeného vozidla jeho osobnou ohliadkou. Toto právo
a povinnosť podliehala colnej prehliadke, ktorá tak ako to bolo uvedené v liste zo dňa 01.12.2010
vyhotovila okrem správy fotodokumentáciu, bola vykonaná STK a vyhotovila tzv. veľký protokol so
všetkými technickými parametrami vozidla o jeho spôsobilosti v cestnej premávke. Na základe týchto
dokladov potom sa vyhotovoval technický preukaz ohľadne technického stavu vozidla a následne
žiadateľ na dopravnom inšpektoráte mohol požiadať o pridelenie ŠPZ a zaevidovanie vozidla na majiteľa.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí prijal závery, že z doposiaľ vykonaného dokazovania
prvostupňovým súdom vyplynuli len skutočnosti, že po roku od kúpy motorového vozidla toto bolo
zadržané policajnými orgánmi SRN a pri prehliadke bolo zistené, že vozidlo malo prerazené VIN čísla
karosérie, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mu vozidlo s takýmito vadami dňa
06.09.2004 odpredal odporca. K týmto skutočnostiam súd zameral svoje dokazovanie. Vypočul svedka
O.. R. P., zabezpečil kompletný spis Colného úradu Nitra, ktorým bolo osobné motorové vozidlo AUDI
A3 1,8 quatro prepustené do colného režimu - voľný obeh. Z uvedeného spisu a z fotodokumentácie
vyplynulo, že D. C. doviezla na územie SR zo SRN havarované motorové vozidlo, ktoré malo poškodený
predný blatník ľavý aj pravý, predný nárazník, smerovku bočnú ľavú a pravú, čelo predné, reflektor ľavý
a pravý, kapotu prednú, čelné sklo, prístrojovú dosku, nefunkčné prístroje, sedadlo predné ľavé a pravé,
sedadlo zadné ľavé a pravé, predná náprava, riadenie, volant, zadná náprava, motor nefunkčný, chladič
poškodený (zápis o poškodení vozidla ako príloha č. 1 colného spisu CÚ Nitra). Z fotodokumentácie je
zrejmé, že bol aktivovaný airbag a vozidlo bolo prepravované na prívese (neschopné jazdy po vlastnej
osi). Ďalej z colného spisu vyplynulo, že vozidlo malo najazdených celkovo 326 425 km. Takéto vozidlo
s takýmto rozsahom poškodenia bolo prepustené do voľného obehu 20.10.2003 a už v krátkom čase
05.11.2003 bola realizovaná technická prehliadka motorového vozidla, z ktorej je zrejmé, že vozidlo malo
najazdených 54 400 km. To znamená, že rozdiel medzi kilometrami konštatovanými na vozidle pri dovoze
do voľného obehu a po realizovanej technickej prehliadke, je 270 000 km. Svedok O.. R. P.,
ktorý bol pred súdom vypočúvaný ako jeden z pracovníkov, ktorý vykonával kontrolu VIN motorového

vozidla, na ktorý bol vydaný odborný posudok o overovaní pôvodnosti medzinárodnou overovacou
sieťou THG zo dňa 16.07.2004, a to na základe objednávky D. C., sa vyjadril, že sa mal vyhotovovať
pracovný list, videozáznam a ďalšie poznámky, ktoré mali byť z jeho strany doručované do centrály
v Bratislave na adresu sídla medzinárodnej overovacej siete, Prievozská 28, Bratislava. Súd požiadal
o zabezpečenie týchto dôkazov v súvislosti s vykonávaním kontroly VIN motorového vozidla, avšak
tieto dôkazy sa súdu nepodarilo zabezpečiť z uvedenej adresy sídla medzinárodnej overovacej siete a
nepodarilo sa ich doručiť prostredníctvom polície ani spoločníkovi a konateľovi Š. T..

Súd opakovane vykonal preštudovanie dôkazu, a to znaleckého posudku č. PPZ-1725/KU-KE-Exp-2006
vyhotoveného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Košice (č. l. 125), z ktorého zistil po
upozornení právneho zástupcu navrhovateľa, že na strane 4 citovaného znaleckého posudku na foto
č. 8 je uvedené zistenie KEÚ PZ Košice citujem „poškodená typová nálepka bola nájdená na mieste,
kde výrobca tieto obvykle upevňuje. Na tejto bolo pozorované identifikačné číslo V. (foto č. 8 na č. l.
126). Táto skutočnosť, ktorá ušla pozornosti prvostupňového súdu pri vyhodnocovaní tohto dôkazu,
viedla súd k právnemu záveru, že vozidlo, ktoré bolo zadržané navrhovateľovi políciou, je vozidlom,
ktoré má identifikačné číslo vozidla, ktoré navrhovateľ zakúpil od odporcu na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 06.09.2004 a ktoré predtým vlastnila na územie SR z Nemecka doviezla D. C.. Týmto dôkazom,
t. j. znaleckým posudkom, bolo zistené pôvodné číslo karosérie, ktoré zodpovedá číslu karosérie
motorovému vozidlu, ktoré bolo odcudzené leasingovej spoločnosti BPT Leasing, a.s., a ktoré tejto
obchodnej spoločnosti bolo aj policajnými orgánmi po prešetrení tohto stavu vrátené (č. l. 356). Týmto
dôkazom bolo vyvrátené tvrdenie odporcu, že motorové vozidlo, ktoré navrhovateľovi bolo predané
06.09.2004, nie je totožné s vozidlom, ktoré mu bolo zadržané a patrí vlastníctvu leasingovej spoločnosti.
Z uvedeného vyplýva, že aj s ohľadom na stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v
liste adresovanému odporcovi č. 9478-2110/05 zo dňa 09.01.2006, ktorý bol navrhovateľom ako listinný
dôkaz predložený, vyplýva, že vozidlo malo právnu vadu už pri predaji odporcom navrhovateľovi, nakoľko
nemalo pridelené náhradné identifikačné číslo a nebolo ho možné používať na území SR pod pôvodným
identifikačným číslom karosérie V. z dôvodu, že na území Nemecka bolo vyradené z evidencie pre totálne
poškodenie pri dopravnej nehode. V čase predaja a kúpy predmetné vozidlo malo právnu vadu.

Na základe týchto skutočností navrhovateľ preukázal, že došlo u odporcu k bezdôvodnému obohateniu a
uniesol tak dôkazné bremeno odôvodňujúce opodstatnenosť ním uplatňovaného nároku voči odporcovi.
Na takýto dôkaz poukazoval aj krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí, a to aby navrhovateľ poskytol súdu
tzv. plný dôkaz. Procesná strana navrhovateľa v plnej miere bez akýchkoľvek pochybností preukázala
svoje skutkové tvrdenia, ktoré súd uviedol v tomto rozhodnutí a súd pri konštatovaní týchto skutočností
z nich vychádzal. Naopak, odporca svoje námietky v súvislosti s jeho tvrdením, že jeho vozidlo, ktoré
bolo zadržané navrhovateľovi policajnými orgánmi na území Nemecka, ale i na území SR, nie je totožné
s vozidlom, ktoré mu bolo predané dňa 06.09.2004, neosvedčil.

Za tohto skutkového a právneho stavu aj s prihliadnutím na všetky podporné listinné dôkazy svedčiace
o tom, že vozidlo, ktoré navrhovateľ zakúpil, je podľa VIN čísla plne totožné s vozidlom, ktoré bolo
navrhovateľovi zadržané a odovzdané hraničnou inšpekčnou políciou v Nemecku, neskôr na území SR,
pretože z posudku KEÚ Košice jednoznačne vyplýva z typovej nálepky, ktorá bola nájdená na mieste,
kde výrobca tieto obvykle upevňuje, že sa vždy jedná o to isté motorové vozidlo.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Pokiaľ ide o dôkaz v súvislosti s vyhotovením odborného posudku o overení pôvodnosti motorového
vozidla medzinárodnou overovacou sieťou THG zo dňa 16.07.2004, v súvislosti s výpoveďou svedka
O.. R. P., ktorý tvrdené skutočnosti, že existujú dôkazy o rozsahu preverovania vozidiel vyhotovovaných
záznamov, vrátane videozáznamov, neboli preukázané a z histórie obchodnej spoločnosti THG Slovakia,
s.r.o., dôvodne možno pochybovať o spoľahlivosti jej zistení pri vyhotovovaní odborných posudkov, a
to konkrétne posudku zo dňa 16.07.2004, ktorý vyvoláva výrok odborného posudku „číslo karosérie,
motora alebo ich okolie nepoškodené“, nakoľko z colného spisu CÚ Nitra je zrejmé, že dovezené
motorové vozidlo D. C. bolo dovezené ako totálne poškodené vozidlo po dopravnej nehode. Tvrdenia
navrhovateľa o tom, že vozidlo nebolo príslušnými orgánmi na území SR prekontrolované vo vzťahu
k možnosti zistenia zásahu do identifikačných znakov vozidla, nasvedčuje aj stanovisko Obvodného
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne (list zo dňa 01.12.2010), z ktorého
vyplýva, že rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou č. J/2003/01192 zo dňa 05.11.2003

bolo vykonané podľa zákona č. 315/96 Z. z., ktorým neukladal povinnosť okresným úradom podrobovať
schvaľované jednotlivo dovezené vozidlá osobnej obhliadke. Z uvedeného vyplýva, že príslušný štátny
orgán, ktorý vydáva vyhotovenie technického preukazu a schválenie technického stavu vozidla bez
osobnej obhliadky vozidla, učinil tak len na základe dokladov.

Podľa § 741 ods. 1 OZ pri predaji veci zverenej do predaja zodpovedá obstarávateľ (v danom prípade
odporca) predaja kupujúcemu za vady predmetnej veci; obstarávateľ predaja zodpovedá aj za to,
že predaná vec má vlastnosti, ktoré obstarávateľ pri predaji uviedol. To znamená, že obstarávateľ
zodpovedá kupujúcemu za to, že vec, v danom prípade osobné motorové vozidlo, bude môcť užívať, čo
však navrhovateľ nemohol, pretože ako bolo nesporne preukázané, toto osobné motorové vozidlo bolo
na hraničnom priechode v uvedený deň zaistené hraničnou políciou inšpekcie Waudhaus na základe
sfalšovaného čísla karosérie s tým, že malo byť predtým odcudzené terajšiemu majiteľovi leasingovej
spoločnosti. Touto skutočnosťou vyšla najavo závažná právna vada vozidla, pre ktorú po zaistení
navrhovateľ nemohol ďalej s vozidlom disponovať ani ho užívať, a teda nemal ani vozidlo, ani peniaze,
ktoré vyplatil za kúpnu cenu. Túto skutočnosť navrhovateľ oznámil odporcovi a žiadal vrátiť sumu, ktorú
vyplatil ako kúpnu cenu, s čím odporca nesúhlasil.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam, že navrhovateľ po zaistení vozidla hraničnou políciou, ktoré mu bolo
vrátené po konštatovaní podozrenia s VIN číslom na predmetnom vozidle a povinnosťou na území
SR požiadať o vydanie nového VIN čísla príslušným orgánom, následne mu bolo vozidlo Políciou
v Michalovciach zaistené s tým, že vozidlo bude vrátené pôvodnému vlastníkovi, a to leasingovej
spoločnosti BPT. Z týchto dôvodov predmetné vozidlo nemohol odporcovi vrátiť v súlade s § 457 OZ.

Podľa § 600 OZ má právo uplatniť zo zodpovednosti za vady formou náhrady škody. Uplatnenie práva
zo zodpovednosti za vady teda nevylučuje právo na náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi v
dôsledku vady kúpenej veci (vrátane vady právnej). Predpokladom vzniku takéhoto práva na náhradu
škody je splnenie podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ bol v právnom vzťahu
pri obstaraní predaja veci s odporcom, ktorému aj vyplatil kúpnu cenu a od ktorého aj prevzal predmetné
vozidlo tak, ako to vyplynulo zo zmluvy.

Odporca zodpovedá navrhovateľovi za spôsobenú škodu podľa § 420 OZ, keď súd konštatoval,
že boli splnené všetky štyri základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti, môže k nemu dôjsť buď protiprávnym konaním
alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. V danom prípade bolo povinnosťou
odporcu pri prevzatí vozidla od predchádzajúceho majiteľa skontrolovať správnosť výrobných čísel
podvozku, motora a ďalších údajov, čo keby bol vykonal, mohol byť uzrozumený s tým, že je potrebné
ďalšie šetrenie zamerať na to, či vozidlo nebolo v minulosti odcudzené, či nemá právne vady, pre ktoré
sa pre kupujúceho môže stať v budúcnosti neupotrebiteľným. Pokiaľ ide o ďalší základný predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu, je existencia samotnej škody a v tomto smere je jednoznačné, že
navrhovateľovi tým, že bolo vozidlo zaistené a nemohol s ním ďalej disponovať, vznikla škoda vo výške
zaplatenej kúpnej ceny. Taktiež príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou
škodou je v danom prípade preukázaná, pretože v dôsledku právnej vady osobného motorového vozidla
vznikla navrhovateľovi škoda v tom, že vyplatil kúpnu cenu za vec, ktorú nemohol potom užívať.
Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu je zavinenie, ktoré môže byť buď úmyselné, alebo
nedbanlivostné. V danom prípade zo strany odporcu tak, ako už vyplýva z uvedeného predpokladu
zodpovednosti za škodu, teda z porušenia právnej povinnosti, ide o zavinenie z nedbanlivosti.

Ustanovenie § 420 ods. 3 OZ, podľa ktorého zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil, v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože v tomto smere by odporca musel preukázať
existenciu takých okolností, z ktorých by bolo možné spoľahlivo vyvodiť záver, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať (tzv.
exkulpácia). V danom prípade, keby bol odporca postupoval dôsledne a skontroloval by pri prevzatí
vozidla k obstaraniu predaja jeho základné technické údaje, mohol prísť jednoznačne na to, že vozidlo
má jednoznačne sfalšované číslo karosérie.

O trovách konania súd rozhodne podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., keď o trovách rozhodne do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).