Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711203494
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7711203494.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej : R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. P. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60,

pod sp. zn. EX 3750/11, o vymoženie 286 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.3.2016, č.k. 7Er/126/2011-17

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu
a o trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnej na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa 22.12.2010

sp.zn. SR 12469/10. Dňa 21.1.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade
ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný
návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali známe aj súdu, ktorý vydal poverenie na
vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti v zmysle § 39 ods. 4

Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli už v minulosti
súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového
stavu a zmene obsahu dôkazov.

3. Z dôvodu, že oprávnený sa vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s povinnou týka, odvoláva
iba na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, súd prvej inštancie opätovne preskúmal zmluvu o

úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a
povinnouvyplývazospotrebiteľskejzmluvy.Uviedol,ženauvedenomnemeníničanito,ževpredloženej
úverovej zmluve dlžník zaškrtol políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania,
keďže toto tvrdenie oprávnený nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto
postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na
ochranu spotrebiteľa. Zároveň, keďže ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne,

a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie v iných exekučných veciach, tento záver potvrdzuje aj
konštantná judikatúra. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 4.6.2009 a rovnakého dňa došlo aj kvystaveniu vlastnej zmenky znejúcej na sumu 286 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne od 22.7.2010. Uviedol, že v posudzovanom prípade súd nemôže akceptovať ani samotný
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť,

vzhľadomnakontinuálneoznačovanierozhodcovskejzmluvy,ktorúoprávnenýuzatváralspovinnými,za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že sú naplnené všetky podmienky stanovené
v § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo
so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V odvolaní namietal posúdenie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinnou uzavrel
zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania, preto predmetnú
zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú. Povinná vstúpila do právneho vzťahu s oprávneným
na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a nie na svoju

súkromnú potrebu. V prípade, ak by aj súd napriek tomu považoval vzťah medzi oprávneným a
povinnou za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený
ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým
veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak
nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku (ako je to od

23.12.2015), je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia
ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou retroaktivitou), pretože sa spätne
zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Uviedol, že doterajšia zmenková
judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Iba zmenkový

dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi, ktorý
mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky zmenečníka súd nemohol
na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere.
Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo
zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť

musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že
rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu by

znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za
to, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva. Trval na tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade
nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu
predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario

a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.9. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017

12. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. dňa 22.12.2010, sp.zn. SR 12469/10.
Exekučné konanie sa začalo spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 24.2.2011. Poverenie

bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 24.3.2011.

13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do
31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto

zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť
návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh
na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

14. Na podklade oprávneným označených skutočností a dôkazov súdu vzniká povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

15. Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo
prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol
by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Za
takejto situácie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia

§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

16. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou Exekučného

poriadku vykonanou zákonom č. 438/2015 Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44
ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení
poverenia) exekúciu zastaviť.

17. K odvolacej námietke ohľadne posúdenia povinnej ako spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že v

súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na
zákonnékritériáobsiahnutév§52anasl.Občianskehozákonníka.Občianskyzákonníktotižspotrebiteľa
definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania,ktorýmusípreukazovať,naakýúčelposkytolpovinnejúver.Totooprávnenýakoveriteľvkonaní
nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej - povolanie
(uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej poskytnutý
naúčelyobchodnejčinnostičipodnikateľskejčinnosti.Týmviac,keďzozmluvynevyplývajúďalšieúdaje,

ktoré by povinnú identifikovali ako podnikateľku, resp. živnostníčku (IČO) a pod.

18. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide alternatívnu
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola/je právne prípustná, pretože o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľriešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybraťsimedzirozhodcovskýmavšeobecnýmsúdom,aleakbypodľatejtozmluvyzačalorozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy,
že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu

všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

19. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž

nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,
ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením rozhodcovskej zmluvy ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej
rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.

Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

20. K výhradám oprávneného, že dodatočná povinnosť súdu prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku,

je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej
zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, odvolací súd uvádza, že procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie,
keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná
zákonom č. 438/2015 Z.z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od

23.12.2015, preto vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015
Z.z..

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu
prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne

správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).