Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410207388
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4410207388.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: SQUAM TRADE SE, so sídlom
Bratislava, Mickiewiczova 2, IČO: 46 081 968, zast. BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Bratislava -
Staré Mesto, Nám. slobody 28, IČO: 47 247 916, proti žalovanému: Mesto Nové Zámky, IČO: 00 309
150, zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO:
36 856 282, o zaplatenie 1.095.426,35 eura s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. 09. 2016 č. k. 6C/135/2010-661 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

V zamietajúcej časti, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a trov štátu napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
434.051,35 eura s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 265.551,35 eura od 02. 01. 2009 do zaplatenia a
s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 168.500 eur od 02. 02. 2009 do zaplatenia a to do 15 dní od jeho
právoplatnosti. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi a žalovanému každému uložil povinnosť zaplatiť
trovy štátu v sume 37 eur Okresnému súdu Nové Zámky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 34, § 40 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, §
456, § 524 a § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 41 ods. 1, § 70 ods. 1 a § 71 ods. 2 zák. č.
162/1995Z.z.,akoi§16ods.1,3zák.č. 182/1993Z.z.Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania
mal nepochybne preukázané, že žalobca sa v zmysle všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nové
Zámky č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta zo dňa 01. 07. 2007 zúčastnil verejnej dražby

konanej dňa 31. 12. 2008, na ktorej najvyšším podaním vydražil bytový dom súp. č. XXXX vrátane parc.
registra „E“ č. 266/5, nachádzajúcej sa v G. J., na ul. M.. Z. č. XX, zapísanom na LV č. XXXXX kat. úz.
G. J. za sumu 33.000.000,- Sk, t. j. 1.095.399,32 eura, ako to potvrdila notárska zápisnica notára JUDr.
Petra Šulaia, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, č. N 13/2009, Nz 1915/2009, NCR1s 1905/2009 zo
dňa 23. 01. 2009. Dňa 30. 01. 2009 M.. C. Y. zaplatil na účet žalovaného sumu 265.000 eur, dňa 02. 02.
2009 spoločnosť IvKo s.r.o. sumu 49.790 eur a v ten istý deň i T.. Q. A. sumu 346.585 eur, ktoré žalovaný
identifikoval ako platby na zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľnosti, vydraženej BD TRADE spol. s r.o.

na dražbe konanej dňa 31. 12. 2008. Taktiež mal za preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému dňa 30.
12. 2008 na účet žalovaného sumu 265.551,35 eura a dňa 30. 01. 2009 i sumu 168.500 eur. Poukázal
na článok V bod 9 VZN č. 3/1997 podľa ktorého vydražiteľ bol povinný do 15 dní odo dňa konania
dražby zaplatiť sumu dosiahnutú vydražením po odpočítaní výšky dražobnej zábezpeky na účet mestaa po zaplatení ceny na vydraženú nehnuteľnosť mesto s ním uzatvorí kúpnu zmluvu, pričom vlastníctvo
vydraženej nehnuteľnosti prechádza na vydražiteľa dňom vkladu vlastníckeho práva. Mal za to, že medzi
stranami sporu nedošlo v zmysle tohto článku k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť vyplývala

zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/164/2010, v ktorom sa žalovaný voči žalobcovi
domáhal určenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. V tejto súvislosti poukázal na to, že Správa katastra
Nové Zámky na základe notárskej zápisnice povolila zápis vlastníckeho práva k sporom dotknutým
nehnuteľnostiam v prospech žalobcu záznamom, avšak na základe protestu prokurátora zo dňa 10. 03.
2010 vyhovela tomuto protestu a rozhodnutím č. Z 426/09 zo dňa 16. 04. 2010 zápis vlastníckeho práva

v prospech žalobcu zrušila a ako vlastník nehnuteľností je naďalej vedený žalovaný podľa LV č. X kat.
úz. G. J.. Pokiaľ i na Krajskom súde v Nitre prebieha pod sp. zn. 15S/8/2011 správne konanie týkajúce
sa tohto rozhodnutia správy katastra konštatoval, že jeho výsledok nemôže mať vplyv na rozhodnutie
v danej veci, pretože žalobe žalovaného nemôže byť vyhovené z dôvodu, že pôvodný žalobca ako
vydražiteľ bol dňom 10. 11. 2012 vymazaný z obchodného registra a bol uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 10. 09. 2012 sp. zn. 36Cbr/109/2012 zrušený bez likvidácie, z ktorého dôvodu

už vydražiteľ neexistuje, a preto na tento subjekt nemôže byť zapísané vlastnícke právo vydražených
nehnuteľností. S ohľadom na túto skutočnosť preto ani nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie
konania. Z totožného dôvodu mal za to, že sa javí bezpredmetným aj konanie vo veci 16C/47/2009 o
neplatnosť dražby, v ktorom BD TRADE spol. s r.o. je jedným zo žalovaných subjektov. Považoval tak
za zrejmé, že vlastnícke právo vydražených nehnuteľností zákonným spôsobom na BD TRADE spol.

s r.o. ako vydražiteľa neprešlo, pretože absentoval zákonný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k vydraženým nehnuteľnostiam. V tomto smere sumarizoval, že došlo k verejnej dražbe v zmysle VZN
č. 3/1997, čo však nie je skutočnosťou ani právnym úkonom v zmysle § 34 OZ, s ktorým by platný
právny poriadok spájal vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, keď priebeh a výsledok dražby
ako je uvedený v notárskej zápisnici nepriznávajú účastníkom dražby žiadne práva ani im neukladajú

žiadne povinnosti. K zmene vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam v zmysle § 132 ods. 1
OZ ani nemohlo dôjsť, pretože podľa článku V bod 9 VZN č. 3/1997, až po zaplatení ceny vydraženej
nehnuteľnosti mala byť vydražiteľnom uzatvorená kúpna zmluva, a k prevodu vlastníckeho práva k
vydraženým nehnuteľnostiam malo dôjsť až uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá mala nadobudnúť účinnosť
dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Samotná skutočnosť, že medzi žalovaným

a vydražiteľom došlo k odovzdaniu a prevzatiu vydražených nehnuteľností, ako to plynie zo Zápisnice z
odovzdania a prevzatia nehnuteľností zo dňa 13. 02. 2009, na zmenu vlastníckeho práva vplyv nemala.
Pokiaľ i obe strany mali vôľu previesť vlastnícke právo vydražených nehnuteľností, k tomuto nedošlo
zákonom predpísaným spôsobom ani formou tak, ako uvádza § 132 ods. 1 a § 133 ods. 2 OZ. Podotkol
tiež, že pokiaľ by aj došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva, došlo by tým k porušeniu ust. § 16

ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov
v dome majú právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v zákonom stanovenom
poradí. V danom prípade v čase odovzdania a prebratia vydražených nehnuteľností v predmetom
bytovom dome, ktorý je fakticky nebytovým domom, čo bolo konštatované v rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 16C/47/2009, malo prenajatých nebytové priestory 12 nájomcov, ktorí k nim majú

predkupné právo, z ktorého dôvodu by išlo o právny úkon relatívne neplatný podľa § 40a OZ. Akcentoval,
že pokiaľ v súvislosti s dražbou BD TRADE spol. s r.o., zaplatila žalovanému sumu 434.051,35 eura, išlo
oplneniebezprávnehodôvoduanastranežalovanéhopodľa§ 451OZvzniklobezdôvodnéobohatenie,
v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť podľa § 456 OZ vydať ho žalobcovi ako právnemu
nástupcovi BD TRADE spol. s r.o., na ktorého bola v konaní uplatnená pohľadávka postúpená Zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 05. 2011. Predmetnú Zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za
platnú len v rozsahu týkajúcom sa sumy 434.051,35 eura dôvodiac, že išlo o preukázateľnú pohľadávku,
ktorá bola zaplatená žalovanému bez právneho dôvodu a vo zvyšnej časti, t. j. časti presahujúcej túto
sumu ju označil za neplatnú, pretože jej predmetom boli aj sumy, na ktoré právny predchodca žalobcu
nemal nárok, keďže boli platené inými subjektmi na účet žalovaného bez právneho dôvodu, nakoľko tieto

subjektysadodražbyneprihlásiliapovinnosťouvydražiteľaanieinýchsubjektovbolozaplatiťvydraženú
cenu. Mal za to, že zmluvu o budúcej zmluve v znení jej dodatku, ktorú uzavreli Ing. A., M.. Y. a U. U.
nemožno považovať vo vzťahu k žalovanému za právny dôvod úhrady na účet žalovaného v súvislosti
s dražbou, keďže medzi žalovaným a označenými fyzickými osobami, ako i spoločnosťou IveKol s.r.o.
žiaden právny vzťah nebol a teda ani nebol dôvod, aby tieto subjekty plnili na účet žalovaného a

pokiaľ sa tak stalo, išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré mal žalovaný vydať týmto osobám. Naviac
zmluva o budúcej zmluve nebola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a Mgr. Y. a T..
A., a preto táto zmluva právneho predchodcu žalobcu žiadnym spôsobom nezaväzovala a osobu U.
U. ako fyzickej osoby nemožno stotožňovať s BD TRADE, v ktorej bol konateľom, pretože ide o dverozdielne osoby. K námietke žalovaného na započítanie sumy 322.141,61 eura predstavujúcej dražobnú
zábezpeku v sume 265.551,65 eura, ako i náhradu za užívanie vydražených nehnuteľností v sume
56.589,96 eura považoval len za obranu žalovaného, poukazujúc na to, že ide o sporné pohľadávky,

ktoré žalobca ani jeho právny predchodca neuznali a započítať možno len pohľadávky nesporné, ktoré
obe strany uznávajú čo do dôvodu a výšky a len takéto pohľadávky sú spôsobilé na započítanie, z
ktorého dôvodu neboli splnené zákonom predpokladané podmienky na započítanie podľa § 580 OZ.
Žalobu tak považoval za dôvodu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 434.051,35 eura, ktorú sumu
uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi tiež priznal úrok

z omeškania vo výške 5 % zo sumy 265.551,35 eura od 02. 01. 2009 do zaplatenia a to podľa § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31. 12. 2008 a vo výške 9 % zo sumy 168.500 eur od
02. 02. 2009 do zaplatenia podľa nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. účinného od 01. 01. 2009, ako i
s ohľadom na viazanosť návrhom žalobcu. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O
trováchkonaniarozhodolpodľa§ 255ods.2CSPtak,žežiadnejzostránnáhradutrovkonanianepriznal
majúc za to, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol približne rovnaký. Zároveň rozhodol i

o povinnosti strán sporu zaplatiť súdu prvej inštancie trovy štátu, ktoré boli v konaní vynaložené na
zaplatenie poplatkov v súvislosti s podaním správ v celkovej výške 74 eur a s poukazom na rovnakú
úspešnosť oboch strán, preto v zmysle § 259 CSP každej z nich uložil povinnosť zaplatiť Okresnému
súdu Nové Zámky trovy štátu vo výške 37 eur.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v jeho zamietajúcej časti, domáhajúc sa ním jeho
zmeny a vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Úvodom uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil
a uznal právny titul žaloby, ktorým je bezdôvodné obohatenie, ku ktorému došlo tým, že medzi jeho
právnym predchodcom a žalovaným absentoval zákonný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k draženým nehnuteľnostiam, a napriek tomu žalovaný prijal a ponechal si peňažné prostriedky vo

výške 1.095.426,35 eura, ktoré mu boli poskytnuté jeho právnym predchodcom za zamýšľanú kúpu
nehnuteľností. Stotožnil sa s jeho záverom, že dražba vykonaná žalovaný a na nej udelený príklep, ani
notárska zápisnica o priebehu dražby neboli titulom spôsobilým na uskutočnenie prevodu vlastníckeho
právaaboliodpočiatkuneplatnýmprávnymtitulomnajehonadobudnutie,keďpredmetnádražbanebola
dražbou v zmysle zák. č. 527/2000 Z. z. Za základný nedostatok rozsudku označil nevysporiadanie sa

súdu prvej inštancie s právnym mechanizmom uhrádzania ceny nehnuteľností dosiahnutej vydražením,
od ktorého odvodil rozsah priznaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to,
že z argumentácie obsiahnutej v odôvodnení rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mu nepriznal
uplatňovaný nárok v plnom rozsahu z dôvodu, že sumu vo výške 661.375 eur zaplatil Mgr. C. Y. a T..
Q. A. žalovanému bez existencie právneho vzťahu k pôvodnému žalobcovi, ako i žalovanému. Vytkol

prvoinštančnému súdu, že v tejto súvislosti sa s ohľadom na vykonané dokazovanie nevysporiadal s
existenciou Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 30. 01.
2009 uzatvorenej medzi konateľom pôvodného žalobcu U. U., T.. Q. A. a M.. C. Y., ktorá upravuje
spôsob a dôvod poskytnutia peňazí na úhradu vydraženej nehnuteľnosti. Argumentoval, že dohode
subjektu na strane dlžníka o tom, ako mu budú poskytnuté peňažné prostriedky tretími subjektmi na

úhradu jeho záväzku voči dlžníkovi, nebráni existencia právneho vzťahu medzi veriteľom a tretími
subjektmi, ktoré peňažné prostriedky poskytujú poukazujúc na obsah zmluvy o budúcej zmluve, rozpory
vo výpovediach svedkov T.. A. a M.. Y., ako i ďalšie listinné dôkazy. Tvrdil, že T.. A. a M.. Y. za účelom
dosiahnutia následného prospechu v podobe spoluvlastníctva nehnuteľností vydražených jeho právnym
predchodcom, dobrovoľne pristúpili k úhrade záväzku voči žalovanému, a preto nie je možné uznať ich

tvrdenie,žeplnilizasebaalebobezprávnehodôvodužalovanému.Vkontextedohôd,ktorépredchádzali
úhrade záväzku právneho predchodcu voči žalovanému je tak jednoznačné, že išlo o splnenie záväzku
prostredníctvom tretích osôb po dohode s nimi, čo predstavuje v praxi bežne používaný spôsob splnenia
záväzku. Naviac žalovaný v čase úhrady ceny vydražených nehnuteľností plnenie, ktoré bolo plnením
záväzku jeho právneho predchodcu prijal, úhradu akceptoval, žiadnym spôsobom ju nenamietal a cenu

vydraženej nehnuteľnosti považoval za uhradenú. V čase prijatia peňažných prostriedkov tak žalovaný
vedel, akým spôsobom bola uhrádzaná cena vydraženej nehnuteľnosti, o čom sám poskytol dôkaz
z účtovníctva a konštatoval, vo vzťahu ku každému zo subjektov, ktoré vykonali úhradu v prospech
žalovaného, v súvislosti so záväzkom vydražiteľa, že ide o zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľnosti,
ktorú vydražil jeho právny predchodca. Mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie pri vymedzení a ustálení

subjektu oprávneného z bezdôvodného obohatenia úplne opomenul Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa
30. 01. 2009, pri svojom rozhodovaní použil strohý formalizmus, čo je v rozpore so základnou zásadou
súkromného práva, akou je zásada dispozitívnosti, či autonómie vôle, ktorého dôsledkom je nesprávne
právne posúdenie veci. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia savôbec nevysporiadal s celým zisteným a relevantným skutkovým stavom, nepresvedčivo, až alibisticky
sa postavil k jednotlivým skutkovým zisteniam a bez zrozumiteľného spôsobu ich následne vo svojom
rozhodnutí účelovo vykladal v prospech svojich právnych záverov. Nie je totiž zrejmé, akými úvahami

sa riadil, keď žalobu v časti 661.375 eur s príslušenstvom zamietol, na základe akých relevantných
dôkazov dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je v tejto časti neplatnou, a z ktorého
dôvodu by na jeho strane mala absentovať v tejto časti jeho vecná legitimácia. Podľa jeho názoru,
arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podčiarkuje aj to, že z rozsudku nie je zrejmé, čo považoval
súd za preukázané, čo za sporné, čím je rozhodnutie v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP z dôvodu

jeho nezrozumiteľnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti. Konanie tak má ďalšiu, resp. inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Naviac neodôvodneným a jednostranným
hodnotením dôkazov súd prvej inštancie neoprávnene zvýhodnil procesné postavenie žalovaného, čím
mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania napadol
odvolaním i žalovaný, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Zotrval na tom, že dňa 31. 12. 2008 uskutočnil dražbu, ktorá spĺňala kritéria

dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z. z. bez ohľadu na to, ako bola nazvaná a vlastníctvo k
nehnuteľnostiam prešlo zo žalovaného na vydražiteľa, pričom prijatím vydraženej ceny preto nemohlo
prísť na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dražba neprebehla v súlade
so zák. č. 527/2002 Z. z., môže otázku platnosti dražby riešiť súd meritórne len v konaní Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/47/2009 a nie v tomto konaní. V tejto súvislosti poukázal i na zrušujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci, pričom názorom v ňom vysloveným sa súd prvej
inštancie neriadil, i keď táto povinnosť mu vyplýva i z ust. § 391 ods. 2 CSP. Pokiaľ svoj postup súd prvej
inštancie zdôvodnil novou skutočnosťou a to výmazom BD TRADE spol. s r.o. z obchodného registra
dňom 10. 11. 2012 mal za to, že táto skutočnosť nebráni pokračovať v konaní s ostatnými účastníkmi,
pričom v tomto konaní nemožno riešiť otázku zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na

jeho úkor nemôže byť skutočnosť, že BD TRADE s.r.o. sa následne dobrovoľne zrušila a nesporne
zo špekulatívnych dôvodov postúpila pohľadávku na žalobcu, ktorý vznikol zrejme len na tento účel
dňa 13. 04. 2011. Akcentoval, že nie je jeho starosťou ani starosťou súdu riešiť otázku, kto bude v
prípade určenia platnosti dražby v konaní na to oprávnenom ďalej ako vlastník týchto nehnuteľností
zapísaný. Vytkol prvoinštančnému súdu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem citácie protestu

prokurátora,sanijakonezaoberalcharakteromdražby,anineuviedol,čisiargumentyprokurátoraosvojil.
V neposlednom rade namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania
doručenom mu dňa 11. 04. 2016 a to ani spolu s rozhodnutím vo veci samej.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného označil jeho argumenty za protirečivé

a postrádajúce vnútornú logiku, v dôsledku čoho vyznievajú nedôveryhodne. Poukázal na to, že
žalovaný nesprávnosť rozhodnutia vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie posúdil predmetnú dražbu
ako nespôsobilý právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam, s
ktorou otázkou sa riadne nevysporiadal. S týmto tvrdením žalovaného sa nestotožnil majúc za to, že
predmetnou otázkou sa súd prvej inštancie zaoberal detailne a poukázal i na skutkové okolnosti, ktoré

ho viedli k prijatiu tohto záveru a to najmä na protest prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky,
ako i prehlásenie notára JUDr. Petra Šulaia zo dňa 28. 08. 2013. Išlo teda o zhodné konštatovanie
dvoch orgánov verejnej moci o tom, že predmetná dražba nebola vykonaná podľa zák. č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách, ale výlučne podľa všeobecne záväzného nariadenia obce. Rovnako
tak súd prvej inštancie zvážil aj správanie strán sporu po vykonanej dražbe a venoval dostatočnú

pozornosť problematike dražby a vzniku bezdôvodného obohatenia, z ktorého dôvodu je v tejto časti
jeho rozhodnutie vecne správne. Záverom zdôraznil, že kúpna zmluva medzi žalovaným a žalobcom
uzatvorená nebola, vlastníkom nehnuteľností je stále žalovaný a to aj napriek tomu, že mu boli
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške kúpnej ceny. Súd prvej inštancie preto ani nemal inú možnosť,
ako posúdiť právny stav ako rozporný so zákonom a judikovať, že ide o bezdôvodné obohatenie na

strane žalovaného.6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených vo
svojom odvolaní a zvýraznil, že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu, ani čo do výšky, a preto
nevzhliadol ani dôvod vyjadrovať sa k výške bezdôvodného obohatenia.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu označil jeho argumenty za demagogické a účelové, ktoré
neprinášajú žiaden nový pohľad, výklad ani logické a právne relevantné hodnotenie. Poukázal na to,
že jeho argumentácia je počas celého konania konzistentná a vyplýva z nej konštantný záver a to,
že plnenie, ktoré mu poskytol subjekt, ktorý neskôr pohľadávku postúpil žalobcovi, je plnením z titulu

dobrovoľnej dražby, na základe ktorej tento subjekt nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a
že o neplatnosti dražby z 31. 12. 2008 môže rozhodnúť len súd v konaní, v ktorom je meritórne riešená
otázka neplatnosti dražby vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16C/47/2009 a až
na základe výsledkov tohto konania môže súd ustálil existenciu podmienok pre vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného prijatím peňažného plnenia od žalobcu. Naviac o neplatnosti dražby
môže rozhodnúť len súd v konaní o neplatnosť dražby a nie ktorýkoľvek orgán verejnej moci. Dodal, že

plnenie od právnych predchodcov žalobcu považuje za plnenie z titulu dobrovoľnej dražby, na základe
ktorej účastník dražby nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a preto celá úvaha žalobcu o
neuzatvorení kúpnej zmluvy a kúpnej cene je irelevantná.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolania
podali v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strany, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), prejednal odvolanie strán sporu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

9. V tomto konaní sa právny predchodca žalobcu žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy

1.095.426,35 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 265.551,35 eura od 02. 01. 2009 zo sumy
168.500 eur od 02. 02. 2009, zo sumy 265.000 eur od 02. 02. 2009, zo sumy 24.895 eur od 02. 02. 2009,
zo sumy 346.585 eur od 02. 02. 2009, zo sumy 24.895 eur od 02. 02. 2009 do zaplatenia, z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Po tom, čo bola žaloba žalobcu rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 15.
11. 2010 č. k. 6C/135/2010-204 v časti týkajúcej sa 4 % úroku z omeškania zo sumy 265.551,35 eura

od 02. 02. 2009 do zaplatenia právoplatne zamietnutá, predmetom konania zostalo zaplatenie sumy
1.095.426,35 eura s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 265.551,35 eura od 02. 01. 2009 do zaplatenia
a s 9 % úrokom z omeškania zo súm 168.500 eur, 265.000 eur, 24.895 eur, 346.585 eur a 24.895 eur
u každej od 02. 02. 2009 do zaplatenia.

10. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti.

Jeho podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné
obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor
niekohoiného,apretonavzniktohtozáväzkovéhoprávnehovzťahusanevyžadujeexistenciazavinenia,
ani existencia protiprávneho úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je

vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku
došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bolo
bezdôvodné obohatenie získané, a ak ho nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Povinným subjektom
je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia je
zakotvenávust.§451ods.1OZakonkrétneskutkovépodstatyzákonuvádzav§ 451ods.2a§454OZ.

Medzi tieto patrí: a/ plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho
dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b/ plnenie z neplatného právneho úkonu, c/ plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, d/ majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a e/ bezdôvodné plnenie
za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.14. V súdenej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie prvoinštančného súdu po tom, čo jeho prvší
rozsudok zo dňa 15. 11. 2010 č. k. 6C/135/2010-204 bol uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.
03. 2011 č. k. 25Co/4/2011-243 vo vyhovujúcich častiach, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 1.095.426,35 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
265.551,35 eura od 02. 01. 2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania od 02. 02. 2009 do
zaplatenia zo súm 168.500 eur, 265.000 eur, 24.895 eur, 346.585 eur a 24.895 eur a to všetko do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, ako i v časti náhrady trov konania zrušený a vec bola vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení poskytol teoreticko-právny

výklad inštitútu bezdôvodného obohatenia, na ktorom i naďalej zotrváva a preto ho duplicitne opakovať
nebude. Rovnako tak z hľadiska skutkového stavu považoval za nesporné, ktoré skutočnosti neboli
spochybnené ani v priebehu ďalšieho dokazovania, že žalovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností
v kat. úz. G. J. a to bytového domu súp. č. XXXX na ul. M. R. Z. č. XX v G. J., zapísanom na LV
č. X a pozemku pod touto stavbou vedeným na Správe katastra Nové Zámky v registri „N“ na LV č.
XXXXX ako parc. č. 266/5 - zastavaná plocha, nádvorie o výmere 459 m2, uskutočnil dňa 31. 12. 2008

v zasadačke Mestského úradu v Nových Zámkoch, Hlavné nám. 10 ich dražbu a to na základe VZN
žalobcu č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta zo dňa 01. 07. 1997 a uznesenia Mestského
zastupiteľstva Mesta Nové Zámky zo dňa 09. 12. 2008 č. 262/091208, ktorým bol odpredaj predmetných
nehnuteľností schválený formou dražby za minimálnu cenu 531.102,70 eura a cenu za vyhotovenie
energetického certifikátu so stanovením dražobnej zábezpeky vo výške 265.551,35 eura. Osvedčenie

o vykonaní dražby bolo spísané dňa 23. 01. 2009 notárom JUDr. Petrom Šulaiom, na Notárskom
úrade v Nových Zámkoch, Podzámska 32 do notárskej zápisnice pod č. N/13/2009, Nz/1915/2009,
Ncr 1s/1905/2009, podľa ktorej vydražiteľom nehnuteľností sa stala spoločnosť BD TRADE, spol. s r.o.,
so sídlom Nové Zámky, Jánošíkova 22 (ďalej len pôvodný žalobca), za cenu dosiahnutú vydražením
vo výške 33.000.000,- Sk, t. j. 1.095.399,32 eura. V konaní tiež vyšlo najavo, čo strany sporu ani

nespochybňujú, že pôvodný žalobca žalovanému zaplatil dňa 30. 12. 2008 sumu 265.551,35 eura a
dňa 30. 01. 2009 sumu 168.500 eur z titulu ceny vydražených nehnuteľností, a z totožného titulu bola
žalovanému zaplatená i suma 265.000 eur M.. C. Y. dňa 30. 01. 2009, suma 49.790 eur dňa 02. 02.
2009 spoločnosťou IveKol s.r.o. a suma 340.585 eur T.. Q. A. dňa 02. 02. 2009, ktoré platby samotný
žalovaný identifikoval ako časť ceny nehnuteľností vydražených pôvodným žalobcom na dražbe konanej

dňa 31. 12. 2008. Podľa Protokolu zo dňa 13. 02. 2009 pôvodný žalobca vydražené nehnuteľnosti i
prevzal do svojho užívania a záznamom Správy katastra Nové Zámky zo dňa 19. 02. 2009 č. Z 408/09
bolo do katastra nehnuteľnosti zapísané vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam na pôvodného
žalobcu a to opatrením Správy katastra Nové Zámky zo dňa 19. 02. 2009 č. Z 408/09. Proti tomuto
opatreniu podal protest Okresný prokurátor v Nových Zámkoch, o ktorom bolo s konečnou platnosťou

rozhodnuté v správnom konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/8/2011. V tomto
konaní sa žalovaný žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre
zo dňa 09. 03. 2011 č. UPo 6/2010-17/BrkZ 426/2009, Pd 13/10-11, ktorým Katastrálny úrad v Nitre
zmenil rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky č. Z 426/2009, 3493/10 zo dňa 08. 11. 2010 tak, že
výrokrozhodnutiaSprávykatastraNovéZámkyč.Z426/2009,3496/10zodňa08.11.2010znie:„Správa

katastraNovéZámkypodľa§26ods.2zák.č. 153/2001Z.z.oprokuratúrevzneníneskoršíchpredpisov
a § 69 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vyhovuje protestu
OkresnéhoprokurátoravNovýchZámkochzn.Pd13/10-11zodňa10.03.2010arušízápisvlastníckeho
práva B D TRADE spol. s r.o. zapísaný do katastra nehnuteľností záznamom pod č. Z 426/2009 dňa 19.
02. 2009 pod položkou výkazu zmien 549/09“. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. 07. 2016

č. k. 15S/8/2011-206 bola žaloba žalovaného zamietnutá, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22. 07. 2016. Aktuálne je žalovaný naďalej v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník sporom
dotknutých vydražených nehnuteľností, keďže pôvodný žalobca nepristúpil k akceptácii návrhu kúpnej
zmluvy č. 2/2010 zo dňa 11. 05. 2010, predloženej mu žalovaným, ktorou by mu odpredal vydražené
nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1.095.399,32 eura. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v konaní vedenom

na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/164/2010 domáha, aby súd nahradil vyhlásenie vôle
pôvodného žalobcu, že ako kupujúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalovaným ako predávajúcim o predaji
nehnuteľností v kat. úz. G. J. zapísaných na LV č. X ako parc. č. 185/1 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 365 m2 a na nej postavenej stavbe súp. č. XXXX a parc. č. 185/7 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 94 m2 za kúpnu cenu 1.095.399,32 eura (vydražené nehnuteľnosti) v znení špecifikovanom

v žalobnom návrhu, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.
15. Ako dokladá obsah spisu, uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 06. 07. 2011 č. k. 6C/135/2010-266
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 09. 2011 č. k. 25Co/199/2011-278 bola
pripustená zámena strán sporu tak, že pôvodný žalobca BD TRADE spol. s r.o. z konania vystúpil ana jeho miesto vstúpil terajší žalobca SQUAM TRADE SE, so sídlom Bratislava, Trenčianska 57 z
dôvodu, že medzi týmito subjektmi bola dňa 23. 05. 2011 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky
uplatňovanej v tomto konaní, majúca za následok prevod práv a povinností z pôvodného žalobcu

ako postupcu na terajšieho žalobcu ako postupníka. Podľa článku I. predmetnej zmluvy, postupca
prehlásil, že je výlučným majiteľom pohľadávky v nominálnej hodnote k 23. 05. 2011 1.095.426,35 eura
s príslušenstvom voči žalovanému, ktorú ku dňu účinnosti zmluvy postupuje so všetkým príslušenstvom
a právami na postupníka, ktorý zároveň berie na vedomie, že zaplatenie postupovanej pohľadávky je
predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 6C/135/2010-204

a to odplatne s tým, že výška a spôsob úhrady bude špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve. Zmluva
nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami, t. j. dňa 23. 05. 2011.
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, uznesením uvedeného súdu zo dňa
10. 09. 2012 sp. zn. 36CbR/109/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 09. 2012 bola zrušená
spoločnosť BD TRADE s.r.o. bez likvidácie a dňom 10. 11. 2012 bola vymazaná z obchodného registra
v celom rozsahu a to bez právneho nástupcu.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení ako i platnej právnej úpravy, odvolací súd dospel
k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej
časti. Prioritne poukazuje na to, že už vo svojom skoršom rozhodnutí konštatoval, že je potrebné
zodpovedať na otázku, či v súvislosti s dražbou nehnuteľností pôvodný žalobca nadobudol vlastníctvo k
draženým nehnuteľnostiam, ktoré by následne zakladalo právny dôvod pre zaplatenie ceny vydražených

nehnuteľností a zdôraznil, že v zmysle § 132 ods. 1 OZ možno vlastníctvo okrem iného nadobúdať aj
na základe iných skutočností ustanovených zákonom, kedy ide o tzv. originárny spôsob nadobudnutia
vlastníctva, ktorý má za následok absolútny zánik vlastníctva predchádzajúceho vlastníka, pričom za
prípad nadobudnutia vlastníctva na základe iných skutočností ustanovených zákonom, treba považovať
aj nadobudnutie vlastníctva vydražiteľom v dobrovoľnej dražbe vykonávanej podľa zák. č. 527/2002 Z.

z.,akoiďalšíchprávnychpredpisov,akonapr.zák.č. 233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti, zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatok, zák. č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva
štátu, zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a pod. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom
odvolacieho súdu v danej veci i postupoval a dospel k záveru, že dražba konaná žalovaným dňa 31. 12.
2008 nebola dražba uskutočnená v súlade s hore uvedenými zákonmi, a preto pôvodnému žalobcovi

príklepom licitátora nevzniklo vlastníctvo k draženým nehnuteľnostiam. Žalovaný svojim odvolaním
spochybnilprávetentozáverprvoinštančnéhosúdudôvodiac,žedražbadňa31.12.2008spĺňalakritéria
dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z. z. bez ohľadu na to, ako bola nazvaná a vlastníctvo k
draženým nehnuteľnostiam prešlo na vydražiteľa s tým, že otázku platnosti dražby môže súd meritórne
riešiť len v konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/47/2009 a nie v tomto konaní. V tejto

súvislosti odvolací súd uvádza, že v označenom konaní súdu prvej inštancie sa žalobcovia ZAuSGOLD
Slovakias.r.o.,sosídlomvŠamoríne,Gazdovskýrad1587aspol.akonájomcovianebytovýchpriestorov
v bytom dome, ktorý bol predmetom dražby voči žalovanému a pôvodnému žalobcovi domáhajú určenia
neplatnosti dražby konanej dňa 31. 12. 2008 a určenia, že vlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný.
Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 07. 08. 2017 č. k. 16C/47/2009-506 bolo konanie

voči BD TRADE spol. s r.o. zastavené s ohľadom na jeho zánik bez právneho nástupcu. Odvolací
súd nerozporuje, že vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že neplatnosť dobrovoľnej dražby
vykonávanej podľa zák. č. 527/2002 Z. z. môže vysloviť súd len v samostatnom občianskom sporovom
konaní, pričom túto otázku nemôže súd posudzovať v inom konaní, a to ani ako otázku prejudiciálnu.
Bolo by tomu tak za situácie, pokiaľ by v tomto konaní posudzovaná dražba bola vykonaná podľa zák. č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, o ktorý prípad však v súdenej veci nejde. Súd prvej inštancie
totiž z ním predkladaných dôvodov vyvodil záver, že predmetná dražba nebola vykonaná podľa zák.
č. 257/2002 Z. z., ale podľa všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len VZN) žalovaného č. 3/1997
o zásadách dražby majetku mesta, a preto ani platnosť samotnej dražby neposudzoval. Tento záver
súdu prvej inštancie si v plnom rozsahu osvojil o odvolací súd. V tomto smere na podporu záverov

prvoinštačného súdu odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbáchvzneníúčinnomvčasekonaniadražbyv§2vymedzilzákladnépojmy,pričomdražbudefinoval
ako verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu
dražby,konanénazákladenávrhunavrhovateľa,priktoromsalicitátorobracianavopredneurčenýokruh
osôb, prítomných na vopred určenom mieste, s výzvou na podávanie ponúk, pri ktorom na osobu, ktorá

urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie
(písm. a/citovaného ustanovenia). Je tak zrejmé, že účelom dražby podľa tohto zákona je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva, ktorý sa spája s okamihom jej úspešného zavŕšenia a teda fázyvydraženia veci s tým, že v tejto súvislosti zákonodarca zvolil koncept nadobudnutia vlastníckeho práva
formou jeho prechodu v prospech vydražiteľa a to na základe právnej skutočnosti, ktorou je udelenie
príklepu licitátora. Koncept prechodu má tak zásadné právne následky, ktoré sa spájajú predovšetkým

s nadobudnutím práva k veci, ktorá je predmetom dražby vydražiteľom a to v zmysle konštitutívneho
nadobudnutia práva už okamihom príklepu s jeho následným (prípadným) deklaratórnym evidovaním
v príslušnom registri vlastníckych a iných práv, viažucich sa podľa povahy draženej veci k jednotlivým
majetkovým substrátom. Koncept prechodu práva je založený na tzv. konštitutívnej a zloženej právnej
skutočnosti, ktorú by mal predstavovať práve príklep udelený licitátorom, podmienený nadväzujúcim

uhradením ceny dosiahnutej vydražením. V danom prípade však posudzovaná dražba, ako to osvedčuje
obsah notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Petrom Šulaiom, sa podľa vyhlásenia žalovaného
ako žiadateľa uskutočnila výlučne na základe jeho VZN č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta a
uzneseniaMestskéhozastupiteľstvaNovéZámkyzodňa09.12.2008č. 262/091208(bod1zápisnice)a
po jej otvorení boli prítomní dražobníci oboznámení i s hlavnými bodmi tohto nariadenia (bod 2 notárskej
zápisnice). Žalovaný si tak sám upravil svojim VZN č. 3/1997 zásady dražby jeho majetku a upravil tiež

podmienky a postup verejnej dražby hnuteľného a nehnuteľného majetku v jeho vlastníctve, v zmysle
ktorých aj postupoval a s týmito oboznámil dražobníkov. Podstatným pre posúdenie charakteru spornej
dražby je čl. V bod 9 VZN č. 3/1997, podľa ktorého vydražiteľ je povinný do 15 dní odo dňa konania
dražby zaplatiť cenu, dosiahnutú vydražením po odpočítaní výšky dražobnej zábezpeky na účet mesta,
ktoré po zaplatení ceny za vydraženú nehnuteľnosť uzatvorí s vydražiteľom kúpnu zmluvu a vlastníctvo

k vydraženej nehnuteľnosti prechádza na vydražiteľa dňom vkladu vlastníckeho práva na katastrálnom
odbore Okresného úradu v Nových Zámkoch. Znamená to potom, že žalovaný tak zvolil nadobudnutie
vlastníckeho práva v prospech vydražiteľa nie udelením príklepu licitátora, ale až na základe inej právnej
skutočnosti, a to uzatvorenia kúpnej zmluvy s vydražiteľom a jej následného zavkladovania do katastra
nehnuteľnosti. Predmetná dražba preto nezodpovedala pojmu dražby vymedzenému ust. § 2 písm.

a/ na účely zák. č. 527/2002 Z. z. Práve definícia dražby je ústrednou definíciou, ktorej cieľom je
vymedziť základné znaky materiálneho vnímania dražby v zmysle zákonom ustanoveného procesu,
ktorý je zavŕšený prechodom práv k veciam. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením žalovaného, že dražba
konaná dňa 31. 12. 2008 splnila kritéria dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z. z., v dôsledku
ktorej by vlastníctvo k nehnuteľnostiam prešlo na vydražiteľa. V tejto súvislosti nie je bez významu, že

samotný žalovaný rešpektoval skutočnosť, že dražba bola vykonaná v súlade s jeho VZN č. 3/1997,
keď pôvodnému žalobcovi zaslal návrh kúpnej zmluvy a po bezúspešnosti tohto návrhu sa žalobou
domáha nahradenia prejavu vôle žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktoré konanie je vedené na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 13C/164/2010.
17. Právnou skutočnosťou, na základe ktorej pôvodný žalobca ako vydražiteľ mohol nadobudnúť

vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam mohla tak byť len platná kúpna zmluva, uzatvorená
medzi žalovaným a vydražiteľom, k uzatvoreniu ktorej nedošlo a s ohľadom na zánik pôvodného žalobcu
ako vydražiteľa výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu ani v budúcnosti nemôže
dôjsť. Vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam tak na pôvodného žalobcu nikdy neprešlo a
preto je dôvodný záver provinštančného súdu, že pokiaľ žalovanému bola poskytnutá vydražená cena

nehnuteľností, došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ
spočívajúceho v majetkovom prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, ktorý je povinný
žalobcovi v zmysle § 456 OZ vydať. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej
časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď preukázateľne v prisúdenom rozsahu
právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie poskytol. Jeho vecnú správnosť nemôže spochybniť

ani poukaz žalovaného, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrh na prerušenie konania zo dňa
08. 04. 2016 do právoplatnosti rozhodnutia v konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/47/2009.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ide o opakovaný návrh žalovaného na prerušenie
konania v danej veci, pričom uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 22. 07. 2010, č.k. 6C/135/2010-137
v spojený s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 08. 2010, č.k. 8Co/255/2010-166 bol návrh

žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde
Nové Zámky sp. zn. 13C/164/2010 zamietnutý a uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 11. 12. XXX
č.k. 6C/135/2010-544 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 08. 06. 2015 č.k. 6C/135/2010-580,
ktorým prerušil konanie až do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 16C/47/2009 a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/8/2011 bolo uznesením

Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 10. 2015 č.k. 5Co/810/2015-598, 5Co/811/2015 zrušená a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie.18. Súd prvej inštancie vo zvyšku, t. j. nad prisúdenú sumu 434 051,35 eura s príslušenstvom žalobu
zamietol, čo odôvodnil neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok v rozsahu presahujúcou sumu 434
051,35 eura, pretože jej predmetom boli aj sumy na ktoré pôvodný žalobca nemal nárok, keďže boli

platené inými subjektmi na účet žalovaného bez právneho dôvodu, nakoľko tieto subjekty sa do dražby
neprihlásili a povinnosťou vydražiteľa a nie iných subjektov bolo zaplatiť vydraženú cenu. Poukázal tiež
na to, že zmluvu o budúcej zmluve v znení dodatku, ktorú uzavreli Ing. A., M.. Y. a U. U. nemožno
považovať vo vzťahu k žalovanému za právny dôvod úhrady na účet žalovaného v súvislosti s dražbou,
pretože medzi žalovaným a týmito subjektmi ako i spoločnosťou IveKol, s.r.o žiadny právny vzťah nebol,

a teda nebol dôvod z ich strany na plnenie na účet žalovaného, z ktorého dôvodu išlo o bezdôvodné
obohatenie,ktorémalžalovanývydaťtýmtoosobám.Zmluvaobudúcejzmluvenebolauzatvorenámedzi
spoločnosťouBDTRADEaM..Y.aT..A.,apretozmluvaBDTRADEžiadnymspôsobomnezaväzovalaa
osobu U. U., ako fyzickej osoby nemožno s ňou stotožňovať, i keď bol jej konateľom. Žalobca ktorý v tejto
časti rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním prioritne namietal jeho arbitrárnosť dôvodiac, že
súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia, s celým zisteným a relevantným

skutkovýmstavom,niejezrejméakýmiúvahamisariadilpriprijatízáveruočiastočnejneplatnostizmluvy
o postúpení pohľadávky, čo považoval za preukázané a čo za sporné, čím jeho rozhodnutie je v rozpore
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP pre jeho nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť.

19. K uvedenej námietke žalobcu treba uviesť, že podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Povinnosťou všeobecného súdu, je uviesť
v rozhodnutí dostatočné, relevantné dôvody na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a

relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako i právnej stránky rozhodnutia. Súd by
mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí
byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho
celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery
ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale i laickú) verejnosť prijateľné a

racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v
minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že medzi práva civilného
procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne
aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a

vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktoré sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými
námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu
na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie
strany uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na
spravodlivý proces treba považovať aj taký postup súdu, ak v jeho rozhodnutí absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci.

I podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti
nezodpovedá podmienkam kladeným na ne zákonom, ako na to dôvodne poukazuje žalobca. Súd prvej
inštancie sa totiž k svojmu záveru od čiastočnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 23. 05. 2011, ktorá je pre posúdenie vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní zásadná, neposkytol

žiadnu právu argumentáciu z hľadiska zákonnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ
a ani svoje úvahy ako tieto ustanovenia aplikoval na zistený skutkový vzťah. Rovnako tak vo vzťahu k
existencií Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 30.
01. 2009 a jej právnych následkoch v súvislosti s plnením ceny vydražených nehnuteľností postupcom.
Učinil tak aj napriek tomu, že žalobca už v priebehu konania rozsiahlo argumentoval vo vzťahu ku svojej

vecnej legitimácii, pokiaľ ide o celý rozsah uplatňovanej pohľadávky voči žalovanému. Keďže išlo o
závažné a pre vec samú podstatné argumenty, bol súd prvej inštancie povinný sa s ním vysporiadať
v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, čo neučinil. Jeho
rozhodnutie v zamietajúcej časti tak neozrejmuje skutkové a právne závery takým spôsobom, aby stranasporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov, aby mohla
skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Keďže odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
v zamietajúcej časti uvedené obsahové náležitosti nemá, je nutný záver o jeho nepreskúmateľnosti. Za

danej situácie, keď právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia
vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktoré je esenciálnou náležitosťou každého
jurisdikčného aktu (rozhodnutia), nepreskúmateľnosť rozhodnutia odníma tak strane sporu možnosť
konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v konaní a teda i
porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces. V tejto časti preto odvolací súdu rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP),
v ktorom opätovne súd prvej inštancie rozhodne o doposiaľ neprisúdenom nároku žalobcu uplatnenom v
konaní. Svoje rozhodnutie následne odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky naň kladené (§ 220
CSP), vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň
rozhodne i o náhrade trov konania vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP), ako i trov štátu.

Z vyššie uvedených dôvod odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolací senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).