Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/317/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812203218
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7812203218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivarga a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobkyne: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
Č. XXX, zastúpená JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Námestie 1. mája č.
11, proti žalovanej: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Hedvigou Gallovou,
advokátkousosídlomvRožňave,Čučmianskadlhá45,o3.000€spríslušenstvom,oodvolanížalobkyne
a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.júna 2017 sp.zn. 10C/59/2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
(č.l 258 spisu) zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni 3.000 € s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od
16.10.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nepriznal právo na náhradu trov
konania stranám sporu, ani štátu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 11.385,51 € s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že v čase, keď bola zapísaná

ako vlastníčka nehnuteľností na LV č. XX, O. Ú. W., vynaložila investície na tieto nehnuteľnosti, ktorých
náhrady sa domáha v tomto konaní od vlastníčky - žalovanej. Uznesením č.k. 6C/36/2009-35 zo dňa
2.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2012, súd konanie v časti o zaplatenie 8.385,51 €
s 9 % úrokom z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia zastavil na základe späťvzatia žaloby v tejto
časti žalobkyňou a v prevyšujúcej časti návrh vylúčil na samostatné konanie, t.j. pokiaľ ide o zaplatenie
sumy 3.000 € s 9 % úrokom z omeškania.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.10.2002,
ktorej vklad bol povolený dňa 31.10.2002, uzavretej medzi darcom L. O.O. a žalovanou Y. L., žalovaná
nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, O. Ú. W., a to rodinný dom súpisné č. 28 a priľahlé
pozemky. Listom zo dňa 29.7.2003 L. O.O. vyzval žalovanú na vrátenie daru podľa § 630 Obč.
zák. a dňa 8.8.2003 odstúpil od darovacej zmluvy, čo bolo evidované v katastri nehnuteľností pod
č. V 1592/2003. Následne L. O.O. uzavrel dňa 29.9.2003 darovaciu zmluvu ohľadne nehnuteľností
zapísaných na LV č. XX, O.Á. Ú. W. so žalobkyňou a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod

č. V 1813/03 dňa 4.11.2003. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/43/2004-162 zo dňa
28.9.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2008, bolo určené, že vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XX, O. Ú. W., je žalovaná Y. L.. Z faktúry č. 33/2003 zo dňa 15.12.2003 vzal
súd za preukázané, že L. P. žalobkyni fakturoval sumu 343.300,- Sk za vykonané stavebné prácena rodinnom dome v Bohúňove č. 28 v mesiacoch september až december 2003 podľa súpisu. Zo
súpisu vykonaných prác zo dňa 10.12.2003 vyplýva, že boli vykonané búracie práce a odvoz sute v
hodnote 101.500,- Sk, murovanie obvodových stien v hodnote 20.400,- Sk, murovanie priečok v hodnote

12.000,- Sk, vloženie 7 kusov okien v hodnote 8.400,- Sk, vloženie 5 kusov dverí v hodnote 7.500,-
Sk, betónovanie podlahy a schodov v hodnote 36.000,- Sk, výmena elektrického vedenia v hodnote
25.000,- Sk, omietanie v hodnote 52.500,- Sk a vybudovanie žumpy v hodnote 80.000,- Sk. Z príjmového
dokladu zo dňa 3.9.2003 vzal súd za preukázané, že L. P. prijal od žalobkyne zálohu na stavebné
práce vo výške 100.000,- Sk. Z príjmového dokladu zo dňa 15.12.2003 vzal súd za preukázané, že

L. P. prijal od žalobkyne sumu 243.300,- Sk ako úhradu za vyššie uvedenú faktúru. Zo znaleckého
posudku č. 78/2010 G.. W. S.I. vzal súd za preukázané, že celkové zhodnotenie nehnuteľností pri
porovnaní stavu k 28.9.2002 a ku dňu 24.11.2010 predstavuje 5.908,66 €. Znalec uviedol, že ak
žalobkyňa zrealizovala všetky tvrdené rekonštrukčné práce, zhodnotila nehnuteľnosť o sumu 5.908,66
€. Ak žalovaná zrealizovala ňou tvrdené rekonštrukčné práce od 28.10.2002 do 29.7.2003, podľa
záverov znalca zhodnotila nehnuteľnosť o 2.585,43 €. Nakoľko žalobkyňa aj žalovaná uvádzali takmer

rovnaké práce, ktoré vykonali na nehnuteľnostiach, podľa záverov znaleckého posudku nie je možné
jednoznačne určiť výšku zhodnotenia nehnuteľností žalobkyňou. Žalobkyňa naviac uvádzala práce pri
vybudovaní žumpy a výmene okien s izolačným dvojsklom, ostatné práce uvádza tak žalobkyňa aj
žalovaná, len ich realizácia mala byť v inom časovom období. Práce podľa znalca realizované boli, ale
nebolo možné určiť časové obdobie, kedy k realizácii došlo, nakoľko sa jedná o malé časové rozdiely.

4. Z doplnku č. 4/2015 znaleckého posudku č. 78/2010 vzal súd za preukázané, že zhodnotenie
sporných nehnuteľností žalobkyňou ku dňu 1.4.2008 predstavuje 4.760,71 €, ktorú sumu znalec určil
ako rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľností podľa technického stavu k dátumu 10.12.2003 (11.839,51
€) a všeobecnej hodnoty nehnuteľností podľa technického stavu k dátumu 28.9.2002 (7.078,80 €).

5. Z doplnku č. 117/2015 k znaleckému posudku č. 78/2010 zo dňa 19.7.2015 vzal súd za preukázané,
že všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 1.4.2008 predstavovala 7.078,80 € podľa technického
stavu v zmysle znaleckého posudku č. 84/2002, vypracovaného G.. W., ktorý zachytáva technický stav
nehnuteľností pred realizáciou stavebných prác. Všeobecná hodnota ku dňu 1.4.2008, vychádzajúc z

technického stavu zisteného ohliadkou, predstavuje 11.839,51 €, všeobecná hodnota ku dňu 1.4.2008
podľa technického stavu na základe údajov žalobkyne predstavuje taktiež 11.839,51 € a všeobecná
hodnota ku dňu 1.4.2008 podľa technického stavu podľa údajov žalovanej predstavuje 9.544,45 €.
Zhodnotenie nehnuteľností ku dňu 1.4.2008 v technickom stave zistenom ohliadkou, ako aj v technickom
stave podľa vyjadrenia žalobkyne znalec určil zhodnou sumou 4760,71 € a zhodnotenie nehnuteľností

k 1.4.2008 v technickom stave podľa vyjadrenia žalovanej znalec určil sumou 2.465,65 €. Konštatoval,
že technický stav nehnuteľností pred realizáciou stavebných prác bol zdokumentovaný znaleckým
posudkom č. 84/2002, vypracovaným G.. W., z ktorého aj vychádzal pri vypracovaní znaleckého
posudku č.78/2010 a jeho doplnkov (posudok vypracovaný dňa 2.10.2002 mimo súdneho konania,
pripojený k znaleckému posudku G.. W. S. č. 78/2010 na č.l. 210 spisu Okresného súdu Rožňava

sp. zn. 6C/36/2009, dokumentujúci technický stav nehnuteľností ku dňu 28.9.2002 a určujúci cenu
nehnuteľností ku dňu 28.9.2002) a dokladom o tom, kedy boli stavebné práce ukončené, je súpis
vykonanýchpráckudňu10.12.2003,zktoréhovychádzafakturáciavykonanýchprácfaktúrouč.33/2013
zo dňa 15.12.2003.

6. Výsluchom znalca G.. W. S. zistil, že žumpa zhodnotila rodinný dom o sumu 1.198,97 €, výmena
dverí nemala podstatný vplyv na zhodnotenie nehnuteľností, súčasné okná zhodnotili stavbu o 162,97
€, pozdlžný múr ako prvok dlhodobej životnosti sa taktiež prejavil vo všeobecnej hodnote nehnuteľností
a plot predstavuje príslušenstvo k stavbe, taktiež má dlhodobú životnosť a má vplyv na zhodnotenie
nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 3.000 €

je dôvodná, a preto v tejto časti jej vyhovel.

7. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 130 Obč.zákonníka, a teda uplatnený nárok vychádzajúc
z vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Košiciach v uznesení č.k. 6Co/87/2013-77 zo
dňa 4.11.2013 posúdil ako nárok žalobkyne na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložila na vec

po dobu oprávnenej držby v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Deň
vrátenia nehnuteľností ustálil ako 1.apríl 2008 a k tomuto dňu určil celkové zhodnotenie nehnuteľností
sumou 4.760,71 €, vychádzajúc z doplnkov znaleckého posudku Ing. W. S. č. 4/2015 a č. 117/2015.
Vykonanie rekonštrukčných prác žalobkyňou v období, keď bola zapísaná ako vlastníčka predmetnýchnehnuteľností, vzal za preukázané z výpovedí svedkov L. O., L. P., z listinných dôkazov - faktúry č.
33/2003, zo súpisu vykonaných prác zo dňa 10.12.2003 a z príjmových dokladov zo dňa 3.9.2003
a 15.12.2003 a pri určení miery zhodnotenie sporných nehnuteľností prihliadol najmä na závery

znaleckého posudku, ktorý porovnal hodnotu nehnuteľností pred začatím rekonštrukčných prác, ako
boli ocenené posudkom č. 84/2002 a po vykonaní rekonštrukčných prác, zistených ku dňu 1.4.2008.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala zhodnotenia v nižšej výške, než bola určená
znaleckým posudkom, vychádzajúc zo žaloby zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.000 €. Ohľadne
žumpy a plota, u ktorých žalovaná namietala, že nie sú zhodnotením rodinného domu č. 28, súd

uviedol, že oplotenie je spojené s rodinným domom a žumpa slúži tomuto rodinnému domu, preto nie
je rozhodujúce, že sa nachádza na inej parcele. Uzavrel, že tak žumpa aj plot sú súčasťou rodinného
domu, a preto predstavujú jeho zhodnotenie.

8. So vznesenou námietkou premlčania sa vysporiadal súd tak, že táto nie je dôvodná, pretože nárok
oprávneného držiteľa na náhradu účelne vynaložených nákladov sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej

premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa odovzdania veci. Keďže súd ustálil dátum odovzdania veci
dňom 1.4.2008 a žaloba bola podaná na súd dňa 1.4.2009, žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný.

9. Súd tiež neprihliadol na námietku započítania, nakoľko žalovaná len uviedla, že do výšky nároku
žalobkyne si započítala náhradu škody titulom ušlého obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľností

žalobkyňou. Svoj nárok nevyčíslila a neuviedla ani obdobie, za ktoré si uplatňuje náhradu škody
a neuviedla ani podstatné zložky zodpovednosti žalobkyne za náhradu škody, ako je to uvedené
v ustanovení § 420 ods. 1 a § 442 Občianskeho zákonníka. Nepreukázala protiprávne konanie
žalobkyne, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorú ani nevyčíslila. Preto nebolo
možné neexistujúcu tvrdenú pohľadávku žalovanej započítať v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho

zákonníka. Navyše žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť neužívala, len vykonala na nej rekonštrukčné
práce a v tej dobe bola vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko ich nadobudla riadnou darovacou zmluvou.
Žalovaná nepreukázala, že po 01.04.2008 žalobkyňa užívala sporné nehnuteľnosti, kedy by mohol
vzniknúť nárok podľa ustanovenia § 131 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa by bola
po 01.04. 2008 už neoprávnenou držiteľkou.

10. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením zhodnotenia po tom,
ako ju žalobkyňa písomne vyzvala na vydanie tohto zhodnotenia. Keďže ju vyzvala na vrátenie skôr,
ako si uplatnila úrok z omeškania, bolo jej možné tento úrok priznať podľa žaloby od 16.10.2008 do

zaplatenia.

11. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenie § 255 ods. 1,2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Súd nepriznal náhradu trov konania stranám

sporu podľa § 257 Civilného sporového poriadku z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane
žalobkyne, nakoľko bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a v súčasnej dobe je na materskej
dovolenke.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a žalovaná

vzhľadom na pôvodnú výšku žalovanej sumy bola úspešná vo väčšom rozsahu, súd podľa § 257
CSP nepriznal náhradu trov štátu, nakoľko tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti
s majetkovými pomermi strán sporu, keď žalobkyňa je aj v súčasnej dobe na materskej dovolenke a
žalovanej nevznikla povinnosť tieto trovy hradiť pre pomer úspechu vo veci.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaná.

14. Žalobkyňa napadla výrok o nepriznaní náhrady trov konania a navrhla rozsudok v napadnutom
výroku zmeniť tak, že súd jej prizná náhradu trov konania vo výške 100 %, vrátane trov odvolacieho
konania, alternatívne zruší výrok o trovách konania a vráti vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

Argumentovala tým, že po späťvzatí žaloby bola úspešná v nezastavenej časti a žalobe bolo v celom
rozsahu vyhovené. Naviac výška plnenia bola závislá od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Za správne považovala rozhodnutie, pokiaľ vzhľadom na jej majetkové pomery súd nepriznal náhradutrov konania žalovanej z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Navrhla preto priznať jej náhradu trov
konania podľa advokátskej tarify, ktoré zároveň vyčíslila.

15. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/
CSP a navrhla zmeniť rozsudok tak, že súd žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho konania. Vyčítala súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Naďalej namietala, že by žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom
zhodnotilapredmetnénehnuteľnosti,akoajžebybolaoprávnenoudržiteľkounehnuteľností,pretožeužv

čase darovania mala vedomosť o tom, že žalovaná sa domáha svojho vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam aj žalobou na súde. Za účelové označila tvrdenie žalobkyne, že už dňa 3.9.2003
vyplatila zálohu na stavebné práce vo výške 100.000,-Sk, čo v rámci dokazovania nepreukázala a
nepotvrdil to jednoznačne ani svedok Gejza Milko. Stavebné práce sa vykonávali v rokoch 2002 až
(máj) 2003, teda v čase, keď tieto nehnuteľnosti spoločne užívala žalovaná s L. O., čo potvrdili aj
svedkovia Š. F., H. Q. Y. D. O.. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľností až na základe darovacej

zmluvy, uzavretej dňa 29.9.2003. Jedine žalovaná sa vedela relevantne vyjadriť ku všetkým stavebným
prácam na predmetnej nehnuteľnosti, pretože ona bola iniciátorkou týchto stavebných úprav, ktoré
financoval L. O.. Žalobkyňa nemala žiadne vedomosti o stavebných úpravách, tieto stavebné práce
nikdy nefinancovala a nikdy tieto nehnuteľnosti neužívala, preto nie je možné hovoriť o oprávnenej
držbe. Namietala ďalej záver súdu, že žalobkyňa zhodnotila nehnuteľnosti najmenej v sume 3.000

€, keďže táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym dokladom o úhrade nákladov na rekonštrukciu
pre L. P.. Opakovane uviedla, že L. P. nemohol vystaviť predložené daňové doklady dňa 3.9.2003, ani
faktúru dňa 15.12.2003, keďže tieto doklady už uvádzali IČ DPH, čo sa však zaviedlo ako povinný
údaj až od 1.5.2004. Daňové doklady stavebníkom L. P. teda boli vyhotovené dodatočne, napriek
tomu ich súd uznal. V ďalšom poukazovala na neúplné znalecké dokazovania znalca G.. W. S.,

ktorý napriek vypracovanému doplnku nevedel jednoznačne vyčísliť celkové zhodnotenie predmetných
nehnuteľností, nevedel určiť, v ktorom období boli jednotlivé stavebné práce vykonané a zhodnotenie
nehnuteľností v doplnku sa v značnej miere odchyľuje od pôvodného finančného vyčíslenia zhodnotenia
nehnuteľností (5.908,66 €). V ďalšom namietala zhodnotenie nehnuteľností výstavbou žumpy, pretože
išlo o nefunkčnú vec, ktorá nemá technické parametre, nie je skolaudovaná, nie je napojiteľná na

predmetnú nehnuteľnosť a je teda nefunkčná. Nebol predložený ani certifikát vodotesnosti. V dome nie
je napojený prívod ani odtok vody, čo by mohlo potvrdiť funkčnosť žumpy. Nemožno tu hovoriť o žumpe,
ale iba o vybetónovej jame, o ktorej nie je známe, k čomu a komu by mohla slúžiť. Nie je pravdou, že
by bola súčasťou rodinného domu, navyše keď sa na predmetnom dvore nachádzali dva rodinné domy
súp.č. 28 a súp.č. 29, teda je otázne, ktorého rodinného domu je táto žumpa súčasťou. Táto žumpa

nie je spojená s rodinným domom súp.č. 28, neslúži pre tento rodinný dom a navyše sa nachádza na
inej parcele ako predmetný rodinný dom. Žumpa aj plot sú zapísané na LV č. XX, pričom zhodnotená
nehnuteľnosť - rodinný dom súp.č. 28 je zapísaný na LV XX. Za protirečivé považovala konštatovanie
súdu, že žalobkyňa nehnuteľnosť neužívala, vykonávala len rekonštrukčné práce, a to vo vzťahu k
jeho záveru, že žalobkyňa bola oprávnenou držiteľkou predmetných nehnuteľností. Je teda otázne, ako

sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou oprávnenej držby predmetných nehnuteľností žalobkyňou.
Podľa jej názoru súd dostatočne neodôvodnil a nevysvetlil svoje závery. Záver súdu o tom, že žalobkyňa
zhodnotila sporné nehnuteľnosti najmenej v sume 3.000 €, vychádza z dodatočne účelovo vyhotovených
účtovných dokladov L. P. a výpovede svedka L. O., ktorý je bývalým partnerom žalovanej, s ktorým má
žalovaná dieťa a s ktorým svedkom sa súdi už niekoľko rokov ohľadne výživného, tento svedok L. O.

je v danej veci nevierohodný, zaujatý vo vzťahu k žalovanej, s ktorou má dlhé roky narušené vzťahy,
a preto výpoveď tohto svedka nemôže súd vyhodnotiť ako dôkaz, na základe ktorého dospel k svojmu
záveru. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne

správny potvrdiť, pretože nie je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Poukázala
na to, že zo strany žalovanej ide o nekvalifikované popretie skutkových tvrdení žalobkyne tak, ako
to predpokladá ust. § 151 ods. 1,2 CSP, keďže vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach náležite a
relevantným spôsobom nepreukázala. Súd prvej inštancie postupoval v intenciách záverov krajského
súdu obsiahnutých v jeho zrušujúcom uznesení, vykonal navrhnuté dôkazy a dal odpovede na podstatné

skutkové a právne tvrdenia. Žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré boli súdu známe. Odvolací
súd prijal záver, že žalobkyňa ako oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov,
ktoré účelne vynaložila na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu
veci ku dňu vrátenia, pričom súd mal určiť rozsah zhodnotenia nehnuteľností žalobkyňou, čo aj urobildoplneným znaleckým posudkom a výsluchom samotného znalca. Žalobkyňa produkovala dôkazy -
výpovede svedkov, ako aj listinné dôkazy o tom, že objednala rekonštrukčné práce, ktoré realizovala
stavebná firma a aj svedok L. P., zhotoviteľ, potvrdil prijatie finančných prostriedkov od žalobkyne za

fakturované práce. Aj svedok L. O. potvrdil, že rekonštrukciu na dome realizovala a financovala
žalobkyňa a žalovaná nehnuteľnosť nerekonštruovala, nemala finančné prostriedky, keďže chodila do
školy. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie, čo financovala, kedy, komu a za aké práce
platila. Vykonanie rekonštrukčných prác potvrdil aj znalec a korešpondujú s prácami, ktoré vyfakturovala
stavebná firma. Podľa jej názoru súd správne právne posúdil aj namietanú žumpu a murovaný plot, ktoré

boli a sú súčasťou rodinného domu č. súp. 28, zapísaného na LV XX, kat. úz. W.E..

16. Žalovaná v replike znovu spochybnila oprávnenú držbu predmetných nehnuteľností žalobkyňou,
ktorá tieto nehnuteľnosti nikdy neužívala, poukazovala na skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremenonapreukázaniesvojichtvrdeníažesúdrozhodolbeználežitéhoodôvodneniasvojhorozsudku.
V ďalšom zopakovala svoju argumentáciu z odvolania. V závere namietala, že žalobkyňa nepreukázala

investície z vlastných finančných prostriedkov do predmetnej nehnuteľnosti a súd sa nevyporiadal s
jej majetkovými pomermi. Žalobkyňa pritom nemala žiadne úspory, bola rozvedenou matkou dvoch
maloletých detí a z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi.
Investícia sumy vyše 150.000,-Sk do cudzej nehnuteľnosti je nedôveryhodná.

17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že žalobkyni neprináleží náhrada trov konania
bez ohľadu na čiastočný úspech vo veci. Odkázala na vlastné odvolanie voči rozsudku, v ktorom
namietala rozhodnutie vo veci samej, pričom zotrváva na tomto stanovisku, ako aj na tom, že žalobkyňa
nemá právo na náhradu trov konania.

18. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobkyne a žalovanej
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust.§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. mája 2018 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené
dňa 22. mája 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3, § 378
ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22.Žalobkyňaižalovanáuplatniliodvolacídôvodvzmysleust.§365ods.1písm.h/CSP,t.j.,rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodilajsprávnyprávnyzáveranebolozistenéžiadneporušenieprocesnýchprávaniinávadakonania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.26. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Žalovaná argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej a ktoré by umožňovali prijať iné závery a boli by spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozsudku.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
uvádza nasledovné :

29. Predmetom konania v prejednávanom spore bolo po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie sumy
3.000 € titulom náhrady nákladov účelne vynaložených na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej počas

oprávnenej držby žalobkyňou v zmysle ust. § 130 ods. 3 Obč. zák..

30. Žalobkyňa zhodnotenie nehnuteľností vykonaním rekonštrukčných prác v konaní preukázala jednak
listinnými dôkazmi (faktúra 33/2003 zo dňa 15.12.2003, súpis vykonaných prác zo dňa 10.12.2003,
príjmový doklad z 3.9.2003 a 15.12.2003), ale aj výpoveďami svedkov. Svedok L. O. vyvrátil tvrdenia

žalovanej o jej investíciách do nehnuteľností a potvrdil vykonanie rekonštrukčných prác žalobkyňou, ako
aj ich úhradu z jej finančných prostriedkov. Rovnako svedok Gejza Milko vo svojej svedeckej výpovedi
potvrdil, že vykonal rekonštručné práce podľa súpisu a za tieto rekoštrukčné práce dostal zálohu od
žalobkyne a vlastnoručne vystavil aj daňové doklady.

31. Vykonanie prác, ktoré vyplynuli z vyššie vykonaných dôkazov, vyplynulo aj zo znaleckého posudku
G.. W. S. a jeho doplnkov, vypracovaných v tomto prebiehajúcom súdnom konaní.

32. Žalobkyňa teda uniesla svoje dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o investíciách do nehnuteľností
v čase, keď bola ako ich vlastníčka zapísaná v katastri nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo

dňa 29.9.2003.

33. Na druhej strane žalovaná v konaní svoje tvrdenia, že investície realizovala ona, žiadnymi dôkazmi
nepreukázala a jej obrana tak zostala iba v rovine nepreukázaných tvrdení.

34. K otázke oprávnenej držby žalobkyne v období od 29.9.2003 až do 1.4.2008 sa odvolací súd vyjadril
už vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 6Co/82/2013-77 zo dňa 4. novembra 2013 a z tohto záveru
vychádzal aj súd prvej inštancie.

35. Na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a L. O. dňa 29.9.2003, ktorej vklad

bol povolený do katastra nehnuteľností dňa 4.11.2003 a od ktorého dňa bola žalobkyňa v katastri
nehnuteľností vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností, sa totiž žalobkyňa oprávnene domnievala,
že je ich vlastníčkou a nakladala s nimi ako s vlastnou vecou. Tieto nehnuteľnosti teda zhodnotila
oprávnene domnievajúc sa, že je ich vlastníčkou. Ku strate dobrej viery došlo až právoplatným
rozhodnutím súdu o určení, že vlastníkom veci je žalovaná, t.j. dňom 1.4.2008.

36. Z vyššie uvedených dôvodov nenáležitá je aj odvolacia námietka žalovanej, že žalobkyňa nebola
oprávnenou držiteľkou nehnuteľností z dôvodu, že žalovaná sa domáhala svojich vlastníckych práv k
predmetným nehnuteľnostiam.

37. Nenáležité je aj tvrdenie žalovanej, že v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa dňa 3.9.2003
vyplatila zálohu za stavebné práce vo výške 100.000,- Sk, keďže táto skutočnosť bola preukázaná
predloženým príjmovým dokladom i výpoveďou svedka L. P., ktorý potvrdil, že tento doklad vlastnoručne
vystavil.

38. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že stavebné práce boli vykonané v rokoch 2002 až máj 2003, kedy tieto
nehnuteľnosti užívala s L. O., čo mali potvrdiť svedkovia Š.S. F., H. Q. Y. D. O., odvolací súd k tomu
uvádza, že označení svedkovia tieto skutkové tvrdenia nepotvrdili a na druhej strane v konaní bololistinnými dôkazmi a výpoveďou L. O. Y. L. P. preukázané, že rekonštrukčné práce boli vykonané až
potom, čo L. O. daroval nehnuteľnosti žalobkyni.

39. V konaní nebolo preukázané ani ďalšie tvrdenie žalovanej, že tieto práce mal financovať L.
O. a že by žalobkyňa nemala vedomosti o stavebných úpravách a stavebné práce nefinancovala.
Samotná skutočnosť, že žalobkyňa tieto nehnuteľnosti neužívala, nie je bez ďalšieho dôkazom o
tom, že nezabezpečovala aj finančne rekonštrukčné práce, ktorých vykonanie bolo nepochybne
preukázané znaleckým dokazovaním. Financovanie rekonštrukčných prác žalobkyňou jednoznačne

potvrdili svedkovia L. P. Y. L. O..

40. K námietke žalovanej, že nebolo preukázané zhodnotenie nehnuteľností žalobkyňou z dôvodu
nevieryhodnosti daňových dokladov vystavených L. P. odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť,
že na faktúre a príjmovom doklade je v predtlači kolónka DIČ/IČ-DPH, ktorá nie je vyplnená,
žiadnym spôsobom nespochybňuje dátum ich vystavenia. Vlastnoručné vyhotovenie týchto dokladov

s uvedenými údajmi na nich, vrátane dátumu vystavenia, bolo potvrdené svedeckou výpoveďou L. P.
(č.l. 17,18 spisu), ktorý potvrdil aj prevzatie finančných prostriedkov v zmysle týchto dokladov. Svedok
sa pritom vyjadril, že takéto predtlače dokladov mohli byť v obehu už skôr ako 1.5.2004, pričom on ich
vystavoval koncom roka 2003.

41. K námietkam žalovanej k znaleckému dokazovania vykonanému G.. W. S. odvolací súd uvádza, že
na základe uznesenia súdu znalec vypracoval znalecký posudok č. 78/2010 dňa 30.11.2010 a následne
k tomuto posudku v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu boli vypracované doplnky
č. 4/2015 a č. 117/2015, v zmysle ktorých znalec určil zhodnotenie nehnuteľností ku dňu 1.4.2008
žalobkyňou sumou 4.760,71 €, pričom spôsob výpočtu tejto sumy v znaleckom posudku podrobne

vysvetlil. Za účelom určenia zhodnotenia nehnuteľností ku dňu 1.4.2008 vychádzal z porovnania
technického stavu sporných nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 84/2002, ktorým bol zisťovaný
technický stav a cena nehnuteľností ku dňu 28.9.2002 (všeobecná hodnota nehnuteľností v tomto
technickom stave a k tomuto dátumu bola určená sumou 7.078,80 €) a technického stavu sporných
nehnuteľností zisteného ohliadkou, ktorý bol zhodný s technickým stavom podľa údajov žalobkyne

a tomu zodpovedajúcej ceny (všeobecná hodnota nehnuteľností zodpovedajúca tomuto technickému
stavu predstavovala 11.839,51 €). Rozdiel týchto všeobecných hodnôt predstavuje zhodnotenie prácami
vykonanými žalobkyňou.

42. Pokiaľ v znaleckom posudku č. 78/2010 určil znalec zhodnotenie sumou 5.908,66 €, je potrebné

poukázať na to, že v tomto znaleckom posudku porovnával stav k 28.9.2002 so stavom ku dňu
vypracovania posudku dňa 24.11.2010, pričom v doplnkoch porovnával stav k 28.9.2002 so stavom ku
dňu 1.4.2008.

43.Znalecsavosvojejvýpovedipredsúdom(č.l.159anasl.spisu)vyporiadalajsnámietkamižalovanej,

týkajúcimi sa zhodnotenia domu žumpou a plotom jednoznačne v tom zmysle, že žumpa i plot zhodnotili
rodinný dom. Žumpa je objekt, ktorý by dokázal plniť svoju funkciu a takáto stavba sa nekolauduje.
Pri znaleckej činnosti sa nedalo posúdiť, či objekt žumpy je vodotesný, ale aj v prípade, že by nebola
vodotesná, s malými úpravami by sa to dalo zabezpečiť a žumpa je prevádzkyschopná a spôsobilá
plniť funkciu žumpy. Plot je príslušenstvom k stavbe a predstavuje prvok dlhodobej životnosti, preto

zhodnocuje dom.

44. Zároveň z rozsudku súdu z ods. 41 odôvodnenia vyplýva, ako sa s touto otázkou (zhodnotenia
nehnuteľností vybudovaním žumpy a plotu) vyporiadal súd. Súd uzavrel, že žumpa a plot sú súčasťou
rodinného domu č. 28, zapísaného na LV XX, a to v zmysle § 120 ods. 2 Obč. zák., ktorému slúžia ako

hlavnej veci, a teda podľa svojej povahy patria k tomuto rodinnému domu ako jeho súčasť a nemôžu
byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila, oplotenie je spojené s rodinným domom a nie je
preto podstatné, že sú zapísané na inom liste vlastníctva.

45. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanej v odvolaní, že žumpa i plot sú súčasťou iného

rodinného domu (rodinný dom súp. č. 29), ktorý sa nachádza na tom istom dvore s rodinným domom
súp. č. 2846. K odvolacej námietke žalovanej, v zmysle ktorej je rozporný záver súdu, že žalobkyňa bola
oprávnenou držiteľkou nehnuteľností vzhľadom na jej tvrdenie v konaní, že nehnuteľnosti nikdy
neužívala, odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 123 Obč. zák. vlastník je oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

47. Je teda výlučne oprávnením vlastníka, nie však jeho povinnosťou nehnuteľnosť užívať a samotná
skutočnosť, že vlastník nehnuteľnosť neužíva v tom zmysle, že v tejto nehnuteľnosti býva, nijako
neovplyvňuje jeho postavenie ako vlastníka.

48. V prejednávanej veci skutočnosť, že žalobkyňa nehnuteľnosti neužívala na bývanie logicky vyplýva
z tej skutočnosti, že nehnuteľnosti boli rekonštruované, a teda žalobkyňa svoje „vlastnícke právo“
realizovala tým, že vykonávala stavebné úpravy na týchto nehnuteľnostiach v dobrej viere, že je ich
vlastníčkou.

49. Spochybňovanie oprávnenej držby z vyššie uvedených dôvodov je nenáležité.

50. Rovnako namietanie nevieryhodnosti svedka L. O. iba z toho dôvodu, že jeho výpoveď potvrdila
skutkové tvrdenia žalobkyne a vyvrátila obranu žalovanej, je taktiež nenáležité.

51. Svedok L. O. mal blízke vzťahy tak so žalovanou, ako aj so žalobkyňou a tieto v súčasnosti
nepretrvávajú ani s jednou z nich.

52. Výpoveď tohto svedka pritom súd hodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi
a prihliadajúc na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a skutočnosti zistené výpoveďou svedka

korešpondujú skutočnostiam zisteným ostatnými vykonanými dôkazmi, preto ani z tohto dôvodu
nevznikli pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti výpovede tohto svedka.

53. Nenáležitá je aj námietka o nedostatočnom odôvodnení rozsudku, keďže tento obsahuje všetky
náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 1,2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, k akým skutkovým

zisteniam a na základe akých vykonaných dôkazov súd dospel a ako právne vec posúdil, akými úvahami
sa riadil pri rozhodovaní a tento rozsudok je preskúmateľný tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné a odvolací súd
rozsudok vo veci samej ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

55. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania a v tomto smere
nedôvodné sú odvolacie námietky žalobkyne, podľa názoru ktorej bola v konaní plne úspešná.

56. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 11.385,51 €, pričom žalobkyňa počas konania zobrala

žalobu späť čo do sumy 8.385,51 €, čím zavinila zastavenie konania v tejto časti a v tomto rozsahu je
potrebné hovoriť o jej neúspechu v konaní, čo predstavuje 73,6 %. Vo zvyšnej časti, t.j. pokiaľ ide o sumu
3.000 €, bola úspešná, t.j. v rozsahu 26,4 %. Z uvedeného vyplýva, že v prevažnej časti bola v konaní
úspešná žalovaná a celkový úspech žalovanej predstavuje 47,2 % (73,6 - 26,4) a v tomto rozsahu by jej
patril voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Súd

však žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal s poukazom na ust. § 257.

57. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nie je možné stotožniť sa so žalobkyňou v tom, že po späťvzatí
žaloby bola úspešná v celom rozsahu, a teda patrí jej náhrada trov konania v rozsahu 100 % a taktiež
nejde o prípad, kedy by výška plnenia bola závislá od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Výšku

zhodnotenia nehnuteľností pred podaním žaloby mala možnosť žalobkyňa ustáliť na základe odborného
posúdenia alebo znaleckého posudku, ktorý mala možnosť dať si vypracovať a na jeho základe domáhať
sa nároku uplatneného žalobou.

58. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §

255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobkyňa aj žalovaná boli v odvolacom konaní (ne)úspešné v
rovnakompomere,keďžeodvolacísúdodvolaniuanijednejznichnevyhovel,pretoodvolacísúdvyslovil,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).