Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Monika Vozárová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/75/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218940
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114218940.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: V. D., rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, R. F. XXX/XXA, S., zastúpená: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec
proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, H.. P. XX, S., zastúpený: Mgr. Viera Laczová, advokátka,
Dolné Bašty 2, Trnava, o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese S., obec S.,
katastrálne územie S., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby, rodinný dom so
súpisným číslom XXXX postavený na parcele číslo XXXX, garáž so súpisným číslom XXXX postavená
na parcele číslo XXXX ako i pozemky, parcely registra "E." evidované na katastrálnej mape, parcelné
číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelné čílo XXXX - záhrady vo
výmere XX m2, vo veľkosti X/X-iny vzhľadom k celku patrí do dedičstva po V. S., rodenej A., narodenej
XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. H.. P. XXXX/XX, S..
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.07.2014 doručenou súdu dňa 14.07.2014 domáhala určenia, že
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese S., obec S., katastrálne územie
S., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby, rodinný dom so súpisným číslom
XXXX postavený na parcele číslo XXXX, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele číslo
XXXX ako i pozemky, parcely registra "." evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelné čílo XXXX - záhrady vo výmere XX m2,
vo veľkosti X/X-iny vzhľadom k celku (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti") patrí do dedičstva po V.
S., rodenej A., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. H.. P. XXXX/XX,
S.. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že strany sporu sú deťmi po nebohej V. S., ktorá zomrela
dňa XX.XX.XXXX. Dňa 22.07.2013 sa na notárskom úrade Q.. J.. J. S. v S. uskutočnilo dedičské
konanie po poručiteľke 6D/159/2013, Dnot 55/2013, v ktorom bol prejednaný majetok poručiteľky, ktorý
vlastnila ku dňu svojej smrti. Strany sporu boli jedinými dedičmi a vo veci dedičstva po poručiteľke sa
vzájomne vyporiadali dohodou. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o
dedičstve dňa 07.08.2013. Predmetom dedičstva neboli predmetné nehnuteľnosti, v ktorých poručiteľka
do svojej smrti žila a ktoré užívala. Žalobkyňa až po smrti poručiteľky v rámci dedičského konania
lustráciou evidencie katastra nehnuteľností a to LV č. XXXX zistila, že poručiteľka mala nehnuteľnosti
ešte za svojho života darovať žalovanému na základe darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa
21.06.2011. Žalobkyňa považuje darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko poručiteľka nebola v časeuzatvorenia zmluvy v dôsledku vážneho ochorenia (duševnej poruchy) spôsobilá rozpoznať dôsledky
svojho konania. Zdravotný stav poručiteľky sa začal zhoršovať už v roku 2005, kedy si žalobkyňa
začala všímať, že jej matka máva problémy s pamäťou a vnímaním okolia. V dôsledku týchto príznakov
žalobkyňa zobrala poručiteľku na psychiatrické vyšetrenie, kde sa zistila u poručiteľky začínajúca
oganická bludová porucha. Postupne so zvyšujúcim sa vekom sa zdravotný stav poručiteľky graduálne
zhoršoval, zabúdala čoraz viacej a strácala orientáciu. V konečnom dôsledku bolo treba mať poručiteľku
pod stálym dohľadom, pretože sa u nej začali objavovať paranoidné stavy. V.. M. R., psychiatrička,
u ktorej sa poručiteľka liečila, vydala žalobkyni potvrdenie o zdravotnom stave poručiteľky v ktorom
uviedla, že poručiteľka trpela bludovou poruchou, liečila sa antidepresívami a neuroleptikami. Podľa
vyjadrenia psychiatričky poručiteľka nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ale v roku 2010
mohla byť podľa jej názoru ovplyvnená pri rozhodovaní duševnou poruchou. Lekárka v lekárskom
náleze taktiež uviedla, že pre prípad súdneho konania o právoplatnosť zmluvy by bolo vhodné skúmanie
znalcom psychiatrom. Žalobkyňa si tak u F.. V.. K. C., E.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria a sexuológia objednala vypracovanie znaleckého posudku. Znalec dospel k záveru,
že ak by bola poručiteľka znalecky vyšetrená pred podpísaním darovacej zmluvy, tak je vysoko
pravdepodobné, že by ju súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony z dôvodu psychiatrických porúch.
Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že poručiteľka trpela v čase bezodplatného prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného vážnou duševnou poruchou (bludmi), ktorá mala za
následok,ženebolaschopnávnímaťrealitu,svojeokolieanidôsledkysvojhokonania.Darovaciuzmluvu
uzatvorenú medzi poručiteľkou a žalovaným je preto potrebné podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
za absolútne neplatnú. Žalovaný využil nepriaznivý zdravotný stav poručiteľky k tomu, aby ešte za
života získal jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a tieto tak neboli predmetom dedičského konania
po smrti poručiteľky, čo je konanie, ktoré nemôže požívať žiadnu právnu ochranu. Žalobkyňa žiada, aby
súd ako predbežnú otázku určil, že darovacia zmluva je neplatná. Žalobkyňa mala s matkou vždy dobrý
vzťah a v starobe sa o ňu starala, brávala ju na nákupy, návštevy po rodine. Žalobkyňa je presvedčená,
že poručiteľka by ju takýmto konaním nepripravila o dedičstvo, o čom svedčí aj fakt, že poručiteľka
sa o darovaní nehnuteľnosti žalovanému nikdy nezmienila žalobkyni ani iným členom rodiny, s ktorými
prichádzaladokontaktu,očomsvedčianotárskyoverenévyhláseniasvedkov.Oúčelovostianečestnosti
žalovaného svedčí aj fakt, že o uzatvorení darovacej zmluvy sa žalovaný žalobkyni - jeho sestre ani
iným príbuzným za života poručiteľky nezmienil, aby nebolo možné tento protiprávny vzťah za jej života
napraviť. Vzhľadom na to, že poručiteľka konala pri uzatváraní darovacej zmluvy v duševnej poruche,
darovacia zmluva je absolútne neplatná a nehnuteľnosti mali byť predmetom dedičstva po poručiteľke.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov V.. M. R., V. M., P. A., P. W., V.
W.,V.M.,X.K.,oboznámenímsožalobouzodňa10.07.2014,osvedčenímodedičstveč.k.6D/159/2013,
Dnot 55/2013 zo dňa 22.07.2013, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, darovacou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXXX, lekárskym nálezom V.. M. R. zo dňa 05.04.2013, 07.03.2011, 30.06.2011, znaleckým
posudkom F.. V.. K. C., E.. č. 6/2013, listom žalobkyne zo dňa 27.03.2014, odpoveďou žalovaného na
výzvu na plnenie zo dňa 03.06.2014, zmluvou o prevode vlastníctva bytu so záložným právom zo dňa
22.05.2011, znaleckým posudkom V.. C. Y. č. 38/2015, ako aj obsahom celého spisového materiálu a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:
3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žiada, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach, patrí do dedičstva po V. S., rod. A., nar. X.X.XXXX, ktorá naposledy bývala v S., ul.
H.. P. XXXX/XX, ktorá zomrela XX.X.XXXX. Poručiteľka za svojho života dňa 21.6.2011 uzatvorila so
žalovaným darovaciu zmluvu, na základe ktorej mala žalovanému predmetné nehnuteľnosti darovať.
Žalobkyňa namieta platnosť tejto darovacej zmluvy, poručiteľka po smrti svojho manžela v r. XXXX,
začala mať problémy s pamäťou a vnímaním okolia. Od r. 2005 až do r. 2010 starostlivosť o poručiteľku
zabezpečovala žalobkyňa a to tak, že prvý rok od smrti manžela poručiteľky s ňou pravidelne spávala
buď v dome poručiteľky, alebo poručiteľka chodila k žalobkyni. Od r. 2006 do r. 2010 žalobkyňa
pravidelne dva - tri krát týždenne svoju matku navštevovala, pomáhala jej s nákupmi, chodili spolu
na prechádzky, chodili spolu na chatu, na návštevy k príbuzným do B. A.. Žalobkyňa zabezpečovala
zdravotnú starostlivosť svojej matke tým, že ju sprevádzala na všetky vyšetrenia. Zdravotný stav
poručiteľky sa postupne zhoršoval do takej miery, že na jeseň r. 2010 po návšteve u V.. A. si začala
poručiteľka namýšľať, že žalobkyňa aj s lekárom jej mali dať niečo podpísať, údajne niečo ohľadne
predmetných nehnuteľností. Nič takéto nebolo pravdou, avšak poručiteľka vzhľadom na svoj zdravotný
stav, si to nedala vysvetliť, vznikali rôzne konfliktné situácie, v dôsledku ktorých žalobkyňa od decembra
2010 prestala k matke pravidelne dochádzať tak, ako predtým. Keď aj žalobkyňa po tom decembri2010 prišla do domu, kde bývala matka účastníkov, už boli vymenené zámky na dverách, dostala
sa len po bránku, stalo sa, že matka povedala, že ju ide pustiť, ale nevedela nájsť kľúče, tak sa
rozprávali iba pri bráne. Keďže do r. 2010 žalobkyňa zabezpečovala všetky záležitosti svojej matky
medzi iným aj platby za elektrinu, chodili jej pravidelne upomienky, keďže matka zabúdala platiť poplatky.
V r. 2012 v súvislosti s upomienkami za elektriku, žalobkyňa na katastri v S. zistila, že matka svoju
spoluvlastnícky podiel darovala žalovanému. Keď sa žalobkyňa poručiteľky na toto spýtala, jej odpoveď
bola, že ona o ničom nevie. Stávalo sa, že žalobkyňa požiadala matku, že si chce požičať nádobu na
masť, matka jej povedala, že jej ju požičia, ale krátko na to jej volal žalovaný, čo od matky pýta, aký
olej, takže ona nevedela, o čom sa predtým rozprávali. Žalobkyňa mala v dome matky uložené zimné
pneumatiky a keď si po ne prišla, tak matka vykrikovala na dvore, že jej nič nedá, ona tu nič nemá,
na čo žalobkyňa zavolala bratovi a až na základe toho jej matky vydala pneumatiky na auto. Keďže
žalobkyňa s matkou chodila k lekárom, mala jej zdravotnú dokumentáciu, ktorá ich mohla predložiť
znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poručiteľka
trpela organickou bludovou poruchou s bludmi, ktoré sa začali prejavovať koncom r. 2010. Schopnosť
plnohodnotne chápať zmysel darovacej zmluvy v dobe 21.6.2011, bola krajne problematická, nielen z
dôvodu postihnutia demenciou, ale aj v dôsledku paranoidného nastavenia voči žalobkyni. Z potvrdenia
z 10.10.2014 o možnosti predaja rodinného domu predloženého žalovaným vyplýva, že žalobkyňa
požadovala polovicu z kúpnej ceny, z čoho vyplýva, že neakceptovala darovaciu zmluvu. Z listu zo
dňa 27.3.2014, ktorý písala žalobkyňa adresovaný žalovanému, vyplýva, že žalobkyňa chcela, aby bola
vyplatená sumou 16.600 Eur ako hodnoty jej podielu na LV č. XXX a že v takom prípade by sa nesúdila.
Nie je pravda, že predmetnou darovacou zmluvou malo dôjsť k vyrovnaniu toho, čo jej matka mala dať na
zakúpenie bytu, pretože matka ich matky mala nehnuteľnosť v S., ktorá sa búrala a miesto toho dostala
štátny byt v S., bola asanantka a keď ochorela, išla bývať k ich matke, teda žalobkyňa sa s ňou vymenila
a išla bývať do jej bytu. Po smrti manžela žalobkyňa predmetný byt odkúpila za 18.000 Sk z vlastných
finančných prostriedkov. Je pravda, že matka tak ako jej aj žalovanému za života dávala nejaké peniaze.
Pokiaľ ide o lekársky nález V.. M. R. z 30.6.2011, že matka účastníkov konania bola v stabilizovanom
psychickom stave, spôsobilá na právne úkony, tak toto potvrdenie sa podľa lekárky vydalo z dôvodu,
aby mohla preberať starobný dôchodok, v tom čase sa o žiadnej zmluve, ktorú by mala podpísať matka
účastníkov, nehovorilo a zmluva bola podpísaná predtým 21.6.2011. Podľa správy lekárky - neurologičky
V.. X. zo dňa 7.9.2010, pacientka asi pol roka výrazne zabúda, musí si kontrolovať podľa mobilu, aký
je dátum, stále má vnútorný strach, obavy. V decembri 2010 bola u V.. R., ktorá napísala, že pacientka
sa cíti horšie, podľa syna mala nejaký zlý sen, sami neveria tomu, o čom ich presviedčala, cíti strach,
stres, napätie, hovorí o tom, ako ju dcéra zradila, ako by ju niekto naháňal, bojí sa, má nedôveru voči
obvodnému lekárovi, vraj jej dal niečo podpísať, nevie čo. V januári 2011 pacientka je ľútostivá, premýšľa
nad problémami, plačlivá, horšie spáva. V máji 2011: pacientka sa cíti pomerne dobre, pamäť zaostáva,
stále má pocity, že jej okolie chce ublížiť, prestala podozrievať dcéru, kľudná, chuť do jedla, aktivita
slabšia. Stav menovanej bol vážny, mala bludovú poruchu, vymýšľala si a v máji už prestala dcéru
podozrievať a následne v júni 2011 podpísala zmluvu. Podľa znaleckých vyjadrení, výsluchov svedkov
a dvoch znaleckých posudkov preukázala žalobkyňa dostatočne skutočnosť, že matka účastníkov V.
S. v čase, keď podpísala darovaciu zmluvu bola nespôsobilá v dôsledku svojho zlého zdravotného
stavu posúdiť dôsledky tohto právneho úkonu, darovacia zmluva v dôsledku nespôsobilosti darkyne je
neplatná a preto podiel, ktorý patril menovanej má byť predmetom dedičstva.
4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, lebo žalobkyňa vedela o
predmetnej darovacej zmluve, a to už v r. 2012, ako bolo povedané na dnešnom pojednávaní, napriek
tomu nepodala žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, a to jednoznačne z dôvodu, že túto darovaciu
zmluvu akceptovala, nakoľko matka účastníkov konania za života zabezpečila a uhradila žalobkyni
byt a z toho dôvodu, predmetný podiel na nehnuteľnosti darovala synovi, teda žalovanému. O tom,
že žalobkyňa nemala záujem podať žalobu a darovanie akceptovala, svedčí aj potvrdenie o predaji
rodinného domu, z ktorého je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť sa mala predať a žalovaný mal
vyplatiť žalobkyni z kúpnej ceny podiel veľkosť podielu X/X. Tieto skutočnosti deklaruje aj samotná výzva
žalobkyne žalovanému, zaslaná 27.3.2014 a po zaslaní odpovede žalovaným zo dňa 3.6.2014, keď
žalobkyňanesúhlasilaskúpnoucenou,bolanáslednepodanápredmetnážaloba.Žalovanýnesúhlasíso
znaleckýmposudkom,nakoľko žalovanýdisponujelekárskymzáznamomV..R.vrozhodnomobdobí,že
poručiteľkabolaschopnáanebolapozbavenásvojprávnosti.Zuvedenéhozáznamuvyplývaskutočnosť,
že v tom čase už žalobkyňa nemala dobrý vzťah s matkou, keď na otázku lekárky poručiteľka odpovedá
v r. 2011, že s dcérou už trochu komunikuje. Takýto návrh žalobkyne nemôže požívať právnu ochranu,
bol podaný zo špekulatívnych dôvodov, keď nebolo vyhovené jej návrhu na kúpnu cenu ohľadompredaja jej spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, preto žalovaný žiada žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Predmetný spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti mu
matka darovala z dôvodu, že ju mal dochovať, žalovaný sa o ňu staral od novembra 2010, ona bývala
najskôr u žalovaného nejakých 5 mesiacov, aby sa jej zlepšil zdravotný stav, potom bývala aj u seba
doma, pretože bola viazaná na ten dom. Od r. 2010 chodil len žalovaný s matkou po lekároch a staral
sa o ňu. V čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy žalobkyňa o nej nevedela, dozvedela sa o
nej po 2 - 3 mesiacoch od jej uzavretia. Žalovaný uviedol, že svedkyňa P. A. nemohla volať p. S. v
piatok pred jej smrťou na prechádzku, nakoľko menovaná bola 10 dní pred smrťou hospitalizovaná
v nemocnici. V. S. bola v zlom zdravotnom stave na konci r. 2010, lebo mala problémy s dcérou a
v r. 2011, odkedy bola v starostlivosti syna, sa u nej zdravotný stav zlepšil, čo vyplýva z lekárskych
nálezov, že v čase pred aj po uzavretí darovacej zmluvy bola spôsobilá na právne úkony. Znalecký
posudok doc. C. vychádzal z neobjektívnych skutočností, neboli mu predložené všetky dokumenty,
ktoré mali preukazovať zdravotný stav posudzovanej v rozhodnom období, t.j. pred podpisom aj po
podpisepredmetnejzmluvy.Niejeanijednoznačnékategorickévyjadrenieznalca,ktorýdospelkzáveru,
že je pravdepodobné, že nebola posudzovaná spôsobilá na takýto právny úkon, ďalej žalobkyňa ako
dôkaz predložila písomné vyhlásenie svedkov, ktorí boli vypočutí na pojednávaní 16.2.2014, kde bolo
preukázané, že toto vyjadrenie dali na žiadosť žalobkyne a aj na základe jej vyjadrenia, takéto posúdenie
odpísali. Žalovaný preukázal nepravdivé výpovede svedkov na strane žalobkyne. Znalkyňa V.. C. Y.
sa v znaleckom posudku nevyjadrila nepochybne, uviedla, že s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa
istote sa dá skonštatovať, že by posudzovaná bola obmedzená spôsobilosti právnym úkonom. Tento
znalecký posudok je len jedným z dôkazov a je potrebné vykonať a prijať všetky dôkazy. Žalobkyňa
svedeckými výpoveďami a znaleckým posudkom nedokázala, že by posudzovaná bola nespôsobilá
podpísať zmluvu, žalovaný v konaní svedeckými výpoveďami, najmä V. M. ako aj samotnou výpoveďou
V.. M. R. na pojednávaní 16.12.2014, ktorá bola ošetrujúcou lekárkou posudzovanej a v rozhodnom
období pôsobila ako súdna znalkyňa v odvetví psychiatria a v tom čase vystavila lekárske nálezy,
konkrétne zo dňa 7.3.2011, 5.5.2011, 30.6.2011, teda v čase pred podpisom aj po podpise darovacej
zmluvy, že posudzovaná je spôsobilá na právne úkony, toto potvrdila aj na pojednávaní 16.12.2014,
keď sa jednoznačne vyjadrila, že ak by bola posudzovaná paranoidná alebo dementná, tak by jej takéto
potvrdenie nedala. Ďalej uviedla, že potvrdenie vystavila na žiadosť menovanej posudzovanej. Žalovaný
preukázal spôsobilosť posudzovanej na úkon podpísania darovacej zmluvy 21.6.2011. Bola to vôľa
posudzovanej zomrelej V. S. a preto by ju bolo potrebné rešpektovať, potvrdila to svedkyňa M., ktorá
s ňou bola v kontakte aj v tomto čase a posudzovaná sa vyjadrila, že nakoľko dcére žalobkyni dala
peniaze na byt, preto synovi žalovanému darovala celý svoj podiel na nehnuteľnosti s tým, že žalobkyňa
tam má svoj podiel po otcovi. Od znalkyne V.. Y. žiadal žalovaný odpoveď len na jedinú otázku - v
znaleckom posudkom na str. 28 bod 6, znalkyňa odpoveď na ňu nedala. Posudzovaná mala v roku 2010
očividný strach z dcéry, v roku 2011 mala stabilizovaný stav počas celého roka teda aj v čase podpisu
tejto zmluvy. Zarážajúce v znaleckom posudku je, že V.. R. sa vyjadrila v roku 2011 písomne, v roku
2014 ústne na pojednávaní to potvrdila a jednoznačne sa vyjadrila, že posudzovaná bola spôsobilá na
právneúkonyatakétopotvrdeniedávavždyvtedy,keďchceniektourobiťúkonprednotárom,nevyjadrila
sa, že by o to žiadala z dôvodu poberania starobného dôchodku, túto fikciu vyslovila len žalobkyňa
na pojednávaní. Napriek tomu v znaleckom posudku p. Y. na str.8 ods. 2. znalkyňa narábala len s
jednostrannými informáciami, ktoré poslúžili na potvrdenie zlého zdravotného stavu posudzovanej a jej
nespôsobilosť na podpísanie darovacej zmluvy. Titulom záverečnej reči žalovaný uviedol, že trvá na tom,
že znalecké dokazovanie v konaní nepochybne nevyjadrilo nespôsobilosť posudzovanej k takémuto
úkonu. Žalobkyňa ani svedeckými výpoveďami toto nepreukázala. Vyjadrenie V.. R. považuje žalovaný
za správne, bola ošetrujúcou lekárkou posudzovanej v rozhodnom období, je to znalkyňa z odvetvia
psychiatria. Žaloba je nedôvodná, účelová, nakoľko žalobkyňa túto darovaciu zmluvu nenamietala ani
v čase dedičského konania a žalobu podala až po tom, keď jej žalovaný odmietol vyplatiť jej podiel na
nehnuteľnosti vo výške 16.600 eur, čo bola neprimeraná cena vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti.
5. Svedkyňa V.. M. R. na pojednávaní uviedla, že nález zo dňa 5.4.2013 založený v spise na
č.l. 10 napísala po tom, čo poručiteľka zomrela a prišla za ňou žalobkyňa, aby sa vyjadrila k jej
zdravotnému stavu. Poručiteľka bola od r. 2008 do 2012 v jej ambulantnej starostlivosti, spočiatku mala
diagnostikovanú panickú poruchu, ktorej symptómy sa liečbou upravili, nejakú dobu potom v období asi
pol roka nechodila na kontroly, potom liečbu mierne zintenzívnili, potom sa začali prejavovať diskrétne
príznaky paranoje, ktoré si nevyžiadali hospitalizáciu, pridali neuroleptiká a znovu symptómy odozneli
a pacientka sa doliečila, až kým po cievnej príhode nezomrela. Je možné, že keby sa rozhodovala v
období akútnych ťažkostí, tento jej zdravotný stav ju mohol teoreticky ovplyvniť v rozhodovaní, napr.pri nejakej pre ňu emočne významnej situácii. To je skôr otázka na znalca a nie na ambulantného
psychiatra. Po zdravotnej stránke bola v poriadku, nemala psychotické príznaky, ani príznaky demencie.
Svedkyňa asi pri 2 kontrolách zachytila príznaky paranoje, keď sa jej spätne na to pýtala, povedala, že
to asi bol nejaký zlý sen, potom sa tomu nevenovali. Svedkyňa verí, že poručiteľka pravidelne užívala
lieky, ale žiadny lekár si v tomto nemôže byť 100 %-ne istý, na kontroly chodila pravidelne a v určitom
období dekompenzácie jej stavu mala nasadenú 10 dňovú injekčnú liečbu, ktorej sa riadne podrobila.
Na otázku žalovaného, čo svedkyňa myslela tým, že v lekárskom náleze zo dňa 5.4.2013 uviedla,
že v r. 2010 mohla byť menovaná ovplyvnená pri rozhodovaní duševnou poruchou, či myslela nejaké
konkrétne rozhodnutie v r. 2010, svedkyňa uviedla, že nie, myslela to všeobecne, že sa to nedá vylúčiť,
že mohla byť v tom r. 2010 nie v práve kompenzovanom stave. Na otázku žalovaného, keď na dnešnom
pojednávaní svedkyňa spomenula, že v čase akútnych ťažkostí mohol menovanú ovplyvniť jej zdravotný
stav pri rozhodovaní, či myslela konkrétne akútne ťažkosti, svedkyňa uviedla, že nie, stav v r. 2010 u
menovanej kolísal, v novembri 2010 prvýkrát stanovila diagnózu paranoje a potom v r. 2011 v januári
príznaky tejto choroby odozneli alebo ich nechcela priznať a v decembri 2010 bola tá 10-dňová injekčná
liečba z dôvodu úzkosti, nie z dôvodu paranoje. V decembri 2010 mohlo byť obdobie akútnych ťažkostí
u menovanej, ktoré sa začiatkom r. 2011 zmiernili a nastalo obdobie zlepšenia. Ide o chronické príznaky,
pod vplyvom liekov bola v dobrom stave, už viac neprišlo k dekompenzácii. V novembri 2010 poručiteľka
uviedla, že s dcérou mala nejaký problém, chcela ju zrejme pripraviť o byt, dcéra zatiahla vraj do toho
aj obvodného lekára, nútila ju urobiť niečo, čo nevedela vysvetliť a vtedy svedkyňa dospela k záveru,
že u menovanej sú príznaky paranoje. Pokiaľ ide o lekárske nálezy zo dňa 7.3.2011 a 30.6.2011, kde
sa vyjadrila, že pacientka je v stabilizovanom psychickom stave a spôsobilá na právne úkony, bolo to
na základe stavu, v akom bola v čase vyšetrenia. Posledné kontroly ju sprevádzal syn, ale či bol aj pri
týchto kontrolách, k tomu sa nevie vyjadriť. Zo začiatku chodila pacientka sama, niekoľkokrát bol s ňou
na kontrolách aj syn. Pokiaľ ide o lekársky nález zo dňa 30.6.2011, bolo to na žiadosť pacientky, stáva sa
to v prípadoch, keď starší ľudia chcú robiť nejaký právny úkon u notára a ten si napr. vyžaduje potvrdenie
o zdravotnom stave. Keby svedkyňa videla, že pacientka je paranoidná alebo dementná, určite by to
nenapísala. Pri tejto chorobe sa môže vyskytnúť kolísanie stavu, avšak lieky by ju mali liečiť a vďaka
nim by sa mal zlepšovať a stabilizovať.
6. Svedkyňa V. M. na pojednávaní uviedla, že býva neďaleko, kde bývala poručiteľka, je poštárka pre
súkromnú spoločnosť, nosila menovanej poštu a niekedy jej pomáhala s nákupom. Poručiteľka vždy
rozprávala, že keby nemala dcéru, nevie, čo by robila. Asi od r. 2009 jej niekedy pripadala veľmi divná,
keď ju stretla na ulici a napr. jej pomohla s nákupom a išli k nej domov, poručiteľka nevedela, kde býva,
raz jej povedala, že má strašný bordel v garáži, že V. si to nevypratala, tak sa tam išli pozrieť a garáž bola
prázdna, alebo niekedy jej povedala, že bola na návšteve a videla ju, ako išla jednou ulicou a druhou
sa hneď vracala späť, takže na žiadnej návšteve nemohla byť. Niekedy jej pripadala taká nekompletná.
Svedkyňa nevie, kto sa o ňu potom staral, u koho bola, raz jej poručiteľka povedal, že syn jej natankuje
lieky a že je sama. Asi v r. 2009-2010 jej poručiteľka rozprávala o dcére, že keby sa o ňu ona nepostarala,
že nevie, čo by s ňou bolo, že syn sa o ňu nepostará. V r. 2009 - 2010 sa najviac rozprávali, neskôr
to nevnímala, ani to neriešila
7.SvedkyňaP.A.napojednávaníviedla,žebolatretiasusedaporučiteľkyaboliajtrochuvpríbuzenskom
vzťahu, často sa navštevovali, avšak v poslednom období asi tak 2 roky pred jej smrťou si svedkyňa
všimla, že poručiteľka veľmi zabúda, zabudla, že sa dohodli na návšteve cintorína, stále hľadala kľúče,
peňaženku, telefón, povedala, že ide umývať okná, nakoniec ich neumyla. Potom uvádzala, že jej doma
miznú veci: baterka, lyžičky, že jej ktosi prehadzuje skrine, matrace, tak aby svedkyňu nepodozrievali,
dcéra jej povedala, aby k nej nechodila, aby radšej ona chodila k nim. Dva dni pred jej smrťou svedkyňa
išla za ňou, ona vyšla naboso v nočnej košeli, povedala, že sa zle cíti, to bolo v piatok a potom v pondelok
zomrela. Najskôr sa o ňu starala dcéra, chodila tam aj s vnučkou, chodili spolu na nákupy, mali ju rady,
všade ju zobrali, kam išli, na výlet, do obchodu, na návštevu, potom sa upla na syna a ten bol nakoniec
lepší, ako tá dcéra, ale svedkyňa presne nevie, odkedy sa o ňu staral syn. Poručiteľka mala asi vždy
radšej syna a ona sa tak vyjadrila, že syn je lepší ako dcéra. Čo ona hovorila, každý deň tam syn nebol,
ale že jej každý deň volal. Bola úplne mimo, cukor hľadala v chladničke, už si ani nevarila sama ku
koncu. Predtým si aj na obed urobila klobásku, ale potom som ju videla jesť na obed maslový chleba s
lekvárom, nemala navarené. Aj keď jej niekto doniesol napr. jablká alebo bonboniéru a svedkyňa sa jej
na to spýtala, nevedela povedať, kto jej to doniesol. Poručiteľka povedala, že jej suseda p. E. povedala,
že jej dcéra V. jej chodí prehadzovať do bytu veci. Potom povedala na syna, že jej zobral kávové lyžičky.
Svedkyni sa sťažovala, že dcére kúpila byt a že ona sa k nej takto chová, svedkyňa nevie, čo týmmyslela, avšak podľa toho čo videla, tak jej dcéra sa k nej správala lepšie ako deti svedkyne k nej.
Svedkyňa si nepamätá, kedy sa poručiteľky začal zhoršovať zdravotný stav, či dva roky predtým, ako
zomrela. Na otázku žalovaného, či si 14.10.2013 pamätala, že pred 3 rokmi sa zhoršil stav u menovanej
a na žiadosť koho urobila také vyhlásenie, a že teraz si nepamätá, aby sa k tomu vyjadrila, svedkyňa
uviedla, že ona to prehlásenie robila na žiadosť žalobkyne. Jej syn jej to potom povedal, že už 3 roky s
ňou chodí po lekároch, že či by tomu verila. Asi 3 roky pred smrťou sa to začalo zhoršovať a posledný
rok to už išlo dolu vodou.
8. Svedok P. W. na pojednávaní uviedol, že V. S. bola jeho sesternica, naposledy sa videli v auguste
2010, prišla k nim na návštevu do N. A. aj s dcérou - žalobkyňou, vnučkou a zaťom na chatu, ktorá
je 200 m od jeho domu. Keď sa stretli, tak sa zvítali ako po dlhej dobe, niečo sa ho opýtala, on jej
odpovedal a za chvíľu sa opýtala to isté, čo mu pripadalo divné. Potom odišiel domov a keď sa za dve
hodiny k nim vrátil, zas sa s ním zvítala, ako keby sa nevideli dlhú dobu, čo bolo divné, tak sa spýtal jej
dcéry, čo to má byť, na čo mu povedala, že p. S. je chorá a že zabúda.
9. Svedkyňa V. W., na pojednávaní uviedla, že účastníci konania sú deti sesternice jej manžela. S
poručiteľkou sa videli naposledy v auguste 2010, bola na dovolenke na chate aj s dcérou a vnučkou v
ich dvore, privítali sa ako vždy, potom p. S. si odišla niečo zobrať a keď sa vrátila, znova sa vítala, ako
keby sa dlho nevideli. Potom svedkyňa išla von s jej dcérou asi na pol hodinku a p. S. sa rozprávala s
jej mužom a keď sa vrátili, povedala svojej dcére, že svedkyňa na ňu škaredo pozerá, svedkyňa zostala
prekvapená, lebo predtým rok sa spolu porozprávali, nemala na také správanie dôvod, nič sa nestalo.
Potom, ako odišla, v ten týždeň volala dvakrát svedkyni, že čo jej to urobila, čo jej vyvoláva, pritom
svedkyňa jej nevolala a jej syn sa potom za ňu ospravedlňoval, že mama to nemá v hlave v poriadku.
V r. 2010 si všimla na nej zvláštne správanie. P. S. bola v lete 2010 v N. A. navštíviť rodinu, hľadala
peňaženku a nakoniec ju mala sama v kabelke. Od augusta 2010 nebola v kontakte s p. S..
10. Svedkyňa V. M. uviedla, že účastníci konania sú jej sesternica a bratranec. Poručiteľka k nim chodila
na návštevu, bola to švagriná jej mamy a svedkyňa bývala v rodičovskom dome. Poručiteľka rozprávala,
že má dve deti, aby to bolo spravodlivé, že dcére kúpila byt a starala sa o jej dcéru a aby syn Q. nebol
škodný,žeonbudemaťponejdomažedcératammáčiastkupootcovi.Poručiteľkasataktovyjadrovala
aj po r. 2011. Pred smrťou bola p. S. v starostlivosti syna, určite tri roky pred smrťou. V r. 2010, keď
ochorela, bola u syna. Potom, keď bola doma, syn za ňou chodil 2-3 krát do týždňa, ona si sama varila
až do konca, nepotrebovala pomoc, ona si navarila sama, bola sebestačná. Poručiteľka dokázala sama
prísť k nim na návštevu, potom odísť sama domov, chodila k nim asi 1x do týždňa a to až do konca.
Asi 3 roky pred smrťou si svedkyňa všimla, že teta je akási iná, strácala pamäť a povedala to jej synovi.
Svedkyňa ju brávala autom aj s jej mamou na nákupy, do cintorína, všimla si, že zabúda. Bola iná, inak
sa aj správala. Svedkyňa vie, že poručiteľka chodila k obvodnému lekárovi aj k V.. R. a videla, že sa
jej stav zlepšil a aj sama povedala, že sa lepšie cíti aj po fyzickej, aj po psychickej stránke. Sem - tam
sa stalo, že poručiteľka zopakovala to isté, u dôchodcov je to normálne. Svedkyňa si nepamätá, že by
teta nevedela k nim trafiť alebo späť domov. Žalovaný býval u poručiteľky aj s 3 deťmi asi 4-5 rokov,
ale nevie uviesť odkedy dokedy. Teta sa vyjadrovala aj o nich, že im týmto spôsobom pomáha. P. S. sa
sťažovala, že dcéra za ňou stále chodí, že jej chce dať niečo podpísať, ale svedkyňa sa nevie vyjadriť,
či je to pravda.
11. Svedkyňa X. K. na pojednávaní uviedla, že pani S. zomrela v r. XXXX a si pol roka pred smrťou ju
videla. Poručiteľka sa svedkyne spýtala, ako sa má jej mama, ktorá už vtedy pred 17 rokmi zomrela,
čo svedkyňu zarazilo a povedala jej, že mama zomrela, o čom ona určite vedela. Po 10 min. ako išli
spolu cestou k zastávke poručiteľka povedala svedkyni, že má pozdraviť mamu, čo ju zarazilo, lebo
jej povedala, že pred 10 min. jej povedala, že mama zomrela, toto sa stalo 2-3krát, čo sa stretli. Inak
ju vídavala v doprovode tej pani, potom bola prekvapená, keď zomrela, lebo naposledy, čo ju videla,
vyzerala dobre až na tú pamäť. Svedkyňa si nepamätá, kedy si všimla, že p. S. zabúda. Nikomu to
nehovorila. Na otázku žalovaného, aby sa vyjadrila k tomu, že vo vyjadrení zo dňa 7.10.2013 uviedla,
že v posledných rokoch sa stretávala s p. V. S. 1 - 2 krát do týždňa a p. S. sa vždy pýtala na mamu,
a teraz uviedla, že sa s ňou stretla naposledy asi pol roka pred smrťou a stalo sa to 2-3 krát, čo sa
pýtala na jej mamu, svedkyňa uviedla, že vždy na začiatku sa pýtala na mamu, svedkyňa nevie, prečo
sa vtedy tak vyjadrila.12. Z osvedčenia o dedičstve č.k. 6D/159/2013, Dnot 55/2013 zo dňa 22.07.2013 vyplýva, že poručiteľka
V. S., rodená A., narodená XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičia v 1. zákonnej skupine V.
D., nar. XX.XX.XXXX a Q. S.,nar. XX.XX.XXXX sa medzi sebou vyporiadali dohodou. Spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese S., obec S., katastrálne územie S., zapísaných
na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby, rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na
parcele číslo XXXX, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele číslo XXXX ako i pozemky,
parcely registra "E." evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2, parcelné čílo XXXX - záhrady vo výmere XX m2, vo veľkosti X/X-iny vzhľadom k
celku nebol zaradený do súpisu aktívy poručiteľky.
13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres S., obec S., k.ú. S. vyplýva, že spoluvlastníkmi
nehnuteľností a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele číslo XXXX, garáž so
súpisným číslom XXXX postavená na parcele číslo XXXX ako i pozemky, parcely registra "C" evidované
na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelné
čílo XXXX - záhrady vo výmere XX m2 sú žalobkyňa v podiele X/X, žalovaný v podiele X/X, žalovaný
v podiele X/X.
14. Z darovacej zmluvy zo dňa 21.06.2011 vyplýva, že V. S., narodená dňa XX.XX.XXXX darovala
žalovanému nehnuteľnosti a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele číslo
XXXX, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele číslo XXXX ako i pozemky, parcely
registra "E. evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX mX, parcelné čílo XXXX - záhrady vo výmere XX m2 vo veľkosti X/X.
15. Zo znaleckého posudku F.. V.. K. C., E.. č. 6/2013 vyplýva, že u posudzovanej išlo o progredujúcu
senilnú demenciu vaskulárneho cievneho pôvodu a o organickú poruchu s bludmi, ktorá sa u
posudzovanej začala zreteľne prejavovať koncom roku 2010. Schopnosť plnohodnotne chápať zmysel
podpísania darovacej zmluvy u posudzovanej v dobe 21.06.2011 bola krajne problematická nielen
z dôvodu postihnutia demenciou, ale aj v dôsledku paranoidného nastavenia voči svojej dcére. Ako
dementná pacientka bola aj zvýšene sugestibilná, čo mohlo pri uvedených zdravotných ťažkostiach
rozhodujúcim spôsobom zavážiť pri podpise darovacej zmluvy. Rozhodovanie v majetkových či
finančných otázkach si okrem jasnej a uvedomovanej vôle určitým spôsobom naložiť so svojím
majetkom, žiada aj jasnú anticipáciu dôsledkov takéhoto rozhodnutia. Tieto psychické procesy u
posudzovanej boli podstatným spôsobom naručené. V prípade, že by bola posudzovaná znalecky
vyšetrená v dobe pred podpísaním darovacej zmluvy, je vysoko pravdepodobné, že by znalec dospel
k záveru, že posudzovaná nie je pre takýto úkon v dôsledku vyššie uvedených psychických porúch
spôsobilá a súd by ju pozbavil spôsobilosti na právne úkony.
16. Z lekárskeho nálezu V.. M. R. zo dňa 07.03.2011 vyplýva, že pacientka V. S. sa cíti dobre, aj
podľa syna sa ukľudnila, upokojila, vrátila sa už domov, zvláda starostlivosť o domácnosť. S dcérou
trochu komunikuje. Spáva dobre, hlasy ani vidiny nemá, neplače. Sťažuje sa na pamäť, zabúdanie.
Kontakt voľný, afektivita priliehavá, inhibovaná PM tempo, kľudná, euthýmna, bez psychot. príznakov,
bez porúch správania. Z: Organická depres. porucha. Pacientka je spôsobilá na právne úkony, jej stav
je t.č. stabilizovaný, bez psychot. príznakov, bez porúch správania.
17. Z lekárskeho nálezu V.. M. R. zo dňa 30.06.2011 vyplýva, že pacientka je v stabilizovanom
psychickom stave, spôsobilá na právne úkony. Potvrdenie sa vydáva na žiadosť pacientky.
18. Z lekárskeho nálezu V.. M. R. zo dňa 05.04.2013 vyplýva, že pacientka V. S. sa ambulantne
psychiatricky liečila od roku 2008 do 2012 s diagnózou organickej bludovej poruchy, bola nastavená na
liečbu antidepresívami a neuroleptikami. Nikdy síce nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
ale v roku 2010 mohla byť ovplyvnená pri rozhodovaní duševnou poruchou, čo by v prípade súdneho
konania o právoplatnosť zmluvy bolo vhodné skúmať znalcom psychiatrom.
19. Z listu žalobkyne zo dňa 27.03.2014 adresovaného žalovanému vyplýva, že vzhľadom na problém,
ktorý vznikol pri zhodnotení podielov z LV č. XXX, navrhuje a trvá na vyplatení podielu, ktorý tvorí X/X
za hodnotu 16.000 eur. K tomuto podielu má požiadavku na poskytnutie nástenných hodín, ktoré jej boli
s podmienkou dožitia rodičov dané ako časť z dedičstva po rodičoch. Vzhľadom na zbytočné výdavkyna právnikov, prípadné súdne konania, žiada len hore uvedený podiel, ktorý by sa zložil pred podpisom
v notárskej zábezpeke, Po tomto akte obratom podpíše prevod podielu a uvoľní list vlastníctva.
20. Z odpovede žalovaného na výzvu na plnenie zo dňa 03.06.2014 vyplýva, že hodnota predmetnej
nehnuteľnosti bez pozemku pod garážou je maximálne 54.000 eur, s pozemkom v hodnote 60.000 eur,
to je však potrebné odkúpiť pozemok za sumu 6.000 eur a v tom prípade žalobkyni prináleží podiel
X/X v sume 10.000 eur, avšak je potrebné odrátať sumu 1.000 eur na kúpu pozemku pod garážou
zodpovedajúcu podielu žalobkyne, náklady na dom, ktoré uhradil žalovaný v čase po smrti matky v sume
968,65 eur, teda dlh žalobkyne zodpovedajúci podielu X/X . je v sume 161,45 eur, dohodnutú sumu za
náklady na pohreb v čase uhradila len čiastočne, preto po odrátaní týchto nákladov je žalovaný povinný
uhradiť žalobkyni približne sumu 8.500 eur, aby sa stal výlučným vlastníkom domu.
21. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu so záložným právom zo dňa 22.05.2011 vyplýva, že Mesto
S. ako predávajúci previedol vlastnícke právo k X izbovému bytu č. XX na prízemí nachádzajúci sa
v bytovom dome v S. na ulici R. F., orientačné číslo XX/A, B, C, D súpisné číslo XXX v podiele X/X,
spoluvlastníckemupodielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuuvedenýchvčlánku
IV vo veľkosti XXXX/XXXXXX-ín na kupujúcu V. D., rodenú S., nar. XX.XX.XXXX, R. F. XX/C, S. za
kúpnu cenu 19.159,-Sk.
22. Zo znaleckého posudku V.. C. Y., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
č. 38/2015 vyplýva, že poručiteľka trpela od septembra 2010 do svojej smrti duševnou poruchou -
demenciou vaskulárneho (cievneho) typu. Demencia postupne progredovala (zhoršovala sa), spočiatku
šlo o ľahký stupeň demencie, ktorý bol prítomný i pri podpise darovacej zmluvy. Neskôr sa stupeň
demencie zhoršoval a smrť nastala (typicky) v dôsledku poškodenia mozgu po závažnej cievnej
mozgovej príhode. Demencia progredovala u posudzovanej napriek nasadenej liečbe (užívala lieky
na prekrvenie mozgu a zlepšenie pamäti). Liečbou sa dajú čiastočne ovplyvniť pridružné príznaky ako
poruchy nálady, vzťahovačnosť, nespavosť a pod. Demencia je ochorenie, ktoré sa nedá vyliečiť a
ktoré progreduje (postupuje, zhoršuje sa), pri cievnej demencii je too zhoršenie schodovité, náhle.
Ľahké stupne demencie vedia liečbou (intenzívny tréning pamäti, nootropiká a vazodilatanciá - teda lieky
na zlepšenie pamäti s sústredenia - vitamíny, antigregancia, liečba základných somatických ochorení)
čiastočne spomaliť, ale nie sú schopní ovplyvniť stupeň demencie. Teda demencia cievneho typu je
nezvratná, nevedia sa dostať liečbou z ľahkého stupňa späť do plného zdravia, nanajvýš vedia oddialiť
prechod do ďalšieho stupňa demencie. Ak by predpísané lieky posudzovaná neužívala pravidelne,
príznaky demencie by boli intenzívnejšie, príp. by demencia progredovala rýchlejšie. Taktiež by boli
výraznejšie poruchy správania v dôsledku porúch myslenia (podozrievavosť, konfliktnosť). Ak by sa
osoba V. S. znalecky posudzovala v čase podpisu darovacej zmluvy, s pravdepodobnosťou rovnajúcou
sa istote sa dá skonštatovať, že by bola obmedzená spôsobilosti k právnym úkonom. Išlo by o
čiastočné obmedzenie spôsobilosti a týkalo by sa narábania s vyššími sumami peňazí, s obmedzením
pri uzatváraní najmä majetkových zmlúv. Vyplýva jednak z medicínskych poznatkov a jednak z vlastných
skúseností ako lekára - znalca, že aj u chorých s ľahkými kognitívnymi poruchami a s ľahkým stupňom
demencie býva zvýšená sugestibilita, ovplyvniteľnosť a postihnutí nedokážu úplne posúdiť dôsledky
svojho konania. Navyše u posudzovanej bolo prítomné psychotické, paranoidné nastavenie voči okoliu,
najmä jej dcére, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo jej úsudok, pričom išlo o ovplyvnenie chorobné,
patické. Posudzovaná trpela duševnou poruchou - demenciou cievneho typu ľahkého stupňa od r.
2010, pričom demencia postupne progredovala napriek liečbe. Prítomná duševná porucha spolu s
pridruženými príznakmi (paranoidný syndróm) ju robili nespôsobilou k podpisu darovacej zmluvy dňa
21.06.2011.
23. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
24. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.
25. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.26. Podľa § 137 zákona č. 160/20156 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
27. Základnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového
poriadku je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Tento právny
záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti vzťahu účastníkov konania, či sa vytvára
pevný základ právneho vzťahu medzi nimi, prípadne či predchádza vzniku ďalších sporov.
28.VzmysleustálenejjudikatúryNajvyššiehosúduSR(1Cdo43/2007,3Cdo44/2008,5Cdo147/2007)
jeprípustnážalobaourčenie,žekonkrétnavec(hnuteľná,nehnuteľná)patrídodedičstvapoporučiteľovi,
ktorou žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa a
takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie
zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
29. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že na požadovanom určení má
naliehavý právny záujem, nakoľko je dedičkou po poručiteľke a rozhodnutie súdu môže byť podkladom
v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností.
30. Žalobkyňa v konaní žiada určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, preto súd ako
predbežnú právnu otázku posudzoval, či predmetná darovacia zmluva uzavretá dňa 21.06.2011, ktorou
poručiteľka darovala žalovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese S., obec S., katastrálne
územie S., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby, rodinný dom so súpisným
číslom XXXX postavený na parcele číslo XXXX, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele
číslo XXXX ako i pozemky, parcely registra "." evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelné čílo XXXX - záhrady vo výmere XX m2, vo
veľkosti X/X-iny vzhľadom k celku, je platným právnym úkonom.
31. Jedným z predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť na právny úkon, ktorý účastník
robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon absolútne neplatný; takisto je absolútne
neplatný právny úkon, ak ho osoba vykoná v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou. Neplatnosť právnych úkonov je upravená v ustanovení § 37 a 38 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje nepochybné zistenie,
že účastník tohto právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže svoje
konanie ovládnuť, alebo že takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí osobu na
tentoprávnyúkonneschopnou,pričomstačídôkazotom,žeosobakonalavduševnejporuche.Duševná
porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva,
z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho
úkonu. Absolútne neplatný je teda aj právny úkon ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca iba
prechodnej) ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby
na urobenie právneho úkonu, pričom sa nevyžaduje aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.
32. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku
čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nikdy nebol urobený. Absolútne neplatný
právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté
o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva
jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti
a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu
neplatnosť úkonu zohľadní alebo nezohľadní. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právnehoúkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). Absolútna
neplatnosť právneho úkonu pôsobí teda ex tunc, nastáva priamo zo zákona a nemožno ju žiadnym
spôsobom napraviť, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti a možno sa jej dovolať kedykoľvek, preto
súd námietku žalovaného, že o tomto právnom úkone žalobkyne vedela od roku 2012, považoval za
nedôvodnú.
33. Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj z darovacej zmluvy mal súd preukázané,
že poručiteľka V. S. a žalovaný uzavreli dňa 21.06.2011 darovaciu zmluvu, na základe ktorej poručiteľka
darovalaspoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiachnachádzajúcichsavokreseS.,obecS.,katastrálne
územie S., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby, rodinný dom so súpisným
číslom XXXX postavený na parcele číslo XXXX, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele
číslo XXXX ako i pozemky, parcely registra "E." evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelné čílo XXXX - záhrady vo výmere XX m2, vo
veľkosti X/X-iny vzhľadom k celku žalovanému.
34. Zo znaleckého posudku V.. C. Y., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
č. 38/2015 mal súd preukázané, že poručiteľka trpela duševnou poruchou - demenciou cievneho typu
ľahkého stupňa od roku 2010, pričom demencia napriek liečbe postupne progredovala. Navyše u
poručiteľky bolo prítomné psychotické, paranoidné nastavenie voči okoliu, najmä jej dcére, čo zásadným
spôsobom ovplyvnilo jej úsudok, pričom išlo o ovplyvnenie chorobné, patické. Prítomná duševná
porucha poručiteľky spolu s pridruženými príznakmi (paranoidný syndróm) ju robili nespôsobilou k
podpisu darovacej zmluvy dňa 21.06.2011. Znalkyňa ďalej uviedla, že ak by sa poručiteľka znalecky
posudzovala v čase podpisu darovacej zmluvy, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote sa dá
skonštatovať, že by bola obmedzená spôsobilosti k právnym úkonom, pričom by išlo o čiastočné
obmedzenie spôsobilosti a týkalo by sa narábania s vyššími sumami peňazí, s obmedzením pri
uzatváraní najmä majetkových zmlúv. Uvedené vyplynulo aj zo znaleckého posudku F.. V.. K. C., E..
č. 6/2013, podľa ktorého u poručiteľky išlo o progredujúcu senilnú demenciu vaskulárneho cievneho
pôvodu a o organickú poruchu s bludmi, ktorá sa u poručiteľky začala zreteľne prejavovať koncom
roku 2010. Schopnosť plnohodnotne chápať zmysel podpísania darovacej zmluvy u poručiteľky v
dobe 21.06.2011 bola krajne problematická nielen z dôvodu postihnutia demenciou, ale aj v dôsledku
paranoidného nastavenia voči svojej dcére. Znalec uviedol, že v prípade, že by bola poručiteľky znalecky
vyšetrená v dobe pred podpísaním darovacej zmluvy, je vysoko pravdepodobné, že by znalec dospel
k záveru, že posudzovaná nie je pre takýto úkon v dôsledku vyššie uvedených psychických porúch
spôsobilá a súd by ju pozbavil spôsobilosti na právne úkony. Z lekárskych nálezov V.. M. R. zo dňa
07.03.2011 a 30.06.2011 síce vyplýva, že poručiteľka je spôsobilá na právne úkony, avšak v lekárskom
náleze zo dňa 05.04.2013 lekárka uviedla, že poručiteľka nikdy síce nebola pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, ale v roku 2010 mohla byť ovplyvnená pri rozhodovaní duševnou poruchou, čo by v
prípade súdneho konania o právoplatnosť zmluvy bolo vhodné skúmať znalcom psychiatrom. Lekárka
V.. M. R. na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o lekárske nálezy zo dňa 7.3.2011 a 30.6.2011, kde sa
vyjadrila, že pacientka je v stabilizovanom psychickom stave a spôsobilá na právne úkony, bolo to na
základe stavu, v akom bola v čase vyšetrenia. Svedkyňa zároveň pripustila, že poručiteľkin zdravotný
stavkolísal,jemožné,žekebysaporučiteľkarozhodovalavobdobíakútnychťažkostí,tentojejzdravotný
stav ju mohol teoreticky ovplyvniť v rozhodovaní, napr. pri nejakej pre ňu emočne významnej situácii,
avšak to je skôr otázka na znalca a nie na ambulantného psychiatra. Súd poznamenáva, že V.. M. R.
bola dňa 13.09.2010 vyčiarknutá zo zoznamu znalcov.
35. Prítomnosť duševnej poruchy poručiteľky opísali vo svojich výpovediach aj vypočutí svedkovia,
svedkyňa V. M. uviedla, že asi od roku 2009 jej niekedy poručiteľka pripadala veľmi divná, keď ju stretla
svedkyňa na ulici, poručiteľka nevedela, kde býva, poručiteľka sa sťažovala na neporiadok v garáži
spôsobný žalobkyňou a po nahliadnutí do garáže zistili, že táto je prázdna, niekedy svedkyni povedala,
že bola na návšteve a svedkyňa ju videla, ako išla jednou ulicou a druhou sa hneď vracala späť, takže
na žiadnej návšteve nemohla byť. Svedkyňa P. A. uviedla, že asi tak 2 roky pred smrťou poručiteľky
si svedkyňa všimla, že poručiteľka veľmi zabúda, zabudla, že sa dohodli na návšteve cintorína, stále
hľadalakľúče,peňaženku,telefón.Potomuvádzala,žejejdomamiznúveciažejejktosiprehadzujeveci.
Ku koncu života bola úplne mimo, cukor hľadala v chladničke, už si ani nevarila sama. Keď poručiteľke
niekto doniesol napr. jablká alebo bonboniéru, nevedela povedať, kto jej to doniesol. Svedok P. W.
uviedol, že keď poručiteľka prišla k nim na návštevu, tak sa zvítali ako po dlhej dobe, niečo sa ho opýtala,on jej odpovedal a za chvíľu sa opýtala to isté, čo mu pripadalo divné. Potom odišiel domov a keď sa za
dve hodiny k nim vrátil, zas sa s ním zvítala, ako keby sa nevideli dlhú dobu. Svedkyňa V. W. uviedla, že
s poručiteľkou sa videli naposledy v auguste 2010 na chate, privítali sa ako vždy, potom si poručiteľka
odišla niečo zobrať a keď sa vrátila, znova sa vítala, ako keby sa dlho nevideli. Po dovolenke volala
poručiteľka dvakrát svedkyni, že čo jej vyvoláva, pritom svedkyňa jej nevolala. Svedkyňa V. M. uviedla,
že poručiteľka rozprávala, že má dve deti, aby to bolo spravodlivé, že keď dcére kúpila byt, aby syn
Q. nebol škodný, že on bude mať po nej dom a že dcéra tam má čiastku po otcovi. Poručiteľka bola
sebestačná až do konca, dokázala sama prísť k nim na návštevu, potom odísť sama domov. Svedkyňa
však zároveň potvrdila, že asi 3 roky pred smrťou si všimla, že poručiteľka je akási iná, strácala pamäť,
zabúdala. Bola iná, inak sa aj správala. Svedkyňa X. K. uviedla, že asi pol roka pred smrťou stretla
poručiteľku, ktorá sa je opýtala, ako sa má mama svedkyne, ktorá už vtedy bola 17 rokov mŕtva, čo
svedkyňu zarazilo a povedala jej, že mama zomrela. Po 10 minútach ako išli spolu cestou k zastávke
poručiteľka povedala svedkyni, že má pozdraviť mamu, čo ju zarazilo, toto sa stalo 2-3krát, čo sa stretli.
36. Závery znaleckého posudku V.. C. Y., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria boli úplne jednoznačné a znalkyňa bez akýchkoľvek pochybností dospela k záveru, duševná
porucha poručiteľky spolu s pridruženými príznakmi ju robili nespôsobilou k podpisu darovacej zmluvy
dňa 21.06.2011.
37. Súd pri hodnotení dôkazov posúdil každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a dospel k záveru, že poručiteľka v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 21.06.2011 trpela
duševnou poruchou a to demenciou cievneho typu ľahkého stupňa, ktorá spolu s pridruženými príznakmi
ju robili k podpisu darovacej zmluvy dňa 21.06.2011 neschopnou, preto je darovacia zmluva dňa
21.06.2011 absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z poručiteľky na žalovaného, preto poručiteľka ku
dňu svojej smrti bola ich vlastníčkou a predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke.
Súd preto žalobe vyhovel a určil, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v
okrese S., obec S., katastrálne územie S., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby,
rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele číslo XXXX, garáž so súpisným číslom
XXXX postavená na parcele číslo XXXX ako i pozemky, parcely registra "E." evidované na katastrálnej
mape, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcelné čílo XXXX -
záhrady vo výmere XX m2, vo veľkosti X/X-iny vzhľadom k celku patrí do dedičstva po V. S., rodenej A.,
narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. H.. P. XXXX/XX, S..
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mal vo
veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
43. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
44. O nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že štát má voči žalovanému, ktorý bol
v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania, ktoré štát zaplatil súdnej znalkyni zo štátnych
prostriedkov, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.