Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 20, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/650/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513200843
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513200843.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: F.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Č. X, proti
odporkyni: D.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Č. X, zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36
707 856, so sídlom: Panenská 18, Bratislava, o určenie výživného, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 14C 26/2013-329 zo dňa 29. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. apríla

2014, č.k. 14C 26/2013-329 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 29. apríla 2014, č.k. 14C 26/2013-329 uložil odporkyni
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
počnúc dňom 17.1.2013. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 17.1.2013 do
30.4.2014 v sume 1.083,87 eur povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne

spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd
Bratislava V rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby súd odporkyni
uložil povinnosť platiť jej výživné v sume 250,- eur mesačne od 17.1.2013 z dôvodu, že je zdravotne
ťažko postihnutá od 6.5.2010, je na plnom invalidnom dôchodku s mierou funkčnej poruchy viac ako 70
%. Dlhodobo pretrvávajúce nepriaznivé zdravotné problémy, niekoľko závažných prekonaných operácií,

ktoréjupostihlipredpiatimirokmivyústilidopoškodeniazdravotnéhostavuaspôsobilitaknavrhovateľke
pretrvávajúcizlýzdravotnýstavanáslednézdravotnékomplikácieadostalasadoveľmiťaživejfinančnej
situácie, ktorá jej neumožňuje dôstojnú existenciu. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške
354,80 eur, iný príjem nemá, lebo v dôsledku svojho zlého zdravotného stavu nie je schopná sa
zamestnať. Niekoľkokrát bola hospitalizovaná v nemocnici, naposledy v septembri a októbri 2012, je
pravidelne sledovaná v odborných ambulanciách, trpí celiakiou, diabetes mellitus, astmou bronchiale,

vysokým krvným tlakom, glaukómom atď., a suma 354,80 eur ako invalidný dôchodok jej nepostačuje
na pokrytie životných nákladov, ktoré vyčíslila, ako náklady na bývanie a údržbu bytu vo výške 200,- eur
mesačne, elektrina, plyn, mobilné telefóny 50,- eur mesačne, káblová televízia, internet, bytový telefón
22,- eur mesačne, doplatky za lieky, vyšetrenia u lekárov a dietetické potraviny 120,- eur mesačne, má
špeciálnu bezlepkovú diétu, bezvaječnú, bezlaktózovú, bezsójovú, diabetickú, neslanú diétu, ktorá s
vyžaduje vzhľadom k vážnym dietetickým obmedzeniam individuálnu dennú prípravu čerstvých jedál, čo

je časovo i finančne náročné. Ďalšie náklady vyčíslila ako doplatky za ortopedickú obuv a ortopedické
pomôcky, približne 30,- až 50,- eur mesačne, splátky študentskej pôžičky 15,- eur mesačne, poplatky
za osobné, hygienické potreby 50,- eur mesačne, bežné odevy dennej potreby 35,- eur mesačne,
poplatky za potraviny 5,- až 7,5 eur na deň, čo predstavuje spolu 225,- eur mesačne. Navrhovateľka
vyzvala odporkyňu, aby jej prispievala na výživu, ale odporkyňa to odmietla. Odporkyňa je študentkou
doktorandského štúdia STU, žije od 20.12.2010 v spoločnej domácnosti s partnerom v prenajatom

dvojizbovom byte v Bratislave - Dúbravke a trvalý pobyt má vedený v byte, ktorého je
spoluvlastníčkou a v ktorom býva navrhovateľka. Navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa má nadpriemernýpríjem, ktorý jej umožňuje prispievať na jej primeranú výživu sumou 250,- eur mesačne. Na jednom
účte mala odporkyňa k 31.12.2012 sumu 26.616,67 eur a na druhom účte 1.921,60 eur. Odporkyňa
je majiteľkou motorového vozidla VW Transporter, spolumajiteľkou karavanu, ktorý je evidovaný na jej

priateľa. Byt, v ktorom býva navrhovateľka je v podielovom spoluvlastníctve s dcérami, s odporkyňou a
ďalšou dcérou a navrhovateľka nesúhlasí s predajom bytu, pretože je prerobený a býva v ňom 30 rokov.
Navrhovateľka podala na druhú dcéru Q. trestné oznámenie pre finančné daňové úniky a nekorektné
prevody. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade
nie sú splnené podmienky vyživovacej povinnosti detí voči rodičom v súlade s ustanovením § 75 Zákona

o rodine s prihliadnutím na potencionalitu príjmu, a to schopnosť samostatne sa živiť a uhrádzať z
vlastných prostriedkov svoje potreby. Odporkyňa nesúhlasila s tvrdením, že jej majetkové a príjmové
pomery boli nadpriemerné, ako uvádza navrhovateľka. Iba v júni 2011 ukončila vysokoškolské štúdium,
podarilo sa jej zamestnať, v súčasnej dobe má príjem 860,- eur mesačne netto, má stále dlh voči
svojmu otcovi, ktorému musí splácať 10.000,- eur za podiel na byte v spoluvlastníctve so sestrou a
navrhovateľkou, v ktorom byte býva navrhovateľka sama a má ďalší dlh voči K. U. vo výške 6.000,-

eur za kúpu motorového vozidla Ford Maverick, rok výroby 2002. V súčasnosti je na doktorandskom
štúdiu, má mesačné výdavky s tým súvisiace s cestovaním do Brna a Viedne, to predstavuje asi 50,-
eur mesačne za dopravu a výdavky na študijnú literatúru, platí nájom vo výške 470,- eur mesačne za
byt, v ktorom býva, za elektrinu 31,- eur mesačne, internet 23,70 eur mesačne, za mobil 9,- až 15,-
eur mesačne, musela si kúpiť bytové zariadenie do prenajatého bytu a musela si požičať peniaze a

pravidelne navštevuje jazykové kurzy, pripravuje sa na štátnu jazykovú skúšku s poplatkom 88,- eur.
Okresný súd danú vec posúdil podľa ustanovenia § 66 a § 67 Zákona o rodine a z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka trpí viacerými zdravotnými ťažkosťami a jej príjem jej
nepostačuje na krytie najzákladnejších životných potrieb a príspevok na výživu nevyhnutne potrebuje,
keďže minimálne porušenie diéty, ktorá je finančne náročná výrazne zhoršuje kvalitu jej života a klinické

príznaky ochorení, poberá iba invalidný dôchodok vo výške 354,80 eur, ale jej výdaje sú omnoho vyššie.
Súd sa zameral na skúmanie osobných, majetkových pomerov a schopností, možností a majetkových
pomerov odporkyne v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a zistil, že odporkyňa, i keď je študentkou
doktorandského štúdia pracuje a má priemerný mesačný príjem dostatočný na to, aby matke prispievala
výživným v stanovenej výške a súd prihliadol tiež na to, že matka žaluje na plnenie výživného i ďalšiu

dcéru Q.. Navrhovateľka má iba invalidný dôchodok a preto podľa názoru súdu je suma 70,- eur
mesačneprimeranáazodpovedáodôvodnenýmpotrebámnavrhovateľkyamožnostiamaschopnostiam
odporkyne, ktorá je schopná sama sa živiť, ovláda jazyky - anglický, nemecký, ruský, japonský a čínsky a
nebude teda pre ňu problém prispievať matke minimálnym výživným stanoveným súdom. Súd prihliadol
na skutočnosť, že odporkyňa nechala matku bývať v byte, ktorého je spoluvlastníčkou a nepožaduje od

nej náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu a podľa názoru súdu vyššie výživné, ako suma 70,-
eur mesačne by bola v rozpore s dobrými mravmi. Súd tiež prihliadol na to, že odporkyňa je študentkou,
má s tým určité náklady a má dlh voči otcovi vo výške 10.000,- eur a dlh voči ďalšej osobe a musela
si na žiadosť navrhovateľky hľadať podnájom, keď odchádzala z bytu a za podnájom platí 470,- eur,
pretože navrhovateľka trvá na užívaní celého bytu sama. Súd zistil, že navrhovateľka nie je nemajetná,

keď dostala od svojej matky sumu 20.000,- eur. Neprihliadol na tvrdenie navrhovateľky, že ich minula na
rekonštrukciu bytu, pretože toto navrhovateľka nepreukázala. Navrhovateľka má pritom možnosť znížiť
svoje náklady na životnú existenciu riešením bytovej otázky a prijať niektoré z návrhov spoluvlastníkov,
teda dcér, ktoré obe žaluje aj na príspevok na výživné. Súd preto vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné
výživné súd vyčíslil od podania návrhu v sume 1.083,87 eur, ktoré povolil odporkyni splácať v mesačných

splátkach po 30,- eur mesačne podľa § 160 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov vo veci.
Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a návrh zamietol. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho

právneho posúdenia veci. Tvrdila, že priznané výživné je v rozpore s dobrými mravmi, k čomu
uviedla, že navrhovateľka sa voči odporkyni a ďalšej dcére dlhodobo správala v rozpore s dobrými
mravmi, keď od doby ranného detstva nezabezpečovala riadnu výchovu a starostlivosť, ale na
odporkyňu priamo negatívne pôsobila psychickým nátlakom. Navrhovateľka sa tiež voči odporkyni a
jej sestre správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy aj v súčasnosti, urážlivými vyjadreniami,

krivo obviňuje odporkyňu z vlastnenia viacerých účtov v zahraničí v bankových, či nebankových
inštitúciách, ktoré obvinenia sú nepravdivé, ničím nepodložené a účelové. Obviňuje odporkyňu a jej
sestru z finančných operácií s nekalými ziskami, čo nie je pravda a nie je to ničím preukázané.
Súd neprihliadol na morálne urážajúce vyjadrenia navrhovateľky voči odporkyni, ako napr. hyena,omámená mamonou, bezcharakterná a že ľutuje, že ju porodila. Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľka
si neplnila voči nej vyživovaciu povinnosť ako k dcére v čase, keď mala voči nej vyživovaciu povinnosť
a okrem toho navrhovateľka disponuje majetkom väčšej hodnoty ako odporkyňa. Navrhovateľka je tiež

schopná vykonávať prácu, má síce zníženú, ale stále čiastočnú pracovnú schopnosť, užíva trojizbový
byt a nesúhlasí s vysporiadaním spoluvlastníctva k bytu. Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že
navrhovateľkaužívabytvýlučnesama,bezposkytovaniaakejkoľvekodplatyostatnýmspoluvlastníkoma
taksaobohacujenaúkorodporkyne.Odporkyňatakposkytujenavrhovateľkeplnenievpodobemožnosti
užívania bytu zodpovedajúcej 1/4 jej podielu. Takéto plnenie poskytované odporkyňou v prospech

navrhovateľky má s prihliadnutím na aktuálnu trhovú hodnotu, ktorá prevyšuje sumu výživného a súd by
mal na to prihliadnuť. V súvislosti s tým má však odporkyňa zvýšené výdavky na bývanie, čím dochádza
na jej strane k zvýšeným výdavkom v porovnaní s navrhovateľkou. Z uvedených dôvodov je preto podľa
názoru odporkyne rozsudok okresného súdu nesprávny.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné na
sumu 250,- eur mesačne.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne je dôvodné a rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Vprejednávanejveciodporkyňavpodanomodvolanínamietala,žesúdprvéhostupňadospelnazáklade

vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, keď nedostatočne preskúmal a porovnal
schopnosti, možnosti a majetkové pomery účastníkov a tiež namietala, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné sami sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom
primeranú výživu, ak to potrebujú.

V zmysle uvedeného ustanovenia schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nesúvisí s vekom dieťaťa.
Kvalitatívnym znakom schopností samostatne sa živiť je jej trvalosť. Ojedinelý príjem takýto charakter
nemá a preto nenapĺňa základnú podmienku vzniku tohto druhu vyživovacej povinnosti. Schopnosť
samostatne sa živiť a teda uhrádzať z vlastných prostriedkov svoje potreby môže vyplývať nielen z
príjmových pomerov dieťaťa, ale aj z jeho majetkových pomerov. Obligatórnou zákonnou podmienkou

vyživovacej povinnosti detí voči rodičom je potreba na strane rodičov. Ide o určitý kvalifikovaný osobný
stav odkázanosti dotknutých osôb, ktorý si na základe svojich príjmov, či už dávok sociálnej pomoci,
alebo zárobku, nie sú schopní zabezpečiť úhradu životných potrieb a tento stav si zároveň nevyhnutne
a naliehavo vyžaduje riešenie v podobe výživného zo strany detí. Životné náklady rodičov treba
individualizovať so zreteľom na pomery žiadateľa. Predmetom skúmania sú aj celkové majetkové

pomery navrhovateľa, ktorý žiada výživné. Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľa
musí byť v konaní preukázaná. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. V zmysle terajšej právnej
úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodičov, za situácie, že rodičia majú zabezpečené životné potreby,
ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň
rodičov. Rovnako nemožno považovať za dôvodný návrh na určenie výživného voči deťom, keď príjem

z dôchodkov rodičov nestačí na krytie nákladov zaužívaného spôsobu života, presahujúceho mieru
primeraných životných potrieb. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Rodičom zákon
nepriznáva právo podieľať sa na životnej úrovni detí, neplatí preto záver, že čím sú príjmové, resp.
celkové majetkové pomery dieťaťa lepšie, tým na vyššie výživné má rodič nárok. Obsah primeranosti
treba vyvodzovať z konkrétnych okolností a pomerov rodiča a z ďalších kritérií vyživovacej povinnosti

uvedených v § 75 Zákona o rodine.
Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu,
akozodpovedápomerujehoschopností,možnostíamajetkovýchpomerovkschopnostiam,možnostiam
a k majetkovým pomerom ostatných detí.
V zmysle uvedeného ustanovenia vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k rodičom si majú plniť všetky deti.

Pritom je vecou rodiča, či bude žalovať všetky deti, alebo niektoré z nich. Súd však môže rozhodnúť len
vo vzťahu k žalovanému dieťaťu. Uvedená požiadavka sa v praxi prejaví tak, že súd si ako predbežnú
otázku vyrieši rozsah vyživovacej povinnosti všetkých detí, teda určí vyživovaciu povinnosť žalovaných
detí aj so zreteľom na tie deti, ktoré prípadne nie sú účastníkmi konania. Uvedené platí bez ohľadu
na to, či deti, ktoré neboli označené v žalobe ako odporcovia, si plnia alebo neplnia svoju vyživovaciu

povinnosť. Súd prihliadne aj na rozsah, v akom by mali plniť vyživovaciu povinnosť a tak určí výšku
výživného vo vzťahu k žalovanému dieťaťu v predmetnom konaní. Rozsahom výživného u nežalovaných
detí, ktoré je vhodné v konaní vypočuť ako svedkov sa vysporiada súd v odôvodnení rozhodnutia a u
žalovaných detí sa rozsah vyživovacej povinnosti prejaví vo výroku rozsudku. V súlade s judikatúrouR 38/1967 pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi podľa § 66 Zákona o rodine,
nebude v rozsudku výslovne vyjadrená výška vyživovacej povinnosti dieťaťa, voči ktorému rodič nárok
neuplatňuje, ale súd musí vyriešiť otázku vyživovacej povinnosti a jej výšku, pokiaľ ide o všetkých

povinnýchvzmysleustanovenia§67Zákonaorodine.Zároveňprirozhodovaníovyživovacejpovinnosti
dieťaťa voči rodičovi nemôže súd obísť hľadiská uvedené v ustanovení § 75 ods. 2 Zákona o rodine,
najmä, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, na ktorú skutočnosť
poukázala odporkyňa tiež v podanom odvolaní. V súvislosti s rozhodovaním o vyživovacej povinnosti
okresný súd však ani túto skutočnosť neskúmal.

Okresný súd svoj záver odôvodil stručne, bez presvedčivých právnych záverov, ktoré bolo nutné
zodpovedať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Takéto odôvodnenie potom prirodzene
vzbudzuje dôvodné pochybnosti, najmä o presvedčivosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu. Arbitrárnosť
rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych
názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní so
všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. Doterajšie dôvody, ktoré použil okresný súd

pre záver o dôvodnosti uloženia povinnosti odporkyni prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- eur
mesačne, zostávajú nezodpovedané zo všetkých potrebných zákonných hľadísk a sú tak nepresvedčivé
v tom, či vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľke je dôvodná.

Takýto záver súdu bude možné prijať až na základe dostatočného zistenia a preukázania jeho

opodstatnenosti, pri riadnom a dostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu tak, aby bolo preskúmateľné
v odvolacom konaní.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov
a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06).

Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené,
rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný

podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani
c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti,
ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo
uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie.

Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je
predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké
má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie
obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd

oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal
preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.
Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho
rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie.Odvolací súd zastáva názor, že takéto závery súdu prvého stupňa vychádzajú z neúplne zisteného
skutkového stavu, ktorého správnosť záverov odporkyňa svojim odvolaním spochybňuje.

Z odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že jeho formálna a obsahová štruktúra je
pomerne nejasná a nezrozumiteľná vo vzťahu tak k skutkovým zisteniam, ako aj k právnym záverom
vedúcim k úprave vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne. Spôsob a súslednosť formulácie celého
odôvodnenia rozsudku nezodpovedá v každom smere pravidlám jasného vyjadrovania lexikálnym a
štylistickým hľadiskám. Záver súdu prvého stupňa, vyvodený z vymenovaných dôkazov, bez dôkladnej a

jasnej analýzy chronológie ich časových a historických následností a súvislostí, je nielen nepresvedčivý,
ale aj predčasný. Následný právny záver o splnení podmienok, pre uloženie povinnosti odporkyni
prispievať na výživu navrhovateľky v sume 70,- eur mesačne, bez vyloženia aplikovaných právnych
predpisov vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam danej veci, je tiež nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

Pri takomto nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, nemôže odvolací súd

rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť ( § 219 ods. 1 O.s.p. ) a ani zmeniť (§ 220 O.s.p.), ale iba
zrušiť (§ 221 ods. 1 O.s.p.), lebo vzhľadom na uvedené ho ani preskúmať nemohol a okrem toho takéto
rozhodnutie súdu, nemôže obstáť z hľadiska požiadavky správnosti rozhodnutia a musí byť zrušené.

Preto bolo postupom súdu prvého stupňa porušené právo odporkyne, ako odvolateľky na spravodlivé

súdne konanie, čím jej súd odňal možnosť konať pred súdom.

So zreteľom na to, že v konaní došlo k odňatiu možnosti odporkyne konať pred súdom, pretože okresný
súd svoje rozhodnutie, vyplývajúce zo záveru o určení vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne,
neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., čo malo za následok nepreskúmateľnosť

napadnutého rozsudku, Krajský súd v Bratislave zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.