Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202555
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116202555.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: R. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, O., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: Sofitel invest, s.r.o., IČO: 47 752 149, Ľ.
Ondrejova 7, 974 01 Banská Bystrica, zastúpená: JUDr. Peter Škondej, advokát, Kuzmányho 5, Banská
Bystrica, o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným

právom, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že nehnuteľnosť -.t č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí . bytového domu súp.č.
XXXX na V. ulici XX v O., postavený na parcele registra „. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom C. úradom O. - katastrálnym odborom pre katastrálne územie O., a k tomu prislúchajúci
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku o veľkosti XXX/XXXXX, n i e s ú z a ť a ž e n é záložným právom, zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. v časti „. pod č. P v prospech žalovanej.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 01.02.2016, doručenou súdu dňa 03.02.2016, domáha vydania
rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že Zmluvy o úvere uzavreté medzi žalovanou ako veriteľom a

žalobkyňou ako dlžníkom dňa 04.05.2015 a 12.06.2015 sú neplatné a zároveň že nehnuteľnosť - E. č.
XX nachádzajúci sa na X.p., vchod č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX na V. ulici v O., evidovaný
na LV č. XXXX pre k.ú. O., a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXX/XXXXX, nie je
zaťažená záložným právom zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. O. v časti C pod č. V XXXX/XX, v
prospech žalovanej, ako aj priznania náhrady trov konania.

2. Uznesením č.k. 11C/36/2016-58 zo dňa 16.02.2016 súd na návrh žalobkyne vydal predbežné
opatrenie, ktorým nariadil žalovanej, aby sa dočasne zdržala výkonu záložného práva zriadeného
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluvy uzavretej medzi
žalobkyňou ako záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom dňa 12.06.2015, k nehnuteľnosti -
E. č. XX nachádzajúci sa na 6. p. bytového domu súp.č. XXXX na V. ulici XX v O., postavený na
parcele registra „S. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX vedenom C. úradom O. - katastrálnym odborom

pre katastrálne územie O., a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXX/XXXXX, a aby sa
dočasne zdržala nakladania s pohľadávkami voči žalobkyni vzniknutými zo Zmluvy o úvere zo dňa04.05.2015 a zo Zmluvy o úvere zo dňa 12.06.2015, a to v rozsahu ich odplatného alebo bezodplatného
postúpenia, dania do zálohu, vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to všetko až do
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom

08.03.2016.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 04.05.2015 ako dlžník uzavrela so žalovanou ako veriteľom
zmluvu o úvere, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur (ďalej len „Úverová
zmluva1“)adňa12.06.2015žalobkyňauzavrelasveriteľomzmluvuoúvere,nazákladektorejjejmalbyť

poskytnutý úver vo výške 17.500,- eur (ďalej len „Úverová zmluva 2“), pričom tieto pohľadávky žalovanej
boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to na základe
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako
záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom dňa 12.06.2015. Na základe Úverovej zmluvy 1 neboli
žalobkyni poskytnuté žiadne finančné prostriedky, napriek tomu, že v Úverovej zmluve 1 je uvedené,
že peňažné prostriedky jej boli odovzdané v hotovosti pred podpisom zmluvy. Žalobkyňa je starobný

dôchodcaakeďženemávproblematikeposkytovaniaúverovžiadneskúsenosti,vdobrejvierepodpísala
ďalšiu úverovú zmluvu - t.j. Úverovú zmluvu 2, na základe ktorej sa jej žalovaná zaviazala poskytnúť
úver vo výške 17.500,- eur. Zmluvy, ktoré žalobkyňa so žalovanou uzavrela, podpisovala v dobrej viere,
že zodpovedajú podmienkam splácania, ktoré jej boli tlmočené ústne (a to napr. že jednotlivé mesačné
splátky budú vo výške 140,- eur). Žalovaná využila tieseň a nevedomosť žalobkyne, a nielen, že zmluvy,

ktoré s ňou uzavrela sú v absolútnom rozpore s právnymi predpismi, v krátkom čase po poskytnutí
úveru,kontaktovalžalobkyňupánN.W.(osoba,ktorázažalovanúvybavovalaprežalobkyňuposkytnutie
úveru) a opakovane ju požiadal o zaplatenie provízie za sprostredkovanie úveru v mene žalovanej.
Žalobkyňa v dobrej viere uvedenej požiadavke vyhovela a v hotovosti vyplatila p. N. W. (ktorý peniaze
preberal v mene žalovanej) sumu spolu vo výške 4.600,- eur (suma bola vyplácaná po častiach, a to 2

x 1.300,- eur a 2 x 1.000,- eur). Žalobkyňa konala v nevedomosti a v dobrej viere, že nároky žalovanej
sú oprávnené, a to aj napriek tomu, že provízia v takejto výške a tiež za týchto podmienok nebola v
Úverovejzmluve2vôbecdojednaná.Rovnakožalobkyňavyplatilažalovanejprvúsplátkuúveruvovýške
140,- eur, ktorú p. Košík tiež prevzal v hotovosti. Z dôvodu, že všetky zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou
a žalovanou sú neplatné, žalobkyňa bola nútená obrátiť sa so žiadosťou o ochranu svojich práv na

súd, aby určil, že Úverová zmluva 1 a Úverová zmluva 2 sú absolútne neplatné, a to z nasledovných
dôvodov. Žalovaná do úverových zmlúv zakotvila ustanovenie - účel použitia úveru - a ako tento uviedla
„obchodná činnosť dlžníka“ a tiež „nejedná sa o spotrebiteľský úver“. Je zrejmé, že uvedené ustanovenie
bolo snahou žalovanej o vyňatie úverových zmlúv z režimu spotrebiteľských úverov. Žalobkyňa ako
starobný dôchodca v pokročilom veku si tento úver nebrala na podnikateľskú činnosť, keďže túto nikdy

nevykonávala (a ani nevykonáva). Nemala by byť žiadna pochybnosť o tom, že predmetná vec sa týka
sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Ide o právny vzťah medzi právnickou osobou a fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom právnická
osoba v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti poskytla fyzickej osobe za odplatu úver. Uvedená
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a ide o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z.z. Aj sama žalovaná v úverových zmluvách a v podaniach používa inštitúty typické pre
spotrebiteľské úvery napr. RPMN, napriek tomu, že chcela, aby sa úverové zmluvy javili ako zmluvy
uzavreté podľa Obchodného zákonníka, a nie zmluvy so slabšou stranou. Žalobkyňa podľa dostupných
zoznamov a registrov veriteľov zistila, že žalovaná ako veriteľ nikdy v žiadnom zozname či registri
veriteľov vedenom Národnou bankou Slovenska nebola zaevidovaná, a taktiež nemá na poskytovanie

spotrebiteľských úverov povolenie vydané Národnou bankou Slovenska. Podľa žalobkyne, okrem vyššie
uvedeného dôvodu absolútnej neplatnosti úverových zmlúv sú tu ďalšie dôvody v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pre ktoré by mal súd vyhlásiť úverové zmluvy za neplatné, a to najmä preto, že
svojím obsahom a účelom odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom. Uzavretie úverových zmlúv
za daných podmienok bolo zo strany žalovanej úmyselným a účelovým konaním so snahou primäť

staršiu osobu - žalobkyňu k tomu, aby v nevedomosti uzavrela so žalovanou záväzkovo-právny vzťah.
Nastavenie jednotlivých splátok (úver splatný v lehote 6 mesiacov), ich výška (700,- eur/mesačne +
posledná splátka zvyšok nesplateného úveru + provízia 1.000,- eur), postup splácania, neuvedenie
výšky nákladov na prípravu zmlúv, ktoré si žalovaná do úveru započítala a nakoniec zabezpečenie
pohľadávok vyplývajúcich z úverových zmlúv záložným právom k nehnuteľnosti je zjavnou snahou

pripraviť žalobkyňu pre neplnenie si zmluvných povinností z úverových zmlúv v rámci výkonu záložného
práva o jej nehnuteľnosť. Poskytovanie úverov žalovanou a rovnako úverové zmluvy nespĺňajú žiadnu
z povinných náležitostí vyžadovaných zákonom pre spotrebiteľské zmluvy o úvere. V zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je každý subjekt poskytujúci spotrebiteľské úvery povinnýpred uzavretím zmluvy poskytnúť spotrebiteľovi potrebné informácie poskytnutom úvere, podmienkach
splácania,výpočtejednotlivýchsplátok,spotrebiteľovýchprávachapod.,pričominformácievzmysleust.
§ 4 ods. 1 majú byť spotrebiteľovi poskytnuté prostredníctvom formulára. Rovnako je veriteľ povinný s

odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom je potrebné
vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa žalobkyne je úplne jasné, že
ani jednu z týchto povinností žalovaná nedodržala a žiadne z kritérií neposudzovala, keďže splatenie
úveru vo výške 17.500,- eur žalobkyňou, ktorá poberá dôchodok vo výške 450,- eur mesačne, za 6

mesiacov je absolútne nereálne a nemožné. Uvedený postup a úverové zmluvy poškodzujú žalobkyňu
ako spotrebiteľa a nie je možné tieto podmienky splácania úveru zo strany žalobkyne dodržať, a to ani
pri vynaložení maximálneho úsilia. Zmluva taktiež neobsahuje takmer žiadnu z povinných náležitostí
vyžadovaných pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
Ďalším nedostatkom úverových zmlúv sú neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými sú nielen podmienky,
ktoré vyvolávajú v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, ale aj

podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná, napr. úroky z omeškania dojednané nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
alebo ustanovenie, že úver vo výške 5.000,- eur sa žalobkyni na základe Úverovej zmluvy 1 poskytuje
v hotovosti - čo je v rozpore s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinným v čase podpisu Úverovej
zmluvy 1, keďže spotrebiteľský úver nemôže byť poskytnutý v hotovosti (k poskytnutiu tohto úveru vo

výške 5.000,- eur však nikdy neprišlo). Rovnako žalobkyňa považuje za obchádzanie zákona neurčité
dojednanie „nákladov na prípravu a vklad zmluvy“ v Úverovej zmluve 2. V zmysle Úverovej zmluvy
2 mal byť žalobkyni poskytnutý úver nasledovne: suma vo výške 10.110,- eur mala byť poskytnutá
priamo na účet spoločnosti Trustfin, s.r.o., a to na vyplatenie dlhu, ktorý mala žalobkyňa voči tejto
spoločnosti (išlo o bezúčelové hotovostné spotrebiteľské úvery spolu vo výške 8.900,- eur) a zvyšná

časť poskytovaného úveru po odpočítaní nákladov na prípravu a vklad zmluvy mala byť poukázaná na
účet žalobkyne. Napriek tomu, že rozdiel súm 10.110,- eur (suma, ktorá bola poskytnutá na vyplatenie
úverov spoločnosti Trustfin, s.r.o.) a 17.500,- eur (dojednaná suma úveru) je suma vo výške 7.390,-
eur, žalobkyni bola na účet poukázaná len suma vo výške 6.890,- eur, teda žalovaná si ako náklady
na prípravu zmluvy vypočítala sumu vo výške 500,- eur. Táto suma je v absolútnom nepomere k

poskytnutým službám a medzi stranami nebola jej výška nikdy dojednaná (v zmluve nie je vôbec jasne
uvedené, o aké náklady a konkrétne v akej výške sa jedná). V skutočnosti teda žalovaná poskytla
úver nižší ako je uvedené v Úverovej zmluve 2, a to sumu rovnajúcu sa „odplate“ vo výške 500,-
eur. Tento poplatok je však neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Žalovaná bližšie nešpecifikovala,
aký poplatok má dlžník veriteľovi uhradiť. V Úverovej zmluve 2 nie je špecifikovaná výška nákladov

a nie je uvedený ani spôsob, z ktorého žalovaná pri výpočte výšky nákladov vychádzala. Dá sa len
predpokladať, že tento poplatok za náklady na prípravu a vklad zmluvy je za sprostredkovanie úveru, za
prípravu úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, za prípravu návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností, za jeho podanie a pod. S prihliadnutím na všetky porušené ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. určené pre spotrebiteľské úvery, a najmä ust. § 11 ods. 3 v spojení s ust. § 3 a § 39

Občianskeho zákonníka, má žalobkyňa za to, že nemožno dospieť k inému záveru ako, že obe úverové
zmluvy sú absolútne neplatné, a to v celom rozsahu. Na základe záložnej zmluvy došlo k zriadeniu
záložného práva k nehnuteľnosti - X. V. XX, na X.p., a na k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o
veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a pozemku
registra S. s parc. č. XXXX, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre k. ú. O., ktorá je vo výlučnom

vlastníctve žalobkyne v prospech žalovanej (V XXXX/XX, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX). Z titulu,
že úverové zmluvy sú podľa žalobkyne absolútne neplatné, je potrebné vyriešiť aj otázku platnosti
záložného práva. Žalobkyňa má totiž obavu, že žalovaná začne s výkonom záložného práva na základe
záložnej zmluvy, preto považuje za potrebné určiť, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom.
Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku a hľadí sa naň, ako keby nebol vôbec

urobený. Keďže úverové zmluvy, na základe ktorých má žalovaná voči žalobkyni pohľadávku, by mal
súd vyhlásiť za absolútne neplatné, rozhodnutím v predmetnej veci a vyhlásením neplatnosti úverových
zmlúv dôjde z titulu zániku hlavného záväzku k zániku vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku (záložnej
zmluvy), pretože od platnosti úverových zmlúv závisí aj platnosť a existencia záložnej zmluvy. Z
uvedeného titulu nežiada žalobkyňa o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, pretože v tomto prípade

bude neplatnosť záložnej zmluvy vyriešená určením neplatnosti úverových zmlúv. Žalobkyňa však
potrebuje disponovať takým rozhodnutím, na základe ktorého bude môcť kataster nehnuteľností vykonať
výmaz záložného práva zriadeného v prospech žalovanej na základe záložnej zmluvy. Síce úverové
zmluvy sú podľa zákona absolútne neplatnými právnymi úkonmi, žalobkyňa nemôže uvedené vyhlásiťsamovoľne, ale musí disponovať meritórnym rozhodnutím súdu, ktoré vo svojom výroku vysloví túto ich
neplatnosť. Na absolútnu neplatnosť právnych úkonov musí súd prihliadať ex offo. Bez rozhodnutia súdu
o určení neplatnosti úverových zmlúv je právne postavenie žalobkyne neisté a len týmto vyslovením

sa dosiahne odstránenie spornosti práva žalobkyne a neistoty v právnom vzťahu založenom úverovými
zmluvami. Keďže vyhlásiť, že právny úkon je absolútne neplatný, nemožno dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami, má žalobkyňa za to, že je daný jej naliehavý právny záujem v predmetnom spore.
Rovnako má žalobkyňa za to, že má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť nie je
zaťažená záložným právom. Keďže záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy za účelom

zabezpečeniapohľadávkyžalovanejzúverovýchzmlúv,mávovzťahukúverovýmzmluvámakcesorickú
povahu, v prípade ak súd vyhlási úverové zmluvy za neplatné a teda, že nedošlo k vzniku právneho
vzťahu z úverových zmlúv ako hlavného vzťahu, nemohlo tak dôjsť ani k platnému zriadeniu a vzniku
záložného práva k nehnuteľnosti zabezpečujúceho záväzok z hlavného vzťahu. Keďže nehnuteľnosť
žalobkyne je zaťažená záložným právom žalovanej, ktoré nikdy platne nevzniklo, právne postavenie
žalobkyne je tak neistým. Vzhľadom na uvedené je jediným účinným právnym prostriedkom ochrany

práva žalobkyne a odstránenia neistoty jej právneho postavenia podanie uvedenej žaloby o určenie, že
nehnuteľnosť žalobkyne nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovanej. Len na poklade výroku
takéhoto súdneho rozhodnutia môže žalobkyňa dosiahnuť výmaz záložného práva žalovanej z katastra
nehnuteľností a tým odstránenie stavu neistoty jej právneho postavenia.

4. V priebehu konania ďalej žalobkyňa uviedla, že úroky, ktoré subjekty poskytujúce úvery v rámci svojej
podnikateľskej činnosti za poskytnutie úverov od dlžníkov požadujú, sú podľa jej názoru premietnuté do
odmeny vo výške 1.000,- eur (ktorú žalovaná za poskytnutie úveru v úverovej zmluvy zo dňa 12.06.2015
požadovala). V zmysle vyššie uvedeného sa teda nemožno stotožniť s tvrdením žalovanej, že ide o úver
poskytnutý bez úrokov a ďalších poplatkov. Ďalej poukazovala na to, že žalovaná si odporuje, pretože

na prvej strane vyjadrenia uvádza, že úver bol poskytnutý na obchodné účely žalobkyne, na strane
dva vyjadrenia zase uvádza, že bol poskytnutý na nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k
nehnuteľnosti alebo výstavbu nehnuteľnosti. Uvedené je taktiež bezpredmetné, pretože poskytnutý úver
bol použitý na prefinancovanie spotrebného bezúčelového úveru, ktorý mala žalobkyňa od spoločnosti
Trustfin, s.r.o., nie na nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti či výstavbu

nehnuteľnosti. Tvrdenie žalovanej, že o poskytnutie úveru požiadala žalobkyňa žalovanú písomne,
považuje žalobkyňa za nepravdivé, pretože o úver žiadala žalovanú telefonicky, pričom si nie je vedomá
toho, že by podpisovala žiadosť o poskytnutie úveru predloženú žalovanou. Dokument „žiadosť o
poskytnutie úveru“ považuje žalobkyňa za dodatočne účelovo vyhotovený žalovanou. Rovnako príjmový
pokladničný doklad zo dňa 04.05.2015 je falošný. Podpis na tomto doklade vôbec nepatrí žalobkyni

(uvedené je viditeľné aj voľným okom). Žalobkyni nebol nikdy úver vo výške 5.000,- eur žalovanou
poskytnutý a nikdy nepodpísala príjmový pokladničný doklad o jeho prijatí, ktorý súdu predložila
žalovaná. Žalobkyňa žiada, aby súd na uvedené dôkazy neprihliadol, pretože sú sfalšované. Žalobkyňa
nikdynebolapodnikateľskýmsubjektom,uvedenésižalovanámohlaľahkooveriťzdostupnýchregistrov.
Ak by skutočne poskytovala žalovaná žalobkyni úver na jej podnikateľskú činnosť, v úverových zmluvách

by malo byť uvedené jej IČO, prípadne DIČ (tieto registračné čísla však žalobkyňa nikdy nemala).
Väčšia časť úveru bola poskytnutá priamo na účet spoločnosti Trustfin, s.r.o., a to na vyplatenie
bezúčelových spotrebiteľských úverov, ktoré boli žalobkyni ako fyzickej osobe (nepodnikateľovi) touto
spoločnosťou poskytnuté. Žalobkyňa a ani jedna z jej dcér nikdy žiadnu obchodnú ani podnikateľskú
činnosť nevykonávali. O tom, že žalobkyňa má viacero úverov od rôznych subjektov, sa dozvedeli jej

dcéry až v auguste 2015, kedy okamžite požiadali o právnu pomoc právneho zástupcu a zahájili kroky
k tomu, aby žalobkyňa neprišla o svoju nehnuteľnosť. Pre ďalšie ozrejmenie toho, akým spôsobom
a za akých podmienok boli finančné prostriedky žalobkyni žalovanou poskytnuté, a že žalovaná si
prostredníctvom poverených osôb od žalobkyne nechala vyplatiť sumu vo výške 4.740,- eur (čo aj
v listoch potvrdila), ktorú od nej vylákala ako odmenu za poskytnutie úveru, predkladá žalobkyňa

súdu komunikáciu medzi právnymi zástupcami účastníkov konania. Žalovaná prostredníctvom svojho
splnomocneného právneho zástupcu uznala, že dlžná suma, ktorú mu má žalobkyňa zo zmluvy o úvere
uzavretej dňa 12.06.2015 uhradiť, je vo výške 12.260,- eur. Žalobkyňa uhradila sumu 4.600,- eur pánovi
W., všetko jemu do ruky, a to po častiach. Suma 4.600,- eur sa skladá: 2x po 1.300,- eur, 2x po 1.000,-
eur a plus navyše jedna splátka 140,- eur. Z predloženého výpisu z účtu žalobkyne vyplýva vklad na

účet 9.080,- eur 12.06., následne 12.06. bolo 5.000,- eur vybraných, čo súvisí s tvrdením žalobkyne,
že musela vyplácať pánovi W..5. Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila Tlačivo na č.l. 10, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
03.12.2015, preukaz osoby so sluchovým postihnutím, čiastočný výpis z LV č. 7573, Opakovanú výzvu
na úhradu zo dňa 02.10.2015, Výzvu na úhradu zo dňa 13.08.2015, Zmluvu o úvere zo dňa 04.05.2015,

Zmluvu o úvere zo dňa 12.06.2015, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnu
zmluvu zo dňa 12.06.2015, Zmluvu o úvere č. 40514168, Zmluvu o úvere č. 40315698, výpis z účtu zo
dňa 30.06.2015, Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a Výzva na uzavretie dohody o urovnaní
zo dňa 19.08.2015, Vyjadrenie zo dňa 24.08.2015, e-mailovú komunikáciu č.l. 80-81, návrh Dohody o
urovnaní, Vyjadrenie zo dňa 21.09.2015, Vyjadrenie zo dňa 01.10.2015, Vyjadrenie zo dňa 15.10.2015,

Vyjadrenie zo dňa 20.10.2015, Zaslanie dokladov zo dňa 08.01.2016, e-mailovú komunikáciu č.l. 89,
Oznámeniezodňa18.02.2016,Vyjadreniezodňa03.03.2016,výstrižkyznovínapotvrdenievprílohovej
obálke, Výpis z účtu zo dňa 30.06.2015, potvrdenie o výbere zo dňa 12.06.2015, Zmluvu o záložnom
práve zo dňa 25.03.2015, Štandardné európske informácie o nespotrebnom úvere, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 18Co/109/2011, príkazy na úhradu, výňatky z listov MS SR zo dňa 02.04.2012
a 11.12.2012. Žalobkyňa ďalej navrhla doplniť dokazovanie vyžiadaním rozhodnutia Okresného úradu

Trnava - katastrálny odbor o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností a Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluvy, ako aj výsluchom žalobkyne.

6. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 25.02.2016, kde uviedla, že je pravdou, že žalovaná
poskytla žalobkyni na základe jej žiadosti dva úvery, a to prvý dňa 04.05.2015 v sume 5.000,- eur, v

zmysle ust. § 497 a nasl. zák.č. 511/1993 Zb. Obchodného zákonníka. V zmysle zák.č. 129/2010 Z.z.,
ust. § 1 ods. 3 písm. i), spotrebiteľským úverom nie sú ... úver bez úroku a bez ďalších poplatkov... . Ako
vyplýva z predmetnej zmluvy, čl. II. ods. 2, tento úver bol poskytnutý žalobkyni bez úroku a akýchkoľvek
ďalších poplatkov. Malo sa jednať o akýsi preklenovací úver, ktorým si žalobkyňa mala riešiť nejaké
finančné možnosti. O jeho poskytnutie požiadala písomne, kde zároveň prehlásila, že je schopná ho

splácať.Pretosavzmyslezákonač.129/2010nemôžepovažovaťzaspotrebiteľskýúver(§lods.3písm.
i) zák.č. 129/2010 Z.z.). Dňa 12.06.2015 žalobkyňa požiadala o ďalší úver, a to vo výške 17.500,- eur.
Vzhľadom na jeho výšku, a celkový dlh 22.500,- eur už žalovaná požadovala ručenie za splácanie úveru,
a to formou záložného práva, s čím žalobkyňa súhlasila a kázala pripraviť zmluvy. Na tom základe bola
vypracovaná zmluva o zriadení záložného práva v zmysle ust. § 151a zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka, kde žalobkyňa jednak uznala dlžnú sumu 22.500,- eur a jednak súhlasila so zriadením
záložného práva. Zároveň podpísala návrh na vklad záložného práva, kde je rovnako uvedená celková
dlžná suma 22.500,- eur, ako aj skutočnosť, že sa zriaďuje záložné právo. Už v žiadosti o poskytnutie
úveru zo dňa 01.05.2015 žalobkyňa uviedla, že úver potrebuje na obchodné účely/aktivity. Účelom, tak
ako je uvedené v čl. III. ods.1 Zmluvy o úvere zo dňa 12.06.2015 mala byť obchodná činnosť žalobkyne

tak, ako to sama uviedla do obsahu zmluvy a svojim podpisom potvrdila. Z neskôr dostupných informácií
má žalovaná vedomosť, že žalobkyňa mala peňažné prostriedky použiť na obchodnú činnosť so svojou
dcérou,ktoráúdajnebolainiciátorkouceléhoúverovéhovzťahu.Žalovanánemalamožnosťsiverifikovať
túto skutočnosť a v dobrej viere žalobkyni úver na tento účel poskytla. Pri príprave zmluvy žalovanej
žalobkyňa uviedla, aby časť úveru v sume 10.110,- eur uhradila na účet spoločnosti Trustfin, s.r.o., čo aj

v plnej výške uhradila. V zmysle ust. zák.č. 129/2010, § 1 ods. 3 písm. d), spotrebiteľským úverom nie
sú ... úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti. Žalovaná má za to, že ani v tomto prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver,
ďalej poukazujúc na celkovú výšku úveru 22.500,- eur. Žalobkyňa neuhradila ani len časť z prevzatých
peňazí, t.j. prevzala 22.500,- eur, vyriešila si svoje nedoplatky v inej spoločnosti (10.110,- eur), a od

jesene 2015 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovanej navrhuje rôzne formy vrátenia úveru,
avšak bez reálneho plnenia. Žalovaná dáva do pozornosti, že takmer 4 mesiace (od uzavretia zmluvy
máj/jún 2015) až do septembra 2015 žiadnym spôsobom žalobkyňa nespochybňovala obsah zmlúv,
výšku poskytnutého úveru, ani žiadne iné dojednané podmienky. Jej tvrdenia o ďalších osobách, ktoré
údajne v mene žalovanej od nej požadovali provízie za poskytnutý úver, nepovažuje žalovaná za

podstatné, a ich pravdivosť žalobkyňa môže dať preveriť príslušným orgánom, avšak bez akejkoľvek
spojitosti so žalovanou, nakoľko ona tieto osoby ani nepozná, nemá s nimi žiadnu spojitosť, a nikoho za
žalobkyňou nikdy neposielala. Nakoľko si však žalobkyňa vyplatila z prostriedkov úveru svoje predošlé
úvery, voči spoločnosti Trustfin, s.r.o., žalovaná má za to, že týmto jej konaním si len povyplácala
svoje predošlé záväzky, a týmto súčasným konaním sa len snaží oddialiť vrátenie prevzatých úverov,

čím však poškodzuje žalovanú, čo navodzuje dojem podvodného konania. Prevziať sumu 22.500,- eur
a takmer rok neuhradiť ani jednu splátku zakladá silný dojem o podvodnom, špekulatívnom konaní
zo strany žalobkyne, resp. osôb na jej strane. Vzhľadom na existujúci právny stav, t.j. preukázateľne
poskytnutépeňažnéprostriedky,ktorétvoriliposkytnutéúvery,anevráteniežiadnejsumyzposkytnutéhoúveru navrhuje žalovaná, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobný návrh zamietol ako nedôvodný
a zaviazal ju k náhrade trov konania.

7. V priebehu konania sa žalovaná ďalej vyjadrila, že od prvého úkonu voči žalovanej bolo uvádzané,
že úver má byť čerpaný na obchodné aktivity, o čom svedčí žiadosť zo dňa 01.05.2015. Účel obchodnej
aktivity, výkon obchodných aktivít mimo živnostenského podnikania, je uvedený aj v zmluve zo dňa
04.05.2015 v článku 3 ods. 1 a rovnako skutočnosť, že sa nejedná a nemá jednať o spotrebiteľský
úver žalobkyňa potvrdila v zmluve o úvere zo dňa 12.06.2015 rovnako v článku 3 ods. 1. Žalovaná

v procese poskytovania týchto úverov konala v dobrej viere, nakoľko si neoverila skutočnosť, ktorú
uvádzala žalobkyňa aj v žiadosti, aj v zmluvách o úveroch a poskytovala úver nie spotrebiteľský, ale
štandardný. K výške poskytnutého úveru, ktorý úver bol čerpaný dňa 04.05.2015, žalovaná uviedla, že
žalobkyňa potvrdila prevzatie prvého úveru, tak podpisom zmluvy o úvere, ako aj podpisom príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 04.05.2015, pričom táto suma ako súčet s druhým úverom bola uvedená
aj v samotnej zmluve o zriadení záložného práva aj v návrhu na vklad záložného práva. Druhý úver

poskytnutý dňa 12.06.2015, bol poskytnutý prevodom na účet a vyplatením spoločnosti Trustfin s.r.o.,
z ktorého predtým čerpala žalobkyňa iný úver. K tvrdeniam ohľadom L. žalovaná uviedla, že s pánom
W. žalovaná nikdy nemala a ani nemá žiadny osobný a ani pracovný vzťah a v prípade, že pán W.
konal vo vzťahu k žalobkyni, táto skutočnosť nijakým spôsobom nezaväzuje ani neovplyvňuje vzťah
medzi žalobkyňou a žalovanou. Na vysvetlenie k e-mailovej komunikácii žalovaná uviedla, že došlo

k chybe v mailovej komunikácii medzi konateľom spoločnosti a kanceláriou právneho zástupcu, keď
konateľ mal za to, že sa preberá iný obchodný prípad a na skutočnosti, že s pánom W., ktorého
nepozná konateľ spoločnosti, a nemá ani žiadny vzťah, žalovaná trvá. Žalovaná poukazovala na to, že
od mája 2015, keď boli poskytnuté úvery, až zhruba do septembra 2015, keď bol zaslaný prvý list zo
strany právneho zástupcu žalovanej, žalobkyňa žiadnym spôsobom výšku ani podmienky poskytnutých

úverov nespochybnila. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že na určení neplatnosti zmlúv o úvere
chýba žalobkyni naliehavý právny záujem. Jediným potencionálnym zmyslom tohto konania by bolo
určenie existencie alebo neexistencie záložného práva, čoho sa však rovnako žalobkyňa v tomto konaní
nedomáha. Ďalej žalovaná uviedla, že aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa uznáva, že žalovanej
dlhuje sumu 12.260,- eur, do dnešného dňa žalobkyňa zaplatila len sumu 200,- eur, a to napriek

tomu, že v niektorých e-mailových komunikáciách medzi právnymi zástupcami bol jeden z návrhov
na vysporiadanie celej záležitosti, teda na zaplatenie sumu 12.260,- eur, že bude zaplatená do konca
roku 2016. Nič nebráni žalobkyni dobrovoľne zaplatiť sumu 12.260,- eur. Minimálne pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

8. Ako dôkazy žalovaná označila a predložila Žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 01.05.2015 a Príjmový
pokladničný doklad zo dňa 04.05.2015. Navrhla doplniť dokazovanie výsluchom žalovanej, svedkov N.
W. a P. T..

9. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami, alebo vyžiadanými v zmysle ich návrhu,

ďalej výsluchom žalobkyne a konateľa žalovanej, a tiež svedkov N. W. a P. T., pričom zistil nasledovný
skutkový stav:

10. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že túto uzavreli žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa
ako dlžník, pričom jej predmetom malo byť poskytnutie úveru vo výške 5.000,- eur žalobkyni označenej

rodným číslom, ktorá sa zaviazala uvedenú sumu žalovanej vrátiť v lehote 6 mesiacov do 15.12.2015
a to tak, že vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc 15.07.2015 vráti časť úveru v sume 300,- eur a spolu
s poslednou platbou 15.12.2015 vráti zvyšok úveru. RPMN bola uvedená vo výške 0%. V prípade
omeškania sa účastníci dohodli na úroku z omeškania vo výške 4,- eurá za každý začatý deň omeškania.
Ako účel použitia úveru bola uvedená obchodná činnosť dlžníka, z ktorého dôvodu sa nemalo jednať

o spotrebiteľský úver.
Žalovaná ako dlžník podpisom zmluvy potvrdila prevzatie celej sumy 5.000,- eur od veriteľa.

11. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 12.06.2015 vyplýva, že túto uzavreli žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa
ako dlžník, pričom jej predmetom malo byť poskytnutie úveru vo výške 17.500,- eur žalobkyni označenej

rodným číslom, ktorá sa zaviazala uvedenú sumu žalovanej vrátiť v lehote 6 mesiacov do 15.12.2015
a to tak, že vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc 15.07.2015 vráti časť úveru v sume 700,- eur a spolu
s poslednou platbou 15.12.2015 vráti zvyšok úveru a odmenu spolu 1.000,- eur. RPMN bola uvedená
vo výške 9,1%. V prípade omeškania sa účastníci dohodli na úroku z omeškania vo výške 8,- eur zakaždý začatý deň omeškania. Ako účel použitia úveru bola uvedená obchodná činnosť dlžníka, z ktorého
dôvodu sa nemalo jednať o spotrebiteľský úver. Poskytnutý úver mal byť v časti 10.110,- eur zaslaný na
účet spoločnosti Trustfin, s.r.o. a zvyšná časť po odpočítaní nákladov na prípravu a vklad zmluvy, mala

byť zaslaná na účet uvedený v bode 1. zmluvy.

12. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluvy uzavretej medzi
žalobkyňou ako záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom dňa 12.06.2015 vyplýva, že na jej
základe bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne ktorá sa

nachádza v okrese O., obec O., k.ú. O., evidovaná na LV č.XXXX H. č.XX B., V. XX, v bytovom dome
súp. č. XXXX, postavený na pozemku registra S. parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/
XXXXXnaspoločnýchčastiachazariadeniachbytovéhodomuapozemkuparc.č.XXXX.Pohľadávkami
záložného veriteľa voči záložcovi, zabezpečenými záložným právom k nehnuteľnosti, boli pohľadávka
na splatenie úveru vo výške 22.500,- eur, na základe Zmluvy o úvere zo dňa 04.05.2015 a 12.06.2015
a pohľadávka na uhradenie nákladov výkonu záložného práva.

13. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. vyplýva, že žalobkyňa je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - E.. XX nachádzajúci sa B. X. súp.č. XXXX na V. ulici XX v O., postavený
na parcele registra „. č. XXXX, a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckypodielkpozemkuoveľkostiXXX/XXXXX.Zuvedeného

listu vlastníctva ďalej vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom zapísaným v
časti „. pod č. P v prospech žalovanej na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
a Mandátnej zmluvy, vklad povolený dňa 08.07.2015.

14. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že nikdy nepodnikala. Našla inzerát v novinách,

tento predkladá súdu vo výstrižku, našla ho v novinách Expres alebo Trnavsko, v reklamných novinách,
bolo to niekedy v roku 2015. Ona potom telefonovala na to telefónne číslo. Mala predtým pôžičku od
inej spoločnosti, od pána P., pričom k tomuto zakladá do spisu inzerát na poskytnutie peňazí expresne
do 5 hodín. Túto pôžičku splácala vo výške splátky 190,- eur, pričom išlo o pôžičku vo výške 6.000,-
alebo 6.500,- eur, nepamätá si už presne. Ona sa telefonicky dopytovala, či by jej táto druhá spoločnosť

mohla poskytnúť pôžičku, ktorou by jej vyplatila skôr zobratú pôžičku, to sa aj stalo a ponúkli jej pôžičku
za splátku 140,- eur mesačne. Telefonicky jej prisľúbili, že bude platiť splátku aj menej ako 140,- eur
mesačne. Ten pán jej povedal, že bude platiť pôžičku 140,- eur mesačne, myslí, že sa volal W.. Videla sa
s ním aj osobne na námestí. Po nahliadnutí do spisu na č.l. 24 uvádza, že podpis vyzerá ako jej, avšak
nepamätá si, že by podpisovala uvedenú zmluvu a kedy. Pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 12.06.2015, túto

podpisovala v meste, dohodli sa na stretnutí s pánom W. dohodli sa, že sa stretnú na námestí. Ona sa s
inou osobou ani nestretávala, pričom už bola nervózna, nakoľko chcela už dlh splácať. Do spisu zakladá
ústrižok od Providentu, na ktorom je uvedené - jedna splátka 140,- eur, k čomu uviedla, že po podpísaní
zmluvy zo dňa 12.06.2015 dala pánovi W. uvedenú sumu, pričom sa dožadovala, aby jej dal konečne
nejaké šeky a uviedol, kde má splácať pôžičku. Pán W. s matkou žalobkyňu naháňali po notároch bez

akýchkoľvek vysvetlení, hovoril len o tých 140,- eurách, a aby to podpísala. Pred podpísaním zmluvu
nečítala, ponáhľali sa notárke, zmluvu si prečítala až po podpísaní, potom sa zhrozila. Predtým bol jej byt
zaťažený záložným právom v prospech spoločnosti Trustfin, pričom žalobkyňa chcela uvedené práve s
pomocou žalovanej vyriešiť. S pánom W. chodili jeho matka - jedenkrát, resp. on povedal, že ide o jeho
matku a v aute mal mať manželku a deti, pričom žalobkyňa aj povedala, že dúfam, že sa jej nič nestane

s bytom, lebo má deti, na čo jej on povedal, že aj on má deti. Pán W. a jeho matka utekali so žalobkyňou
cez mesto na kataster, žalobkyňu odstavil do reštaurácie a hneď si pýtal na ruku 2.300,- eur. 2.300,-
eur mu žalobkyňa hneď poskytla a potom si znova pýtal pre nejakú kolegyňu, ktorá mu ešte pomôže,
aj ďalších 2.300,- eur, takže to čo žalobkyni dal, jej prakticky aj zobral. Žalovaná zaplatila spoločnosti
Trustfin 10.100,- eur, s tým žalobkyňa súhlasí, s čím bola sprostená záložného práva. Ona si je vedomá,

že musí žalovanej tieto splatiť, avšak nevie, prečo jej založila byt. Podpis na č.l. 67 nie je jej podpis,
uvedenýdokladnepodpisovala.Ďalejžalobkyňauviedla,žedňa12.06.2015jejzobral2.300,-eur,zadva
týždne potom prišiel pre ďalších 1.000,- eur a za dva týždne prišiel pre ďalších 1.300,- eur. 2.300,- eur
bolo hneď pri katastri, 1.000,- eur prišiel zobrať na námestie a 1.300,- eur si prišiel zobrať do obývačky.
Potvrdenia o tom, že tieto sumy zobral, nemá, že sa ponáhľal, pri tej prvej sume 2.300,- eur povedal,

že ide o jeho províziu. Poslal jej nejakú výhražnú upomienku, bola tam písaná Banská Bystrica. Keď
pani od W. išla na kataster, oni išli do reštaurácie na malinovku, vtedy mu vyplatila 2.300,- eur. Nevie, za
akým účelom išla pani na kataster. Stále jednal iba telefonicky. Teraz jej volal W. asi pred mesiacom, že
jej chce vrátiť 2.300,- eur, že jej ich pošle, s čím ona nesúhlasila. Pán W. jej uvádzal, aby sa neopovážilaspomenúť, že mu dala 2.300,- eur. O sume 2.300,- eur si myslela, že ide o vrátenie pôžičky, s tým, že si
nechá províziu 800,- eur. To, že si nepamätá, má byť brané ako, že ju tak domotal, papiere za papiermi,
raz na námestí, raz doma, raz v reštike, bola zúfalá z tých podpisov. Neprebrala 5.000,- eur. Je pravdou,

že žalovaná 10.100,- eur vyplatila jej pôžičku. Po nahliadnutí do spisu na č.l. 24 uvádza žalobkyňa, že
ide o jej podpis. Na otázku, či jej pri podpise tejto zmluvy bola poskytnutá suma 5.000,- eur, uvádza,
že bola. Po nahliadnutí do oboch zmlúv opravuje svoju výpoveď a uvádza, že z prvej zmluvy o úvere
zo dňa 04.05.2015 jej suma 5.000,- eur poskytnutá nebola. Keď najprv uviedla, že jej bola poskytnutá
táto suma, myslela, že či jej bola dokopy poskytnutá pôžička 5.000,- eur ako celok. Z druhej zmluvy

jej bolo zobraných 2.300,- eur a ďalších 2.300,- eur. Keď telefonovala na telefónne číslo z ústrižku z
novín, volala vtedy s pánom W., on sa jej vtedy predstavil, dovtedy ho nepoznala. Povedala, že má prvú
pôžičku na 190,- eur, čo jej robí strašne moc, a on jej sľúbil, že bude mať splátku 140,- eur, čo bolo pre
ňu 50,- eur plus. Prosila ho, aby jej niečo neporobil s bytom, hovoril, že splátka bude možno aj menej.
Povedala, aby ju nedostali o byt, lebo že má deti a ešte ho bude potrebovať, pričom povedal, že aj on
má dcérku a s týmto ju ukľudnil. Na otázku súdu, či sa rozprávali o tom, akú výšku úveru žalobkyňa

potrebuje, žalobkyňa uviedla, že povedala, že potrebuje vyplatiť prvú pôžičku pána P., čo má ústrižky
z novín, a aby mohla potom začať platiť jeho. Okrem pôžičky u pána P. mala ešte pôžičku v Poštovej
banke, kde platila splátky vo výške cca 50,- eur. To jej práve vychádzalo na 200,- eur. Pred podpisom
zmluvu zo dňa 04.05.2015 čítala len zbežne, pretože sa svedok s matkou ponáhľali. Jedna zmluva sa
podpisovala u nej doma a druhá sa podpisovala, doletel, niekde na lavičke. Ona podpisovala Zmluvu

zo dňa 04.05.2015, pretože chcela, aby jej W. vyplatil P. a ona by si mohla vyplatiť Poštovú banku. Pri
prvej zmluve bol svedok u nej doma, dohodli sa na tom, že jej zaplatí P. a bude mať navyše, aby si
mohla pomôcť. P. telefonovala, ten mal dlh vyplatený. U P. mala dlh 10.110,- eur. Žalobkyňa ukazuje
na druhú zmluvu o úvere a uvádza, že P. bol vyplatený dlh z tejto zmluvy. Pričom pri uzavretí prvej
zmluvy jej Košík uviedol, že na druhý deň budú peniaze v ČSOB. Na druhý deň išla do ČSOB a tam

nič nebolo. Reálne dostala 17.500,- eur, z tohto 10.110,- išlo na vyplatenie úveru, Pán W. jej do ruky
5.000,- eur nedal. Nemá doklad o tom, že odovzdala pánovi W. uvedené sumy, svedok pri tomto nebol.
V spoločnosti Trustfin mala pôžičku, požičali jej 8.000,- eur. Pôžičku si brala, lebo má aj vnuka, pomáha
deťom, pochádza z chudobnej rodiny, dievčatá má dve rozvedené, bola len chvíľku vydatá, hneď zostala
vdova, žije len pre svoje dcéry a vnučky, peniaze boli, na čo bolo treba. Na otázku, že ak jej pán Košík

úver 5.000,- eur nedal, odkiaľ mala peňažné prostriedky, aby pánovi Košíkovi vyplatila uvádzané sumy,
žalobkyňa uviedla, že jej dal úver 17.500,- eur a ukazovala na druhú úverovú zmluvu. Na účet jej poslal
17.500,- eur, z toho hneď pýtal 2.300,- eur. Nevie o akých 5.000,- eur sa tu hovorí, dal jej jednu pôžičku a
žiadnu inú nemala. Na otázku, že na účet jej okrem sumy, ktorá bola pre firmu Trustfin, bolo poukázaných
6.900,- eur, žalobkyňa uviedla, že z tejto sumy jej zostalo 1.900,- eur necelých, za čo si vymaľovala,

zvyšnú sumu si zobral W.. Na otázku, z akého dôvodu bola uvedená suma 22.500,- eur na Zmluve o
zriadení záložného práva, keď nebola vyplatená celá, žalobkyňa uviedla, že sa zhrozila doma, keď to
začala čítať, kde zobrali toľko peňazí. Pri podpisovaní sumy 17.500,- eur bol zhon a chaos, pri pošte
nemal právnik voľno, utekali k druhému notárovi za roh, notárka sa jej pýtala, či čítala zmluvu, a však
kedy, doletel, išli podpisovať.

15. Konateľ žalovanej pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pre ich spoločnosť robí pani T. a
sprostredkúva uzatváranie zmlúv. Pokiaľ má vedomosť, pán W. je synom pani T.. Za ním bola pani T., s
tým, že priniesla žiadosť o pôžičku, že má pani, ktorá potrebuje požičať 5.000,- eur, stretli sa v X. s pani
T.. S pani T. zmluvu uzavretú nemá. Na otázku, čím sa zaoberá ich spoločnosť, uviedol, že ide o voľnú

živnosť, väčšinou rôzne, kúpa, predaj tovaru. Zmluvy o úvere - obe - podpisoval za spoločnosť žalovanej
on. Pri podpisovaní zmlúv zo strany žalobkyne nebol prítomný. Zmluvy mu predložila na podpis pani
T.. Po podpise prvej zmluvy prišla za ním pani T., prišla po peniaze, on jej ich odovzdal a išla za pani
žalobkyňou.PeniazepaniT.dalvhotovosti.Príjmovýpokladničnýdokladzodňa04.05.2015nevypisoval
a ani nevie, kto ho vypisoval. Nevie, komu patrí telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré je uvedené na

ústrižku, ktorý založila do spisu žalobkyňa, jemu nepatrí. Nebol prítomný ani pri podpisovaní druhej
úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva zo strany žalobkyne. Nie sú registrovaní v Registri
veriteľov Národnej banky Slovenska, ani nemajú povolenie, pretože spotrebiteľské úvery neposkytujú.
Dlžník, ktorý sa na nich obráti, musí byť schopný zvážiť, že či bude spôsobilý vrátiť poskytnutý úver. Ak
nie je schopný, podľa neho ide spraviť podvod. Pred uzavretím zmluvy vedel, že z peňazí sa jej vyplatí

úver a ešte, či má založenú nehnuteľnosť, ale jej rodinné príjmy nezisťuje. Jemu bolo povedané, že pani
si chce zobrať úver za účelom podnikania. Nezisťovali, či skutočne podniká. Jemu sa totiž zdá, že tam
bolo, že na začatie podnikania. Že to má byť na začatie podnikania sa dozvedel od pani T.. Pani T. občaspre nich vykonáva túto činnosť, písomnú zmluvu nemajú, dostáva za to odmenu, účtujú a zdaňujú to
individuálne.

16. Svedok N. W. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, žalobkyňu pozná zo strany tej, že ona
kontaktovala jeho cez inzerát, potrebovala si požičať peniaze. Žalovanú pozná cez jeho mamu, mama
s nimi spolupracuje. Ohľadom uzatvárania zmlúv si pamätá, že pani volala na inzerát, že si potrebuje
požičať určitý obnos peňazí, vysvetlili jej podmienky. Prvú sumu, ktorú žiadala, žiadala vo výške 5.000,-
eur, túto obdržala v máji, podpísala k tomu príjmový doklad. Na základe toho asi za 10 dní volala opäť, že

potrebujeväčšíobnospeňazí.Pýtalisa,načopotrebujevyplatiťspoločnosťTrustfin,ženanehnuteľnosti,
ktorú vlastní, má záložné právo, a preto si chce úver vyplatiť. Povedal jej, že zistí, opýta sa, kontaktoval
mamu. Povedal, že si potrebuje požičať 17.500,- eur, z čoho potrebuje vyplatiť úver okolo 10.500,- eur,
ostatné potrebuje použiť na svoje účely, preto žiadala sumu 17.500,- eur. 5.000,- eur jej bolo málo, ktoré
jejdalipredtým.Kontaktovalmamu,ktorákontaktovalapánaX.,stým,žežalobkynivysvetlil,žemusímať
ručenie, keďže ide o väčší obnos peňazí, ona s tým súhlasila, že áno má, že jednoducho tam má záložné

právo v prospech tej spoločnosti. Časť išla na účet spoločnosti, kde mala úver a časť išla žalobkyni.
Na otázku, či pracuje priamo pre spoločnosť žalovanej, svedok uviedol, že pracuje ako samostatne
zárobkovo činná osoba. Na otázku, či pracoval pre túto spoločnosť na základe objednávky alebo zmluvy,
svedok uviedol, že nie, on je len sprostredkovateľ. Nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou.
Na otázku, či vie, že spotrebiteľské úvery nemožno poskytovať v hotovosti, svedok uviedol, že nie, je laik.

Prvá zmluva na 5.000,- eur sa podpisovala pri hlavnej pošte na námestí v kaviarni oproti. Prítomný tam
bol on, jeho matka a žalobkyňa. Žalobkyňa podpisovala žiadosť o tom, že berie úver, svedok tú zmluvu
nečítal, ale podpisovala zmluvu alebo žiadosť. Na základe tejto žiadosti mala príjmový pokladničný
doklad, ktorý tak isto podpísala. Zmluvu jej odovzdávala svedkova mama. Príjmový pokladničný doklad
nevidel, ale pani doklad podpisovala, bez toho by jej peniaze neboli odovzdané. Po podpise si zobrala

zmluvu a príjmový pokladničný doklad k sebe mama. Na otázku, či zostala jedna kópia zmluvy aj pre
žalobkyňu, svedok uviedol, že on tam nebol, nevie. Po tomto podpise išli domov s mamou na adresu
kde býva, autom. Po tejto zmluve, čo sa podpisovala v kaviarni, bola podpísaná ešte zmluva, z tejto
sa vyplácala spoločnosť Trustfin. Táto druhá zmluva podpisovala u notára. Podpisovala sa štandardná
úverová zmluva plus záložná zmluva, nepamätá si, u ktorého notára to bolo. U notára pri podpise bola

žalobkyňa a svedkova mama. Stretli sa najskôr so žalobkyňou, svedok a jeho mama v meste, vysvetlili
jej všetko, išli s mamou k notárovi, bol s nimi u notára pred kanceláriou. Žalobkyňa dostala určite zmluvu,
videl to. Na otázku, či preberal od žalobkyne v tomto období väčšie finančné obnosy peňazí osobne,
svedok uviedol, že nie, nemá čas chodiť preberať peniaze po Slovensku. Oni od notára išli urýchlene na
kataster, ponáhľali sa, lebo mali ešte jednu vec. Na katastri kúpili kolok, zavkladovali a išli autom preč.

Peniaze poslali na účet, preto nevie, aké peniaze v hotovosti mu mohla žalobkyňa dávať. Suma 5.000,-
eur bola vyplatená v hotovosti, a druhá suma bola vyplatená na účet, lebo tá druhá suma, väčšia suma,
jedna časť peňazí išla spoločnosti, kde mala pani záložku, zvyšok šiel na jeden účet a druhá časť na jej
účet. Pri prvej zmluve sa stretli svedok, mama a konateľ spoločnosti pán Benko, 04.05.2015 sa stretli
ráno na čerpacej stanici OMV v Banskej Bystrici, kde konateľ im odovzdal peniaze, odovzdal im zmluvu,

ktorú mala žalobkyňa podpísať. Potom volali konateľovi, že peniaze prevzala a zmluvu podpísala. On
nijaké peniaze neodovzdával, pánovi X. nič nedával. Dňa 04.05.2015, keď sa stretli na čerpacej stanici
v B. Bystrici, zmluva už bola pripravená.

17. Svedkyňa P. T. na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že pozná žalobkyňu, kontaktovala ich kvôli

úveru, pôžičke. Spoločnosť žalovanej pozná, keď ju klienti kontaktujú kvôli pôžičke, kontaktuje konateľa
spoločnosti. Žalobkyňa kontaktovala syna kvôli pôžičke na inzerát, on jej volal, či by bolo možné
poskytnúť žalobkyni pôžičku, tento jej povedal, na akom základe sa poskytujú pôžičky, povedal jej, že
je potrebné ručenie. Dohodli sa na tom, že ona mu prepošle číslo LV, pýtal sa, či sú tam nejaké záložné
práva, či treba niečo vyplatiť v exekúciách, že to pozrú a dajú jej vedieť. Svedkyňa mu odpovedala

teda potom, že je to v poriadku, že môžu teda poskytnúť požadovanú výšku, ktorú chce, na prvý krát
pýtala žalobkyňa 5.000,- eur, potom potrebovala navýšiť, že potrebuje peniaze pre dcéru, potom to bolo
vo výške 17.000,- alebo 17.500,- eur. Na základe toho, keď ona povedala, že s tým súhlasí, že môže
byť, dali vypracovať zmluvy. Prvý krát sa stretli so žalobkyňou P. pri pošte, kde prevzala 5.000,- eur,
podpísala pokladničný doklad. Sumu nad 5.000,- eur možno poskytovať len vkladom na účet, tak tieto jej

išli priamo vkladom na účet. Pritom podpísali všetky zmluvy úverové a záložné, kde podpísala dodatočne
aj 5.000,- eur, ktoré prevzala. Boli spoločne u notára. Pýtala sa jej, či jej pípne mobil, keď jej prídu
peniaze na účet, na čo povedala, že áno, keď bolo všetko podpísané, konateľ vložil peniaze na účet,
svedkyňa išla na kataster, podali si ruky a svedkyňa išla preč. Žalobkyňa oslovila p. W. vo veci úverutelefonicky. Konateľ žalovanej jej odovzdával 5.000,- eur v Bystrici. Nominálnu hodnotu bankoviek tých
5.000,- eur si nespomína. Žalobkyňa podpísala príjmový pokladničný doklad. Žalobkyňa určite nedávala
jej alebo pánovi Košíkovi peniaze. Žalobkyňa bola spokojná po ich poslednom stretnutí a uzavretí veci.

S pánom X. ohľadne zmlúv pre žalobkyňu sa stretli dvakrát. Konateľ má stále pripravené zmluvy, stretnú
sa niekde, kde jej ich podá, zavolá klientovi, dohodnú sa, kde sa stretnú, zmluvy podpisovala žalobkyňa
výhradne so svedkyňou. Na otázku, aby popísala bližšie pri týchto dvoch stretnutiach s pánom X. ako to
prebiehalo, svedkyňa uviedla, že prvý krát sa stretli s tým, že dostala pokladničný doklad plus hotovosť
peniaze, žiadosť o pôžičku a išla do O.. Druhý krát prišla pre úverové zmluvy, záložné zmluvy a išla s

nimi do O. za žalobkyňou. Na otázku, či bol s ňou niekto prítomný pri stretnutiach s pánom X., uviedla, že
nikto, potom sa opravila, že aj syn bol s ňou. S pánom X. má pracovný vzťah, nie je u neho zamestnaná,
má podpísanú mandátnu zmluvu, v rámci mandátnej zmluvy je oprávnená poskytovať pôžičky. Dostáva
za túto činnosť odmenu, pri žalobkyni to bolo 2 % z jednej aj z druhej zmluvy. Príjmový pokladničný
doklad vystavoval pán X. - konateľ. Na otázku, z akého dôvodu sa prvý úver poskytoval v hotovosti a
druhý bezhotovostne, svedkyňa uviedla, že nevie, prečo na začiatku žalobkyňa nepovedala hneď, že

potrebuje 23.000,- eur naraz. Do 5.000,- eur sa môžu peniaze poskytovať v hotovosti, nad 5.000,- eur ide
každá platba bankovým prevodom. Nerobí to len pán X. z X. X., robí to každá nebanková spoločnosť. Na
stretnutiadoO.prišlasvojimautom.Naotázku,akoprebiehalodruhéstretnutiesožalobkyňou,svedkyňa
uviedla, že opätovne sa stretli ako prvý krát, sama s ňou išla k notárovi bez pána W., nepamätá si meno
notárky, mala tam strašne veľa ľudí a problém s počítačom, tak išli k inej notárke. Žalobkyňa si sadla,

v kľude si prečítala zmluvy, ukázala jej, kde je číslo účtu, telefónne číslo, ak by mala nejaké problémy,
povedala jej, aby kontaktovala svedkyňu a vtedy jej dala svoje telefónne číslo. Keď vošli k notárke,
svedkyňa už videla, že peniaze potrebuje súrne. Pýtala sa notárky, či jej môže pozrieť, či sú zmluvy
podpísané správne, na čo jej notárka povedala, že zmluvy sú podpísané správne, potom žalobkyňa
zmluvy podpísala. Následne svedkyňa kontaktovala konateľa, že zmluvy sú podpísané, tento poslal

žalobkyni peniaze, pípol jej mobil, svedkyňa sa jej opýtala, či je spokojná, povedala, že je spokojná a
svedkyňa sama išla na kataster. S pánom X. sa druhý krát stretla v X. X., na takom veľkom parkovisku,
je tam veľké parkovisko, je tam blízko Allianz poisťovňa. Na otázku, s koľkými ďalšími klientami sa
svedkyňa takto stretla a uzavrela úverové zmluvy ako so žalobkyňou, svedkyňa uviedla, že bolo to aj
možno viac ako 10 klientov, s ktorými boli uzavreté takéto úverové zmluvy. Na otázku, kto bol prítomný

pri podpisovaní úverových zmlúv, svedkyňa uviedla, že pri druhej svedkyňa, žalobkyňa a notár. Pri prvej
zmluve žalobkyňa a svedkyňa.

18. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (v znení
účinnom do 30.06.2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

19. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. (2)

20. Podľa Čl.2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

21. Podľa § 137 písm. c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného

predpisu.

22. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.24. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

27. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) a i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľským
úverom nie sú: d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k
nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.

32.Podľa§2písm.a)ZoSÚ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmlúv),naúčelytohtozákonasarozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

33. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), na účely tohto zákona sa
rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

34.Podľa§2písm.d) ZoSÚ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmlúv),zmluvouospotrebiteľskomúvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

35. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

36. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľasplácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

37. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), veriteľ je povinný postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou
starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

38. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.

39. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), veriteľ je povinný v záujme

odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť
a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

40. Podľa § 11 ods. 3 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), ak osoba v zmluve o

spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský úver bez povolenia
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je
neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej
spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne
poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by

mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie
naraz.

41. Podľa § 20 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), veriteľ je oprávnený poskytovať

spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti
od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

42. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

43. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení

záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

44. Podľa § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva

určiteľná.

45. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.

46. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

47. Predovšetkým bolo potrebné v konaní vyriešiť otázku, či žaloba je vo všetkých výrokoch
požadovaných v petite správnym prostriedkom ochrany práv žalobkyne, resp. či by z procesného
hľadiska bolo vôbec prípustné (v prípade záverov dokazovania svedčiacich v prospech žalobkyne)rozhodnúť takýmito výrokmi. Žalobkyňa sa jednak domáhala určenia neplatnosti úverových zmlúv zo
dňa 04.05.2015 a 12.06.2015 a tiež určenia, že nehnuteľnosť v jej vlastníctve nie je zaťažená záložným
právom v prospech žalovanej. Oba typy výrokov sú určovacími výrokmi, avšak s prihliadnutím na novú

procesnú úpravu od 01.07.2016 v Civilnom procesnom poriadku použiteľnú aj na konania začaté do
30.06.2016 je potrebné rozlišovať, že kým v prípade určenia neplatnosti zmlúv ide o žalobu o určenie
právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), v prípade určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným
právom v prospech žalovanej, ide o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko
ide len o inými slovami vyjadrené určenie, že záložné právo žalovanej k nehnuteľnosti neexistuje.

48. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmlúv, v tejto časti nemohla žaloba obstáť, a musela byť zamietnutá z
dôvodu, že možnosť žalobkyne domáhať sa určenia právnej skutočnosti by s účinnosťou od 01.07.2016
bola daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu, pričom v prejednávanej veci takáto
možnosť z osobitného predpisu nevyplýva.

49. Nakoľko však žaloba žalobkyne bola podaná ešte dňa 03.02.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý umožňoval určenie neplatnosti právneho úkonu za predpokladu, že má na
tom žalobca naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) OSP), súd skúmal uvedené aj z tohto hľadiska, a
teda či by žaloba vo výrokoch o určenie neplatnosti zmlúv obstála v zmysle OSP. Súd dospel k záveru,
že žalobkyňa ani v čase podania žaloby nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom

určení neplatnosti zmlúv, keď tento odôvodňovala v žalobe len tým, že bez rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti úverových zmlúv je jej právne postavenie neisté, a že len týmto vyslovením sa dosiahne
odstránenie spornosti práva žalobkyne a neistoty v právnom vzťahu založenom úverovými zmluvami.
Uvedené však nepreukazuje naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, nakoľko by
satakýmtourčenímsdefinitívnouplatnosťouneistotavprávnomvzťahuzaloženomúverovýmizmluvami

neodstránila.

50. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom
posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp.
právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

51. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)

právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri
takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu
spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná
určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Akvšakurčovaciažalobavytvárapevnýprávnyzákladpreprávnyvzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáaj

napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska
opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje
žalobcu,ktorýmusípoukázaťnaurčitéskutkovéokolnostitýkajúcesasporumedziúčastníkmi,azároveň

objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý
tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).

52. Napriek tomu, že za účinnosti OSP nebola v spotrebiteľských veciach úplne vylúčená určovacia
žaloba o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z

31. júla 2009, sp.zn. 1 MCdo 1/2009), uvedené predstavovalo výnimku, pričom muselo byť preukázané,
že požadovaným určením sa odstráni spornosť právneho postavenia spotrebiteľa v spotrebiteľskom
vzťahu konkrétnym spôsobom. V tu prejednávanej veci ani za účinnosti OSP nemohla mať žalobkyňa
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverových zmlúv, pretože ani prípadné vyslovenie ichneplatnosti vo výroku rozsudku by nemohlo zabrániť požiadavke veriteľa z takýchto zmlúv na vrátenie
poskytnutého plnenia, a to či pri závere o ich platnosti alebo neplatnosti (vtedy titulom bezdôvodného
obohatenia). Žalobkyňa pritom neozrejmila, aký konkrétny význam by pre ňu malo samostatné určenie

neplatnosti úverových zmlúv, teda k čomu by jej slúžil takýto rozsudok. Súd pritom poukazuje na
skutočnosť, že aj z pokusu o mimosúdne doriešenie veci je zrejmé, že žalobkyňa sama si uvedomuje
povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky zo zmlúv, a skutočný význam pre ňu v konaní má
určovacívýroktýkajúcisaneexistenciezáložnéhopráva,abytakneboloohrozenéjejbývanie.Žalobkyňa
však nepreukázala, že by rozhodnutie súdu pozitívne určujúce, že zmluvy o úvere sú neplatné, bolo

konkrétnym spôsobom spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobkyne, resp. odstrániť neistotu v
jej právnom postavení. Uvedené potom nutne muselo viesť súd k záveru o neexistencii naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení neplatnosti zmlúv o úvere, ktorú otázku súd riešil
v konaní ako predbežnú bez potreby rozhodovať o nej výrokom rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd
žalobu v časti určenia neplatnosti úverových zmlúv vo výroku II. rozsudku zamietol.

53. Pokiaľ ide o určenie, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne nie je zaťažená záložným právom
v prospech žalovanej, súd uvedené posúdil ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle
§ 137 písm. c) CSP (keďže ide len o inými slovami vyjadrené určenie, že záložné právo žalovanej
k nehnuteľnosti neexistuje, pričom trvanie práve a len na takejto formulácii by bolo zo strany súdu
prehnaným formalizmom), a dospel k záveru, že na takomto určení má žalobkyňa naliehavý právny

záujem. Okrem toho bolo potrebné prihliadať na princíp právnej istoty (Čl. 2 ods. 1 CSP), a síce,
že žaloba bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý procesný poriadok
umožňoval domáhanie sa určenia či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (teda aj určenia, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, t.j. v takejto formulácii), ak je na tom naliehavý právny
záujem (§ 80 písm. c) OSP). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení pritom žalobkyňa mala

v čase rozhodovania súdu, ako aj v čase podania žaloby (03.02.2016).

54. Naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech
žalobkyne, súd videl v tom, že len takýmto určením môže žalobkyňa dosiahnuť zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností v tom zmysle, aby pri nehnuteľnosti, ktorá je v jej vlastníctve, nebola evidovaná ako ťarcha

záložné právo v prospech žalovanej. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v
tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná evidencia, pretože rozsudok
vyhovujúci žalobe môže byť predpokladom na zapísanie zmeny v evidovaných údajoch. Existujúci stav
v evidencii tiarch k predmetnej nehnuteľnosti je ohrozením právneho postavenia žalobkyne a nemožno
ho odstrániť inými prostriedkami, keďže dobrovoľný výmaz záložného práva žalovanou je vzhľadom na

jej postoj v súčasnosti vylúčený. Súd dospel k záveru, že iným spôsobom ako určovacou žalobou by
žalobkyňa nemala možnosť domôcť sa výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností a jej právo
byť výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nezaťaženej záložným právom by bolo ohrozené. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení je tak daný možným ohrozením vlastníckeho práva žalobkyne
k nehnuteľnosti, keďže sa ocitla v postavení záložného dlžníka, voči ktorému môžu byť uplatnené

postihové práva záložného veriteľa a k náprave rozporu medzi zápisom v katastri nehnuteľností a
skutočným stavom veci vedie práve spôsob uplatnený žalobkyňou, teda určenie, že nehnuteľnosť nie
je zaťažená záložným právom v prospech žalovanej, ktoré určenie je v podstate určením neexistencie
záložného práva. Neistota žalobkyne pritom plynie z jej obavy o strechu nad hlavou, ktorú vyvolalo
zriadenie záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti a jeho hroziaci výkon. Naliehavosť určenia pritom

nie je daná časom, ale spôsobom rozhodovania, keď iba požadovaným určením by mohlo dôjsť k zmene
v zápise v katastri nehnuteľností.

55. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, súd uznal naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej
určovacej žalobe v časti určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech

žalovanej, a v tejto časti prikročil k posúdeniu merita veci, a síce otázky platnosti alebo neplatnosti
úverových zmlúv, ako otázky predbežnej.

56.Vkonanínebolosporné,žežalovanánedisponujepovolenímudelenýmNárodnoubankouSlovenska
na ponúkanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle § 20 ods. 1 ZoSÚ, keď konateľ žalovanej

na pojednávaní uviedol, že nie sú registrovaní v registri veriteľov Národnej banky Slovenska, ani nemajú
povolenie, s odôvodnením, že spotrebiteľské úvery neposkytujú, pričom dlžník, ktorý sa na nich obráti,
musí byť schopný zvážiť, či bude spôsobilý vrátiť poskytnutý úver a ak nie je schopný, podľa konateľa
žalovanej ide spraviť podvod. Uvedenej argumentácii však nie je možné priznať úspech, pretože to, čiv prípade zmlúv zo dňa 04.05.2015 a 12.06.2015 ide o spotrebiteľské úvery, nevyplýva zo skutočnosti,
či veriteľ zmluvy za spotrebiteľské úvery sám označí, ale či tieto napĺňajú definíciu spotrebiteľského
úveru v zmysle právnej úpravy, t.j. v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
Zmluvu o úvere zo dňa 12.06.2015 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou je potrebné posudzovať
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ z nasledovných dôvodov.

57. Predmetná zmluva zo dňa 12.06.2015 je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy

bol vopred pripravený, žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom
zasahovať do jej obsahu, čo bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedkyne P. T., ktorá uviedla, že
konateľ má stále pripravené zmluvy. Žalobkyňa ako spotrebiteľ teda mohla buď prijať zmluvu, ktorú
dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval alebo by zmluvný vzťah nevznikol. V takomto prípade je
spotrebiteľ - žalobkyňa slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície.
Hoci žalovaná tvrdila, že ich spoločnosť sa zaoberá voľnou živnosťou, väčšinou kúpa, predaj tovaru,

z výpovede svedkyne P. T. mal súd za preukázané, že žalovaná sa venuje aj poskytovaniu úverov
fyzickým osobám - spotrebiteľom, s ktorými kontakt nadväzuje prostredníctvom svedkyne P. T., resp.
jej syna N. W., ktorý mal v tlači zverejnené telefónne číslo za týmto účelom. Svedkyňa P. T. zároveň
potvrdila, že s konateľom žalovanej má pracovný vzťah, má podpísanú mandátnu zmluvu, v rámci ktorej
je oprávnená poskytovať pôžičky, za ktorú činnosť dostáva odmenu, pričom bolo aj možno viac ako

10 klientov, s ktorými boli uzavreté takéto úverové zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že úver
bol žalobkyni poskytnutý za účelom podnikania, a preto nejde o spotrebiteľský úver, súd má za to,
že už len zo skutočnosti, že žalobkyňa je v zmluvách označená rodným číslom a nie IČO-om svedčí
o tom, že žalovaná v čase uzavretia zmlúv vedela, že žalobkyňa nie je podnikateľským subjektom.
Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie konateľa žalovanej, ktorý uviedol, že pred uzavretím zmluvy

vedel, že z peňazí sa žalobkyni vyplatí úver a že má založenú nehnuteľnosť, z čoho rovnako vyplýva,
že žalovaná vedela, že žalobkyňa nepotrebuje úver za účelom podnikania, ale za účelom splatenia
iného úveru. Okrem toho, nič nebránilo žalovanej si skutočnosť, že žalovaná nedisponuje živnostenským
oprávnením overiť z verejne dostupného registra. Navyše, z výpovede svedkyne T. vyplýva, že Žiadosť
o poskytnutie úveru zo dňa 01.05.2015 bola vypracovaná žalovanou a nie žalobkyňou, keďže svedkyňa

na otázku ako prebiehalo stretnutie s konateľom žalovanej, uviedla, že prvý krát sa stretli s tým, že
dostala pokladničný doklad plus hotovosť peniaze, žiadosť o pôžičku a išla do O.. Z uvedeného vyplýva,
že ak aj žalobkyňa Žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 01.05.2015 podpísala, urobila tak nie z vlastnej
iniciatívy, ale len preto, že jej bola predložená na podpis medzi inými listinami. V konaní bolo preukázané
okrem výpovede žalobkyne aj svedeckou výpoveďou svedka N. W., že žalobkyňa o poskytnutie úveru

požiadala telefonicky („žalobkyňu pozná zo strany tej, že ona kontaktovala jeho cez inzerát, potrebovala
si požičať peniaze ... pani volala na inzerát“), a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že o úver
požiadala písomne.

58. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva záver, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy zo dňa

12.06.2015 vystupovala ako podnikateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej faktickej podnikateľskej
činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 2 ZoSÚ) a
žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a úver jej bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. Nebolo pritom preukázané tvrdenie žalovanej, že nešlo o spotrebiteľský

úver s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. d) ZoSÚ, nakoľko účelom úveru nebolo nadobudnutie
alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Právny vzťah
medzi žalovanou a žalobkyňou založený zmluvou o úvere zo dňa 12.06.2015 je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.).

59. Nakoľkosúddospelkzáveru,žeúverzodňa12.06.2015poskytnutýžalobkynižalovanoujepotrebné
posudzovať ako spotrebiteľský úver, a zároveň žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi
spotrebiteľský úver napriek tomu, že nemá k tomu oprávnenie udelené Národnou bankou Slovenska v

zmysle § 20 ods. 1 ZoSÚ, znamená to, že v zmysle § 11 ods. 3 ZoSÚ je uvedená Zmluva o úvere zo
dňa 12.06.2015 absolútne neplatná.60. Pokiaľ ide o Zmluvu o úvere zo dňa 04.05.2015, táto je vzhľadom k jej obsahu vylúčená spod
aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v zmysle § 1 ods. 3 písm. i) ZoSÚ spotrebiteľským úverom
nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov (keď v zmluve nebol úrok ani poplatky dojednané). Zároveň

súd poukazuje na to, že hoci je zmluva označená ako zmluva o úvere, nejde v skutočnosti o úverovú
zmluvu, ale o zmluvu o pôžičke podľa § 657 OZ (zastretý právny úkon), nakoľko tu chýba podstatná
náležitosť zmluvy o úvere, a síce dojednanie úroku z úveru.

61. Z vykonaného dokazovania, vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, mal súd za

preukázané, že žalobkyňa nemala v úmysle uvedenú zmluvu zo dňa 04.05.2015 uzavrieť, ale túto listinu
podpísala bez toho, aby vedela, že jej obsahom je uzavretie zmluvy.

62. Žalovaná v konaní poukazovala na príjmový Pokladničný doklad zo dňa 04.05.2015 ako na dôkaz
o tom, že žalobkyňa dňa 04.05.2015 prevzala sumu 5.000,- eur. Žalobkyňa poprela, že by uvedený
doklad podpisovala, sporovala pravosť podpisu, poukazovala na to, že i voľným okom je viditeľné, že

podpis na tomto doklade nepatrí žalobkyni a zároveň žalobkyňa uviedla, akým spôsobom podľa nej
došlo k podpísaniu uvedenej zmluvy (a síce, že žalovaná poskytla spotrebiteľský úver na sumu 17.500,-
eur s odplatou vo výške 1.000,- eur, následne bola spotrebiteľovi predložená ďalšia zmluva o úvere,
ktorá je bezúročná, bez poplatkov v sume 5.000,- eur, z ktorej finančné prostriedky spotrebiteľovi nikdy
neboliodovzdané,alenásledneježalovanánazákladetejtozmluvyoprávnenátietofinančnéprostriedky

vo výške 5.000,- eur vymôcť). Na uvedené skutkové tvrdenia žalovaná však žiadnym konkrétnym
spôsobom nereagovala, výslovne ich nepoprela, a preto sa tieto skutkové tvrdenia žalobkyne považujú
za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

63. Zároveň však vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne boli v konaní preukázané vykonanými

dôkazmi, vyhodnotením v ich vzájomnej súvislosti. Súd poukazuje jednak na to, že pravosť podpisu
žalobkyne na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 04.05.2015 je spochybnená (okrem toho, že
podpis na uvedenom doklade a podpis na zmluvách sú na prvý pohľad odlišné) už len tým, že v konaní
nebolo preukázané, kto uvedený doklad vypĺňal, keď svedkyňa T. uviedla, že príjmový pokladničný
doklad vystavoval konateľ žalovanej, čo však tento výslovne poprel, keď zároveň svedok N. W. sa k

príjmovému pokladničnému dokladu vyjadroval zmätočne, keď na jednej strane uvádzal, že žalobkyňa
podpísala príjmový pokladničný doklad, ale na druhej strane uvádzal, že ho nevidel. Okrem toho je
pochybný vôbec dôvod vystavenia príjmového pokladničného dokladu, keď zo Zmluvy o úvere zo dňa
04.05.2015 má vyplývať, že žalobkyňa ako dlžník potvrdzuje prevzatie hotovosti podpisom zmluvy. Z
výpovede svedkyne T. zároveň vyplýva, že žalobkyňa kontaktovala jej syna za účelom poskytnutia

pôžičky, keď zároveň sa podľa vyjadrenia svedkyne riešilo „ručenie“, riešilo sa záložné právo na
nehnuteľnosti, avšak uvedené malo význam a týkalo sa až „druhej“ Zmluvy o úvere uzavretej dňa
12.06.2015, preto nebol žiaden dôvod sa týmto zaoberať v čase údajného uzatvárania Zmluvy o úvere
zo dňa 04.05.2015. Zároveň súd poukazuje na tú časť výpovede svedkyne T., kde uviedla, že prvý krát
sa stretli so žalobkyňou v O. pri pošte, kde prevzala 5.000,- eur, podpísala pokladničný doklad, pričom

následne svedkyňa uviedla, že podpísali všetky zmluvy úverové a záložné, kde žalobkyňa podpísala
dodatočne aj 5.000,- eur, ktoré prevzala. Súd neuveril tomu, že ak by skutočne žalobkyni bola v hotovosti
dňa 04.05.2015 odovzdaná suma 5.000,- eur, že by jej nebola predložená na podpis aj Zmluva o úvere
zo dňa 04.05.2015, keďže len z tejto by vyplývala povinnosť žalobkyne sumu 5.000,- eur žalovanej aj
vrátiť a v akej lehote. Na postup žalovanej ako podnikateľa, ktorý má podľa svedkyne T. „stále pripravené

zmluvy, stretnú sa niekde, kde jej ich podá“, avšak v rozpore s tým poskytne v hotovosti dlžníkovi sumu
5.000,- eur len proti potvrdeniu na príjmovom pokladničnom doklade, hoci nič mu nebráni predložiť
dlžníkovi na podpis priamo zmluvu (ktorá lepšie chráni práva veriteľa), nie je žiadne logické vysvetlenie,
a takéto nepredložila ani žalovaná. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že žalovaná ako
podnikateľský subjekt nemala dôvod poskytovať pôžičku vo výške 5.000,- eur žalobkyni bezodplatne,

pričom opak žalovaná žiadnym spôsobom nevysvetlila. Už len nad rámec súd poukazuje na rozpory
vo výpovediach svedkov, keď svedkyňa T. uvádzala, že 04.05.2015 podpisovala žalobkyňa príjmový
pokladničný doklad a zmluvu podpísala až dodatočne, ale svedok W. uviedol, že v X. X., kde konateľ
im odovzdal peniaze, odovzdal im zmluvu, ktorú mala žalobkyňa podpísať a zároveň, že keď sa dňa
04.05.2015 stretli na čerpacej stanici v X. X., zmluva už bola pripravená. Z uvedených rozporov vo

výpovediach svedkov ohľadom uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 04.05.2015 je možné vyvodiť ten záver,
že k procesu uzatvárania tejto zmluvy vôbec nedošlo.64. Za takéhoto skutkového stavu nebolo možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že žalobkyni v
skutočnostipôžičkavovýške5.000,-eurposkytnutánebola,aleúčelomzabezpečeniapodpisuuvedenej
zmluvy zo dňa 04.05.2015 bol úmysel žalovanej zabezpečiť si vyššiu ako deklarovanú odplatu za

poskytnutie úveru zo zmluvy zo dňa 12.06.2015, a týmto spôsobom obchádzať ustanovenia o najvyššej
prípustnej možnej odplate v zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie voči spotrebiteľovi
možno považovať za úmyselné obchádzanie zákona a nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať
ochranu súdu. Zmluva o úvere zo dňa 04.05.2015 je teda absolútne neplatná nielen v zmysle § 37
ods. 1 OZ, nakoľko právny úkon uzavretia neurobila žalobkyňa slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne

(keďže záujem o uzavretie takejto zmluvy vôbec nemala, táto jej bola predložená na podpis v rámci
podpisovania iných dokumentov), ale aj v zmysle § 39 OZ, nakoľko svojím účelom obchádza zákon.
Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý
sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho
práva nenapadnuteľný. Predstavuje postup, pri ktorom sa niekto správa síce „naoko“ podľa práva,
ale za tým účelom, aby dosiahol výsledok, ktorý je právnymi normami nepredvídaný a nežiaduci, v

tomto prípade dosiahnutie odplaty výrazne prevyšujúcej ustanovenia o najvyššej prípustnej možnej
odplate v zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Konanie žalovanej v skutočnosti zastieralo poskytnutie
spotrebiteľského úveru s úrokom v určitej konkrétnej výške (vyššej ako deklarovanej v Zmluve o úvere
zo dňa 12.06.2015), čo je nekalou praktikou.

65. Zároveň konanie žalovanej bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi, pričom na kategóriu dobrých
mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľskou zmluvou sú pritom
v zmysle § 52 OZ obe zmluvy, keďže obe zmluvy boli uzavreté medzi žalovanou ako dodávateľom
(keď pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti) a žalobkyňou ako spotrebiteľom (keď ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti). Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy
podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich
vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Konanie namierené proti uvedeným pravidlám možno označiť za konanie proti
dobrýmmravom.Súdúkonyžalovanejsmerujúcekuzavretiuobochzmlúvpovažovalzaúkonyvykonané
s cieľom obchádzať zákon, poškodiť spotrebiteľa a získať neprimeraný prospech.

66. Súd poukazuje na to, že pri zmluve zo dňa 04.05.2015 mala žalobkyňa sumu 5.000,- splatiť do
6 mesiacov do 15.12.2015 a to tak, že vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc 15.07.2015 vráti časť
úveru v sume 300,- eur a spolu s poslednou platbou 15.12.2015 vráti zvyšok úveru, z čoho vyplýva
5 splátok po 300,- eur a posledná splátka vo výške 3.500,- eur. S prihliadnutím na vek žalobkyne a
finančné problémy (žalovaná vedela o potrebe žalobkyne splatiť skorší spotrebiteľský úver) muselo

byť žalovanej zrejmé, že uvedené splátky žalobkyňa nemôže dodržať. Navyše, pri zmluve zo dňa
12.06.2015 mala žalobkyňa sumu 18.500,- eur (úver 17.500,- eur + odmena 1.000,- eur) žalovanej vrátiť
v lehote 6 mesiacov do 15.12.2015 a to tak, že vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc 15.07.2015 vráti
časť úveru v sume 700,- eur a spolu s poslednou platbou 15.12.2015 vráti zvyšok úveru a odmenu
spolu 1.000,- eur, z čoho vyplýva 5 splátok po 700,- eur a posledná splátka vo výške 15.000,- eur.

Spolu teda mala žalobkyňa uhrádzať počnúc dňom 15.07.2015 splátky vo výške celkom 1.000,- eur
mesačne a dňa 15.12.2015 mala žalovanej zaplatiť dokonca naraz sumu 18.500,- eur. Súd vyhodnotil
dojednaný spôsob vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov ako obchádzajúci zákon č. 129/2010
Z.z.. Cieľom zákona č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm. l) bolo vrátenie poskytnutých peňazí v
pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky započítala na istinu, časť na

úroky a poplatky. Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo
tovar, ktoré potrebuje, zaplatiť z vlastných prostriedkov naraz vyššiu suma peňazí. Následne, po získaní
úveru, môže zo svojho príjmu vrátiť požičané peniaze len takým spôsobom, že dlh spláca časťou
svojho príjmu, ktorá mu ostáva po zaplatení nevyhnutných životných nákladov. U spotrebiteľa, ktorý je
odkázaný na úver alebo pôžičku väčšinou nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru a platení životných

nákladov ušetril toľko, aby bol schopný naraz zaplatiť 3.500,- eur a 15.000,- eur, ako posledné splátky
pri oboch zmluvách, navyše cca do 6 mesiacov po uzavretí zmluvy. Takúto situáciu využívajú nebankové
subjekty a neprimerane sankcionujú neschopnosť spotrebiteľa vrátiť požičané peniaze. Podľa toho, ako
bol koncipovaný splátkový kalendár pri oboch zmluvách, je zrejmé, že žalovaná ako veriteľ musela priuzatváraní zmlúv vedieť, že žalobkyňa nebude schopná takýmto spôsobom na predmetné zmluvy plniť,
a jednoznačne bude daný dôvod, aby mohla pristúpiť k realizácii záložného práva. Uvedený, veriteľom
určený, spôsob vrátenia dlžnej sumy pri oboch zmluvách možno považovať aj za nekalú obchodnú

praktiku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si
záložné práv k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.

67. Ustanovenie § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa stanovuje, že predávajúci,
teda aj dodávateľ, nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými

mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7 ods. zák.č. 270/2005 Z.z. definuje, že obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže

podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade žalovaná pri formulovaní oboch zmlúv
nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť pôžičky/úveru rozložila tak, že žalobkyňa mala
zaplatiť splátky vyššie uvedeným spôsobom. Žalobkyňa ako starobný dôchodca nemohla byť pritom

schopná takúto dohodu splniť, pričom hrozilo, že môže prísť aj o nehnuteľnosť, o svoje obydlie, čo je
neprípustné.

68. Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní oboch predmetných zmlúv došlo
k nekalej obchodnej praktike zo strany žalovanej, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej

praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.. Z uvedeného dôvodu súd Zmluvu o úvere zo dňa
04.05.2015 a Zmluvu o úvere zo dňa 12.06.2015 považuje za priečiace sa zákonu (§ 7 ods. 1 zák.č.
250/2007 Z.z. - „Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.“), ako aj priečiace sa dobrým mravom (použitie
nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a preto v zmysle § 39 OZ
za neplatné. Zároveň je potrebné dodať, že súd nemôže poskytnúť ochranu právu žalovanej, ktoré je

výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

69. Podporne súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa
29.01.2008, podľa ktorého „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon,

ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť
a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho
úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“

70. Súd potom jednotlivé zmluvné dojednania zmlúv o úvere nevyhodnocoval podľa § 52 a nasl. OZ ako
neprijateľné zmluvné podmienky, pretože vyhodnotenie zmluvných podmienok ako neprijateľných má za
následok, že sa považujú za neplatné a veriteľ sa na základe nich nemôže domáhať žiadnych nárokov,

avšak nespôsobujú neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy a nemôžu sa týkať hlavného predmetu
plnenia.

71. Súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobkyňou (výpisy hovorov žalobkyne, svedkov p. W., p.
T., žalovanej spoločnosti a jej konateľa za mesiaca apríl, máj a jún 2015 a výpisy z účtov žalovanej

spoločnosti, jej konateľa, svedkov p. W. a p. T. od apríla 2015 do 31.12.2015), nakoľko zistený
skutkový stav považoval za dostatočný pre rozhodnutie, pričom pri vykonanom dokazovaní by došlo k
nehospodárnemu predlžovaniu konania.

72. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel súd k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 04.05.2015 a

Zmluva o úvere zo dňa 12.06.2015 sú absolútne neplatné právne úkony, pričom uvedené posúdil ako
otázku predbežnú, bez toho, aby to bolo vyslovené priamo vo výroku rozsudku.73. Záložné právo upravené v § 151a nasl. OZ má v prvom rade funkciu zabezpečovaciu, zabezpečuje
pohľadávku záložného veriteľa od okamihu svojho vzniku, vedie dlžníka k tomu, aby svoju pohľadávku
záložného veriteľa dobrovoľne splnil a záložnému veriteľovi poskytol istotu, že svoju pohľadávku

bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude včas splnená. Záložné právo je právom subsidiárnym a
akcesorickým. Subsidiarita záložného práva vyjadruje skutočnosť, že ide o podporný zdroj uspokojenia
pohľadávky záložného veriteľa, ktorý sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka dlžníka nebola dobrovoľne
splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým je záložné právo najmä preto, že vznikne len
vtedy, ak vznikne tiež pohľadávka, k zabezpečeniu ktorej má slúžiť a že dochádza k jeho zániku, ak

zanikne zabezpečená pohľadávka. Existencia záložného práva je teda viazaná na existenciu hlavného
záväzku, z ktorého pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom vyplýva.

74. Nakoľko v rámci posúdenia predbežnej otázky dospel súd k záveru, že Zmluvy o úvere zo dňa
04.05.2015 a 12.06.2015 sú absolútne neplatné, nemohla byť platne uzavretá ani Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátna zmluva zo dňa 12.06.2015, ktorá má akcesorickú povahu

a zabezpečuje hlavný záväzok, a z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť ani vzniku záložného práva k
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa má, ako už súd odôvodnil vyššie, naliehavý
právny záujem na danom určení a zároveň bolo v konaní preukázané, že k platnému vzniku záložného
práva prísť nemohlo, súd vo výroku I. určil, že nehnuteľnosť -. nachádzajúci sa na X. poschodí . bytového
domu U. B. v O., postavený na parcele registra „. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX

vedenom C. úradom O. - katastrálnym odborom pre katastrálne územie O., a k tomu prislúchajúci
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku o veľkosti XXX/XXXXX, nie sú zaťažené záložným právom, zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie O. v časti „. pod č. P v prospech žalovanej.

75. Vo zvyšnej časti (určenie neplatnosti Zmluvy o úvere zo dňa 04.05.2015 a Zmluvy o úvere zo dňa
12.06.2015) potom súd žalobu z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby od 01.07.2016, resp. z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení do 30.06.2016, vo výroku
II. rozsudku zamietol.

76. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

77. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

79. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola úspešná v časti určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená
záložným právom v prospech žalovanej, pričom v časti určenia neplatnosti právnych úkonov bola žaloba
zamietnutá, a teda úspech aj neúspech oboch strán bol približne rovnaký, preto súd vo výroku III.
rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

Hoci zamietnuté boli v podstate dva určovacie výroky a vyhovené bolo jednému, súd pri posudzovaní
úspechu a neúspechu prihliadol na to, že v rámci posúdenia dvoch zamietnutých určovacích výrokov ako
predbežnej otázky bola v podstate konštatovaná neplatnosť oboch zmlúv. Z uvedeného dôvodu potom
súd neposudzoval každý z výrokov ako tretinu k celku, nakoľko by takýto prístup bol v širšom kontexte
(zamietnutie dvoch určovacích výrokov z procesných dôvodov) nespravodlivým, ale posúdil úspech a

neúspech oboch strán ako rovnaký.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.