Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 25, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117209279
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117209279.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne E. Z., S.. XX.X.XXXX,
M. Z. M. XXX, J. V., právne zastúpenej Mgr. Branislavom Grancarom, advokátom so sídlom Kováčska
28, 040 01 Košice, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO. 00 585 441, o zaplatenie 21.077,21 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 3.4.2017 voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy

21.077,21 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 13.12.2012, sp. zn. 33T 9/12 - 486 bol N. U. uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol povinný
zaplatiťpoškodenej(žalobkyni)ztitulunemajetkovejškodysumu1.077,21eura.Zmeňujúcimrozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.3.2015, sp. zn. 8To 13/2013 - 628 bolo obžalovanému uložená
povinnosť uhradiť poškodenej nielen sumu 1.077,21 eura, ale aj sumu 20.000,- eur z titulu náhrady

nemajetkovej ujmy. Odsúdený mal uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Listom zo dňa
26.11.2015 sa žalobkyňa obrátila na žalovanú so žiadosťou o vyplatenie nemajetkovej ujmy a majetkovej
škody vzhľadom na to, že oba nároky sú kryté povinným zmluvným poistením. Žalovaná odmietla plniť,
pričom vo vzťahu k majetkovej škode žiadala o pokladničné doklady na preukázanie výšky škody.
K nemajetkovej ujme žalobkyňa poukázala na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-22/12 a
C-277/12, podľa ktorých je nemajetková ujma krytá povinným zmluvným poistením. Uvedený názor

zastáva aj Krajský súd v Prešove, a to v rozsudku zo dňa 31.3.2016, sp. zn. 21Co/60/2015, či v uznesení
zo dňa 31.5.2016, sp. zn. 1Co/5/2015. Ďalej poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 646/2015.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe a vyjadrení zo dňa 20.9.2017 vzniesla námietku
premlčania uplatneného nároku. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme uviedla, že trojročná premlčacia doba

začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv, t.j. dňom 4.7.2011. Taktiež uviedla, že právna úprava premlčania nároku na náhradu škody voči
poisťovateľovi je upravená rovnakým spôsobom, ako právna úprava premlčania voči osobe, ktorá škodu
spôsobila. Na premlčanie plynie samostatná lehota proti poisťovateľovi, samostatná lehota proti osobe,
ktorá škodu spôsobila a samostatná lehota proti prevádzkovateľovi. Žalobkyňa si v trestnom konaní
nárok na náhradu škody neuplatnila voči žalovanej, a preto nemohlo dôjsť ani k spočívaniu tak ako to

má na mysli ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka.3. Žalobkyňa sa k vyjadreniam žalovanej ďalej nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Rozsudkom 33T/9/2012 na č.l. 5-9, Rozsudkom

Krajského súdu v Prešove na č.l. 10-17, Rozsudkom Súdneho dvora na č.l. 18-19, Rozsudkom Súdneho
dvora na č.l. 20-25, Výzvou na vyplatenie nemajetkovej ujmy na č.l. 26, Uznesením Ústavného súdu
na č.l. 27-34, Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne na č.l. 35-39, Uznesením Ústavného súdu na č.l.
40-45, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2016 na č.l. 46-50, Uznesením Krajského
súdu v Prešove na č.l. 51-54, Oznámením o poistnom plnení na č.l. 55, faktúrou na č.l. 56, Vyjadrením

na č.l. 62, Doplnením vyjadrenia na č.l. 66-71, Vyjadrením zo dňa 20.9.2017, zo spisu 33T/9/2012:
Uplatnením náhrady škody v prípravnom konaní na č.l. 255-256 a zistil tento skutkový stav:

5. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2012, sp. zn. 33T 9/12 - 486 vyplýva, že N. U. bol
uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona tým,
že dňa 3.7.2011 v čase o 15.00 hod. viedol v pravom jazdnom pruhu diaľnice D1 medzi Prešovom a

Košicami osobné motorové vozidlo značky Volvo EVČ: R. - XXX M., v kilometri 592.0, v katastri obce
Petrovany, okr. Prešov sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke,
prešiel vpravo mimo diaľnicu, v jazde pokračoval po svahu, pravou stranou a strechou vozidla narazil do
stromu a skončil v rieke Torysa, pričom spolujazdci X. V., S.. XX.X.XXXX L. M. Z., S.. XX.X.XXXX utrpeli
zranenia, ktorým podľahli. Uvedeným rozsudkom bolo žalobkyni ako poškodenej priznaná z titulu nároku

na náhradu škody suma 1.077,21 eura a vo zvyšku nároku bola odkázaná na občiansko-súdne konanie.

6. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25.3.2015, sp. zn. 8To 13/2013 - 628 zmenil vyššie uvedený
rozsudok vo výroku o treste a náhrade škody tak, že obžalovanému N. U. uložil povinnosť uhradiť
žalobkyni (poškodenej) nielen sumu 1.077,21 eura, ale aj sumu 20.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy.

7. Žalobkyňa si v konaní sp. zn. 33T 9/12, dňa 7.11.2011 uplatnila náhradu škody za pohrebné náklady
vo výške 661,80 eura, náklady poslednej rozlúčky vo výške 369,40 eura, náklady dedičského konania vo
výške 52,51 eura, nemajetkovú ujmu vo výške 150.000,- eur a náklady na odmenu právneho zástupcu
vo výške 331,97 eura. Z odôvodnenia vyššie uvedených rozsudkov vyplýva, že žalobkyni bola priznaná

náhrada škody v súvislosti s pohrebnými službami a pohrebnou hostinou.

8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

9. Podľa § 15 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj ako „zákon o PZP“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

10. Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné

práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

11.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 106 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu

škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného
činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.13. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku

premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva.

14. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 21.077,21 eura s
príslušenstvom a to na základe povinného zmluvného poistenia, ktoré mal uzavreté odsúdený N.
U.E.Z. so žalovanou. Suma 21.077,21 eura mala pozostávať z majetkovej škody vo výške 1.077,21

eura a nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur. Žalovaná vo svojich vyjadreniach vzniesla námietku
premlčania uplatneného nároku, a preto sa súd v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou
premlčania. V tomto konaní ide o priame uplatnenie nárokov voči žalovanej ako poisťovateľovi
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá bola spôsobená vodičom
N. U.. Tento priamy nárok v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP je možný, avšak v zmysle § 15 ods. 2

citovaného zákona na premlčanie nároku proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, teda v konečnom dôsledku proti poistenému.

15. Pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu
a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam,

kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná
premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody, a preto je potrebné
na premlčanie aplikovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla. V danom prípade si žalobkyňa náhradu škody uplatnila v konaní sp. zn. 33T 9/12 dňa 7.11.2011
a teda už toho dňa mala vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nasledujúceho dňa začala
plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba a táto uplynula dňa 8.11.2013. Žaloba bola podaná na súde
dňa 3.4.2017, t.j. po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Tu je potrebné dodať, že žalobkyni

uplynula aj trojročná premlčacia doba, od kedy došlo ku škode a to najneskôr dňa 8.11.2014. Žalovaná
vzniesla námietku premlčania, a preto súdu neostávala iná možnosť ako žalobu v tejto časti zamietnuť.

16. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,- eur tak v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu
SR zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je

právom majetkovej povahy, ktorý sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej doby náhrady na
nemajetkovú ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého
porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začala plynúť od okamihu, kedy
došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv K neoprávnenému zásahu došlo okamihom
smrti, t.j. dňa 3.7.2011 a nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná premlčacia doba a táto

uplynula dňom 4.7.2014. Žalobkyňa podala žalobu dňa 3.4.2017, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby. Súd v danom prípade skúmal, či vznesená námietka premlčania nie je v rozpore
s dobrými mravmi a to s poukazom na skutočnosť, že bola spôsobená smrť syna žalobkyne. Súd
však dospel k záveru, že vzhľadom na časový aspekt podanej žaloby, t.j. skoro 3 roky po uplynutí
premlčacejdobya6rokovoddopravnejnehodyniejemožnétakútonámietkupremlčaniavyhodnotiťako

v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa ako poškodená bola v trestnom konaní zastúpená advokátom
a teda neexistoval žiaden logicky dôvod, pre ktorý si nemohla už vtedy uplatniť voči žalovanej nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy. Inštitút premlčania má pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti, a tým prispieť k právnej istote v súkromnoprávnych

vzťahoch. Za takúto neprimeranú dobu je teda potrebné pokladať aj práve vyššie uvedených 6 rokov
od dopravnej nehody. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za odôvodnenú, a preto mu
nezostávalo nič iné ako žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala premlčaného práva, aj v tejto časti
zamietnuť.17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, avšak súd žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že
je predmetnej právnej veci je žalobkyňou uplatnený nárok na majetkovú a nemajetkovú „posmrtnú“ ujmu,
ktorú predstavuje nenávratná strata syna žalobkyne. Navyše žalovanej ako poisťovne sa povinnosť

znášať si trovy konania samej existenčne nedotkne, pričom navyše tejto v konaní ani žiadne trovy
nevznikli. Žalobkyňa ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

18. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Žalovaná vo svojom vyjadrení vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti. Súd má za to, že táto je
nedôvodná, keďže popri všeobecnom súde žalovanej je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody a to sa vzťahuje aj na konanie o
náhradu nemajetkovej ujmy (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Ostrave zo dňa 28.1.2010, sp. zn. 8

Co 39/2011). K dopravnej nehode došlo v obvode Okresného súdu Prešov, a preto okrem všeobecného
súdu žalovanej je na konanie príslušný aj Okresný súd Prešov. V danom prípade mala žalobkyňa
možnosť voľby, na ktorý súd žalobu podá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).