Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200004
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: Ing. P. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom Y., K. W. XXXX/X, právne
zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v O., W. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o zvýšenie sumy starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. decembra 2015 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. decembra 2015 podľa § 274

Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy starobného dôchodku zo
dňa 12. novembra 2015.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že
odporkyňa mu nechce uznať zaradenie doby štúdia na Vojenskej odbornej škole od 1. septembra 1969
do 31. júla 1971 na účely sociálneho zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že štúdium v prvom a druhom
ročníku VSOŠ nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali
pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Podľa § 24 ods. 1
zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, vojakmi z povolania sú práporčíci,
dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do
ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci

VSOŠ počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až
po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne
zo dňa 7. decembra 2015 potvrdil ako vecne správne.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na písomne podanom opravnom prostriedku
a ďalej uviedol, že navrhovateľ nároky z prvého a druhého ročníka VSOŠ mal mať uznané ako I.,
resp. II. kategóriu funkcií. Podľa jeho názoru je neakceptovateľné, aby to bolo posudzované ako III.

pracovná kategória, pretože vojaci III. pracovnú kategóriu nepoznajú až od 1. 1. 2000. Navrhovateľ
absolvoval vojenskú školu, aj v názve má napísané vojenská, na tieto vojenské školy nemohli ísť
študovať žiadni civili, pretože patrila pod rezort ministerstva národnej obrany a bola aj financovaná z
kapitoly ministerstva národnej obrany, kontrolovaná len týmito orgánmi a nikým iným. Pokiaľ ide o ust.§ 132 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení, v tomto ustanovení sa nikde nehovorí o službe
vojaka z povolania alebo prezenčnej služby alebo základnej služby, tam sa hovorí len služby. Vojenská
správa, teda ministerstvo obrany pozná asi 20 druhov všelijakých služieb - mimoriadnu, základnú,

prezenčnú, vojenskú, zvláštnu a iné, je ich 20 a nevedia pomenovať ani tento prípad. Ministerstvo obrany
nemôže s danou vecou nič robiť, ale podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Československej socialistickej
republiky CTJF 46 77 v tejto veci môže rozhodnúť súd napr. o zmenách a uznať I. a II. kategóriu funkcií
aj za prvý a druhý ročník VSOŠ. Z tohto dôvodu právny zástupca vyzval krajský súd, aby to aj spravil a
začal nastoľovať spravodlivosť v týchto vzťahoch, ktoré nie sú dostatočne vyjasnené.

Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu a k tomu detailne
poukázal na vojenský život študentov prvého a druhého ročníka VSOŠ. Rovnako poukázal na to,
že nemá dôveru v Sociálnu poisťovňu, poukázal na vyjadrenie podpísané JUDr. V., ktoré bolo súdu
doručené 22. 1. 2016, v ktorom konkrétne vo štvrtom odseku na druhej strane sa uvádza: ...štúdium
vysokej strednej odbornej školy .... .

Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní poukázala na to, že vo vyjadrení JUDr. V. došlo k zrejmej
nesprávnosti, k pochybeniu, ktoré bolo neskôr odstránené v ďalšom riadku, aj v ďalšom odseku.
Rovnako poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie
odporkyne zo dňa 7. decembra 2015 potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Žiadosťou z 12. novembra 2015 požiadal navrhovateľ o započítanie dvoch rokov doby štúdia do II.

kategórie funkcií, a to za prvý a druhý ročník Vojenskej strednej odbornej školy na účely výpočtu
starobného dôchodku.

Navrhovateľ v období od 1. septembra 1969 do 30. júna 1973 študoval na Vojenskej strednej odbornej
škole Liptovský Mikuláš, forma - denného štúdia.

Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 14. októbra 2013 bol navrhovateľovi
od 1. januára 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej

vojenskej služby vo vojenskej škole od 1. augusta 1971 do 31. júla 1973 v I. kategórii funkcií, doba
služobného pomeru vojaka z povolania od 1. augusta 1973 do 29. októbra 1980 v I. kategórii funkcií, od
30. októbra 1980 do 31. decembra 1992 v II. kategórii funkcií, od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999
v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002 v III. pracovnej kategórii.

Na štúdium Vojenskej strednej odbornej školy boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej
dochádzky vo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa
primerane vzťahovala príslušná právna úprava (zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy
a vzdelávania, zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave
základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl).

Žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli
vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku
VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v
roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však

povolaní na výkon základnej vojenskej služby.

Štúdium v prvom a druhom ročníku VSOŠ nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa §
132 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo
žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby.

Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Doba štúdia sa do
doby zamestnania môže započítať zásadne až od 18. roku veku.Keďže navrhovateľ vek 18 rokov dosiahol až 28. novembra 1971, nebolo možné zaradiť prvé dva ročníky
na Vojenskej strednej odbornej škole v období od 1. septembra 1969 do 31. júla 1971 do vojenskej
činnej služby. V dobe štúdia nebol navrhovateľ vojakom z povolania a počas prvého a druhého ročníka

nebol ani vojakom, a preto nemohol spĺňať podmienky na zaradenie do I. kategórii funkcií. Žiaci VSOŠ
počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po
vykonaní základnej služby.

Na základe vyššie uvedeného, nakoľko sa jedná o právnu otázku sporu, súd návrh na doplnenie

dokazovania výsluchom svedkov, ktorí by preukázali vojenský režim navrhovateľa pri štúdiu v prvom a
druhom ročníku na VSOŠ, zamietol. Táto skutočnosť sporná nebola.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. decembra 2015 je
vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté
rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.