Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010237
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2514010237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov

JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Pavla Sládka, v trestnej veci proti obžalovanému W. I., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/80/2014 zo dňa 17.09.2014, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 25.11.2014 takto

r o z h o d o l :

I/

Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, písm. e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný W. I., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom B., A. K.
č.XX/XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 49 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon
trestu podmienečne odkladá a určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov za súčasného uloženia
dohľadu probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 3 písm. c/ Trestného zákona sa zároveň ukladá obžalovanému obmedzenie
spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv alebo ktoré boli
jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine.

Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona sa ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a
to sumy 700 Eur zo zaistených finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na depozičnom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX Okresného súdu Piešťany.

Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.II/

Podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný W. I., nar. XX.XX.XXXX, p r e p ú š ť a z väzby
ihneď na slobodu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného W. I. za vinného zo zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času minimálne od júna 2013 až do 19.55 hod. dňa 22.01.2014 si z neznámeho
miesta neoprávnene zadovažoval pervitín, ktorý následne doviezol a prechovával na presne nezistenom
mieste na adrese svojho súčasného bydliska v B. na ul. A. K. XX/XX a tento ďalej predával konečným

užívateľom a to minimálne dňa 22.01.2014 v čase o 19.55 hod., kedy G. N. vo vchode uvedeného
bytového domu odpredal za sumu cca 700,- Eur bielu kryštalickú látku o hmotnosti 18,629 gramu,
obsahujúcu metamfetamín s priemernou koncentráciou 66,4 % hmotnostných, zabalenú v priesvitnom
igelitovom sáčku, čo zodpovedá najmenej 309 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom pervitín
(metamfetamín) je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z.

o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm.
j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov

nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci,
a to zaistených finančných prostriedkov vo výške 25.408,33 Eur a 1,- USD, nachádzajúcich sa na
depozitnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX Okresného súdu Piešťany.

Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vyslovil, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil súd I. stupňa výsledkami vykonaného dokazovania, najmä
usvedčujúcou výpoveďou svedka G. N., v ktorého výpovediach nezistil žiadne podstatné rozdiely, ktoré
byznižovalijehovierohodnosť.Výpoveďvyššieuvedenéhosvedkakorešpondovalasostatnýmidôkazmi
zabezpečenými v spisovom materiáli. V otázke uznania viny poukázal na prepisy telefonických hovorov,

z ktorých je zrejmé, že obžalovaného telefonicky kontaktovali viacerí ľudia a žiadali od neho dodanie
„určitej látky za určitú sumu“, dohadovali si miesta stretnutia, množstva materiálu, výšku sumy. Ďalej
poukázal na znalecký posudok KEÚ Bratislava, z ktorého vyplynulo, že látka zaistená v kritickom čase
u G. N. je metamfetamín, pervitín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, ktorého množstvo
zodpovedá najmenej 309 obvykle jednorázovým dávkam drogy.

Súd I. stupňa sa vysporiadal aj so svedeckými výpoveďami svedkov L. a H. a stručne a logicky vyložil,
z akého dôvodu týchto svedkov nepovažuje za hodnoverných.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému na dolnej hranici trestnej sadzby

odôvodnil súd I. stupňa jednak beztrestnosťou obžalovaného, jednak rozsahom a závažnosťou jeho
trestnej činnosti.

Uloženie trestu prepadnutia veci súd I. stupňa odôvodnil tým, že obžalovaný hodnoverne nepreukázal
pôvod týchto peňazí, naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že drogovou trestnou činnosťou sa

zaoberal dlhší čas.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré následne, prostredníctvom svojho obhajcu,
písomne odôvodnil a domáhal sa jeho zrušenia, vrátenia veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie a

prepustenia z väzby na slobodu.

V dôvodoch odvolania namietal správnosť skutkových zistení súdu I. stupňa s poukazom na to, že jeho
vina bola ustálená len na základe usvedčujúcej výpovede svedka N.. Tejto výpovedi nekorešpondujú
následné dôkazy, keď ani pri domovej prehliadke v byte obžalovaného, ani na zaistených bankovkách

a napokon ani na sáčku drogy, ktorý vydal polícii svedok N., neboli nájdené žiadne stopy, ktoré by
nasvedčovali na manipuláciu obžalovaného s drogou. Okrem G. N. žiaden z vypočutých svedkov
neusvedčoval obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti, z úkonov ITP nevyplynuli žiadne konkrétne
a jednoznačné skutočnosti, ktoré by mohli priamo preukázať súvislosť medzi páchaním drogovej časti
a osobou obžalovaného. Zo záznamu o sledovaní zo dňa 22.01.2014 vyplýva, že síce obžalovaný sa
stretol so svedkom G. N. pred vchodom jeho domu avšak z týchto nevyplýva, že by si pred vchodom

niečo odovzdali, čo je v rozpore so svedeckou výpoveďou G. N.. Následne sa v dôvodoch odvolania
podrobne zaoberá jednotlivými vykonanými dôkazmi s tým, že tieto súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil,
záver súdu je bez logického vysvetlenia, plný rozporov a vnútorných protirečení. Nepriame dôkazy
nevedú k jednoznačnému záveru o vine obžalovaného. Má za to, že rozsudok súdu I. stupňa nespĺňa
náležitosti § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Zároveň poukázal na pochybenie súdu I. stupňa, ktorý

nerozhodol o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, hoci takýto návrh bol podaný
do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, s tým, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny a
zákonný.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou, preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
je možné považovať čiastočne za dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie

v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vyvodil z nich správne
skutkové aj právne závery. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo vykonaným dokazovaním
nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu.

Obhajobná námietka obžalovaného, že svedecká výpoveď G. N. je bez opory v ďalších vykonaných

dôkazoch a preto nie je postačujúca na uznanie jeho viny, nie je dôvodná. Svedok G. N.
opakovane vypovedal v prejednávanej veci a zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní
usvedčoval obžalovaného. Skutočnosť, že z prepisu záznamu zo sledovania obžalovaného zo dňa
22.01.2014nevyplývapoznatok,žebypolicajtivykonávajúcisledovaniezaregistrovaliodovzdaniemedzi
obžalovaným a svedkom N. nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval, že k tomuto odovzdaniu drogy

vôbec nedošlo.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že k stretnutiu
obžalovaného s G. N. v kritickom čase došlo po ich prechádzajúcom telefonickom dohovore pred
vchodom domu, v ktorom býval obžalovaný. Po krátkom rozhovore vošli obaja do vchodu bydliska W.
I., kde sa zdržali v čase od 19.47 do 19.55 hod. Z výpovede G. N. je zrejmé, že na toto stretnutie

prišiel obžalovaný z bytu výťahom, neskôr po krátkom rozhovore, po tom ako obžalovaný vošiel do
vchodu, videl, že „išiel niekde dozadu“ a asi po 5-tich minútach sa vrátil s pervitínom, ktorý bol
zabalený v igelitovom sáčku. Z uvedeného aj krajský súd vyvodil, že, bez ohľadu na výsledky sledovania
osoby obžalovaného, došlo k odovzdaniu drogy tak, ako popisuje svedok N.. Výpoveď tohto svedka
nasvedčuje na to, že obžalovaný odovzdanú drogu neprechovával vo svojom byte na poschodí, ale

najpravdepodobnejšie v spoločných priestoroch bytového domu. Takémuto vyhodnoteniu dôkazov
korešpondujú aj poznatky získané z prepisu telefonických hovorov obžalovaného, z ktorých je zrejmé,
že aj iné osoby od neho požadovali dodanie materiálu, za týmto účelom si dohovárali stretnutia.Je všeobecne známe, že obchodovanie s psychotropnými látkami resp. drogami prebieha sofistikovane
tak, že najmä pri telefonických kontaktoch prebieha komunikácia medzi dodávateľom a odberateľmi
opatrne a zastierane. Svedkovia F. L. a V. H. nevypovedali hodnoverne tak, ako to správne vyhodnotil

aj okresný súd. Ani odvolací súd nemal výpoveďami týchto svedkov preukázanú obranu obžalovaného.

Čo sa týka skutočnosti, že pri domovej prehliadke v byte obžalovaného neboli nájdené žiadne stopy
drogy a takéto stopy neboli nájdené ani na zaistených bankovkách, nejedná sa o skutočnosť, na základe
ktorej by, za daného skutkového stavu, mohlo byť rozhodnuté o nevine obžalovaného. Odvolací súd

nemá pochybnosti o tom, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tomuto zodpovedá správna právna kvalifikácia konania
obžalovaného v zmysle § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o treste súd I. stupňa správne ustálil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/
Trestného zákona, keď bolo preukázané, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny

život. Na rozdiel od súdu I. stupňa však odvolací súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na doterajšiu
beztrestnosť obžalovaného, jeho rodinné väzby, riadne zamestnanie ako aj rozsah preukázanej trestnej
činnosti je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody neprimerane prísne.

Na základe týchto úvah zrušil odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a

spôsobe jeho výkonu podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku.

Zároveň súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku aj z dôvodu § 321 odsek 1 písm. d/
Trestného poriadku, keď preskúmaním obsahu spisového materiálu zistil, že napadnutým rozsudkom
bolo porušené ustanovenie Trestného zákona pri ukladaní trestu prepadnutia veci.

Po zrušení celého výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd postupom podľa § 321 odsek 3
Trestného poriadku sám rozhodol o treste obžalovaného.

Vzhľadom na osobu obžalovaného a rozsah jeho trestnej činnosti tak, ako už poukázal odvolací

súd vyššie, mal za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov, zodpovedá všetkým zákonným kritériám v zmysle
§ 34 Trestného zákona za súčasného uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Zároveň mal za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného
a s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, zabezpečenie ochrany

spoločnosti nie je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Zároveň počas probačného dohľadu uložil obžalovanému obmedzenia v zmysle § 51 odsek 3 písm. c/ a
§ 51 odsek 4 Trestného zákona, ktoré sú vo vzťahu k spáchanému trestnému činu a predstavujú príkaz
na pozitívne správanie obžalovaného aby viedol riadny spôsob života.

Výkon trestu podmienečného trestu s probačným dohľadom bude sledovať súd v zmysle § 418 odsek
1, odsek 2 Trestného poriadku.

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorú páchateľ získal

trestným činom alebo ako odmenu zaň.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona, trest prepadnutia veci môže súd uložiť len ak ide o vec patriacu
páchateľovi.

Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že zo žalovanej trestnej činnosti
mal obžalovaný získať 700 Eur. Nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý by jednoznačne
nasvedčoval na to, že finančné prostriedky , ktoré boli zaistené v byte obžalovaného pri domovej
prehliadke v sume 25 408,33 Eur a 1 USD, pochádzajú výlučne z trestnej činnosti obžalovaného.
Žiadnym spôsobom nebola vyvrátená obrana obžalovaného o pôvode týchto peňazí, naopak rodinní

príslušníci, ktorí boli v tejto veci vypočutí ako svedkovia, jeho obranu potvrdili.
Zadanéhoskutkovéhostavu,podľazásadyvpochybnostiachvprospechobžalovaného,malkrajskýsúd
za to, že nemožno jednoznačne ustáliť, že zaistené finančné prostriedky patrili výlučne obžalovanému,
a že pochádzali z trestnej činnosti.Z uvedeného dôvodu preto krajský súd uložil obžalovanému podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného
zákona len trest prepadnutia veci a to sumy 700 Eur, ktoré mal preukázateľne získať žalovanou trestnou

činnosťou. Zároveň v zmysle § 60 odsek 6 Trestného zákona vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci
sa stáva štát.

Na záver k odvolacím námietkam obžalovaného ohľadom jeho údajnej žiadosti o prepustenie z väzby
odvolací súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožňuje. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo

dňa 17.09.2014 vyplýva, že obhajca v záverečnej reči okrem iného, navrhol obžalovaného oslobodiť
spod obžaloby a prepustiť z väzby na slobodu. Tento prednes obhajcu ani odvolací súd nehodnotil ako
samostatný návrh na prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu ale len ako návrh na postup podľa
§ 285 Trestného poriadku, ktorý, v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, predpokladá aj
jeho okamžité prepustenie z väzby na slobodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.