Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/710/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411215561
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4411215561.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677
281, zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Košice, Vodná 3, proti odporkyni: O.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., B. XXX, zastúpená: L. F., bytom Ľ. S. XX, D. R., o zaplatenie 929,66
eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 6. mája 2014, č. k. 5C/57/2012-124, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu zo dňa

25. júla 2014, č. k. 5C/57/2012-134 a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu zo dňa 25. júla 2014, č.
k. 5C/57/2012-135, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu z r u š u j e a
vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

II. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25.07.2014, č. k. 5C/57/2012-134 z r u š u j e.

III. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25.07.2014, č. k. 5C/57/2012-135 m e n í tak, že
navrhovateľovi sa ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20,50 eura na účet
súdu prvého stupňa, v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 6. mája

2014, č. k. 5C/57/2012-124 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi 584,66 € s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 33,20 € od 16.12.2008 do 23.03.2009, s 9,5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,50 € od 24.03.2009 do zaplatenia, s 10 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 165,26 € od 27.02.2009 do zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 165,26 € od 17.03.2009 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 165,26 €
od 16.04.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 33,19 € od 14.08.2009 do

zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 33,19 € od 15.10.2009 do zaplatenia.
Vo zvyšku návrh zamietol. Vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku.
V odôvodnení rozsudku poukázal prvostupňový súd na to, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa
18.08.2011 domáhal voči odporkyni zaplatenia 929,66 € s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr
za dodávku elektriny pre domácnosť vydaním platobného rozkazu. Súd vo veci vydal dňa 04.11.2011

platobný rozkaz, voči ktorému v zákonnej lehote odporkyňa podala odpor.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. ako dodávateľ elektriny
uzavrela s odporkyňou dňa 03.12.2008 zmluvu o dodávke elektriny pre odberné miesto B. XXX,
D. R. s číslom miesta spotreby 3104102760 , pričom z bodu III.3 súd zistil, že odhadovaná výška
faktúry za opakované dodanie tovaru a služby bola stanovená v sume 33,19 €. Forma úhrady bola
v zmysle zmluvy zabezpečená poštovou poukážkou. Z bodu I.4 predmetnej zmluvy súd zistil, že

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú platné a účinné Všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny
vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku zo zabezpečením distribúcie elektriny pre odberateľovelektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia a.s. (ďalej len všeobecné podmienky). Z predmetných
všeobecných podmienok, konkrétne článku IX. Bod 9.3 mal súd preukázané, že dodávateľ má
právo zmeniť výšku alebo počet faktúr za opakované dodanie tovaru a služieb (preddavkových

platieb), o zmene výšky preddavkových platieb bude odberateľ informovaný vhodnou formou, napríklad
na vyúčtovacej faktúre. Odporkyňa sa na základe zmluvy zaviazala uhrádzať cenu za poskytované
služby formou poštovej poukážky. Navrhovateľ faktúrou číslo 7120474290 vyfakturoval sumu 136,98
€ s dátumom platnosti 25.02.2009, faktúrou č. 7120567694 sumu 208,02 € s dátumom splatnosti
02.11.2009, faktúrou č. 7493788958 sumu 33,20 € so splatnosťou 15.12.2008, faktúrou č. 75022427171

sumu 165,26 € so splatnosťou 26.02.2009, faktúrou č. 7502498551 sumu 165,26 € s dátumom splatnosti
16.03.2009, faktúrou č. 7502605465 sumu 165,26 € s dátumom splatnosti 15.04.2009, faktúrou č.
7503023397 sumu 33,196 € s dobou splatnosti 13.08.2009 a faktúrou č. 7503237737 sumu 33,19
€ splatnú 14.10.2009. Navrhovateľ v priebehu dokazovania poukázal na vyúčtovacie faktúry číslo
7120474290 a č. 7120567694, v ktorých je odpočítané opakované dodanie tovaru a služieb, čo
znamená, že bez ohľadu na to, či boli zálohové faktúry alebo preddavkové faktúry uhradené, sú

z konečného vyúčtovania vždy odpočítané. Súd zistil, že za fakturačné obdobie od 26.11.2008 do
09.01.2009 navrhovateľ vyfakturoval odporkyni zlú výšku, keď namiesto zmluvnej dohodnutej čiastky
33,19 € účtoval jej sumu 136,98 €. Odporkyňa túto faktúru reklamovala u navrhovateľa, ktorý jej aj
reklamáciuuznalzauvedenéfakturačnéobdobieavystaviljejopravnúfaktúru,zktorejnáslednevyplynul
preplatok vo výške 10,70 €. Odporkyňa tvrdila, že nasledujúce faktúry, ktoré jej navrhovateľ zasielal na

čiastku 165,26 €, asi 5 krát reklamovala s tým, že navrhovateľ nemá právo jednostranne zvýšiť pôvodne
dohodnutú výšku preddavku na odber elektrickej energie. Navrhovateľ k návrhu doložil nasledovné
faktúry č. 7120474290 za fakturačné obdobie od 26.11.2008 do 09.01.2009 s nedoplatkom 136,98 €,
fa. č. 7120567694 na nedoplatok 208,02 € za fakturované obdobie 10.01.2009 do 01.10.2009, fa. č.
7493788958 na sumu 159,70 € za obdobie od 26.11.2008 do 14.12.2008, fa. č. 7502427171 165,26 €

za obdobie od 15.01.2009 do 14.02.2009, fa. č. 7502498551 na sumu 165,26 € za obdobie 15.02.2009
do 14.03.2009, fa. č. 7502605465 na sumu 165,26 € za obdobie od 15.03.2009 do 14.04.2009, fa. č.
7503023397 na sumu 33,19 € za obdobie od 15.07.2009 do 14.08.2009 a fa. č. 7503237737 na sumu
33,19 € za obdobie od 15.09.2009 do 14.10.2009.
Ďalej z vyúčtovacích faktúr číslo 7120474290 a číslo 7120567694 zistil, že na prvej strane navrhovateľ

odpočítal opakované dodanie tovaru a služby čo znamená, že bez ohľadu na to, či boli zálohové
faktúry alebo preddavkové faktúry uhradené, boli z konečného vyúčtovania vždy odpočítané. Takto to
bolo aj v prípade vyúčtovacej faktúry číslo 7120474290, v ktorej bolo odpočítané opakované dodanie
tovaru a služby a odpočítaná suma 33,20, t.j. zálohová fa. č. 7493788958 a taktiež z vyúčtovacej fa. č.
7120474290 bola odpočítaná dodávka za opakované dodanie služby bez ohľadu na to, či bola alebo

nebola preddavková faktúra uhradená a to z dôvodu, že každá faktúra ako daňový doklad je platná
a nie je ju možné stornovať. Z vyúčtovacej fa. č. 7120567694 bola odčítaná suma 694,92 €, t.j. 9
zálohových faktúr, pričom tri z nich boli vystavené na sumu 165,26 €, konkrétne fa. číslo
7502427171, 7502498551 a 7502605465 a zvyšných 6 zálohových faktúr bolo vystavených na sumu
33,19 €, konkrétne išlo o fa. č. 7502702003, 7502812279, 7502915998, 7503023397, 7503125551 a

7503237737. Uvedené zálohové faktúry boli vystavené v období, ktoré spadá do obdobia vyúčtovacej
faktúry číslo 7120567694. Súd v rámci dokazovania zistil, že navrhovateľ vystavil odporkyni faktúry v
celkovej výške 1.073,12 € a jednu opravnú faktúru vo výške preplatku na sumu 10,70 €, čo je celková
suma vo výške 1.062,42 € - 132,76 € = 929,66 €, čo bola aj žalovaná suma navrhovateľom.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne

dôvodný. Bolo preukázané a nesporné v konaní, že zmluva s odporkyňou bola uzavretá v písomnej
forme, jej predmet bol dostatočne určitý a jednotlivé ustanovenie zmluvy neboli v rozpore s kogentnými
ustanoveniami zákona. Na základe tejto zmluvy vznikla navrhovateľovi povinnosť odporkyni dodávať
elektrinu do odberného miesta určeného odporkyňou a odporkyni vznikla povinnosť za spotrebovanú
elektrinu zaplatiť dojednanú cenu. Navrhovateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy riadne splnil,

keď odporkyni elektrinu dodával, avšak odporkyňa si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy plnila
iba čiastočne a za dodanú elektrinu vyúčtovanú faktúrami v celkovej výške 929,66 € za obdobie od
26.11.2008 do 01.10.2009 nezaplatila. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal najmä z tvrdení
navrhovateľa a ním predložených faktúr, o ktorých správnosti nemal dôvod pochybovať. Z predložených
faktúr navrhovateľa mu súd prisúdil sumu 584,66 €, a to konkrétne za fa. č. 7493788958 na sumu 22,50

€, fa č. 7502427171 na sumu 165,26 €, fa č. 7502498551 na sumu 165,26 €, fa. č. 7502605463 na
sumu 165,26 €, fa. č. 7503023397 na sumu 33,19 €, fa. č. 7503237737 na sumu 33,19 €. Súd mal
nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že zálohové faktúry odporkyňa neuhradila a ani v priebehu
dokazovania súdu nepreukázala, že ich skutočnosti navrhovateľovi uhradila i napriek tomu, že jejsúd uložil, aby ich predložila súdu. Uvedené faktúry boli vystavené ako zálohové a vyčíslené v
súlade zo zmluvou a jej článkom 5. Z článku 3 zmluvy o združenej dodávke elektriny vyplýva, že
cena a platobné podmienky sú odhadované za opakované dodanie tovaru a služby v sume 1.000,--

Sk (33,19 €), z toho ďalej vyplýva, že faktúry nevychádzajú z taxatívne určenej ceny za službu, ale
odhadom a vlastne skutočná spotreba elektrickej energie sa má zohľadniť za konkrétne vyúčtovacie
obdobie vyúčtovacou faktúrou, ktorá má vychádzať zo skutočnej spotreby elektrickej energie vykonanej
odpisom. Súd fa. č. 7120567694 vo výške 208,02 € zamietol, pretože z uvedenej faktúry vyplýva, že
navrhovateľ spotrebu elektrickej energie stanovil odporkyni odhadom, pričom išlo o faktúru vyúčtovaciu

za obdobie 10.01.2009 do 01.10.2009, a teda uvedená výška spotrebovanej energie nevychádza z
reálnej spotreby odporkyne. Uvedená faktúra je vyúčtovaná nesprávne, pretože zmluva bola uzavretá
účastníkmi až dňa 03.12.2008, keď došlo k jej podpisu poslednou zmluvnou stranou, pričom uvedená
faktúra znie na fakturované obdobie od 10.01.2009 do 01.10.2009. Súd zamietol návrh v sume 136,98
€ vyplývajúci z vyúčtovacej faktúry číslo 7120474290, nakoľko uvedená faktúra bola vyúčtovaná
nesprávne za obdobie 26.11.2008 do 09.01.2009, keď zmluva o združenej dodávke elektriny bola

uzavretá až dňa 03.12.2008, kedy došlo k jej podpisu poslednou zmluvnou stranou. Uvedenú faktúru
na základe reklamácie odporkyňou navrhovateľ opravil faktúrou číslo 7101462162, z ktorej vyplýva, že
za fakturované obdobie nemala odporkyňa nedoplatok, ale vznikol jej preplatok v sume 10,70 €, ktorý
preplatok bol kompenzovaný s faktúrou číslo 7493788958. Keďže odporkyňa s platením faktúr bola v
omeškaní súd priznal navrhovateľovi podľa § 517 odsek 1 O.z. i úrok z omeškania za jednotlivé faktúry.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa § 20 ods. 1 a § 30 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z. o
energetike a o zmene niektorých zákonov (zrejme zákon č. 656/2004 Z. z. -pozn. odvolacieho súdu).
Záverom uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku podľa § 151 odsek 3 O.s.p.
Uvedený rozsudok prvostupňového súdu včas podaným odvolaním napadli obaja účastníci konania.

Odporkyňa podané odvolanie odôvodnila v zmysle § 205a písm. f/ OSP tým, že rozhodnutie
prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že konajúci
súd sa vo svojom odôvodnení rozsudku opiera o Všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny,
konkrétne článku IX Bod 9.3, kde má súd za preukázané, že žalobca má právo zmeniť výšku
preddavkových platieb. Je toho názoru, že takýto postup žalobcu musí byť logickým spôsobom

odôvodniteľný a nie svojvoľný. Pokiaľ by sa plynutím času trvania zmluvy, napr. po niekoľkých mesiacoch
preukázalo, že odoberá väčšie množstvo elektriny ako platí zálohovú faktúru, ktorá bola písomne
dojednaná vo výške 33,19 € mesačne, postup navrhovateľa by nenamietala. Navrhovateľ ale v celkom
prvej faktúre zvýšil cenu zálohovej platby na čiastku 136,98 € a v ďalších ju navýšil o viac ako 400 %.
Ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť Všeobecné podmienky žalobcu vytlačené vo formulárovom štandarde

a je toho názoru, že pokiaľ by bolo žalobcovi priznané, že jeho konanie je v súlade s právom, potom
je každý spotrebiteľ v ohrození, že bude neplatiť so všetkými dôsledkami tomu prislúchajúcimi, alebo
bude musieť strpieť diktát toho, ktorý tu je vlastne pre neho a ktorý sa má o neho starať s odbornou
starostlivosťou v zmysle príslušných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Cenu služby navrhovateľa
považuje za podstatnú náležitosť pri rozhodovaní o jej využívaní. V prípade, keď jej príjem v rozhodnom

období nedosahoval ani životné minimum, postup navrhovateľa považuje za likvidačný a určite by si za
takýchto zmluvných podmienok nedovolila takúto službu požadovať. Žiadala, aby Krajský súd v Nitre
predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie, prípadne aby sám v merite veci rozhodol.
Navrhovateľ podal odvolanie proti druhému výroku rozsudku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol,
dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z
dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol,
že predmetom konania boli konkrétne zálohové faktúry č. 7493788958, 7502427171, 7502498551,
7502605465, 7503023397, 7503237737 a vyúčtovacie faktúry č. 7120474290 a 7120569694, a to

za konkrétne obdobia. Odporkyňa okrem žalovaných faktúr v priebehu trvania zmluvného vzťahu
s navrhovateľom uhradila len štyri zálohové faktúry, všetky vo výške á 33,19 € za obdobie od
15.04.2009 do 14.05.2009, od 15.05.2009 do 14.06.2009, od 15.06.2009 do 14.07.2009 a od
15.08.2009 do 14.09.2009, spolu vo výške 132,76 €. Prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal
momentom vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Zmluva o združenej dodávke elektriny

uzatvorená medzi účastníkmi konania (ďalej len „Zmluva“) je svojou povahou kúpnou zmluvou v
zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý pre tento typ zmluvy nepredpisuje písomnú formu. Nepopiera,
že písomné vyhotovenie zmluvy bolo podpísané odporkyňou až dňa 03.12.2008, avšak navrhovateľ
začal s dodávkou elektriny a zabezpečením príslušných distribučných služieb už dňa 26.11.2008 nazáklade telefonickej objednávky odporkyne práve zo dňa 26.11.2008, ktorá požiadala o uzatvorenie
zmluvy ako dedič po predchádzajúcom odberateľovi, takže došlo len k zmene odberateľa na odporkyňu
a pre potvrdenie bolo odporkyni zaslané dodatočne písomné vyhotovenie zmluvy. Touto skutočnosťou

sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal, práve naopak, za začiatok trvania zmluvného vzťahu považoval
až deň podpisu Zmluvy odporkyňou, a to aj napriek tomu, že žalované faktúry sú vystavené za obdobie
od 26.11.2008. Na druhej strane ako ďalšiu nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu na str.
4 odôvodnenia: „Bolo preukázané a nesporné v konaní, že zmluva s odporkyňou bola uzavretá v
písomnej forme (...) dňa 03.12.2008.“, so záverom ktorým nemôže navrhovateľ súhlasiť, prvostupňový

súd, rozporujúc sám sebe uznal nárok navrhovateľa ako čiastočne dôvodný práve v časti všetkých
vystavených zálohových faktúr, teda zaviazal odporkyňu zaplatiť aj zálohovú faktúru č. 7493788958
za obdobie od 26.11.2008 do 14.12.2009. Z uvedeného vyplýva zjavný rozor v úvahách súdu i v
samotnom rozhodnutí vo veci samej, nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Nedostatočne preskúmané skutočnosti majú vplyv aj na rozhodnutie
prvostupňového súdu, ktorým zvyšok návrhu v časti vyúčtovacej faktúry č. 7120474290 vo výške

136,98 € a v časti vyúčtovacej faktúry č. 7120567694 vo výške 208,02 € zamietol. S odôvodnením
rozsudku v časti výroku o zamietnutí sumy 208,02 € navrhovateľ nesúhlasil a poukázal pri tom na svoje
vyjadrenia zo dňa 24.05.2012 a 14.11.2013, ktorého prílohu tvorili Všeobecné obchodné podmienky
účinné od 01.08.2008 a od 01.01.2009 a zápisnicu z pojednávania dňa 14.03.2013. Vo vyjadrení k
odporunavrhovateľuviedol:„Faktúrač.7120474190vovýške136,98€jevystavenánapredmetnúsumu

odhadom a to z dôvodu, že dňa 27.11.2008 mal byť u odporkyne vykonaný odpočet. V tento deň sa však
z dôvodov na strane odporkyne odpočet nevykonal a následné pokusy zo strany navrhovateľa dohodnúť
náhradný termín odpočtu boli bezvýsledné, nakoľko odporkyňu sa žiadnym spôsobom nepodarilo
skontaktovať. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uskutočnenom dňa 14.03.2013 uviedol,
že nebolo možné dostať sa k odbernému miestu a odporkyňa naopak uviedla, že Zmluvu predtým, ako

ju podpísala, uzatvárali telefonicky. Z predložených Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len
„VOP“), okrem skutočností týkajúcich sa zálohových platieb s ktorými sa prvostupňový súd správne
vysporiadal, konkrétne z článku IX bod 9.4 VOP vyplýva: „Vyúčtovaciu faktúru za spotrebu elektriny
vyhotoví Dodávateľ na základe odpočtu určeného meradla, vykonaného v súlade s Prevádzkovým
poriadkom alebo odhadom v prípade neprístupnosti určeného meradla alebo ak odpočet nemôže byť

vykonaný z dôvodov na strane Odberateľa. Termíny odpočtov určených meradiel sú 12-mesačné,
pričom nie je podmienkou dodržanie kalendárneho roka. Vo vyúčtovacej faktúre za spotrebu elektriny sa
uvedie rozdiel medzi predpokladaným odberom a skutočným odberom elektriny. Vyúčtovaciu faktúru za
spotrebu elektriny vystavuje Dodávateľ aj v prípade mimoriadneho odpočtu najmä pri výmene určeného
meradla, ukončení odberu a pod.“ Súčasne podľa čl. IV bod 4.7 VOP: „Odberné energetické zariadenie

zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá Odberateľ. Odberateľ
sa zaväzuje umožniť PDS alebo poverenej osobe prístup k odbernému energetickému zariadeniu
a k určenému meradlu s cieľom vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo
zistenia odobratého množstva elektriny v súlade s Prevádzkovým poriadkom a príslušnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Opakované neumožnenie prístupu PDS k určenému meradlu ani po

písomnej výzve Dodávateľa sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy zo strany Odberateľa.
Predloženými listinnými dôkazmi má navrhovateľ jednoznačne preukázané, že mal plné právo vykonať
odporkyni vyúčtovanie spotreby na základe odhadu, nakoľko bolo ex lége povinnosťou odporkyne
podľa § 30 ods. 2 písm. a/ zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike ako odberateľky elektriny v domácnosti
umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nevyhnutný prístup k meradlu. Odporkyňa vlastnou

vinou zapríčinila fakturáciu tak ako je predmetom tohto konania a neučinila žiadne kroky smerujúce
k zisteniu skutočného stavu, preto jej konanie považuje navrhovateľ za účelové a špekulatívne a
rozhodnutie súdu za nesprávne právne posúdenie veci, spôsobujúce právnu neistotu a legalizáciu
porušovania povinnosti v zmysle platnej právnej úpravy v oblasti elektroenergetiky. Žiadal, aby Krajský
súd v Nitre podľa § 220 OSP druhý výrok rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/57/2012-124

zmenil tak, že uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 345 € a prizná mu aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 62,02 €. V prípade, že sa s vyššie uvedeným nestotožní, alternatívne
žiadal, aby v časti týkajúcej sa druhého výroku napadnutého rozsudku uvedený rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznal aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 62,02 €.

Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 25.07.2014, č. k. 5C/57/2012-134 uložil odporkyni, aby
v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie v sume 55,50 € a
ďalším uznesením zo dňa 25.07.2014, č. k. 5C/57/2012-135 uložil navrhovateľovi, aby v lehote 10 dní
od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie v sume 55,50 €.Proti uzneseniu zo dňa 25.07.2014, č. k. 5C/57/2012-134 podala včas odvolanie odporkyňa a žiadala,
aby predmetné uznesenie odvolací súd zrušil, pretože podľa jej názoru je ako spotrebiteľ priamo
oslobodená od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. vo všetkých sporoch,

ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom konaní, ktoré má (v rovine - nárokov) svoj základ
v spotrebiteľskej zmluve a v zmysle § 52 OZ bez ohľadu na právnu formu každá zmluva, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom sa považuje za spotrebiteľskú.
Odporkyňa sa v písomnom podaní zo dňa 31.07.2014 vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa, ktoré považuje
za účelovú až špekulatívnu zmes klamstiev a poloprávd. Uviedla, že navrhovateľovi asi lepšie vyhovuje

názov Kúpna zmluva a tvrdí, že dňa 27.11.2008 sa odpočet nevykonal z jej viny a nasledujúce pokusy
boli bezvýsledné, nakoľko sa s ňou žiadnym spôsobom nepodarilo skontaktovať. Relevantnú zmluvu jej
zaslali šesť dní po dátume 27.11.2008 a nemala ani tušenie, že ju niekto bude hľadať 27.11.2008 za
účelom nejakého odpočtu. Všeobecné obchodné podmienky obdŕžala spolu so zmluvou až 03.12.2008,
nikto jej nič nevysvetlil, ani nenapísal, že ju hľadali za účelom odpočtu 27.11.2008 a vyrozumela len
toľko, že bude platiť mesačne 32,19 € za elektriku. Keďže 27.11.2008 nemala žiadnu zmluvu, bola

by sama proti sebe, keby sa bránila sprístupniť odberné miesto navrhovateľovi a zároveň by musela
byť jasnovidkou, aby vedela, že niekto zo strany navrhovateľa príde. Nemala žiadnu možnosť nejakým
spôsobom zmeniť Všeobecné podmienky navrhovateľa, zmluvu mohla iba prijať alebo odmietnuť ako
celok, cena jej vyhovovala vzhľadom na to, že všetci susedia sú približne v podobnej cenovej relácii a
jej navýšenie cca o 400 % mesačne hneď od prvého dňa zmluvného vzťahu považuje za nehoráznosť.

Žalobcovi sa približne po 66 mesiacoch ľahko bez dôkazov tvrdí, že sa s ňou nedalo skontaktovať
27.11.2008 ani nasledujúcimi pokusmi a dokonca to aj pekne znie a bola by proti sebe, keby konala
tak ako tvrdí navrhovateľ a navyše sa preukázalo, že bol viackrát s ňou v tel. kontakte min. od januára
2009, keď jej dokonca uznal aj reklamáciu celkom prvej faktúry a kľudne mohol vzniesť požiadavku
kontroly spotreby el. energie na odbernom mieste a táto causa ani nemusela existovať. Položila otázku

navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, na akom základe jej vlastne uznali reklamáciu prvej
faktúry, keď tvrdia, že neumožnila urobiť odpočet spotreby elektriny 27.11.2008 a ani neskôr a ako
vlastne o tejto reklamácii spolu komunikovali, keď tvrdia, že s ňou neboli v žiadnom kontakte. Pokiaľ
navrhovateľovi uhrádzala faktúry v čiastke 32,20 €, tak to bolo preto, že na tejto čiastke sa ústne ako aj
písomne dohodli. Odmietla platiť iba za to, na čom sa nedohodla a čo ani neodobrala.

Navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 25.07.2014, č. k.
5C/57/2012-135 a žiadal, aby súd toto uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že uloží navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jeho odvolanie v správnej výške 20,50 €. Poukázal na to, že sa
odvolal proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.05.2014, č. k. 5C/57/2012-124, ale len
v časti, proti druhému výroku rozsudku, ktorým súd zvyšok návrhu zamietol a ten predstavuje istinu

vo výške 345 € spolu s prísl., z čoho vyplýva, že predmetom odvolacieho konania je časť návrhu
navrhovateľa v uvedenej výške 345 €. S poukazom na ustanovenia § 6 ods. 1, § 7 ods. 10, § 12
ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položku
1 sadzobníka súdnych poplatkov konštatoval, že správna výška súdneho poplatku za ním podané
odvolanie proti časti rozsudku vo výške 345 € predstavuje sumu 20,50 €.

Navrhovateľ sa tiež vyjadril k odvolaniu odporkyne. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
závermi prvostupňového súdu, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania a na základe
ktorého dospel k svojmu rozhodnutiu, samozrejme okrem druhého výroku rozsudku, proti ktorému
podal navrhovateľ odvolanie. K tvrdeniam odporkyne v jej odvolaní poznamenal, že ich považuje v
celom rozsahu za účelovú obranu a špekulatívne tvrdenia, znamenajúce snahu zaviesť odvolací súd

k mylným záverom, najmä s poukazom na ochranu spotrebiteľa a stavanie odporkyne do pozície
údajne utláčaného subjektu. Medzi účastníkmi konania došlo k vzniku záväzkovo právneho vzťahu
na základe uzatvorenia Zmluvy o združenej dodávke elektriny na základe telefonickej objednávky
odporkyne dňa 26.11.2008, kedy začal navrhovateľ dodávať elektrickú energiu do odberného miesta
odporkyne. Navrhovateľ ako dodávateľ je v zmysle § 27 ods. 2 písm. f/ v tom čase platného a

účinného zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny na
vymedzenom území s každým, kto o to požiada. V tomto prípade sa bezpochyby jedná o kúpnu zmluvu
v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka, ktorá nepredpisuje pre tento typ zmluvy obligatórnu písomnú
formu, avšak konkludentne vznikol synalagmatický dvojstranný záväzkový právny vzťah medzi dvoma
subjektmi. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli platné a účinné Všeobecné obchodné podmienky

dodávky elektriny vrátane prevzatia odchýlky so zabezpečením distribúcie elektriny pre odberateľov
v domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a.s. Súčasne podľa čl. III ods. 3 odhadovaná výška faktúry
za opakované dodanie tovaru a služby 1.000,- Sk (33,19 Eur), ktorá bezpochyby znamená výšku
podľa predpokladaného odberu elektriny a tento sa vzhľadom na povahu samotnej dodávky a spotrebyelektriny (predmetu kúpnej zmluvy) môže meniť. Odporkyňa sa zaviazala podľa čl. III Zmluvy uhrádzať
pravidelne spolu 11 preddavkových faktúr v odhadovanej výške 33,19 Eur, ale v súlade s VOP a platným
cenníkom. Navrhovateľ si svoje zmluvné povinnosti riadne splnil, ale odporkyňa si tie svoje nesplnila,

odvolávajúc sa len na zmenu výšky preddavkových faktúr, čo je bezpochyby svojvoľné prispôsobovanie
si tak platného právneho ako aj zmluvného stavu, ako aj prejavom vyhýbania sa plneniu povinností.
Nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že navrhovateľ svojvoľne zmenil výšku zálohových faktúr, nakoľko
výška preddavkových faktúr sa vždy odvíja od celkovej spotreby konkrétneho odberateľa. Odporkyňa
ako odberateľ v domácnosti mala okrem povinnosti zaplatiť za dodanú elektrinu a príslušné distribučné

služby navrhovateľom vyfakturovanú cenu, mala tiež povinnosť sprístupniť, resp. mať verejne prístupný
elektromer tak, aby mohlo dôjsť k reálnemu odpočtu tak ku dňu začiatku trvania zmluvného vzťahu
ako aj v priebehu trvania zmluvného vzťahu, a to ex lége podľa § 30 ods. 2 ZE. To, že navrhovateľ
vychádzal tak pri stanovení výšky preddavkovej faktúry ako aj vyúčtovacích faktúr z odhadovaného
stavu spotreby odporkyne je výlučne z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne sprístupniť určené
meradlo (elektromer), a teda vykonať reálny odpočet stavu spotreby odporkyne. Dodávka elektriny a

jej skutočný odber sa vopred nedajú exaktne a presne určiť, preto je vždy v Zmluve s odberateľom
v domácnosti ako spotrebiteľom uvedené „odhadovaná výška“ preddavkových faktúr, nakoľko táto sa
spravidlavždymenívzávislostiodskutočnéhoodberu.Ovýškepreddavkovýchfaktúrnanadchádzajúce
obdobie je odberateľ v domácnosti riadne informovaný vo vyúčtovacej faktúre za predchádzajúce
obdobie, čo bolo vykonané aj v prípade odporkyne vo faktúre č. 7120474290. Zároveň je vo vyúčtovacej

faktúre uvedený tak počiatočný ako aj konečný stav, z ktorého predmetná faktúra vychádza (a teda
aj nadchádzajúce preddavkové platby) spolu s údajom, či je stav reálne odčítaný alebo stanovený
odhadom, čo takisto nastalo aj v prípade odporkyne, keďže stavy boli stanovené odhadom. Táto
možnosť je nie len že právom navrhovateľa v prípade neprístupnosti elektromera, ale v prípade
odporkyne to bola jediná možnosť ako vyúčtovaciu faktúru vystaviť. Vyúčtovacia faktúra vždy zohľadňuje

všetky dovtedy vystavené preddavkové faktúry, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zaplatené a
výsledkom je preto rozdiel medzi celkovou spotrebou vynásobenou príslušnou cenou v konkrétnej
sadzbe - produkte podľa platného cenníka a dovtedy vystavenými preddavkami. Z uvedeného vyplýva,
že akákoľvek je výška preddavkových faktúr, ich súčet je v najbližšej vyúčtovacej faktúre odpočítaný
od celkovej ceny, a preto je každá vystavená faktúra samostatne vymáhateľná. Právo na ochranu

odberateľa v domácnosti ako spotrebiteľa je týmto nedotknuté a zostáva vždy zachované, keďže
každý odberateľ má vždy právo spätnej kontroly ako aj právo reklamovať každú faktúru, má tiež právo
požiadať o zníženie alebo zvýšenie preddavkových faktúr na ním stanovenú výšku, čo odporkyňa síce
s neopodstatneným časovým odstupom využila a navrhovateľ jej vyhovel a naspäť znížil preddavkové
faktúry na zmluvne predpokladaných 33,19 Eur. Odporkyňa nereklamovala stav elektromera vyúčtovaný

ku dňu 09.01.2009 a neumožnila odčítať reálny stav ani následne, čím sama zapríčinila existujúci stav a
ajsamotnézvýšeniepreddavkovýchfaktúrnanadchádzajúceobdobie.Navrhovateľposkytoldostatočnú
ochranu odporkyni ako spotrebiteľke, splnil svoje záväzky z právneho vzťahu, ale odporkyňa neuhradila
de facto skoro žiadnu preddavkovú faktúru okrem štyroch v období až od apríla 2009 do júla 2009.
Odporkyňa odber elektriny nikdy nepoprela, avšak za tento neuhradila od počiatku, resp. keď bola výška

preddavkových faktúr 33,19 €, dokonca ani len časť z nich alebo iných, teda časť, ktorú si údajne mohla
v tom čase dovoliť vzhľadom na jej finančnú situáciu.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako aj obe odvolaním napadnuté uznesenia v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní (§ 212
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania oboch

účastníkov proti napadnutému rozsudku ako aj proti uzneseniam sú dôvodné.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 3 OSP občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a
rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôrsúd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 212 ods. 3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Systém neúplnej apelácie, ktorou je ovládané odvolacie konanie v sporových veciach, predpokladá,

že skutková stránka veci sa objasní na súde prvého stupňa. Účastník musí preto všetky dôkazy,
ktorými preukazuje svoje tvrdenia, predložiť alebo označiť pred súdom prvého stupňa, a to najneskôr do
vyhláseniauznesenia,ktorýmsakončídokazovanieavoveciach,vktorýchsanenariaďujepojednávanie
(§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Na dôkazy predložené alebo označené
neskôr súd v odvolacom konaní nemôže prihliadnuť. Výnimočne ich možno použiť iba za podmienok
uvedených v ustanovení § 205a. Zákon súčasne tieto procesné následky viaže na vedomosť účastníka

a ukladá súdu, aby každému účastníkovi, teda aj zastúpenému, poskytol poučenie. Poučenie súdu
má rozhodujúci vplyv na možnosť napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom, pretože výrazne
obmedzuje účastníka v možnosti predkladať a navrhovať dôkazy v ďalšom konaní. Z tohto dôvodu je
nevyhnuté, aby si súd poučovaciu povinnosť splnil kvalifikovane. Poučenie musí teda plne zodpovedať
zneniu ustanovenia § 120 ods. 4. Skutočnosť, že predseda senátu splnil voči účastníkom predmetnú

poučovaciupovinnosť,musívyplývaťzozápisniceopojednávaní,tedažeúčastnícibolipoučenívzmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 a že tomuto poučeniu porozumeli.
Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 6. mája 2014 (v zápisnici
je nesprávne uvedený dátum: 06.05.2011), kedy vyhlásil rozsudok, nepoučil účastníkov konania podľa
§ 120 ods. 4 OSP.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho

rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 4/2009 zo dňa 29. júna 2010).
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že

súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá
za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo
sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv.
opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňového,aleajodvolacieho),ktoréstručneajasneobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporkyni
zaplatenia sumy 929,66 eura s príslušenstvom, ktoré predstavujú úroky z omeškania z konkrétne
vyfakturovaných ako aj náhrady trov konania, a to titulom nezaplatenia faktúr odporkyňou za odber
elektriny, a to na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny číslo: 151 148 990 pre miesto spotreby
číslo: 310 410 2760, ktorá bola uzavretá dňa 03.12.2008 medzi navrhovateľom ako dodávateľom a

odporkyňou ako odberateľom. Dodávateľ sa v článku I. bod 1 zaviazal dodávať elektrinu do odberného
miesta odberateľa uvedeného v článku II Zmluvy v dohodnutom množstve a čase a podľa sadzby
dohodnutej v článku III. Zmluvy. Odberateľ sa zaviazal uhradiť za dodávku elektriny a Distribučné služby
cenu dohodnutú v článku III. tejto Zmluvy. Podľa bodu 4 Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú platné a
účinnéVšeobecnéobchodnépodmienkydodávkyelektrinyvrátaneprevzatiazodpovednostizaodchýlku
so zabezpečením distribúcie elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia,

a.s.. V článku III Cena a platobné podmienky pod bodom 1 sa uvádza: Cena za dodávku elektriny
a Distribučné služby sa účtuje podľa sadzby dohodnutej v odseku 3 tohto článku III. Zmluvy podľa
cenníka pre domácnosti Dodávateľa platného v čase dodávky elektriny.. 2. Cenník pre domácnosti
Dodávateľa platný v čase uzatvorenia tejto Zmluvy je prílohou tejto Zmluvy. 3 Dohodnutá bola sadzba D2
a obdobie vystavovania vyúčtovacích faktúr bolo dohodnuté ročne, pričom odhadovaná výška faktúry

za opakované dodanie tovaru a služby bolo stanovená na 1.000,- Sk (33,18 EUR).
Súd prvého stupňa uvedenú Zmluvu o združenej dodávke elektriny vôbec neposudzoval aj podľa práv
na ochranu spotrebiteľa, hoci je to priamo uvedené v ustanovení § 20 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z.
o energetike a o zmene niektorých zákonov, pričom ani správne neuviedol číslo tohto zákona, keďže
uvádzal zákon č. 655/2004 Z. z. Neposudzoval teda právny vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci

zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy dňa 03.12.2008, pričom vôbec
bližšie neodôvodnil prečo v čase rozhodovania o návrhu navrhovateľa aplikoval na zistený skutkový stav
ustanovenia § 20 ods. 1 a § 30 ods. 2 zákon č. 656/2004 Z. z., ktoré ustanovenia už v čase rozhodovania
prvostupňového súdu o návrhu dňa 06.05.2014 neplatili, keďže boli zrušené zákonom č. 251/2012 Z. z. o

energetike,atedasanezaoberalaniprechodnýmiustanoveniamizákonač.251/2012Z.z.Prvostupňový
súd sa tiež vôbec nezaoberal tým, či bol vôbec dôvod na zmenu výšky zálohových platieb za dodávku
elektriny uvedenej v Zmluve v sume 33,19 eura mesačne, keď ročný počet faktúr bol stanovený počtom
(číslom) 11. Na navrhovateľovi bolo dôkazné bremeno, aby dôkazmi preukázal, prečo stanovil odhadom
odpočet elektriny a kedy odporkyňa znemožnila poverenej osobe prístup k meradlu, čo bol dôvod na

zmenu výšky preddavkových platieb za odber elektriny, keďže odporkyňa poprela, že by ju 27.11.2008
niekto hľadal za účelom nejakého odpočtu a konštatovala, že relevantnú zmluvu jej zaslali šesť dní po
dátume 27.11.2008 a Všeobecné obchodné podmienky obdŕžala spolu so zmluvou až 03.12.2008, nikto
jej nič nevysvetlil, ani nenapísal, že ju hľadali za účelom odpočtu 27.11.2008 a vyrozumela len toľko, že
bude platiť mesačne 32,19 € za elektriku.

Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
nebolo preukázané jeho tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre
nečinnosť účastníka konania (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods. 1 OSP) alebo

vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je
nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a
ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky,
ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že účastník
neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní

vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že by boli
nepravdivé. Takýto záver je však možné vyvodiť len vtedy, ak je vykonané všetko dostupné dokazovanie.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva,
kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh

skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v
podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že rozhodnúťv neprospech účastníka v dôsledku neunesenia dôkazného bremena možno len vtedy, ak zhodnotenie
všetkých, účastníkom navrhovaných a riadne vykonaných dôkazov, neumožňuje súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o jeho nepravdivosti; z dôvodu, že účastník neuniesol dôkazné

bremeno však nie je možné rozhodnúť v jeho neprospech ak ním navrhované dôkazy na preukázanie
rozhodujúcich skutočností neboli súdom riadne, resp. vôbec vykonané.
Súd prvého stupňa ničím neodôvodnil, prečo zaviazal odporkyňu zaplatiť aj zálohovú faktúru č.
7493788958zaobdobieod26.11.2008do14.12.2009,keďvodôvodnenírozsudkuuvádzal,žeúčastníci
konania uzatvorili Zmluvu 03.12.2008.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa, nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa v jeho vyhovujúcej i v zamietajúcej časti výroku a absencia právneho posúdenia aj
z pohľadu právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa viedla odvolací súd ku konštatovaniu nielen
nesprávneho právneho posúdenia veci ale aj k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, preto ho
odvolací súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Úlohou súdu
prvého stupňa bude v ďalšom konaní odstrániť vytýkané nedostatky, doplniť dokazovanie za účelom

riadneho zistenia skutkového stavu a vec potom aj správne právne posúdiť a rozhodnutie odôvodniť v
súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP tak, aby bolo preskúmateľné.
Podľa § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne proti uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa 25.07.2014, č. k.
5C/57/2012-134, ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 55,50 eura,
odvolací súd toto uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušil.
Podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený

spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Pretože odporkyňa je v tomto spore spotrebiteľom a spotrebiteľ je priamo zo zákona o súdnych
poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.) oslobodený vo všetkých sporoch, ktoré vznikli
zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom konaní, ktoré má (v rovine nárokov) svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve, odvolací súd napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti odporkyne ako vecne nesprávne

zrušil. Odvolací súd poznamenáva, že odporkyňa sa odvolala len proti výroku rozsudku vo vyhovujúcej
časti návrhu, t. j. v sume 584,66 eura s príslušenstvom, preto súd prvého stupňa nesprávne vypočítal
výšku poplatku 55,50 eura za odvolanie ako 6 % zo sumy 929,66 eura, hoci mal poplatok vo výške 6
% vypočítať zo sumy 584,66 eura.
Podľa § 220 OSP odvolací súd zmenil odvolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zo dňa 25.07.2014, č. k. 5C/57/2012-135, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie v sume 55,50 eura a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie v sume 20,50 eura na účet súdu prvého stupňa, v lehote 10 dní od doručenia
tohto uznesenia.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa odvolal len proti výroku rozsudku, ktorým súd jeho návrh vo

zvyškuzamietolatátozamietajúcačasťpredstavovalaistinu345eurspríslušenstvom,takžepredmetom
odvolacieho konania a tým aj základom poplatku navrhovateľa v odvolacom konaní v zmysle § 7
ods. 10 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého v odvolacom konaní je
základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní, mala byť suma 20,50 eura, predstavujúca
podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov sadzbu 6 % z ceny nároku navrhovateľa v odvolaní a

nie suma 929,66 eura.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.