Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205028
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2517205028.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:
JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. X.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, zastúpenému procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny W., dieťa rodičov - matky: R. X., nar. XX.X.XXXX, adresa C. N. M. XXX, prechodne W., T.
XX, zastúpenej splnomocnencom: Zahradnikova.SK, s.r.o., IČO: 50 187 309, so sídlom Bratislava,

Štefanovičova 12 a otca: V. W., nar. XX.X.XXXX, adresa W., M. A. XXXX/X, zastúpenému advokátkou:
JUDr. Katarína Galová, so sídlom Piešťany, E. Belluša 10, za účasti okresného prokurátora Okresnej
prokuratúry Piešťany JUDr. V. Q., v odvolacom konaní prebratý vstup prokurátorkou Krajskej prokuratúry
Trnava JUDr. C. Q., o návrhoch matky aj otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/168/2017-139 zo dňa 29.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti starostlivosti o maloletú a v časti

zamietnutia návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku nasledovne m e n í :

Súd upravuje styk matky s maloletou B. tak, že matka j e o p r á v n e n á stýkať sa s maloletou

- každý párny týždeň v kalendárnom roku: v utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod., v sobotu od
9.00 hod. do 13.00 hod., po štyroch realizovaných stretnutiach v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod.;
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku: v pondelok, v stredu a v piatok od 15.30 hod. do 19.00
hod., v nedeľu od 9.30 hod. do 13.00 hod., po štyroch realizovaných stretnutiach v nedeľu od 9.00 hod.
do 19.00 hod.

III. Matka maloletú prevezme z materskej školy, ak sa dieťa bude nachádzať v materskej škole, inak
pred bydliskom otca. Po ukončení styku otec maloletú vyzdvihne pred bydliskom matky.

IV. Otec j e p o v i n n ý maloletú na styk riadne pripraviť, a ak sa dieťa v čase začatia styku
nebude nachádzať v materskej škole, dieťa matke odovzdať pred svojím bydliskom a matka je povinná
po ukončení styku dieťa otcovi vydať pred svojím bydliskom.

V. Rodičia s ú p o v i n n í nemožnosť realizácie styku v stanovenom čase navzájom si vopred
bezodkladne oznámiť.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom rozhodol nasledovne: „Nariaďuje sa toto
neodkladné opatrenie: Mal. B. X., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva v starostlivosti otca. Upravuje sa
styk matky s maloletou B. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v

mesiaci v utorok a v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., a tiež každý nepárny týždeň v mesiaci
v stredu a v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., v prítomnosti otca. Otec je povinný maloletú nastyk s matkou riadne pripraviť a odovzdať ju matke v určený čas v P. na X. poschodí, na F., v meste W.
a matka je povinná maloletú po realizácií styku v určenom čase na tom istom mieste otcovi odovzdať.
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta."

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1 a § 330 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval
po začatí konania, nakoľko na súde momentálne prebieha konanie vo veci samej na základe návrhu
podaného otcom. Dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia na návrh otca je za daných
okolností dôvodné a návrh matky na nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť ako
nedôvodný. Správou kolízneho (procesného) opatrovníka mal súd za osvedčené, že rodičia maloletej
nežijú v spoločnej domácnosti, osobitnú starostlivosť o maloletú zhruba od októbra 2017 vykonáva

výlučne otec. V domácnosti u otca má maloletá vytvorené vhodné podmienky na výchovu a vývin, pričom
neboli zistené akékoľvek nedostatky v jeho starostlivosti o dieťa. Na základe uvedených skutočností
zohľadňujúc stanovisko opatrovníka maloletej a po vzhliadnutí videozáznamov, na ktorých maloletá
avizuje nevôľu ísť späť k matke, súd maloletú B. ponechal v starostlivosti otca. Skonštatoval, že táto
úprava je predovšetkým v záujme maloletej ako aj v záujme nastolenia právnej istoty v pomeroch

účastníkov, ktorá reflektuje faktický stav výkonu starostlivosti otca maloletej, na ktorej za daných
okolností nie je dôvod nič meniť.

4. Súd súčasne rozhodol o úprave styku matky s maloletou, pričom zohľadnil návrh otca s tým, že styk
s maloletou bude matka realizovať výlučne na verejných priestranstvách alebo verejných zariadeniach,

pričom prihliadol na odporúčanie ÚPSVaR W. upraviť styk matky s maloletou v maximálnom možnom
rozsahu niekoľkokrát do týždňa (napr. v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.), nakoľko je matka
momentálne práceneschopná a v tomto čase má vychádzky. Žiadosť otca, aby matka realizovala styk
s maloletou výlučne na verejných priestranstvách, či iných verejných zariadeniach vyhodnotil súd ako
nedôvodnú. V zmysle uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Nadväzujúc

na uvedené súd potom návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný. V závere rozhodnutia uviedol, že v rámci konania vo veci samej sa súd bude podrobne
zaoberaťvšetkýmiokolnosťamidanejveciavpotrebnomrozsahuvykonádokazovanie,pričomnásledne
rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletej.

5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie matka maloletej s uvedením odvolacích dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, pričom sa domáhala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „Otec je povinný do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9P/168/2017
odovzdať maloletú B. X., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec
bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v čase od piatka v párnom kalendárnom týždni
od 16.00 hod. do nasledujúceho piatka nepárnom kalendárnom týždni do 16.00 hod. a matka bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od piatka v nepárnom kalendárnom týždni od

16.00 hod. do piatka v párnom kalendárnom týždni do 16.00 hod. Každý z rodičov je povinný maloletú
v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča a maloletú na odovzdanie riadne
pripraviť. Miestom odovzdania a prevzatia maloletej je počas školských dní predškolské zariadenie,
ktoré maloletá navštevuje, v prípade choroby maloletej alebo v dňoch pracovného voľna alebo prázdnin
je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko matky. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania". Alternatívne v prípade, ak by Krajský súd v Trnave ako odvolací súd nezmenil neodkladné
opatrenie žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v časti úpravy
jej styku s maloletou nasledovne: „Upravuje sa styk matky s maloletou B. tak, že matka je oprávnená
stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a v sobotou od
9.00 od. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok od 15.30 hod. do 19.00

hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti otca. Otec je povinný maloletú na styk s
matkou riadne pripraviť a odovzdať ju matke v určený čas v mieste bydliska matky maloletej, ktorá je
povinná po realizácii styku v určenom čase na tom istom mieste otcovi odovzdať. V prípade prevzatiamaloletej matkou v pracovných dňoch o 15.30 hod., kedy bude maloletá navštevovať materskú škôlku,
si matka maloletú vyzdvihne priamo v materskej škôlke".

6. Podľa matky súd zjavne vychádza zo skutočností popísaných v samotnom návrhu otca, pričom
tieto sú skreslené, účelové, zavádzajúce a dokonca klamlivé. Má za to, že súd sa v dostatočnej miere
nevysporiadal s tvrdeniami uvádzanými v jej podaniach a tieto pri rozhodovaní nezohľadnil. Poukázala
na to, že v čase jej tehotenstva s maloletou na ňu otec dvakrát fyzicky zaútočil, z čoho vyplýva, že je
osobou, ktorá sa neštíti použiť aj fyzickú silu na slabšej osobe. Otec skreslene uvádza, že o maloletú

sa staral od narodenia, pričom si zamieňa starostlivosť ako takú s finančným zabezpečovaním potrieb
rodiny. Celá starostlivosť o maloletú v čase, keď žili v T. bola na nej, otec sa na osobnej starostlivosti
nepodieľal, až neskôr, keď mala cca tri roky sa ako tak dokázal postarať o základné potreby dieťaťa.
Skutočnosť, že otec chcel realizovať styk s maloletou na B. ju viedla k tomu, že udelila otcovi súhlas, aby
sa o dcéru staral na dobu neurčitú na území Slovenskej republiky. V danom období nepredpokladala, že
bytútojejdobrúvôľuoteczneužilasnažilsanavodiťdojem,žemudcéruzveriladostarostlivostiakokeby

o ňu nemala záujem alebo sa o ňu nechcela starať. V danom období začal otec v nej vyvolávať obavy
ohľadom jej ďalšieho zotrvania v T. tento psychický nátlak viedol k jej návratu s maloletou na Slovensko,
pričom ešte pred odsťahovaním sa dohodli, že maloletá bude v starostlivosti oboch rodičov. Napokon
došlo k obnoveniu ich vzťahu, opätovne žili v spoločne prenajatom byte v W.. Zo strany otca maloletej
ale dochádzalo k psychickému nátlaku a klamstvám a vedela, že nedokáže pokračovať v živote po

boku takéhoto muža. Striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch začali realizovať až po ich
definitívnom rozchode v septembri 2016, keď nerešpektoval jej súkromie v spoločne prenajatom byte, v
ktorom zostala, bola preto nútená sa s maloletou odsťahovať, čo viedlo k tomu, že začali spoločne bývať
s jej terajším partnerom. Skutočnosti nezodpovedá ani otcovo dezinterpretovanie matky ako osoby. Aj
počas materskej dovolenky pokračovala vo svojom vzdelávaní, absolvovala kurzy, získavala certifikáty

a zabezpečovala finančné prostriedky aj z rôznych brigád. Bolo pre ňu ťažké zamestnať sa v čase,
keď bola tehotná a následne keď bola dcéra malá a žili v T.. Snažila sa ale vždy privyrobiť, hoci sa
nemohla v rovnakom rozsahu ako otec podieľať na finančnom zabezpečovaní chodu domácnosti. Po
návrate na Slovensko sa jej podarilo zamestnať na základe jej aktivity. Odkedy realizovali striedavú
osobnú starostlivosť o maloletú, každý hradil náklady na maloletú osobitne. Je teda zjavne, že sa o

maloletú dokáže bez problémov postarať a to či z pohľadu výkonu osobnej starostlivosti, či z pohľadu
jej zabezpečenia po finančnej stránke. Faktický stav výkonu osobnej starostlivosti otca o dieťa zhruba
od októbra 2017 vznikol na základe rozhodnutia otca, ktorý jej odmietol dieťa svojvoľne vrátiť v súlade s
dovtedy realizovanou striedavou osobnou starostlivosťou. Takto fakticky vytvorený stav otcom nemá byť
podkladom pri nastolení právnej istoty v pomeroch účastníkov, ako uviedol súd prvej inštancie, keďže

vznikol bez dohody rodičov za nesúhlasu matky. Následne otec bránil matke v realizovaní starostlivosti
o dieťa, ako aj v realizovaní styku a to bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. Takéto konanie otca
by nemalo požívať právnu ochranu. Avizovanie nevôle maloletej ísť k matke nie je možné pokladať
pre dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa dieťa zverí do starostlivosti len jedného
z rodičov a druhému sa upraví styk na 8 hodín v priebehu dvoch týždňov. K rovnakým krokom a

dezinterpretovaniu mohla pristúpiť aj matka, nakoľko maloletá tiež po týždni strávenom u nej odmieta ísť
k otcovi, bráni sa a vždy chce zostať s matkou. Upozornila, že otec maloletej vo svojom návrhu neuviedol
žiadne také skutočnosti a výhrady voči matke a jej starostlivosti o dieťa, ktoré by bolo možné považovať
za dôvod na zmenu dovtedy realizovanej faktickej striedavej osobnej starostlivosti.

7. Pokiaľ otec poukazuje na „psychické problémy" matky, po ktorých dokonca obnovili vzťah a dohodli sa
na realizácii striedavej osobnej starostlivosti, je zrejmé, že otec si je vedomý, že uvedené nemalo a nemá
nijaký vplyv na jej schopnosť sa o maloletú starať. Nepoprela fakt, že od 23.2.2016 do 31.3.2016 bola
ústavne liečená na Psychiatrickom oddelení v C., avšak diagnózy, ktoré uvádza otec v návrhu, ktorými
sa snaží navodiť dojem, že je duševne chorá, sa nepotvrdili. Aj otec vie, že podľa psychologického

vyšetrenia jej ochorenia potvrdené neboli. Od jej hospitalizácie ubehol rok a pol, kedy starostlivosť o
maloletú vykonávala prevažne ona, pričom od septembra 2016 začali realizovať striedavú starostlivosť
o dieťa. Za toto obdobie otec ani raz nevzniesol námietku voči matke a nedošlo k žiadnej takej udalosti,
z ktorej by bolo možné vyvodiť záver, že predtým nešlo o jednorazové skratové konanie. Stav matky
sa skonsolidoval a terajší psychický stav nespochybňuje spôsobilosť starať sa o dcéru, o čom pripojila

potvrdenie psychológa zo dňa 28.12.2017, z ktorého vyplýva, že ďalšia liečba nie je potrebná.

8. V bode IV. odvolania sa matka vyjadrila ohľadom strachu maloletej z jej partnera. Podľa nej
maloletá v čase jej starostlivosti žiadne náznaky akéhokoľvek strachu vo vzťahu k partnerovi matkyneprejavila. Naopak maloletá mala voči nemu vždy pozitívny vzťah, čo dokumentovala aj rozsiahlou
fotodokumentáciou. Pripojila tiež videozáznam rozhovoru z augusta 2017 s maloletou, kde maloletá
uvádza, že jej partner V. nemôže pracovať a ísť do roboty, aby mohol byť s ňou. Nepochybuje o tom,

že jej partner dcére nijako neubližuje, maloletá nejaví žiadne prejavy strachu, stránenia sa prítomnosti
jej partnera. Opakovane s maloletou navštívila školskú psychologičku F. J., pričom jej bolo ústne
potvrdené, že maloletej nie je nijakým spôsobom ubližované, o čom otca informovala. Označila za
nelogické, že prejavy maloletej, na ktoré otec poukazuje, nastali v marci 2017 a otec už vtedy túto
situáciu neriešil, ale až po viac ako pol roku od udalostí. Vyjadrenia maloletej podľa odvolateľky pôsobia

naučene a memorovane. Skutočnosti, ktoré maloletá verbalizovala v rámci psychologického vyšetrenia
zabezpečeného otcom dňa 8.3.2017 nemusia vôbec reflektovať realitu, ale môžu byť výtvorom jej
fantázie, ktorá môže byť umocňovaná potvrdzovaním tejto fantázie zo strany otca. Maloletá prezentuje
na príkaz v predmetnej správe niečo, čo sa nikdy neodohralo, nakoľko s jej partnerom vedú usporiadaný
život, nehádajú sa, nekričia na seba a nikdy svojho partnera nebila. Psychológ pritom vychádzal z
nesprávnych záverov a informácií od otca, že matka má diagnostikované vážne psychiatrické ochorenie,

na základe čoho dospel k záveru, že je otázna moja aktuálna schopnosť riešiť záťažové situácie
primeraným spôsobom a preto je potrebné zveriť maloletú do starostlivosti otca. Tento psychológ s
matkou nevykonal žiaden pohovor a vychádzal iba z údajov uvedených otcom. Za zarážajúce označila,
z uvedenej správy predloženej otcom vyhotovenej bezprostredne po tom, ako malo dôjsť k incidentu,
že maloletá nejavila somatické, psychosomatické, alebo vážne psychické následky a následne o pár

mesiacov u nej negatívne pocity a prejavy vznikli a zosilneli. Napriek tomu ale opakovane uviedla, že ak
bude mať maloletú, zabezpečí svoju starostlivosť o dieťa tak, aby nebol prítomný jej partner. S maloletou
je v telefonickom kontakte, pričom v rámci telefonického rozhovoru jej uviedla, že k nej nejde, lebo jej
to otec nedovolí. Ako dôkaz pripojila videozáznam z telefonického rozhovoru s maloletou. Podľa matky
maloletá je nešťastná z toho, že jej nie je umožnené byť s ňou, vždy prejavila chuť odísť s matkou domov,

byť s ňou, nechcela ju pustiť, rozlúčiť sa, čo je v rozpore s tvrdeniami otca. Zdôraznila, že v čase písania
odvolania nebolo ukončené trestné konanie iniciované otcom maloletej, aj preto sú závery súdu prvej
inštancie, ktorý v podstate podporil odobratie maloletej zo starostlivosti matky predbežné, unáhlené a
neodôvodnené.

9. V bode V. odvolania matka poukázala na to, že má za to, že osobou, ktorá vykonáva starostlivosť o
maloletú nie je priamo jej otec, ale jeho rodičia, o čom pripojila potvrdenie zo škôlky, ktoré uvádza, že
maloletú zo škôlky vyzdvihuje matka otca. Poukázala na to, že otcova rodina neprimerane zasahovala
do ich vzťahu. Keďže otec uvádza, že pracuje v T., je zjavné, že starostlivosť o dieťa musí zabezpečovať
prostredníctvom iných osôb, a nie priamo, keďže dokonca maloletú nedá aj na obdobie jedného mesiaca

do škôlky. Pokiaľ podľa správy opatrovníka maloletej z domácnosti starých rodičov maloletej tvorí
trojizbový byt, kde žijú starí rodičia, otec, aj maloletá, pričom maloletá má samostatnú izbu, nie je
vzhľadom na počet izieb zjavné, či a ako má v uvedenom byte zabezpečené bývanie aj otec maloletej.
Matka vyslovila názor, že maloletá je zo strany otca a jeho rodiny manipulovaná a programovaná voči
matke, resp. jej partnerovi. Otec ju ako matku nerešpektuje a neuvedomuje si jej rolu v živote maloletej.

Otec všetky kroky týkajúce sa návštevy lekárov robil bez jej vedomostí, bez poskytnutia akýchkoľvek
informácií a bez jej prítomnosti. Ostáva jej len dúfať, že maloletá nie je obeťou nejakého plánu otca
ako postupnými krokmi docieliť stav, keď už dcéra nebude rozoznávať realitu od fikcie a kedy nebude
možné napraviť absenciu matky v jej živote, ktorú vyvolal jej otec. Preto je nevyhnutné, aby kým nedôjde
k plnohodnotnému dokazovaniu vo veci samej prebiehala aspoň naďalej striedavá osobná starostlivosť

o maloletú tak, ako bolo zaužívané. V prípade, že maloletá zotrvá dočasne v starostlivosti otca hrozí, že
nebude možné do budúcna tento stav akokoľvek zhojiť.

10. V bode VI. odvolania sa matka vyjadrila k úprave jej styku s maloletou. Vyslovila názor, že súd
prvej inštancie upravil styk matky s maloletou v rozsahu, ktorý je v porovnaní s jej doterajším výkonom

starostlivosti zjavne obmedzujúci čo do rozsahu aj čo do spôsobu. Styk štyri hodiny týždenne nemožno
považovať ani za minimálny rozsah styku, ktorý sa z hľadiska rozhodovacej praxe súdov priznáva
rodičom, ktorým dieťa nie je zverené do starostlivosti za účelom udržania ich citovej väzby a vzťahu.
Takto nastavený rozsah styku by viedol k postupnému odcudzovaniu maloletej od matky, avšak teraz už
nielen na základe autoritatívneho rozhodnutia otca, ale aj na základe odobrenia samotným súdom prvej

inštancie. Nie je zjavné, prečo súd obmedzil jej styk s maloletou na tak minimálny čas, nakoľko ide o
podstatný zásah do práva dieťaťa na rovnoprávnu výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, ako
aj o zásah do matkiných rodičovských práv. Opatrovník pritom navrhoval styk s maloletou v maximálnom
možnom rozsahu niekoľkokrát do týždňa. Opatrovník pritom odzrkadľoval matkine vychádzky z dôvodupráceneschopnosti, pričom po nástupe na materskú dovolenku od 23.12.2017 nebude vychádzkami
časovo ohraničená. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o prítomnosti otca pri realizácii styku žiadnym
spôsobom neodôvodnil, rovnako ani otec neuviedol žiaden dôvod, prečo by jeho prítomnosť bola

potrebná. Z vyjadrenia ÚPSVaR nevyplýva odporúčanie opatrovníka maloletej, aby styk bol realizovaný
za prítomnosti otca a súd túto požiadavku nespomenul ani v ods. 24 uznesenia. Prítomnosť otca matka
považuje za nadbytočnú a za ďalší zásah do vzťahu matky a maloletej. Napriek tomu, že jej neboli
nijakým spôsobom obmedzené rodičovské práva a povinnosti, otec neinformuje o tom, kedy ide s
maloletou k doktorovi, kedy má maloletá kontroly a neuvádza presne zdravotný stav maloletej, čím jej

umožňuje zúčastniť sa aj takýmto spôsobom na starostlivosti o dieťa. S dcérou jej nebolo umožnené byť
ani cez Vianoce. Aktuálne, aj keď je vykonateľné neodkladné opatrenie, otec jej chce umožniť stretnúť sa
s dcérou na 15 minút na moste v W.. Vzhľadom k zdravotnému stavu maloletej, ktorá býva často chorá,
odkedy je v starostlivosti otca, sa miesto odovzdania na detskom ihrisku v nákupnom centre javí ako
neprimerané. Považuje pritom za potrebné, aby maloletá spoznala aj svojho brata, ktorý sa má narodiť
26.1.2018, čo nie je možné v priestoroch nákupného centra. S ohľadom na uvedené skutočnosti matka

preto navrhuje v prípade, že nedôjde k dočasnému zvereniu do striedavej osobnej starostlivosti, aby
došlo k dočasnej úprave jej stretávania sa s dcérou v maximálnom možnom rozsahu, aby styk bol presne
upravený. Zároveň uviedla a čestne vyhlásila, že v čase realizácie jej styku s maloletou sa jej partner
nebude zdržiavať v blízkosti dieťaťa a na základe ich dohody ani v spoločnej domácnosti, aby predišli
prípadnému nesúhlasu z dôvodu trestného konania iniciovaného otcom maloletej. Čestné prehlásenie

partnera matky pripojila k odvolaniu.

11. V bode VII. podaného odvolania matka zdôraznila, že súd prvej inštancie vydal neodkladné
opatrenie, ktorým upravil pomery medzi účastníkmi v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, na
základe nepreukázaných tvrdení otca a poskytol právnu ochranu konaniu otca, ktorý vylúčil matku

zo starostlivosti o maloletú, takéto rozhodnutie bez vykonaného dokazovania a potvrdenia obvinení
vznesených voči partnerovi matky maloletej je neodôvodneným rozhodnutím, ktoré neprimerane
zasahuje do práv maloletého dieťaťa, ako aj samotnej matky.

12. K odvolaniu matka pripojila certifikát v nemeckom jazyku o absolvovaní seminára v období od

19.10.2015 do 4.12.2015. Pripojila tiež potvrdenie psychiatra MUDr. J. A. zo dňa 28.12.2017, z ktorého
vyplýva záver, že terajší psychický stav matky nespochybňuje spôsobilosť starať sa o dieťa a nie
je nevyhnutná psychofarmakologická liečba. Z potvrdenia Materskej školy T. 2, W. zo dňa 2.11.2017
vyplýva, že maloletá navštevuje školu celodenne, dieťa do školy chodí pravidelne, rodičia si plnia
povinnosti školského poriadku, do školy dieťa chodí s matkou a otcom, po ústnej dohode na striedavej

starostlivosti, priateľ matky V. B. s dieťaťom do MŠ nechodí. Otec chodí nepravidelne do MŠ, strieda
sa so starou mamou. Z pripojenej žiadosti o materské vyplýva, že matka podala žiadosť o materskú
zamestnávateľovi, ktorá bola poskytnutá od 23.12.2017. Z potvrdenia MUDr. K. T., pediatričky maloletej
zo dňa 11.1.2018 vyplýva, že neodporučila MŠ od 1.1.2018 do 31.1.2018 zo zdravotných dôvodov. Z
pripojenej e-mailovej komunikácie zo dňa 17.1.2018 vyplýva, že matka sa domáhala styku s maloletou

počas Vianoc 2017. Z kópie z sms správy vyplýva, že otec ponúkol matke stretnutie s dcérou na cca 15
minút na moste v W. s poukazom na silné vírusové infekčné ochorenie dieťaťa. Z pripojeného čestného
vyhlásenia V. B. vyplýva, že v čase realizácie styku jeho partnerky R. X. s dcérou B. sa na základe
dohodyspartnerkounebudezdržiavaťvmiestestretnutiaaždouzavretiatrestnéhooznámeniazostrany
otca maloletej voči jeho osobe.

13. Matka prostredníctvom svojho právneho zastúpenia následne doplnila odvolanie, nakoľko
považovalazapotrebnéoboznámiťsúdsaktuálnymstavom,ktorýbymalbyťpodkladomprerozhodnutie
odvolacieho súdu. Poukázala na to, že jedným z podkladov pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo
zjavne trestné oznámenie podané otcom dňa 30.10.2017, ktoré otec priložil k návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Podľa informácií matky malo byť v trestnom konaní vykonané znalecké
vyšetrenie maloletej dňa 24.1.2018 u znalkyne, ktorá následne poskytla matke informáciu, že jej otec
oznámil, že dieťa sa tohto vyšetrenia nezúčastní z dôvodu kiahní. Matka konanie otca považuje za
účelové s cieľom predĺžiť trestné konanie. V čase otcovho oznámenia maloletá už zjavne touto chorobou
netrpela. Poukázala na to, že maloletá bola počas ich pobytu v T. voči kiahňam očkovaná. Nakoľko otec

matke umožnil realizovať styk s dieťaťom dňa 17.1.2018, je zjavné, že nebol dôvod, aby otec oznamoval
nemožnosť účasti maloletej na vyšetrení z dôvodu jej kiahní, lebo maloletá bola pri stretnutí s matkou v
dobrom zdravotnom stave, o čom pripojila fotodokumentáciu. Podľa matky je zjavné, že otec znemožnil
vyšetrenie maloletej bez relevantného dôvodu, jeho argument o kiahňach neobstojí a koná v rozpore sozáujmom maloletého dieťaťa a hlavne svojvoľne. Matka poukázala tiež na to, že potvrdenia od pediatra
maloletej nie sú konzistentné. Dňa 16.11.2017 pediatrička matke vydala potvrdenie, z ktorého vyplýva,
že maloletá bola naposledy chorá 19.5.2017. V dokumentácii sa nechronologicky pod záznamom z

roku 2016 objavil záznam o zdravotnom stave maloletej zo dňa 25.9.2017, ktoré potvrdzujú tvrdenia
otca o návšteve lekára s maloletou. Tieto skutočnosti vzbudzujú v matke pochybnosti o relevantnosti
tvrdení otca a ním predkladaných dôkazov. Otec sa podľa nej snaží predlžovať stav, kedy je mu maloletá
zverená do osobnej starostlivosti, aby nedošlo k náprave stavu, ktorý vznikol nariadením neodkladného
opatrenia. V závere navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s matkou podaným odvolaním.

14. K podaniu matka pripojila e-mailovú komunikáciu matky so znalkyňou, v ktorej je uvedené, že
sa dopytovala pediatričky MUDr. T., ktorá jej povedala, že zdravotný stav dieťaťa umožňuje, aby sa
zúčastnilo psychologického vyšetrenia. Z pripojeného výmenného listu - poukazu zo dňa 17.1.2017
je zrejmé, že pediatrička MUDr. T. neodporučila stretnutie dieťaťa s viacerými ľuďmi po prekonaní
ochorenia. Ako dôkaz matka pripojila aj v nemeckom jazyku zrejme kópiu jednej strany zdravotného

preukazu maloletej, z ktorých vyplýva očkovanie dňa 25.2.2014 a 20.4.2015. Z výmenného listu -
poukazu pediatričky MUDr. T. zo dňa 19.1.2018 vyplýva, že maloletá je t.č. v stave po variele spôsobilá
na psychologické vyšetrenie 24.1.2018. Ako ďalšie dôkazy matka pripojila kópie fotografií s maloletou z
neurčitého dátumu a kópie strán zo zdravotnej dokumentácie zrejme maloletej.

15. ÚPSVaR W. ako ustanovený opatrovník maloletej podal vyjadrenie k doručenému odvolaniu matky, v
ktorom poukázal na to, že v súčasnosti prebieha trestné konanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby, pričom poškodená je maloletá B. a podozrivý by mal byť partner matky maloletej. Do konania
bol pribratý znalec z odboru psychológie, posudok vypracovaný nebol, avšak je v štádiu spracovania.
Pokiaľ trestné konanie nebude uzatvorené, pridržiavajú sa plne ich písomných vyjadrení a odporúčajú

rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. K doručenému odvolaniu matky včítane jeho doplnenia podal prostredníctvom svojej advokátky
písomné vyjadrenie otec maloletej, v ktorom ako prvé namietal, že odvolanie matka podala zrejme po
zákonnej lehote. K údajnému napadnutiu matky otcom maloletej uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé

a žiadny dôkaz k tomuto tvrdeniu nepredložila. Za otázne označil, prečo matka neopísala súdu o akú
konkrétnu udalosť išlo a aký bol výsledok prešetrenia políciou. Doplnil, že v čase spolužitia rodičov
maloletej v T. po návrate zo zamestnania našiel v domácnosti opitú matku maloletej so susedom.
Za nepravdivé označil tvrdenie matky, že otec sa o maloletú vedel ako tak postarať až od jej troch
rokov, keďže pomáhal so starostlivosťou o maloletú. Zdôraznil, že sama matka proti vôli otca umiestnila

maloletú v 18 mesiacoch jej života do škôlky, pričom ona sama zostala doma. Tvrdí, že sa snažila
zamestnať v T., ale odmietala pracovné ponuky, preukazovala sa potvrdeniami o hľadaní zamestnania,
na základe ktorých bola evidovaná ako nezamestnaná a poberala dávky vo výške 600,- Eur až 700,-
Eur. Matka počas vzťahu zamlčala otcovi, že je zadlžená, čo preukazoval aj zoznamom 18 právoplatne
neskončených exekúcií voči matke ako povinnej. Pripojil tiež prehľad dlhov matky vo M., v B. a L.

Otec ponechal na zváženie súdu mieru zodpovednosti konania matky, ktoré následky priamo alebo
nepriamo zasahujú do života maloletej. Otec zotrval na svojich tvrdeniach, že matka vzhľadom na jej
nepriaznivý psychický stav sama žiadala otca, aby vycestoval s maloletou na B., udelila mu na to súhlas
a následne striedavú starostlivosť potvrdil aj rakúsky súd. V ďalšom bode vyjadrenia sa otec sústredil
na hospitalizáciu matky s tým, že bola prepustená ako nepreliečená pod podmienkou absolvovania

ambulantnej starostlivosti. Matka ignorovala odporúčania lekárov a až po 16 mesiacoch od prepustenia
vyhľadala psychiatra aj to iba za účelom vypracovania potvrdenia pre súdne konanie, čo nemožno
považovať za zodpovedné. Zo správy psychiatra MUDr. J. A. nevyplýva tvrdenie matky, že sa nepotvrdili
diagnózy tvrdené otcom. Trval na vyžiadaní lekárskej správy z hospitalizácie matky a na posúdení
zdravotného stavu matky maloletej z dôvodu preukázania do akej miery je schopná sa starať o maloletú

a zabezpečiť jej bezpečnú domácnosť. Podanie trestného oznámenia otcom na partnera matky inicioval
otec až na základe pokynu príslušníka policajného zboru, s ktorým otec uvedenú záležitosť konzultoval.
Dôkaz matky - videozáznam z telefonického rozhovoru matky s maloletou, v ktorom otec maloletej
nedovolí ísť k matke je vytrhnutý z kontextu, keďže maloletá vzhľadom na jej zdravotný stav nemohla
ísť na vychádzku, ani absolvovať iné presuny. Otec teda nebráni styku matky s maloletou mimo jej

domácnosti a bez prítomnosti jej partnera.

17. Otec dal do pozornosti súdu, že dňa 22.1.2018 bola v televízii Markíza odvysielaná relácia T., pričom
k reportáži bol dňa 23.1.2018 zverejnený aj článok na G. pod názvom „Dieťa ako nástroj vydierania apomsty? Pani R. prišla o dcéru zo dňa na deň". Problém v reportáži označil za odprezentovaný účelovo,
nepravdivo a v neprospech otca, keďže v ňom boli zamlčané všetky rozhodné skutočnosti. Pritom matka
nekonala v prospech maloletej a takéto konanie podľa otca predstavuje hrubý zásah do práv maloletej.

18. Otec považoval za účelové konanie matky v deň, kedy sama podala návrh na neodkladné opatrenie
bez vedomia, či konzultácie alebo súhlasu otca odhlásiť maloletú z doterajšieho trvalého bydliska a
prihlásiť ju na adresu matkinho aktuálneho bydliska u jej priateľa.

19. K námietkam osobnej starostlivosti otca o maloletú uviedol, že je v zamestnaní v utorok, štvrtok
a piatok od 7.00 hod. do 15.30 hod. až 16.00 hod., pričom maloletá navštevuje materskú školu.
V prípade, že otec nemôže maloletú odovzdať, či prevziať z materskej školy, vypomáhajú mu jeho
rodičia, čo nesupluje osobnú starostlivosť. Otec zdôraznil, že nevolil cestu odvolania voči napadnutému
rozhodnutiu, ale požiadal zamestnávateľa o zmenu pracovného času, inak by v utorky nemohol
zabezpečiť styk matky s maloletou, čím by porušil súdom uloženú povinnosť. Poukázal tiež na to,

že matka telefonicky kontaktuje maloletú iba sporadicky a sama neprejavuje záujem o jej zdravotný
stav. Otec má za to, že súd v čase rozhodovania nedisponoval dôkazom o tom, že matka už nie je
práceneschopná a tento dôkaz matka doručila súdu po vydaní napadnutého rozhodnutia, t.j. v deň
podania odvolania. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že otec neinformuje matku maloletej o návštevách
lekára a o jej zdravotnom stave. Doložil o tom do spisu výpisy sms správ. Matka ale navštevuje

maloletú v materskej škole, o čom otca neinformuje a nesnaží sa s ním komunikovať a dohodnúť sa na
plnohodnotných stretnutiach s dieťaťom. Matka sama seba ukracuje o čas vyhradený na styk s dieťaťom
tým, že na styk vodí tretie otcovi neznáme osoby, ktoré nemajú byť dôvod prítomné pri styku. Počas
styku matka maloletú presviedča, aby išli spolu do domácnosti matky s tým, že tam nikto iný nebude, čo
maloletá opakovane odmieta. Otec poznamenal, že hoci to nie je jeho povinnosťou, sms správou vždy

vopred kontaktuje matku či a kde sa uskutoční styk s dieťaťom.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené otec žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne pripojil.

21. K vyjadreniu otec pripojil listinu - register exekúcií, zoznam exekúcií povinnej R. X., z ktorého vyplýva,
že na Okresnom súde Galanta je proti nej vedených 18 exekúcií v celkovej výške istiny uvádzanej v
návrhoch 7.093,21 Eur. Z údajov zverejnených na stránke G. vyplýva, že R. X. má k januáru 2018 vo M.
D. W. dlh na poistnom 128,24 Eur, v B. W. dlh na poistnom 5.823,41 Eur, v poisťovni L. - D. W. 3.402,18
Eur (spolu 9.353,83 Eur). Otec k podaniu pripojil aj článok zo dňa 23.1.2018 z relácie T. s názvom „Dieťa

ako nástroj vydierania a pomsty? Pani R. prišla o dcéru zo dňa na deň". Otec k podaniu pripojil tiež
niekoľko výpisov z sms správ medzi rodičmi, z ktorých vyplýva, že otec matku priebežne informoval o
ochorení dieťaťa, o vyšetrení u lekára, o liekoch, ktoré mu boli predpísané a jeho zdravotnom stave.
Matke zasielal tiež skeny výmenných lístkov, poukazov od lekára, pripojil tiež 5 výmenných lístkov -
poukazov z vyšetrenia maloletej pediatričkou z januára 2018.

22. Prostredníctvom advokátky predložil otec maloletej aj písomné vyjadrenie k doplneniu odvolania
matky maloletej, v ktorom uviedol, že vyšetrenie maloletej znalcom v rámci trestného konania bolo
určené na 24.1.2018 s tým, aby maloletá bola v optimálnom fyzickom a psychickom stave. Otec
kontaktoval znalkyňu, ktorej oznámil prebiehajúce ochorenie maloletej ako dôvod, prečo sa nemôže

zúčastniťpsychologickéhovyšetreniaznalkyňou.Zároveňotece-mailompožiadalznalkyňuostanovenie
iného termínu vyšetrenia, pričom táto nereagovala. O tom, že si matka dala u pediatričky vystaviť
potvrdenie, že maloletá je spôsobilá na psychologické vyšetrenie, matka otca neinformovala, napriek
tomu, že vedela, že otec disponuje odlišným potvrdením. O inom názore lekárky pritom nebol
informovaný. Sám sa zaujímal o stanovenie nového termínu znaleckého vyšetrenia a nie je preto

pravdivé tvrdenie matky, že jeho konanie je účelové s cieľom predĺžiť trestné konanie. K oznámeniu
matky na polícii, že otec jej bráni v styku s maloletou zdôraznil, že o takomto podaní nemá vedomosť
a nebol v tejto veci nikým kontaktovaný. Doložil výpisy sms správ, v ktorých matke zasiela fotografie s
kiahňami, čo pre matku zrejme nie je dostatočným dôkazom, že maloletá sa nemôže pohybovať vonku
a na verejnosti. V závere žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

23. K podaniu pripojil e-mailovú komunikáciu so znalkyňou Doc. Mgr. art. Jaroslavou Gajdošíkovou
Zeleioou, PhD., klinickou psychologičkou, ako i fotografie maloletej s kiahňami stiahnuté z mobilnéhotelefónu. Tiež pripojil kópiu pokladničného dokladu o úhrade liekov a fotokópiu strany zo zdravotnej
dokumentácie maloletej.

24. Matka predložila prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie k vyjadreniu
ÚPSVaR W.. Poukázala na to, že chybne uvádza odporúčania o potvrdení rozsudku, aj keď ide
o uznesenie. Má za to, že opatrovník maloletej sa nedostatočne oboznámil s odvolaním matky, aj
so skutočnosťami v ňom uvádzanými, nakoľko napriek prebiehajúcemu trestnému konaniu matka
preukázala, že nie je dôvod na to, aby aj v prípade, ak nedôjde k zmene zverenia, bol jej styk s maloletou

upravený len v minimálnom rozsahu podľa uznesenia a to dokonca v prítomnosti otca.

25. Matka k vyjadreniu otca k odvolaniu matky prioritne poukázala na to, že odvolanie bolo podané v
lehote na podanie odvolania. Pokiaľ ide o napadnutie otcom maloletej, otec sám potvrdzuje privolanie
policajnej hliadky. Nie matka, ale otec bol ten, kto bol v tom čase opitý a kto rušil nočný pokoj. To,
že matka odmietala pracovné ponuky je nepodložené tvrdenie otca. Naopak, matka preukázala, že si

hľadala, prácu, že pracovala, že sa ďalej vzdelávala, že otcovi prispievala. V prípade, že by maloletá
aspoň na určitý čas nenavštevovala škôlku, matka by nemala možnosť ani predpoklady na nájdenie
si zamestnania. Skutočnosť, že matka má dlhy, resp. sú voči nej vedené exekučné konania nemožno
považovať za dôvod pre zverenie dieťaťa do starostlivosti otca. Exekučné konania nemajú žiadny
vplyv na jej schopnosť postarať sa o maloletú, matka túto situáciu rieši, aj keď v menších častiach,

dlhy spláca. Počas trvania vzťahu pritom otca informovala o existencii svojich dlhov. Otec s matkou
viackrát obnovil vzťah a dohodol sa s ňou aj na striedavej osobnej starostlivosti, a preto aktuálne ním
prezentovanú nezodpovednosť matky nepovažoval za dôvod, ktorý by ovplyvňoval starostlivosť matky o
maloletú. Poukázala na to, že otec potvrdzuje, že matka mu udelila súhlas na vycestovanie s maloletou
na Slovensko a nie súhlas so starostlivosťou o maloletú. Poukázala tiež na to, že otec uvádza súdu

ničím nepodložené tvrdenia a závery ohľadom matkinej hospitalizácie spred dvoch rokov. Ak matka
nemá psychické problémy a nie je nutná liečba, čo potvrdil odborník, nie je zjavné, prečo by mala
riešiť neexistujúci problém. Matka pritom súhlasí s prípadným znaleckým dokazovaním, v rámci ktorého
budú však posúdení obaja rodičia s ohľadom na ich schopnosti postarať sa o maloletú. Poukázala
na svoje odvolanie, kde uvádza, že otcom uvádzané informácie ohľadom prejavov maloletej riešila so

školskou psychologičkou a nikdy nebrala na ľahkú váhu psychický a fyzický stav maloletej. K reportáži v
rámci relácie T. uviedla, že reportáž sa natáčala ešte pred rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného
opatrenia. Matka nezvolila túto cestu účelovo alebo z akýchkoľvek postranných dôvodov, ale považovala
za potrebné upozorniť dostupnými prostriedkami na stav, kedy jej bolo znemožnené sa starať a stretávať
s dcérou. Matka pritom koná v prospech maloletej, ktorá má právo na svoju matku, na jej starostlivosť, a

výchovu. Poukázala tiež na to, že nemá vedomosť o tom, že by otec predložil nejaké potvrdenie o svojom
zamestnaní, pracovnom čase, alebo zmene pracovného času. Bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie v
čase vydania rozhodnutia disponoval dôkazom o tom, že už matka nie je práceneschopná, rozhodujúci
je stav, aký je v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom v konaniach vo veciach maloletých detí je možné
aj v odvolacom konaní uvádzať nové skutočnosti, tvrdenia a predkladať nové dôkazy. V prípade, ak by

odvolací súd neprihliadol na túto zmenu na strane matky, tak jeho rozhodnutie by bolo nepredvídateľné.
S otcom predloženej sms komunikácie vyplýva, že matke sú až dodatočne poskytované informácie o
zdravotnom stave maloletej a preto tvrdenia matky, že jej po tejto stránke bolo znemožnené zúčastniť
sa na starostlivosti o maloletú sú pravdivé. Ak otec označuje za tretie jemu neznáme osoby rodinných
príslušníkov maloletej, nie je zjavné, ako inak má matka zabezpečiť kontakt dieťaťa aj so svojou rodinou.

Na tvrdenie otca, že je svedkom, že maloletá odmieta ísť s ňou domov, matka uvádza, že ona je svedkom
práve toho, že maloletá sa dopytuje toho byť s ňou. Ak zdravotný stav maloletej neumožňoval stretnutie s
matkou, mal otec umožniť styk v takých podmienkach, aby bol zachovaný matkin kontakt s dcérou. Otec
mohol mať vedomosť o približnom termíne pôrodu matky a preto je nepochopiteľné, prečo poukazuje na
tieto dni, kedy sa reálne matka z objektívnych dôvodov nemohla zúčastniť stretnutí. Tvrdenia otca, že

musí maloletú presviedčať, aby išla na stretnutia s matkou je v priamom rozpore so správaním samotnej
maloletej na stretnutiach, z dôkazov predložených matkou.

26. K vyjadreniu otca k doplneniu odvolania matkou uviedla, že z vyjadrení otca je zjavné, že otec
s ošetrujúcou lekárkou zjavne nekomunikoval priamo, ohľadom možnosti maloletej zúčastniť sa na

vyšetrení u znalkyne, ale len použil predchádzajúce potvrdenie lekárky, ktoré predložil znalkyni. Matka
tiež nemá vedomosť o novom termíne vyšetrenia maloletej, avšak tento stav by nenastal, ak by otec
nezrušil plánované vyšetrenie, aj keď nemal na to dôvod a zjavne sa neporadil s pediatričkou. Nakoľko
otec rozporoval tvrdenia matky ohľadom jej oznámenia na polícii, priložila záznam o podaní oznámeniazo dňa 17.1.2018. Až po tomto dátume otec umožnil stretnutie matky s maloletou na základe a v rozsahu
neodkladného opatrenia. Matka nemá povinnosť realizovať styk s dcérou na verejnosti, či verejných
priestranstvách a teda otec jej mal v čase choroby maloletej umožniť byť s dcérou, aby maloletá cítila

jej prítomnosť, podporu a lásku, čo sa nestalo. V závere navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade
s matkou podaným odvolaním.

27. K podaniu pripojila výpis, z ktorého vyplýva, že ohľadne dlhu voči B. komunikovala s jej
zamestnancom a žiadala umožnenie splátkového kalendára na dlh, ktorý nie je v exekučnom konaní.

Pripojila tiež fotografie matky s maloletou pri rôznych voľnočasových aktivitách a oslave narodenín
maloletej. Ako ďalší dôkaz matka pripojila správu o rodičke zo dňa XX.X.XXXX, z ktorej vyplýva, že
matka v tento deň porodila. K tomuto podaniu matka pripojila tiež záznam o podaní oznámenia podľa
§ 59 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu, že otec jej neumožnil styk s dcérou v dňoch
7.1., 9.1, 13.1. aj 17.1.2018.

28. K doručeným podaniam účastníkov sa písomne vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany
JUDr. T. B. s tým, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa nariadenia neodkladného
opatrenia, bolovydanédôvodneavzáujmemaloletej,ajepotrebnéhopovažovaťzazákonné.Poukázal
predovšetkým na to, že ku dňu písania predmetného vyjadrenia (k 4.4.2018) nebolo právoplatne
skončené trestné konanie, vedené na OR PZ Trnava, oddelenie kriminálnej polície Piešťany pod ČVS:

ORP-1705/3-VYS-TT-2017 vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby s tým, že druh matky mal
maloletej spôsobovať fyzické a psychické utrpenie. Vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za zákonné, vecne správne, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a preto
ho navrhuje potvrdiť.

29. Otec prostredníctvom svojej advokátky podal opätovne vyjadrenie k ostatnému doručenému
vyjadreniu matky, v ktorom zdôraznil, že je dôležitou skutočnosťou, že matka je dlhoročne zadlžená
na poistnom a je nesporné, že exekúcie v takomto rozsahu ohrozujú finančné a materiálne možnosti a
schopnosti matky, čo sa v konečnom dôsledku dotýka priamo maloletej. Uviedol, že sa pridržiava svojich
doterajších písomných vyjadrení, týkajúcich sa aj psychického stavu matky, teda ako „zodpovedne" sa

postavila k potrebe ambulantnej liečby po prepustení z hospitalizácie, a ako sa bez odbornej pomoci
sama „vyliečila". Otec spochybňuje zdravotný stav matky a s tým súvisiacu starostlivosť a vplyv na
maloletú. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri ukončení styku matky s maloletou 7.4.2018 matka
fyzicky napadla otca (snažila sa ho zasiahnuť rukou s mobilom do tváre), potom odhodila do trávy
bicykel maloletej po tom, ako sa otec spýtal maloletej, či chce byť s maminkou. Tohto incidentu bola

svedkom maloletá, pričom kričala „tatinko" a sama sa rozbehla nie k matke, ale k otcovi s predpaženými
rukami a intenzívne plakala. Maloletá sa po napadnutí otca matkou opakovane odmieta s matkou
stretnúť a vyjadruje strach. O incidente informoval kolíznu opatrovníčku. Za otázne označil, prečo matka
neupovedomila otca o termíne, kedy nebude môcť realizovať styk s maloletou, z dôvodu pôrodu, pričom
sa ani nedopytuje na možnosť náhradného termínu. Matka vo vyjadrení tvrdí, že bola priamo znalkyňou

vyzvaná na zaslanie dokladov, týkajúcich sa konania, pričom toto tvrdenie nepreukázala. V závere otec
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

30. K podaniu opätovne pripojil údaje zo stránky G. ku dňu 10.4.2018 o dlhoch matky vo vzťahu
poisťovniam s tým, že ku dňu 10.4.2018 dlh na poistnom je spolu vo výške 9.471,82 Eur, pričom ide

o nárast o 117,99 Eur za obdobie dvoch mesiacov. Z pripojeného úradného záznamu, spísaného na
ÚPSVaR W. pod č. 2018/44916 vyplýva, že dňa 9.4.2018 otec prišiel oznámiť incident pri stretnutí matky
s dcérou v sobotu 7.4.2018.

31. Následne otec prostredníctvom advokátky doručil do spisu podanie zo dňa 24.4.2018 „Oznámenie

otca o nerealizovaní styku s matkou" s tým, že od spomínaného incidentu 7.4.2018 sa styk matky
s maloletou nerealizoval. Dňa 11.4.2018 matka prišla na styk do P. krátko sa prihovorila maloletej,
odovzdala jej plyšovú hračku a následne odišla bez vysvetlenia. Následne už neprišla, ani otca
nekontaktovala, prečo styk nerealizuje. Dňa 24.4.2018 bez toho, aby vopred informovala otca prišla s
jej novonarodeným dieťaťom za maloletou do materskej škôlky, kde zotrvala asi hodinu mimo nariadenia

neodkladného opatrenia. S tým, že matka styk s maloletou nerealizuje, matka sama spochybňuje svoju
pozíciu v živote maloletej. Konanie matky je v rozpore so záujmom maloletej, ktorá má právo na styk
s obidvomi rodičmi.32. Na toto podanie zareagovala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomným vyjadrením zo
dňa 23.5.2018 matka maloletej, vyslovila názor, že otec účelovo vykresľuje situáciu, ktorá nastala počas
styku matky s maloletou 7.4.2018. Maloletá sa počas lúčenia dožadovala byť aj naďalej s matkou, otcovi

oznámila, že chce byť ešte s matkou a chce sa ísť s ňou šmýkať na ihrisko. Matka sa snažila maloletej
vysvetliť, že už uplynul čas, ktorý majú byť spolu, ale maloletá napriek tomu naliehala, aby mohla s
matkou ešte zostať. Otcom skreslene popisovaná situácia nastala po tom, čo otec zareagoval na žiadosť
dcéry tak, že matke uviedol, že dcéru už neuvidí, čo maloletú extrémne rozrušilo. Následne začal otec
vyvíjať na maloletú citový nátlak, začal jej opakovať, že matka ju chce vziať k V. a maloletú rozrušil tak,

že sa rozplakala. Matka otca fyzicky nenapadla, nakoľko sa ho ani nedotkla, chcela len docieliť, aby ich
otec prestal natáčať. Nepopiera, že z frustrácie z konania otca bola natoľko zúfalá, že zhodila bicykel
maloletej do jarku. Otec účelovo vyvolával také situácie, aby matku vyprovokoval a ešte viac jej sťažoval
aktuálny stav, a jej citové rozloženie spôsobené tým, že nie je so svojou dcérou. Otec matku žiadal,
aby na stretnutiach nenosila svojich rodinných príslušníkov. Matka bezúspešne žiadala ÚPSVaR, aby na
stretnutiach bola prítomná iná osoba ako otec, aby sa predchádzalo vzniku týchto konfliktov. Okrem toho

škôlka maloletej prestala matke poskytovať informácie o maloletej napriek tomu, že na takýto postoj
nie je dôvod. Účelové konanie otca, ktorým sa snaží matku extrémne a emočne zaťažovať, ovplyvnilo
aj tvorbu mlieka u matky. Matka dospela do bodu, že realizácia jej stretnutia s maloletou za prítomnosti
otca nie je v prospech maloletej, ani jej ďalšieho maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že má informáciu, že
uvedené trestné konanie na OR PZ Trnava, odbor kriminálnej polície Piešťany by už malo byť aktuálne

ukončené a žiadala súd, aby túto informáciu overil. V závere požiadala, aby súd konal vo veci samej,
keďže čím skôr začne súd konať, tým skôr môže v danej veci vykonať relevantné dokazovanie. K správe
pripojila výpis z sms, v ktorom uvádza, že nevidí dôvod, prečo by nemohli byť jej rodina na stretnutí
nemohla byť, rovnako ako on priviedol B. v doprovode úplne cudzej tretej osoby.

33. Odvolací súd zabezpečil do spisu uznesenie OR PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície Piešťany pod
č. ČVS: ORP-1705/3-VYS-TT-2017 zo dňa 13.4.2018, ktorým vyšetrovateľ PZ zastavil trestné stíhanie,
ktoré bolo začaté za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, pretože od presne nezisteného dňa v mesiaci február 2017 do 27.10.2017 v W., T. XX v byte
neznámy páchateľ ako druh matky maloletej túto opakovane fyzicky bil tak, že ju búchal po brušku,

po zadku, chytal ju za krk a za rozkrok, čím je spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, lebo nie
je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vyšetrovateľ PZ pritom dospel k
záveru, že je nespochybniteľné, že úmyselné spôsobovanie psychickej a fyzickej bolesti u maloletej
nebolo zistené. Neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by podozrivý takto konal
nenáhodneacieľovo.Zvýpovedí,akoajzabezpečenýchpríslušnýchsprávanajmäznaleckéhoposudku

jezrejmé,žeumaloletejnebolizistenéžiadneznámkyfyzickéhoalebopsychickéhoutrpenia,neboliunej
zistené žiadne autentické prejavy prežívania ťažkého príkoria. Trvanie krátkych úderov na oblasť krku,
brucha, sedacej časti, o ktorých referuje na videonahrávkach, boli súčasťou hrových aktivít maloletej
v interakciách s V. B.. Po opakovanom dopytovaní sa dospelých rodiny W. s ich výrazným emočným
interpretovaním spája tieto negatívne konotácie a nastáva u nej negatívne učenie podmieňovaním. Na

základe zabezpečených výsluchov a správ bolo jednoznačne preukázané, že maloletá nemala na sebe
nikdy viditeľné následky možného fyzického útoku na jej telo, ktoré by potvrdzovali podozrenie ohľadom
jej možného týrania. V súvislosti s uvedeným neboli zistené skutočnosti, ktoré by čo i len čiastočne
nasvedčovali tomu, že by mohlo dôjsť zo strany V. B. k týraniu maloletej a preto nemôže ísť o konanie
napĺňajúce znaky zločinu stanoveného v § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona alebo iného trestného

činu. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že k spáchaniu posudzovaného zločinu nedošlo, bolo
dostatočne preukázané, najmä na základe zabezpečeného znaleckého posudku, že u maloletej neboli
zistené žiadne známky fyzického a psychického utrpenia spôsobené konaním podozrivých osôb a teda
nedošlo k naplneniu obligatórnych znakov zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Daný skutok teda nie
je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona. Na základe

toho potom vyšetrovateľ PZ predmetné trestné stíhanie zastavil.

34. Súčasťou tohto rozhodnutia sú aj závery psychologického znaleckého posudku od doc. Mgr. art.
Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej, PhD., z ktorého vyplýva, že znalkyňa po vykonaných vyšetreniach
zistila, že v anticipácii zmien medzi starostlivosťou otca a matky je u maloletej emočná inhibícia a

diskomfort z dôvodu akcentovaného riešenia vývinovej úlohy v období prirodzenej psychosexuálnej
identifikácie s maskulínnou figúrou, ktorú doposiaľ nemá funkčne a efektívne zvládnutú pri rozluke
rodičov a tvorbe zmiešanej rodiny matky. Kognitívny vývin maloletej sa opiera o predstavy tak
zmyslového, ako aj fantazijného charakteru. Hranicu medzi nimi nemá ostrú, nakoľko nerozlišujev sociálnom okolí úmysel konkrétneho konania a senzomotoricky skusovanú realitu spracováva
egocentricky. Jej myslenie je málo flexibilné, nepresné a prelogické. Uľpieva na zjavnej podobe javov
a situácií života. Jej sociálne učenie je intenzívne - nápodobou a nekritickým preberaním postojov

emočne väzbových osôb. Informácie z okolitých javov a podnetov spracováva tak, ako sa jej to
hodí, pokiaľ sa jej skutočnosť javí nezrozumiteľná. Keďže potreba dosiahnuť emočnú istotu u svojho
okolia je pre ňu v danom veku prioritná, pod tlakom tejto potreby zabezpečiť si istotu a bezpečie,
vyjadruje a interpretuje svoje skúsenosti spôsobom, aby sa vyhla emočnej frustrácii z posudzovania
okolím. Pamäťové schopnosti u maloletej v danom veku vznikajú kombináciou epizodických spomienok

s fantazijnými predstavami ovplyvnenými tak jej nezrelosťou, ako aj aktuálnymi potrebami, citovým
ladením a únavou. Fantazijné predstavy majú pre ňu v danom veku harmonizujúci význam, t.j. pri riešení
vývinového psychosexuálneho konfliktu identifikácie s maskulínnou osobou jej zabezpečujú stabilizáciu
v situácii pre ňu emočne nezrozumiteľnej, lebo má narušený pôvodný obraz rodiny. U maloletej znalkyňa
nezistila žiadne známky fyzického a psychického utrpenia spôsobené konaním podozrivých osôb.
Nezistila žiadne autentické prejavy prežívania ťažkého príkoria. Trvanie krátkych úderov na oblasť

krku, brucha a sedacej časti, o ktorých referuje na videonahrávkach, boli súčasťou hrových aktivít
maloletej v interakciách s V. B.. Po opakovanom dopytovaní sa dospelých z rodiny W. s ich výrazným
emočným interpretovaním, spája tieto s negatívnymi konotáciami a nastáva u nej negatívne učenie
podmieňovaním. Psychické utrpenie maloletej spôsobuje kognitívne nedorozumenie rozluke rodičov,
tvorbe novej zmiešanej rodiny matky a nepriame emočné vystavovanie ju situáciám „buď otec alebo

matka z partnerom" namiesto podporovania tvorby jej mentálnej reprezentácie „aj otec, aj matka s
partnerom". Psychický diskomfort maloletej spôsobuje aj nedostatočná emočná racionálna príprava
na príchod nového súrodenca v zmiešanej rodine. Maloletej nevznikla žiadna ujma na psychickom
a fyzickom zdraví konaním podozrivých osôb. Jej psychické zdravie je plne funkčné. Ujma maloletej
konaním podozrivých osôb nevznikla žiadna. Špecifická vierohodnosť výpovede maloletej je narušená

z dôvodu jej veku, v ktorom zohráva primárne miesto potreba istoty a bezpečia. Jej podriaďuje všetky
svoje procesy, t.j. emočne sa v komunikácii harmonizuje tak, aby pre ňu nepochopiteľná realita pôvodnej
a zmiešanej rodiny bola prijateľná. Výpoveď dieťaťa je s priliehavým citovým sprievodom, zhoduje sa aj
s časovým odstupom, ale bez zjavných somatických, psychosomatických alebo psychických následkov.
Nejde o výpoveď odvolávajúc sa na traumatizujúci zážitok a nie je sprevádzaná psychickou ujmou.

35. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/ CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie matky je v časti rozsahu úpravy styku
dôvodné, čo viedlo k zmene preskúmavaného uznesenia vo výrokoch o styku (§ 388 CSP) a v časti
zamietnutia jej návrhu na neodkladné opatrenie nedôvodné, čo malo za následok potvrdenie tejto časti

uznesenia (§ 387 CSP).

36. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty rodičov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky
a naplnené skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola

opravená starostlivosť rodičov o maloletú a styk s maloletou a v akej miere a rozsahu, zodpovedajúcej
najlepším záujmom dieťaťa.

37. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jepríslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

39. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za
podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným
opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

40. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý

spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

41. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

42. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej.

43. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd
odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

44. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

45. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa §

334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

46. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

47. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

48. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

49. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.50. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

51. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s

procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

52. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade
s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú
možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom,
preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných

článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú
a jeho názor musí byť braný vážne.

53. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

54. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

55. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

56. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

57. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje
splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia
bude ohrozená). Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv

aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek
rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.58. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre

vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusívždybyťdodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade
podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť

pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom
dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč.
procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec)
odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným
záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový

vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach
návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať
práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere
riadiť výlučne záujmom dieťaťa, na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž
súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho

výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým
výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na
riadneobjasnenieskutkovéhostavubezohľadunato,čiichúčastnícinavrhlialebočivtomtosmereostali
nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina
konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho

treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach.
Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo
veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným
preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú
stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä

za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť
zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30
dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie
sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich
dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom

na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie
dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre
zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení
vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

59. Vyhodnotiac všetky relevantné písomnými vyjadreniami účastníkov a doloženými listinnými dôkazmi
osvedčené skutočnosti a okolnosti daného prípadu, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, sledujúc pritom prioritne najlepší záujem maloletého dieťaťa, i odvolací súd dospel k záveru,
že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by bola upravená starostlivosť o maloletú a styk rodiča s maloletou.

60. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že vzťah medzi rodičmi maloletej bol už dávnejšie
ukončený, matka si medzitým založila novú rodinu a rodičia maloletej sa nedokážu uspokojivo dohodnúť
na ďalšej starostlivosti o dieťa. Starostlivosti o dieťa neodkladným opatrením sa domáha ako matka
(striedavej), tak aj otec (výlučnej), dieťa sa od svojho narodenia nachádzalo v spoločnej starostlivosti

oboch rodičov na čas vo výlučnej starostlivosti matky, aj vo výlučnej starostlivosti otca, na čas mali
rodičia vzájomnú dohodnutú striedavú osobnú starostlivosť o dieťa v týždenných intervaloch, ktorá
trvala do októbra 2017, odkedy sa dieťa proti vôli matky nachádza vo výlučnej starostlivosti otca. Z
vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že obaja rodičia majú úprimný láskyplný rodičovský vzťah k
maloletej a zároveň i maloletá k matke i k otcovi, pričom podľa zistení procesného opatrovníka, obaja

rodičia zároveň majú vytvorené vhodné a primerané podmienky pre výchovu dieťaťa. Od konca roku
2017 ale maloletá, ako to vyplýva z predložených videonahrávok i z jej výpovedí pred psychológom, či
procesným opatrovníkom, odmietala ísť do domácnosti matky s odôvodnením, že sa nechce stretnúť s
jej partnerom V. B. lebo ju predtým udieral do rôznych častí tela. Podľa videonahrávok toto odmietaniedieťaťa partnera matky je vždy umienené, emočne podfarbené, spojené s plačom. Odborným znaleckým
dokazovaním vykonaným v rámci trestného stíhania bolo síce týranie, či spôsobovanie psychickej a
fyzickej ujmy maloletej zo strany partnera matky nepochybne vylúčené, nesporným je ale fakt, že dieťa

vyjadruje opakovane a dlhodobo s výrazným emočným nábojom nevôľu sa s partnerom matky stretať.
Tento i keď možno nepodložený a iracionálny postoj dieťaťa, je nevyhnutné zohľadniť, pretože jeho
necitlivou ignoráciou by mohlo dôjsť k psychickej ujme na zdraví maloletej a k ohrozeniu jej zdravého
vývinu. Je pritom dôvodné predpokladať, že matka maloletej, ktorá si založila novú rodinu s V. B. a
v januári 2018 sa im narodilo spoločné dieťa, žije a bude žiť v spoločnej domácnosti s partnerom a

otcom jej novonarodeného dieťaťa. Odvolací súd je toho názoru, že za daných okolností, sledujúc
najlepší záujem maloletého dieťaťa, neprichádza aktuálne do úvahy, aby dieťa bolo zverené do osobnej
starostlivosti matky a zatiaľ ani do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Za najvhodnejšie pre
dieťa v aktuálnej situácii preto považoval zhodne s prvoinštančným súdom, aby sa zachoval doterajší
dlhšie trvajúci stav a dieťa bolo ponechané v starostlivosti otca, v dôsledku čoho bolo potom nevyhnutné
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

61. Odvolací súd preto preskúmavané uznesenie vo výrokoch, ktorým maloletá bola ponechaná v
starostlivostiotcaaktorýmbolnávrhmatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietnutýspoužitím
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

62. Keďže, ako bolo vyššie uvedené, vzájomné vzťahy medzi matkou a maloletou B. sú obojstranne
pozitívne a matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, bolo zároveň
nevyhnutné umožniť matke s dieťaťom čo najširší osobný styk, aby aj matka, ktorej dieťa nebolo zverené
do starostlivosti, mala primeranú možnosť podieľať sa na jej výchove, svojou rolou matky prispievať k
jej zdravému vývinu a umožniť maloletej rozvíjať príbuzenské vzťahy i s rodinou zo strany matky. Najmä

po oboznámení sa so závermi znalkyne popísanými vyššie, nebol už dôvod obmedzovať tento styk na
stretávanie sa na verejnom priestranstve a už vôbec nie v prítomnosti otca. Za možné a aj žiaduce
odvolacísúdpovažoval,abydochádzalokstretávaniusadieťaťasmatkouajvmiestematkinhobydliska.
Znovunadväzovanie kontaktu maloletej s partnerom matky, vzhľadom na popísaný postoj dieťaťa, bude
nevyhnutné realizovať citlivo a postupne a to aj za pomoci odborníka z oblasti psychológie, aby nedošlo

k psychickej ujme na strane maloletej a zároveň aby sa tento vzťah maloletej k partnerovi jeho matky
ozdravil tak, aby sa maloletá naučila akceptovať aj novú rodinu matky a bola pripravená i na prípadnú
budúcu striedavú starostlivosť. Je na matke, aby pri stretávaní sa s maloletou aktuálny postoj maloletej k
jejpartneroviempatickyzohľadňovalaaprispôsobilamuprítomnosťjejpartnera,miesto,či rozsahstyku,
a v prípade potreby aby neodkladne vyhľadala pomoc psychológa k zdravému obnoveniu tohto vzťahu.

63. Odvolací súd za daných okolností považoval za primeraný styk matky s maloletou v širšom rozsahu
než ako ho upravil prvoinštančný súd a to tak, ako matka požadovala, každý párny týždeň v kalendárnom
roku cez pracovné dni utorok a štvrtok vždy do 15.30 hod. do 19.00 hod. a v sobotu počas prvých
štyroch realizovaných stretnutí na dopoludnie od 9.00 hod. do 13.00 hod. a neskôr už na celý deň do

19.00 hod. Odvolací súd je toho názoru, že vystavenie dieťaťa celodennému pobytu u matky po dlhšom
časovom období by nebolo vhodné a preto považoval za potrebné v záujme dieťaťa najskôr tento styk
upraviť na poldeň a až neskôr na celý deň. V nepárnom týždni odvolací súd za primeraný považoval
styk s matkou vždy v pracovných dňoch v pondelok, v stredu a v piatok, rovnako od 15.30 hod. do
19.00 hod. a v nedeľu opätovne pri prvých štyroch realizovaných stykoch na dopoludnie od 9.00 hod. do

13.00 hod. a neskôr až do 19.00 hod. S prihliadnutím na skutočnosť, že matka na rodičovskej dovolenke
sa aktuálne stará o novonarodené dieťa, považoval za vhodné, aby si vyzdvihovanie dieťaťa na styk
zabezpečila matka a to v dňoch, keď sa dieťa bude nachádzať v škôlke vždy priamo z materskej škôlky,
inakpredbydliskomotcaazároveň,abyvyzdvihovaniedieťaťaodmatkyvurčenýchhodináchzabezpečil
otec pred bydliskom matky. Vzhľadom na to, že pri doterajšej realizácii styku opakovane dochádzalo

k situáciám, kedy jeden alebo druhý rodič neinformoval opačnú stranu o nemožnosti realizovať styk,
odvolací súd považoval za potrebné zároveň uložiť rodičom povinnosť o nemožnosti realizovať styk
druhého rodiča vopred bezodkladne informovať vhodným spôsobom.

64. S poukazom na uvedené odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol

upravený styk matky s maloletou, s použitím § 388 CSP zmenil.

65. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusídať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS209/04,II.ÚS200/09apodobne).Pretonaostatnúodvolaciuargumentáciuzaoberajúcusaďalšími
okolnosťami prejednávanej veci, zachádzajúcu zbytočne do najmenších detailov daných vzťahov, no

už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

66. V zmysle § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

67. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).