Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/734/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113236950
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113236950.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1/ P.. U. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W., O. XX, zast. U.. U. T., bytom W., T. XX, 2/ P.. P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Q.
XXX/XX, 3/ G.. Y.. Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., F. X. D. XX, 4/ G.. U. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P., A. XXXX/XX, 5/ G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. - N., A. X. XXXX/XX, 6/ G.. Y.. U. W., nar.

XX. XX. XXXX, bytom Q. u W., U I. XXX, C. H. a 7/ O. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. M., F. M. XXX,
C. H., žalobcovia v 2. - 7. rade zastúpení advokátom - JUDr. Ing. Ján Felšöci, Advokátska kancelária
Pezinok, M. R. Štefánika 1, proti žalovanému: G.. Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., N. XX, zastúpený
advokátom - JUDr. Andrej Fiala, Advokátska kancelária Nitra, Mostná 13, o vydanie nehnuteľností, o
odvolaniach žalovaného proti I. rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/287/2013-139 zo dňa 21. mája
2015 a II. uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9C/287/2013-100 zo dňa 13. novembra 2014 - len v

časti náhrady trov konania, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách účastníkov - strán

sporu z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnou žalobou zo dňa 29. 10. 2013 sa žalobcovia, medzi ktorých patril aj P.. G. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W., M. 1, domáhali vydania rozsudku, ktorým by bol žalovaný povinný vrátiť im (vydať im)
označené pozemky v kat. úz. H. zapísané Okresným úradom v Nitre na LV č. XXX a č. XXX na tom
skutkovom základe, že predmetné nehnuteľnosti žalovanému ako ich podieloví spoluvlastníci prenajali
nájomnou zmluvou na 7 rokov od 01. 10. 2005 do 30. 09. 2012, ktorý nájom sa v zmysle ust. § 676

ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb.) obnovil o 1 rok do 30. 09. 2013, avšak po
uvedenej dobe im žalovaný odmietol predmet nájmu vydať. Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť
a požadoval aj náhradu trov konania, poukázal na platnosť uzatvorenej zmluvy z roku 2005 a na trvanie
nájomného vzťahu, ku ktorému podľa uvedenej nájomnej zmluvy nedošlo.

2. Na základe späťvzatia žaloby žalobcom P.. G. M. - v tom čase žalobcom v 3. rade a tiež aj čiastočného

späťvzatia žaloby zo strany zostávajúcich žalobcov Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa - prvej
inštancie zhora uvedeným v bode II. označeným uznesením takto rozhodol:

2.1. Súd konanie o návrhu navrhovateľa v 3. rade zastavuje.

2.2. Súd konanie o návrhu navrhovateľov v 2. - 8. rade ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.

úz. H., obec H., okres A. zapísaných na LV č. XXX, parc. registra "C" č. XXXX/X - orná pôda o výmere
19 263 m2 a parcely registra E č. XXXX o výmere 122 898 m2 zastavuje.2.3. Súd konanie o návrhu navrhovateľky v 1. rade ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.
H., obec H., okres A. zapísaných na LV č. XXX, parc. registra "C" č. XXXX/X - orná pôda o výmere 19

263 m2 a parcely registra "E" č. XXXX o výmere 122 898 m2 zastavuje.

2.4. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie v časti výroku o trovách konania účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom

odôvodnil tým, že o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP (Občianskeho
súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

4. Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním len v časti výroku o náhrade trov konania napadol
len žalovaný domáhajúci sa v tejto časti jeho zrušenia a vrátenia veci súdu - prvej inštancie na ďalšie

konanie. Poukázal na to, že súdom prvej inštancie citované ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ OSP
predstavuje všeobecnú právnu úpravu pre rozhodovanie o náhrade trov konania, avšak toto ust. v §
146 ods. 2 OSP upravuje výnimky s ohľadom na procesné (zavinenie) zastavenia konania, kedy sa
rozhoduje podľa tohto ustanovenia. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2
druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný

nahradiť žalovanému trovy konania; takýto postup vyplýva aj z ustálenej praxe judikatúry súdov. Na
základe uvedeného sa domnieva, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o povinnosti žalobcov uhradiť
mu trovy konania v zastavujúcej časti predmetu konania spolu vo výške 2.369,32 eura.

5. Žalobcovia sa k uvedenému odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

6. Zhora označeným napadnutým rozsudkom (I.) rozhodol súd prvej inštancie tak, že podanej žalobe v
zostávajúcej časti predmetu žaloby - nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. H. vyhovel a
uložil žalovanému povinnosť žalobcom označené nehnuteľnosti vydať do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, keď zároveň vo výroku uviedol, že o trovách konania (strán sporu voči sebe navzájom) bude

rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vyjadrenie strán sporu, vykonané
dokazovanie, citované ustanovenia zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (§ 1 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 - 3, § 8 ods. 1 a 2, § 10

ods. 1, § 12 ods. 1 - 5), citované ustanovenia OZ (§ 37 ods. 1, § 43, § 123 a § 126 ods. 1) a všeobecné
úvahy o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, o dobe nájmu v zmysle § 8 ods. 2 zákona, súčasti
zmluvného procesu pre dosiahnutie dohody a náležitostí prejavu odôvodnil nasledovne:

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nájomná zmluva predložená odporcom,

neobsahuje všetky podstatné náležitosti, predmetu nájmu nie je vymedzený dostatočne určito,
absentuje zápis a špecifikácia prenajatých nehnuteľností, identifikácia druhu a výmery pozemkov,
určenie spoluvlastníckeho podielu, pričom určenie celkovej výmery prenajatých parciel tento nedostatok
nenahrádza a teda predmet zmluvy nie je vymedzený jednoznačne určito. Taktiež predmetná zmluva
nie je podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy, ktorí sú v časti prenajímateľov označení - ide o

spoluvlastníkov, pričom ak odporca zasielal každému prenajímateľovi samostatnú nájomnú zmluvu, kde
sú uvedené všetky zmluvné strany, tak táto zmluva mala byť podpísaná všetkými stranami, a to na
každom vyhotovení nájomnej a navyše tento postup odporcu bol neštandardným a to aj v porovnaní s
uzatváraním nájomnej zmluvy z predchádzajúcich rokov, teda pred rokom 2005. Z hľadiska vymedzenia
účelu prenajatia poľnohospodárskych pozemkov podľa zmluvy, nebola dostatočne preukázaná vôľa

zmluvných strán ohľadne skutočnosti či malo ísť o nájom podľa prvej časti zákona č. 504/2003 Z.z. alebo
druhej časti zákona, pričom ako vyplynulo z výpovedí vypočutých navrhovateľov a aj s poukazom na
samostatné nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril odporca s ďalšími prenajímateľmi dodatočne je tento postup
účelový, neštandardný a nevyplýva vedomosť prenajímateľov, teda navrhovateľov, že ide o prenájom
pozemkov pri prevádzkovaní podniku a ich zmluvný vzťah by sa mal spravovať druhou časťou zákona.

V tomto smere súd poukazuje že v prípade pochybnosti je podstatný obsah vôle zmluvných strán.
Ani údaj o výpovednej lehote, uvedený v zmluve, tomuto nezodpovedá. Zmluvné strany sa majú pri
uzavieraní zmluvy vyhnúť nejasným a problematickým ustanoveniam a výrazom a viesť predzmluvné
konanie tak, aby sa dosiahla jasná a konkrétna dohoda. V minulosti medzi stranami nebolo sporné,ani zo strany odporcu nebolo namietané, ktorou časťou zákona sa má stravovať zmluvných vzťah
strán v súvislosti s uzavretím nájomných zmlúv, tento argument použil až v rámci obrany v tomto
konaní. Pokiaľ ide o údaje na zmluve, že odporca vykonáva činnosť samostatne hospodáriaceho

roľníka, táto skutočnosť nenahrádza vedomosť ani vôľu navrhovateľov, že prevádzkuje podnik a ich
zmluvný vzťah by sa mal spravovať druhou časťou zákona. S poukazom na skutočnosť, že predmet
zmluvy, ktorý tvorí podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy nie je dostatočne zrozumiteľný a určitý, je
podľa názoru súdu nájomná zmluva neplatná a odporca užíva nehnuteľnosti, ktoré sú v spoluvlastníctve
navrhovateľov bez právneho titulu, preto je povinný ich vydať. Súd nepovažoval za potrebné vykonať

dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade, prípadne ďalších neprítomných navrhovateľov, ktorí
neboli v osobnom kontakte s odporcom, s najväčšou pravdepodobnosťou nemali ďalšie informácie a
vedomosť o otázkach týkajúcich sa predmetnej zmluvy a to najmä či išlo o prenajatie pozemkov na
poľnohospodárske účely alebo ide o nájom podľa druhej časti zákona, teda k sporným otázkam by sa
nevedeli s najväčšou pravdepodobnosťou vyjadriť, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výpovedí vypočutých
navrhovateľov, pretože nezabezpečovali prenajatie pozemkov, nestretli sa s odporcom v minulosti a

teda nemali ďalšie informácie o jeho osobe. Súd však s poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré
považoval nájomnú zmluvu za neplatnú, vyhovel predmetnému návrhu, pričom z uvedených dôvodov
nebolo potrebné uviesť či sa zmluva spravuje prvou časťou alebo druhou časťou zákona. Z uvedených
dôvodov je rovnako bezvýznamná skutočnosť, či bola navrhovateľka v 1. rade splnomocnená zo strany
ostatných navrhovateľov k výzve na vydanie nehnuteľností.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, pričom o výške trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

10. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný voči vyhovujúcemu výroku súdu

o uložení mu povinnosti, v ktorej časti žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď zároveň súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a neúplne zistil skutkový stav veci, pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zo závermi súdu prvej inštancie (uvedenými zhora) nemožno

súhlasiť, súd dospel k nesprávnym záverom pri riešení nájomnej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými
stranami na obdobie od 01. 10. 2005 do 30. 09. 2012, rovnako nie sú správne následky, ku ktorým
súd dospel v súvislosti s jeho záverom o neplatnosti právneho úkonu. Podstatnými náležitosťami
nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka sú zmluvné strany, predmet zmluvy, cena nájmu (ak
sa zmluvné strany nedohodnú na cene, platí sa nájomné obvyklé) a čas platenia nájomného (ak nie

je dohodnuté inak alebo tak neupravujú osobitné predpisy, platí sa nájomné z poľnohospodárskych a
lesných pozemkov polročne pozadu 01. 04. a 01. 10.), dátum uzavretia zmluvy tak nie je podstatnou
náležitosťou nájomnej zmluvy. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy (§
663 až § 684), na ktorú nadväzuje osobitná úprava v zmysle zák. č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého
zákona treba rozlišovať, či ide o nájomnú zmluvu uzavretú podľa prvej, druhej alebo inej časti tohto

zákona. Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely podľa prvej časti zákona sa
spravuje ust. § 663 až § 684 OZ o nájomnej zmluve, ak zákon č. 504/2003 Z. z. neustanovuje inak;
náležitosti nájomnej zmluvy podľa prvej časti tohto zákona sú teda zhodné s náležitosťami nájomnej
zmluvy podľa OZ. Náležitosťami nájomnej zmluvy podľa druhej časti zákona sú zmluvné strany, predmet
zmluvy a dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej

1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. V zmysle § 14 ods. 1
uvedeného zákona sa zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
uzatvára písomnou formou. Nájomná zmluva, ktorú žalobcovia ako prenajímatelia s ním ako nájomcom
uzatvorili má všetky náležitosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj podľa druhej časti
zák. č. 504/2003 Z. z. Nájomná zmluva obsahuje presné uvedenie zmluvných strán - sú uvedení

všetci podieloví spoluvlastníci predmetu nájmu, a podieloví spoluvlastníci podpísali na rôznych listinách
zhodné vyhotovenie nájomnej zmluvy, čo umožňuje ust. § 40 ods. 3 OZ. Nájomná zmluva obsahuje
dostatočne určité a zrozumiteľné vymedzenie predmetu nájmu, ktorý je všetkým účastníkom dobre
známy, aby nemohlo dôjsť k zámene a je aj dostatočne určitý, rozpoznateľný a zrozumiteľný aj vo vzťahu
k tretím osobám. Nájomná zmluva obsahuje aj rozsah a spôsob poukazovania nájomného jednotlivým

spoluvlastníkom. Súdom vytýkané nedostatky v označení predmetu nájmu nie sú takými vadami, ktoré
by mali spôsobovať neurčitosť predmetu nájmu a neplatnosť zmluvy. Aj prejav vôle zmluvných strán
vzhľadom na identifikáciu predmetu právneho úkonu je dostatočne určitý a nebol prenajímateľmi až do
prvého pojednávania spochybňovaný (uvádzaný); list vlastníctva je úradný dokument, ktorý obsahujevšetky súdom požadované údaje a je verejne prístupný a teda každý spoluvlastník mal vedomosť o
tom, že ide o jeho (časť) na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet nájmu. Aj v predchádzajúcej nájomnej
zmluve od 01. 10. 2000 do 30. 09. 2005 bol predmet nájmu vymedzený zhodne a ani v období,

kedy sa mala skončiť dohodnutá doba nájmu, žalobcovia nenapádali neurčitosť predmetu napadnutej
zmluvy alebo skutočnosť, že ich podpisy nie sú na jednej listine, z jeho strany dochádzalo a dochádza
k riadnemu plateniu nájomného. Nájomnú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka možno
uzatvoriť aj ústne alebo právny úkon možno urobiť aj konkludentne, teda nájomná zmluva podľa
prvej časti zák. č. 504/2003 Z. z. môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky, avšak súd sa odmietol

zaoberať otázkou, či nájomná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení prvej alebo druhej časti zák.
č. 504/2003 Z. z.. Žalobkyňa v l. rade mala pri zasielaní výzvy zo dňa 25. 09. 2012 za to, že ide o
nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, má za to, že táto by mohla,
ako osoba, ktorá jediná zo žalobcov prichádzala s ním do kontaktu a ktorá všetky nájomné zmluvy
pripravovala, objasniť skutočnosti týkajúce sa náležitosti a účelu napadnutej nájomnej zmluvy, avšak
súd ju nepovažoval za potrebné vyslúchnuť napriek tomu, že to navrhoval. Zmluvne dojednané nájomné

je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a to jednak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
ako aj ust. § 10 zák. č. 504/2003 Z. z.. Má teda za to, že predmetná nájomná zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti a je ju preto potrebné, bez ohľadu na jej formu a spôsob uzatvorenia,
považovať za platnú. Ohľadom nedostatočného preukázania vôle zmluvných strán uzatvoriť nájomnú
zmluvu podľa prvej alebo druhej časti zák. č. 504/2003 Z. z. má za to, že uvedené jednak nemohlo

spôsobiť neplatnosť celej nájomnej zmluvy, keď v minulosti nebolo medzi stranami sporu sporné, ktorou
časťou zák. č. 504/2003 Z. z. sa má ich zmluvný vzťah spravovať a uvedený zákon platil už v období
predchádzajúcej nájomnej zmluvy, ktorej platnosť nikto nespochybnil. Neplatnosť celej nájomnej zmluvy
nemôže spôsobovať ani údaj o výpovednej lehote uvedený v zmluve. Aj z konceptu nájomnej zmluvy je
zrejmé, že on žalobcom predložil návrh novej zmluvy už podľa ust. zák. č. 504/2003 Z. z., čo vyplýva

aj z textu zmluvy. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia vedeli o tom, že je agropodnikateľom,
resp. SHR (súkromne hospodáriaci roľník), a že prenajatú pôdu poľnohospodársky využíva, pričom zák.
č. 504/2003 Z. z. nevyžaduje, aby nájomca poľnohospodárskej pôdy osobitným spôsobom informoval
prenajímateľov, že využívanie ich pozemkov sa uskutočňuje v rámci prevádzkovania jeho podniku a
ani nevyžaduje, aby táto skutočnosť bola výslovne uvedená v nájomnej zmluve; zák. č. 504/2003

Z. z. v § 7 odkazuje na ust. § 5 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.), pričom za podnik
sa považuje každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu.
Záver súdu o tom, že údaj ohľadom toho, že je SHR nenahrádza vedomosť ani vôľu žalobcov, že
prevádzkuje podnik, preto nemá oporu v zák. č. 504/2003 Z. z. - v náležitostiach nájomnej zmluvy
podľa tohto zákona. Nájomnú zmluvu žalobcovia s ním uzatvorili slobodne a vážne, obsahovo určite a

zrozumiteľne a zmluva má všetky podstatné náležitosti, bola preto platne uzatvorená aj podľa druhej
časti zák. č. 504/2003 Z. z.. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s následkom
absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, nezaoberal sa skutočnosťou, či medzi stranami sporu nedošlo
k uzatvoreniu nájomného vzťahu na základe inej skutočnosti ako nájomnej zmluvy alebo či medzi nimi
nie je naďalej nájomný vzťah založený predchádzajúcou nájomnou zmluvou za obdobie 2000 - 2005,

ktorej platnosť nikto nespochybnil. Prenajaté (predmetné) pozemky riadne a dôvodne užíva.

11. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia.

12. Žalobkyňa v l. rade žiadala potvrdenie napadnutého rozsudku ako vecne správneho, so závermi

rozsudku sa stotožňuje. Čo sa týka odvolania žalovaného voči uzneseniu v časti náhrady trov konania,
k späťvzatiu došlo pre zmenu vlastníckych vzťahov, z čoho však nemožno vyvodzovať, že návrh aj v
časti, v ktorej bol vzatý späť, bol podaný nedôvodne. Je zjavne nespravodlivé a v rozpore so zásadou
úspechu, aby žalovanému, ktorý napokon vo veci úspech nemal, bola priznaná náhrada trov konania za
čiastočné späťvzatie žaloby, ktorá by bola inak aj v tejto časti zjavne dôvodná. Výpočtovým základnom

tiež nie je hodnota veci, nakoľko sa nejedná o určenie vlastníckeho práva, ale o vydanie (odovzdanie,
vypratanie) nehnuteľností z užívania, čím sa vlastníctvo žiadneho z účastníkov nemení.

13. Vyjadrenie žalobcov v 2. - 7. rade k podaným odvolaniam žalovaného je v podstate totožné s
vyjadrením žalobkyne v l. rade.

14. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý
zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov,
ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Dňom01.07. 2016 bolo preto potrebné v konaní postupovať už podľa ustanovení Civilného sporového poriadku,
keď úkony vykonané do tohto dátumu sa posudzovali podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že obe odvolania žalovaného sú dôvodne podané, a že napadnuté
rozhodnutia-uznesenievčastivýrokuotrováchstránsporuanapadnutýrozsudokjepotrebnépodľaust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť (a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
v zmysle § 391 ods. 1 CSP) z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ich odôvodnení,

čím sa stranám sporu odňala možnosť konať pred súdom a porušilo ich právo na spravodlivý proces,
ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno.

16. Čo sa týka (zhora označeného) uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách
účastníkov - strán sporu, mal odvolací súd za to, že napadnuté rozhodnutie nedáva odpovede na právne
významné odvolacie dôvody žalovaného, keď odôvodnenie výroku je v podstate len poukazom na ust.

§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP, bez posúdenia okolností veci, aj vzhľadom na ust. § 146 ods. 2 OSP, resp.
prípadne ust. § 150 OSP.

17. Čo sa týka napadnutého rozsudku mal odvolací súd za to, že tento rovnako neobsahuje dostatok
dôvodov pre vydanie rozhodnutia a rovnako nedáva odpovede na právne významné (pre rozhodnutie

veci podstatné) odvolacie dôvody žalovaného. Je tomu tak preto, že súd prvej inštancie

a. nezdôvodnil, z čoho vyplýva povinnosť identifikovať prenajaté nehnuteľnosti okrem uvedenia
katastrálneho územia, čísla listu vlastníctva a parcelného čísla aj identifikáciou druhu a výmery pozemku
a určenia spoluvlastníckeho podielu každého z prenajímateľov, keď toto vyplýva z listu vlastníctva s

povahou verejnej listiny, ako na to žalovaný dôvodne poukazuje, pričom zmluva prenajatie len časti
pozemkov neuvádza - uvedenie celkových výmer naopak prenajatie celých pozemkov potvrdzuje,
(nakladané nebolo teda so spoluvlastníckymi podielmi),

b. napriek obrane žalovaného v priebehu konania poukazujúceho na ust. § 40 ods. 3 OZ nezdôvodnil,

prečo (a na základe čoho) musia byť nevyhnutne podpisy všetkých prenajímateľov na jednej listine (na
každom totožnom vyhotovení nájomnej zmluvy),

c. nezdôvodnil, z čoho vyvodil potrebu výslovného prejavenia vôle zmluvných strán uzatvoriť nájom
podľa prvej alebo druhej časti zák. č. 504/2003 Z. z., resp. vôbec potrebu vedomostí žalobcov ako

prenajímateľov, že ide o prenájom pozemkov pri prevádzkovaní podniku,

d. právne nezdôvodnil tvrdenú potrebu viesť predzmluvné konanie, okrem predloženia nájomnej zmluvy
žalovaným jednotlivým žalobcom ako návrhu právneho úkonu,

e. nezdôvodnil prečo nepostačovalo uvedenie toho, že žalovaný je SHR a bolo výslovne potrebné aj
uviesť, že prevádzkuje (poľnohospodársky) podnik,

f. neriešil, pri uvedenej neplatnosti nájomnej zmluvy (a to celej) na obdobie rokov 2005 - 2012, prečo
žalovaný nevyhnutne užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho titulu, i keď predtým boli medzi

stranami sporu, resp. ich predchodcami uzatvorené opakovane nájomné zmluvy, a že

g. právne nezdôvodnil, prečo nebolo vôbec potrebné riešiť - pre otázku platnosti zmluvy, či sa zmluva
spravuje prvou alebo druhou časťou zákona, i keď ohľadom toho poukázal na nedostatok preukázanej
vôle zmluvných strán a na to, že to zo zmluvy nevyplývalo.

18. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. („zákon“) účinného od 01.01.2004, ak prenajatý
pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku (§ 5 Obchodného
zákonníka) nájomcu, spravujú sa práva a povinností prenajímateľa a nájomcu ust. § 1 až § 6, ak nie je
v tejto časti ustanovené inak.

19. Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne
nevyzve druhú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva saobnovuje na určitý čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s
ktorými Slovenský pozemkový fond nakladá podľa osobitného predpisu (§ 12 ods. 1 zákona).

20. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zák. č. 504/2003 Z. z. a citovaného ust. § 7 ods. 1 zákona
je potrebné uviesť, že nájom pozemku v zmysle prvej časti zák. č. 504/2003 Z. z. slúži skôr ako
všeobecná úprava pre krátkodobé, jednorazové a príležitostné nájmy menších a ucelených plôch, a
to nielen na účely podnikania. S prihliadnutím na to, že využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu
vyžaduje rozsiahle výdavky na udržanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku,

dopravu a manipuláciu, stavby a infraštruktúru, je nájom (árenda) pozemku na poľnohospodárske
účely pri podnikateľskej činnosti nájomcu upravený v druhej časti zákona s inou dobou nájmu a
spôsobmi ukončenia, obnovy a predĺženia nájmu, keď takáto zmluva v zmysle § 14 ods. 1 zákona
a aj pre potreby účtovníctva podnikajúceho nájomcu sa uzatvára písomnou formou (§ 14 ods. 1). Z
ustanovenia § 7 ods. 1 zákona nevyplýva povinnosť výslovne v zmluve špecifikovať, že ide o nájom
pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, podstatné je, ak prenajatý pozemok

(fakticky) slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, teda
rozhodujúce je skutočné hospodárske využitie pozemku. Z označenia nájomcu ako SHR, obdobne
ako aj v predchádzajúcich dvoch nájomných zmluvách, a pridaní odtlačku pečiatky nájomcu k podpisu
s označením, že sa jedná o agropodnikateľa je dostatočne jasné, že takýmto nájomcom prenajatý
pozemok bude tento používať pri prevádzkovaní podniku podľa druhej časti zák. č. 504/2003 Z. z., ktorý

zákonakozákladzmluvnéhovzťahujeuvedenýjednakvzáhlavízmluvyaajvtextezmluvy.Vychádzajúc
z uvedeného mal preto odvolací súd za to, že právny vzťah strán sporu z predmetnej nájomnej zmluvy
bolo potrebné posudzovať podľa druhej časti zák. č. 504/2003 Z. z., čo do vzniku nájmu (nájomného
vzťahu), jeho obnovy a zániku, resp. uplynutia lehoty, s ohľadom na konanie strán sporu, čo však súd
prvej inštancie neučinil (a náležite nezdôvodnil). Konanie žalobcov ako podielových spoluvlastníkov

treba posudzovať v zmysle ust. § 139 OZ, aj ohľadom separátnych nájomných zmlúv žalobcov v 5. a
6. rade.

21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď v novom rozhodnutí (rozhodnutiach) súd prvej inštancie

musí svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť, pričom je viazaný právne záväzným názorom
odvolacieho súdu a rozhodne aj o trovách strán sporu v celom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).