Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010037
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617010037.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
DudíkaaJUDr.JaroslavaChleboviča,vtrestnejveciobžalovanéhoW.K.preprečinzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 29. mája 2018 v Košiciach o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.9.2017, sp. zn. 2T/6/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného W. K..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 13.9.2017, sp. zn.
2T/6/2017 bol obžalovaný W. K. uznaný vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona (ďalej len „ Tr. zák.“)
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Bol mu za to uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 20
mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný W. K. (ďalej len „odvolateľ“). Ako vyplýva z odôvodnenia
podaného opravného prostriedku, priznáva svoju vinu s tým, že by chcel požiadať o splátkový kalendár,
a to z dôvodu, že jeho priateľka je tehotná na rizikovom tehotenstve a priložil pracovnú zmluvu.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odvolateľa, a to z dôvodu, že boli splnené
procesnépodmienkypretakýtoprocesnýpostup,nakoľkoospravedlnenieodvolateľanespĺňalozákonné

predpoklady pre jeho akceptáciu.

Prokurátor v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Trestného poriadku ďalej len „Tr.por.)) skôr,
než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné,

či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné
(§ 315 ods. 1 Tr.por.), bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento
opravný prostriedok podať (§ 309 ods. 1 Tr.por.), oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1, ods. 2 Tr.por.) a
nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Odvolací súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podalodvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali

(po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia ako i podaného opravného

prostriedku, odvolací súd zistil nasledovné.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo
vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú
podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Nakoľko sa odvolací súd so zisteniami

súdu prvého stupňa plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, § 167
a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak

nemal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento zodpovedá
výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Odvolacísúdpovažujezapotrebnézvýrazniť-vzhodesozávermiprvostupňovéhosúdu-ževykonaným
dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa odvolateľ dopustil žalovaného

skutku, ktorý sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že tvrdenia odvolateľa,
ktoré tvoria podstatnú časť jeho obrany, sú tvrdenia obštrukčného charakteru a sú pochopiteľne
motivované snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný žalovaný skutok a tým i uloženiu
trestu.

Odvolací súd poznamenáva - a to najmä k odvolacím námietkam odvolateľa - že tomuto bola daná
viacnásobná možnosť uhradiť dlžné výživné (celkom trikrát bolo odročené verejné zasadnutie), a teda
uplatniť tak ustanovenie o účinnej ľútosti v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktoré mohol realizovať v
prípade údajného odmietavého postoja matky formou uloženia úhrady výživného do notárskej úschovy.

Správny je i výrok o uloženom treste, nakoľko pri jeho ukladaní prvostupňový súd postupoval v súlade
s ustanovením § 34 Tr.zák. a nasl. a pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol správne a to najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, i naosobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, vrátane zaistenia účelu trestu tak z hľadiska
individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Obdobne odvolací súd nezistil pochybenie, pokiaľ súd prvého stupňa zaradil odvolateľa v súlade s
ustanovením § 48 ods.2 písm. a ) Tr.zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd ako odvolací súd dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa je vecne správny a spravodlivý vo
všetkých jeho výrokoch, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zo zisteného skutkového stavu vyplýva
jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok spáchal odvolateľ zisteným
spôsobom i z preukázaného motívu, a preto postupom v zmysle § 319 Tr.por. odvolanie odvolateľa -
obžalovaného W. K. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).